Črevné nákazy

Charakteristika. Podľa primárnej lokalizácie infekčného procesu ich rozdeľujeme do niekoľkých skupín.

Črevné nákazy, pri ktorých sa infekčný proces lokalizuje iba v čreve. Sú to najmä cholera, šigelóza, salmonelová gastroenteritída, infekcie vyvolané enteropatogénnymi
coli, rotavírusy, norovírusy, adenovírusy, teniázy.

Typickými príznakmi sú bolesť brucha, pocit na vracanie (nauzea), vracanie, kŕče, hnačky, teplota.

Črevné nákazy, ktorých pôvodcovia prenikajú z črevného traktu do črevného obehu, vyvolávajú celkové klinické príznaky a lokalizujú sa v rôznych orgánových systémoch. Sú to najmä brušný týfus, paratýfus, vírusová hepatitída A.
Alimentárne toxoinfekcie, v ktorých patogenéze sa uplatňujú toxíny produkované niektorými druhmi baktérií v potravinách. Sú to najmä botulizmus, stafylokoková enterotoxikóza a klostrídiová toxoinfekcia.

Pôvodca nákazy. Pôvodcami črevných nákaz sú rôzne patogénne baktérie (salmonely, šigely, kampylobaktery, yrsinie, vibriá, stafylokoky, klostrídiá), podmienene patógenné baktérie (B. cereus, pseudomonády, Citrobakter, Proteus, enterokoky), vírusy (rotavírusy, adenovírusy, Norwalk vírus, vírus hepatitídy A, vírus hepatitídy E, vírus detskej obrny), prvoky (Entamoeba histolytica), červy (pásomnice, škrkavky).

Inkubačný čas závisí od pôvodcu nákazy, vnímavosti jedinca, od infekčnej dávky. Inkubačný čas môže trvať niekoľko hodín, dní až týždňov.

Prameň pôvodcu nákazy. Najčastejšie chorý človek, rekonvalescent alebo nosič. Pri zoonózach (salmonelózy, kampylobakteriózy) je to zviera s manifestne – s klinickými príznakmi alebo latentne - skryte prebiehajúcou infekciou.

Prenos pôvodcu nákazy. Pre črevné nákazy je typický fekálno-orálny prenos. Mechanizmus prenosu je ingescia – prehltnutie.Miestom vstupu infekcie je zažívací trakt. Faktory prenosu sú kontaminované potraviny, voda, nápoje. Pri helmintózach – pôda. V prenose sa často uplatňujú aj kontaminované ruky, prípadne predmety dennej potreby. Potraviny môžu byť kontaminované primárne – ak pochádzajú z infikovaných zvierat alebo sekundárne – pri spracovaní, manipulácií, kontaminovanými rukami, kuchynským náradím (pracovné dosky, nože, mixéry), prípadne hmyzom.

Vnímavosť. Všeobecná. Niektoré črevné nákazy sú typické pre určité vekové skupiny – rotavírusy a choroby vyvolané enteropatogénnymi E. coli – pre dojčatá, malé deti, hepatitída A – pre školákov.

Výskyt. Črevné infekcie sa vyskytujú počas celého roka, najčastejšie sporadicky, ale aj v epidémiách. Niektoré sú sezónneho charakteru, v letných mesiacoch sú to najmä ochorenia baktériovej etiológie (salmonelózy, kampylobakteriózy), v chladných mesiacoch roka najmä choroby vírusovej etiológie (VHA, rota, adeno, Norwalk vírus).

Preventívne opatrenia

Ø Predbežné hlásenie sporadických chorôb i suspektných, okamžité hlásenie nahromadenia chorôb.

Ø Zabezpečenie zdravotne nezávadnej pitnej vody a potravín.

Ø Neškodné odstraňovanie odpadov.

Ø Vzdelávanie osôb pracujúcich v epidemiologicky závažných činnostiach.

Ø Očkovanie detí pri poliomyelitíde, očkovanie osôb odchádzajúcich do oblastí so zvýšeným rizikom nákazy výskytu brušného týfu, cholery, očkovanie proti VHA u osôb žijúcich v prostredí s nízkym hygienickým štandardom.

Ø Zdravotná výchova obyvateľstva – Desatoro zlatých pravidiel SZO. Represívne opatrenia

Ø Eliminácia faktoru prenosu a prameňa nákazy.

Ø Zisťovanie pôvodcov črevných nákaz.

Ø Ochranná dezinfekcia, dezinsekcia, deratizácia.

Desatoro „zlatých pravidiel“ SZO k ochrane pred črevnými nákazami:

Výber zdravotne bezchybných potravín. Pri nákupe uprednostňovať tepelne spracované potraviny, napr. pasterizované mlieko pred surovým. Potraviny konzumované v surovom stave dokonale umyť.
Dokonalé preváranie potravín. Dôkladné varenie usmrcuje mikroorganizmy, podmienkou však je dosiahnutie teploty minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny (napr. hydina pri kosti).
Konzumácia bezprostredne po uvarení. Pokiaľ sú uvarené pokrmy ponechané pri teplote miestnosti, mikroorganizmy, ktoré proces varenia prežili, sa začnú množiť, prípadne produkovať toxín. Čím dlhší je interval medzi tepelným spracovaním a konzumáciou, tým je riziko väčšie.
Správne skladovanie potravín. Ak má byť strava pripravená v časovom predstihu, je nutné ju uchovávať buď v teplom stave (okolo 60°C) alebo v chlade (pod 10°C). Chybou je uloženie väčšieho množstva potravín, ktoré sú ešte teplé do chladničky. Stred potravín môže zostať dlho nad 10°C a mikroorganizmy sa pomnožia.
Dôkladné zohrievanie potravín. Uvarené potraviny je potrebné zohrievať opäť pri teplote minimálne 70°C počas 20 minút vo všetkých častiach spracovávanej potraviny – hydina pri kosti.
Zabrániť skríženej kontaminácii surových a už uvarených potravín. Bezpečne uvarené potraviny sa môžu sekundárne kontaminovať surovými, a to priamo dotykom alebo nepriamo, použitím toho istého noža, dosky na krájanie a pod.
Umývanie rúk je nutné pred zahájením prípravy potravín, pri prerušení práce, po opracovaní surových potravín a samozrejme po použití toalety alebo prebaľovaní dieťaťa. Hnisavé ložiská na rukách musia byť vždy zakryté. Ruky môžu byť kontaminované i po dotyku domácich zvierat.
Čistota kuchynského zariadenia. Potraviny môžu byť kontaminované mikroorganizmami z pracovných plôch a kuchynských pomôcok. Prevenciou je udržiavať celé zariadenie v dokonalej čistote.
Ochrana potravín pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami, ktoré môžu tiež prenášať patogénne mikroorganizmy.
Používanie na prípravu potravy výhradne pitnej vody. Pokiaľ sú o kvalite vody určenej na prípravu stravy pochybnosti, je nutné ju prevariť.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta

Črevné nákazy