Ekológia
Ekológia
Definujte ekológiu ako vedu a základné ekologické pojmy
Ekológia: Je vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím, v ktorom žijú, ale aj vzťahy medzi organizmami navzájom. Pojem ekológia zaviedol Ernest Haeckel (1869). Poznatky z ekológie sa využívajú aj na riešenie problémov životného prostredia. Šírka problémov, ktorými sa zaoberá je veľmi rozsiahla a preto sa rozlišujú viaceré čiastkové disciplíny: Všeobecná ekol. , špeciálna ekol. , aplikovaná ekol.
Podľa úrovne, na ktorej skúma vzťahy, rozoznávame
- Autekológia – skúma vzťahy k prostrediu na úrovni jedincov
- Demekológia – skúma procesy prebiehajúce v populáciách
- Synekológia – (cenológia) skúma spoločenstvá (cenózy)
- Globálna ekológia – rieši ekologické problémy na celosvetovej úrovni
Definície
- Biocenóza: spoločenstvo všetkých živých organizmov žijúcich v danom ekosystéme
- Fytocenóza: spoločenstvo rastlín
- Zoocenóza: spoločenstvo živočíchov
- Biotop (stanovište):je prostredie, v ktorom biocenóza žije. Vzniká pôsobením faktorov neživej prírody (abiotické faktory) a živých organizmov (biotické faktory)
- Bióm: súhrn všetkých organizmov veľkých priestorových častí biosféry, tvoria ho ekosystémy so spoločnými znakmi (napr. prevládajú ihličnaté lesy takže hovoríme o bióme ihličnatých lesov, ktorý sa nazýva tajga, napr. tundra, stepi, savany, púšte)
Abiotické faktory prostredia: Sú to faktory neživej prírody, medzi ktoré zaradujeme slnečné žiarenie, atmosféru, hydrosféru, pedosféru a teplotu.
Ekologická valencia: Každému druhu najlepšie vyhovuje určitá intenzita daného faktora –optimum. Najnižšiu hodnotu existenčných podmienok nazývame ekologické minimum (minimálna teplota, minimálne množstvo vody a pod.).Najvyššia hodnota faktorov prostredia, pri ktorých ešte organizmus prežíva, sa nazýva ekologické maximum. Prežívanie organizmu ohraničuje ekologické minimum a maximum (amplitúda-rozpätie) každej existenčnej podmienky.
Pod hranicou ekologického minima a nad hranicou ekologického maxima organizmus hynie. Rozsah medzi minimom a maximom sa nazýva ekologická valencia (tolerancia). Je to súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Rozličné druhy majú rozlične širokú valenciu pre jednotlivé podmienky. Druhy so širokou valenciou nazývame euryekné, s úzkou stenoekné.