Rozmnožovanie zabezpečuje prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Je základným predpokladom pre zachovanie druhu.
Druh, ktorý stratí schopnosť rozmnožovať sa vyhynie. Rastliny sa môžu rozmnožovať pohlavne (generatívne) a nepohlavne (vegetatívne).
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z telových buniek (častí pletiva) rodičovského organizmu.Jedince, ktoré vzniknú nepohlavným rozmnožovaním voláme klony.
Klony vznikajú z telových buniek, majú úplne rovnaké vlastnosti ako rodičovský organizmus, z ktorého vznikli. Tento spôsob rozmnožovania je veľmi rýchly, zachováva všetky znaky rodiča (aj tie výhodné, ale aj nevýhodné), nezabezpečuje však genetickú premenlivosť.
Nepohlavné rozmnožovanie môže byť:
Pri pohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec splynutím pohlavných buniek – gamét. Pohlavné bunky vznikajú v pohlavných orgánoch gametangiách.
Pohlavné bunky môžu byť:
Anizogaméty vznikajú v gametangiách, ktoré môžu byť:
Splynutím gamét vzniká zygóta, z ktorej sa vyvinie zárodok novej rastliny. Splynute izogamét nazývame izogamia, splynutie anizogamét je anizogamia, ak splýva samičia (oosféra) a samčia (spermatické jadro) tento dej sa nazýva oogamia.
U rastlín sa pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie strieda. Takéto striedanie sa označuje ako rodozmena. Pri rodozmene je rozmnožovanie často viazané na celú generáciu. Ak sa jedince v tejto generácii rozmnožujú pohlavne označuje sa ako pohlavná generácia – Gametofyt. Ak sa jedince v tejto generácii rozmnožujú nepohlavne, takáto generácia sa nazýva nepohlavná generácia – Sporofyt.