Systém a fylogenéza živočíchov – stavovce

Systém a fylogenéza živočíchov – stavovce

• Porovnajte jednotlivé triedy skupiny Amniota (blanovce) z hľadiska stavby tela a spôsobu života.

Podľa spôsobu akým sa vyvíja nový jedinec poznáme dve skupiny stavovcov:

bezblanovce (Anamnia) – nemajú zárodok obalený plodovými blanami

blanovce (Amniota) – zárodok má plodové obaly (amnion, chorion, alantois)

Vývoj blanovcov prebieha vo vajíčku. Zárodok je obalený plodovými blanami (amnion, chorion, alantois). Plodová blana uzatvára plodovú tekutinu, v ktorej je zárodok. K blanovcom patria plazy, vtáky a cicavce.

podkmeň: Stavovce (Vertebrata)

trieda: Plazy (Reptilia)

trieda: Vtáky (Aves)

trieda: Cicavce (Mammalia)

Plazy (Reptilia) sú prispôsobené životu na suchej zemi, druhotne môžu prejsť do vodného prostredia. Takmer všetky majú končatiny, pomocou ktorých sa pohybujú (okrem hadov). Telo je pokryté kožou, na ktorej sa nachádzajú rôzne štíty a výrastky, ktoré chránia pokožku pred poškodením (korytnačky, krokodíly). Vylučovacie žľazy sa v pokožke na rozdiel od obojživelníkov nenachádzajú, iba ak pachové žľazy na vymedzovanie teritória.Kostra je kostená. Hlavová a tvárová časť je dokonalejšia.

Chorda sa nachádza len v embryonálnom štádiu, neskôr vznikajú stavce. Chrbtica je rozdelená na časti (nachádza sa aj drieková časť), prvé dva stavce – nosič (atlas) a čapovec (epistrofeus). Majú len 1 kostený výbežok, ktorý umožňuje pohyblivé spojenie medzi hlavou a chrbticou. Nachádzajú sa u nich rebrá. V chvostovej časti je veľký počet stavcov.

Vtáky (Aves) Koža vtákov je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne s vodným vtáctvom. Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná. Plazy aj vtáky majú močopohlavné ústroje – kloaka. Podobný je aj spôsob rozmnožovania a vývin zárodku.

Hlavnými znakmi vtákov sú: pokryv tela tvorí perie, schopnosť letu (plavce a bežce ju druhotne stratili), zvukové prejavy, rozmnožovanie vajcami, starostlivosť o potomstvo. Charakteristickým znakom vtákov je perie, ktoré chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták žije.

Rozoznávame niekoľko typov peria: páperie (spodné perie),obrysové perie (na povrchu),kormidlové perie (na chvoste) aletky (na krídlach).Kosti vtákov sú ľahké a pritom pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Lebka sa spája s chrbticou pomocou jedného výbežku. V lopatkovej časti sa nachádzajú krkavčie kosti.Dolná končatina sa nazýva behák. Podľa jeho stavby rozoznávame končatiny kráčavé, skákavé, brodivé, plávacie, hrabacie a chytacie.

Cicavce (Mammalia) sa vyvinuli koncom druhohôr z plazov. Sú to vyššie teplokrvné stavovce prispôsobené životu na suchej zemi. Druhotne mohli prejsť do vody.

Od plazov ich odlišujú niektoré znaky: stála telesná teplota cicavcov je okolo 36,5°C, nervová sústava je dokonalejšia, nastal rozvoj predného mozgu, ktorý sa líši veľkosťou a kapacitou, nastal rozvoj reflexnej činnosti a zdokonalenie zmyslov, 3 sluchové kostičky (kladivko, strmienok, nákovka) v strednom uchu, vývoj prebieha v maternici, typická je živorodosť a starostlivosť o potomstvo.

Telo je spravidla pokryté srsťou, pričom rozoznávame spodnú jemnú vrstvu – podsrstie a vrchnú vrstvu – srstice. Má výbornú izolačnú schopnosť. Pod srsťou sa nachádza pokožka a vyúsťuje sem množstvo žliaz (napr. pachové žľazy, ktoré slúžia na značkovanie teritória).Umiestnenie končatín je pod telom, čo umožňuje rýchlejší pohyb ako u plazov. Spojenie lebky s chrbticou je zabezpečené dvoma kostenými výbežkami.

Cicavce majú spravidla stály počet stavcov (7 krčných, 12 hrudných, 4-7 driekových (5 u človeka), 5 krížových (u človeka zrastené do krížovej kosti), okolo 15 chvostových). Rebrá sa rozdeľujú na pravé, ktoré sa upínajú priamo na hrudnú kosť, nepravé, ktoré sa upínajú jedno na druhé, a voľné rebrá, ktoré voľne vybiehajú do hrudnej dutiny.Základ svalov tvorí svalová bunka, ktorá vytvára svalové vlákno, svalové snopčeky, svalové snopce a svalové hlavy. Sval začína a končí väzivom.

Svaly sú výborne prekrvené a inervované. Rozdeľujeme ich na kostrové (priečne pruhované), hladké a kombinované (myokard).Cicavce majú rôzny počet a tvar zubov podľa potravy, ktorou sa živia. Mäsožravce majú spravidla zvýraznené očné zuby, ktoré tvoria trháky. Do tráviacej sústavy sa vylučujú enzýmy na štiepenie požitej potravy.

Stavba a dĺžia tráviacej rúry je taktiež daná typom potravy (bylinožravce majú črevo dlhšie – trávenie celulózy, mäsožravce – krátke črevo – mäso sa trávi rýchlo a pri dlhšom "skladovaní" v tráviacej sústave sa z neho vylučujú škodlivé látky, všežravce – dĺžka tráviacej sústavy je niečo medzi bylinožravcami a mäsožravcami).