Kvet

Kvet

Kvet je rozmnožovacím orgánom listového pôvodu, ktorý vytvárajú hlavne krytosemenné rastiíny. Nahosemenné rastliny nemajú typické kvety, vajíčka a neskôr semená sú uložené napr. v šišticiach.

Stavba kvetu

Kvet krytosemenných rastlín sa skladá z týchto základných častí:

• kvetná stopka (obr 1.1)
  kvetnou stopkou sa kvet pripája na stonku
• kvetné lôžko (obr 1.2)
  vzniklo zo stonky a nesie všetky časti kvetu
• kvetné obaly (obr 1.3)
  podobne ako piestik a tyčinky vznikli premenou listov, chránia vnútorné časti kvetu, môžu byť rôzne sfarbené aby prilákali opeľovače (hmyz
  Kvetné obaly možu byť
  
  • rozlíšené (obr.2 B) na kalich (calyx) a korunu (corolla).
    Kalich je väčšinou zelený (nie je to pravidlo), tvorí vonkajšie časti obalov, môže byť trváci alebo prchavý, u niektorých rastlín sa môže premeniť napr. na páper (púpava)
    Koruna tvorí vnútorné obaly, môže byť pestro sfarbená (u hmyzoopelivých rastlín) alebo môže byť nenápadná, prípadne úplne chýba (vetroopelivé rastliny). Na koruných lístkoch alebo v ich blízkosi sa môžu nachádzať nektáriá.
    Rozlíšený kvetný obal je typickým znakom dvojklíčnolistových rastlín.
  • Jednoklíčnolistové rastliny môžu mať kvetný obal nerozlíšený (obr.2 A), nevytvárajú kalich a korunu a nazývame ho okvetie (perigon napr. tulipán)

    Kvetné obaly (rozlíšené aj nerozlíšené) môžu byť voľné alebo zrastené

• tyčinky (obr. 1.4)
  Sú samčie rozmnožovacie útvary, ktoré sa vyvinuli z listových útvarov nesúcich výtrusnice typu mikrosporangií (mikrosporofyl). Skladá sa z nitky a peľnice.
  Nitka môže byť rozne dlhá a u niektorých rastlín môže tyčinka vyčnievať von z kvetu.
  V peľnici sa nachádzajú peľové komôrky, v ktorých sa vytvárajú peľové zrná.
  Súbor všetkých tyčiniek v kvete sa nazýva andreceum.
• piestik (obr. 1.5)
  Vzniká u krytosemenných rastlín zrastením jedného alebo viacerých samičích plodolistov (megasporofyly). Nahosemenné rastliny nemajú piestik, plodolist je plochý, tvorí ho semenná šupina. Na ňom sa nachádza nakryté vajíčko (preto názov nahosemenné)

  Piestik sa skladá : blizny (a) Vrchná časť piestia, je vlhká, na blizne sa zachytávajú peľové zrná čnelky (b) Stredná časť piestika, je rôzne dlhá, dvíha bliznu tak, aby sa na nej mohli zachytiť peľové zrná (u vetroopelivých) alebo aby sa blizna otrela o hmyz hľadajúci v kvete sladkú šťavu. Niekedy môže čelka úplne chýbať. semenníka (c) Spodná časť piestika, v ktorej sa nachádzajú vajíčka (d). Podľa postavenie semenníka voči kvetným obalom a tyčinkám môže byť semenník: Vrchný (1)- kvetné obaly a tyčinky vyrastajú pod semenníkom Polospodný (2) – kvetné obaly a tyčinky vyrastajú približne uprosred Spodný (3) – kvetné obaly a tyčinky vyrastajú nad semenníkom

Súbor všetkých samičích plodolistov kvetu sa nazýva gyneceum.
Gyneceum zrastené z jedného plodolistu sa nazýva apokarpné. Ak gynéceum zrastá z viacerých plodolistov označuje sa ako cenokarpné.
Rozlišujeme tri základné typy cenokarpného gynecea: synkarpné (1), parakarpné (2), lysikarpné (3)

V semnníku sú uložené vajíčka. Môžu byť uložené po celej stene semenníka alebo sú sústredené na jeho okrajoch. Na obrázku sú znázornené najčastejšie druhy uloženia vajíčok (placentácia):

stredová (1), nástenná (2), rohová (3)