Je to nákazlivé ochorenie u voľne žijúcich hlodavcov, ktoré je spôsobené baktériou Francisella tularensis, tá je veľmi odolná voči vonkajším vplyvom (v zmrazenom zajačom mäse môže prežívať až 3 roky). Rezervoárom tohto ochorenia sú drobné hlodavce, domáce myši. Od nich sa nákaza prenáša na väčšie hlodavce ako je divoký králik, zajac a veverica. Infekciu medzi zvieratami prenáša kliešť, a to po celú dobu života (2 roky). Nákazou môžu byť postihnuté i ďalšie zvieratá, ako líška, jeleň ale aj zvieratá domáce, napr. krava, prasa, ovca, mačka a pes.
Prenos ochorenia zo zvieraťa na človeka môže byť:
· požitím surového mäsa, kontaminovanej vody alebo ovocia,
· pri vdýchnutí kontaminovaného prachu z obilia alebo slamy,
· častý je tiež priamy dotyk človeka s infikovaným zvieraťom a pri manipulácii s jeho mäsom,
· prostredníctvom kliešťa.
Ochorenie vzniká za 2 až 5 dní po nákaze. Objavuje sa horúčka a zimnica. Ďalšie príznaky závisia na mieste preniknutia baktérie do tela. Podľa tejto lokality rozoznávame:
· formu kožnú - vznik hnisavého vredu, väčšinou na rukách s výrazným zdurením lymfatických uzlín,
· formu očnú - charakteristický hnisavý zápal spojiviek,
· pľúcnu formu - ochorenie sa začína vysokou teplotou, suchým kašľom, bolesťou na hrudníku, a dýchavičnosťou,
· formu ústnu - jednostranný zápal mandlí s vredom a mohutnou lymfatickou reakciou podčelustných uzlín,
· črevnú formu - je typická pri požití alebo ochutnávaní surového kontaminovaného mäsa, vyskytujú sa hnačky. Boli popísané prípady po pití vody z lesných studničiek, do ktorých mali prístup zvieratá.
Prvý popis tejto choroby sa objavil v roku 1911 u hlodavcov z okolia jazera Tulare v Kalifornii. Popis ochorenia u človeka bol uskutočnený v roku 1914 v USA a od tej doby sa tularémia zisťuje takmer na celom svete.
Existujú 2 druhy pôvodcu tohto ochorenia a to typ A a B. Typ A sa vyskytuje v Severnej Amerike, rezervoárom infekcie sú hlodavce a prenášačom sú kliešte. Typ B sa vyskytuje najmä v Európe a Ázii, ako aj v Severnej Amerike, rezervoárom sú malé, voľne žijúce hlodavce, z ktorých sa infekcia môže preniesť na iné hlodavce, domáce zvieratá alebo voľne žijúce zvieratá. Infekcia sa prenáša priamym kontaktom alebo pomocou kliešťov a komárov.
V roku 2005 bolo zo všetkých krajov hlásených 23 ochorení na tularémiu. Najvyššou chorobnosť predstavoval kraj Nitriansky s počtom ochorení 13.
Prevencia pred ochorením spočíva predovšetkým v osvete. Dôležité je:
· používanie osobných ochranných pomôcok pri manipulácii s telami zvierat,
· pri porciovaní mäsa si poriadne umyť ruky,
· neochutnávať surové mäso a nejesť málo tepelne opracované mäso,
· nezbierať po cestách zrazené telá zvierat,
· chrániť sa pred kliešťami,
· vykonávať veterinárny dozor nad ulovenými zajacmi,
· očkovanie, ktoré sa vykonáva iba v laboratóriách, kde sa pracuje so spomínanou baktériou - francisella tularensis
V roku 1936 až 1950 sa podarilo proti tularémii vyvinúť očkovaciu látku. Očkovanie sa vykonáva u ohrozených osôb, ako napr. personál v laboratóriách.
Používa sa živá očkovacia látka s oslabeným účinkom: Gaiského-Elbertova vakcína. Prekonanie ochorenia zanecháva dlhoročnú imunitu.