Porovnajte stavbu a funkciu rozmnožovacej sústavy ženy a muža, uveďte spoločné a rozdielne znaky :
Rozmnožovacia sústava ŽENY: Hlavnou úlohou rozmnožovacej sústavy ženy je zabezpečiť tvorbu vajíčok(ženské pohlavné bunky), pohlavných hormónov(estrogén, progesterón) a vytvoriť podmienky na vývin plodu. Je zložená z vnútorných a vonkajších pohlavných orgánov.
Vaječník (ovarium): Párová žľaza mandľovitého tvaru. Uložený v malej panve po stranách maternice. U mladej ženy ktorá ešte nerodila, je dlhý asi 3 cm a široký 1,5 cm, má hmotnosť asi 10 g. Do puberty je hladký a potom sa zjazvuje po ovuláciach. Na vaječníku rozlišujeme 2 časti- na povrchu kôru a vnútri dreň.
Oogenéza je vývin ženských pohlavných buniek (vajíčok), prebieha vo vaječníku zo zárodočných buniek (oogónií).
V kôrovej vrstve vaječníkov od puberty dozrievajú vajíčka v graafových folikuloch (tento proces je riadený folikulostimulačným hormónom). Folikulárne bunky produkujú estrogény. V čase ovulácie praskajú obaly folikulov a vajíčko sa uvoľňuje. Z prasknutého folikulu vzniká žlté teliesko (corpus luteum), ktorá dočasne slúži ako endokrinná žľaza produkujúca hormón progesterón( bráni dozrievaniu dalšieho vajíčka počas jedného cyklu).V priebehu reprodukčného obdobia ženy dozrieva striedavo v pravom a ľavom vaječníku približne 400 vajíčok.
Vajíčkovod (tuba uterina): párová svalová trubica(10-12cm).Uložená po stranách maternice. Jeho úlohou je zachytiť vajíčko uvoľnené zo zrelého Graafovho folikulu a dopraviť ho do maternice, zabezpečuje to riasinkový epitel a peristaltické pohyby svaloviny vajíčkovodu.
Maternica (uteraus): nepárový dutý svalový orgán uložený v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Má tvar sploštenej hrušky. Počas tehotenstva sa mnohonásobne zväčší. Rozlišujeme na nej 2 hlavné časti- telo a krček. V maternici dochádza k uhniezdeniu vyvíjajúceho sa zárodku a vývinu plodu. Jej vnútro je vystlané sliznicou. Ak sa do maternice oplodnené vajíčko nedostane, sliznica sa na konci cyklu odlúpi a začne sa pripravovať na prijatie vajíčka v dalšom cykle. Tento cyklus sa nazýva menštruačný cyklus.
Pošva (vagina): je svalovo-väzivová trubica medzi močovým mechúrom a konečníkom. Vývodná pôrodná cesta a súčasne kopulačným orgánom(8-12 cm).Na jednom konci ju obklopuje krček maternice. Na začiatku pošvy u žien, ktoré ešte nemali pohlavný styk- panenská blana(hymen).
Vrch ohanbia (mons pubis): kožná vyvýšenina, umiestnená pred sponou lonových kostí. Smerom dozadu prechádza do veľkých pyskov ohanbia.
Veľké pysky ohanbia (labia majora pudendi): sú kožné valy, podkladom ktorých je prevažne tukové tkanivo.
Malé pysky ohanbia (labia minora pudendi): tenké kožné valy a väčšinou sú ukryté medzi veľkými pyskami. Smerom dopredu smerujú k dráždcu (clitoris- má podobnú stavbu aj erekčný mechanizmus ako mužský pohlavný orgán) a smerom dozadu prechádzajú do veľkých pyskov ohanbia. Medzi nimi je uložená predsieň pošvy, do ktorej sa otvára pošva a pred ňou močová rúra.
Rozmnožovacia sústava MUŽA: Hlavnou úlohou rozmnožovacej sústavy muža je tvorba spermií– mužských pohlavných buniek, syntetizujú a uvoľňujú sa pohlavné hormóny, transportujú pohlavné bunky, umožňuje sa pohlavné spojenie a oplodnenie. Rozdeľujeme ich na vnútorné a vonkajšie pohlavné orgány.
Semenník (testes): párová žľaza uložená v dolnej časti mieška, mimo brušnej dutiny. Funkciou je produkovať spermie a mužské pohlavné hormóny- androgény (testosterón). Má elipsoidný tvar, zo strán mierne sploštený (25-30 g). V semennom epiteli vznikajú zárodočné pohlavné bunky – spermatogónie, z ktorých v priebehu spermiogenézy vznikajú spermie. Spermiogenéza- vývin spermií, kt. zahŕňa procesy mitotického delenia, redukčného delenia, dozrievania a tvarovej premeny zárodočných buniek. Jej výsledkom sú spermie s haploidným počtom chromozómov. Správny priebeh spermiogenézy závisí tiež od teploty, kt. musí byť o 2-4 stup.celzia nižšia ako teplota tela. Spermie sa tvoria nepretržite celý život (spermie sú dlhé asi 60 nanometrov).
Nadsemenníky (epididymis): je dlhý úzky párový orgán, ktorý prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Jeho bunky produkujú látky, kt. podmieňujú zrelosť spermií. Dolná časť je zásobarňou spermií.
Semenovod (ductus deferens): párová trubica dlhá 50 cm s priemerom 3 mm. Spája nadsemenník s močovou rúrou. Stena semenovodu má silnú svalovú vrstvu, kt. umožňuje nasávať spermie z nadsemenníka a ich transport do močovej rúry.
Semenný mechúrik (vesicula seminalis): párová žľaza uložená vzadu po oboch stranách spodiny močového mechúra. Je to vakovitá trubica hrboľatého vzhľadu dlhá 4-5 cm. Produkuje mierne alkalický sekrét, kt. ovplyvňuje pohyb spermií. Tento sekrét tvorí 50-80 % ejakulátu.
Predstojnica (prostata): nepárový svalovo-žľaznatý orgán tvaru jedlého gaštana (asi 20 g). Je uložená na dne malej panvy. Hornou plochou zrastá so spodinou močového mechúra. Prechádza ňou rozšírený úsek močovej rúry. Tam vylučuje sekrét, kt. ovplyvňuje životnosť a pohyblivosť spermií. Predstojnica dodáva 15-30 % objemu tekutiny ejakulátu. V starobe sa predstojnica veľmi často zväčšuje (hypertrofuje), a stláča močovú rúru (poruchy močenia).
Pohlavný úd (penis): umožňuje pohlavné spojenie (koitus). Môže výrazne zväčšiť svoj objem a tuhosť, umožňujú to valcovité telesá, kt. sa vplyvom určitých podnetov plnia krvou. Valcovité telesá tvoria 2 dutinkaté telesá vedľa seba v hornej časti pohl. Údu a 1 hubovité teleso, kt. prechádza močová rúra. Na povrchu údu je voľne pohyblivá tenká koža, kt. prechádza predkožkou na kužeľovito rozšírený žaluď. Na jeho vrchole vyúsťuje močová rúra, kt. je spoločným vývodom močovej a pohlavnej sústavy. Pri pohlavnom vzrušení sa zvýši prívod krvi do penisu, dutinky sa pod tlakom naplnia krvou a nastane erekcia.
Miešok (scrotum): kožnosvalový vak hruškovitého tvaru obsahujúci semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu. Jeho koža je tenká, výraznejšie pigmentovaná a obsahuje veľa mazových a potných žliaz. Reguluje teplotu semenníky.
Semeno- tekutina belavej farby obsahujúca sekréty všetkých žliazok. Hlavnou súčasťou sú spermie (v 1 ml až 100 miliónov ). Životnosť približne 2 dni.
Spoločným znakom rozmnožovacej sústavy mužov a žien je, že zabezpečuje kontinuitu biologického druhu a prenos genetickej informácie. Rozdielnym znakom je rozdielna stavba pohlavných orgánov mužov a žien ale funkcia je rovnaká (zabezpečiť rozmnožovanie).
Vývin jedinca od oplodnenia až po smrť sa nazýva ontogenetický vývin. Vývin človeka pred narodením nazývame prenatálnym obdobím vývinu a kedže prebieha v maternici tak sa nazýva aj vnútromaternicový vývin (trvá 40 týždňov, čiže 280 dní, 10 lunárnych mesiacov). Prenatálny vývin rozdeľujeme na embryonálny vývin (vývin zárodku -embrya, trvá 1.-8. týždeň vývinu) a na obdobie fetálneho vývinu (vývin plodu – féta, 9.-40. týždeň vývinu).
Ontogenéza sa začína po oplodnení (najväčšia pravdepodobnosť oplodnenia je medzi 12. až 16. dňom menštruačného cyklu). Ženská pohlavná bunka – vajíčko je najväčšia bunka – 150 nanometrov. Oplodnením vajíčka spermiou vznikne zygota ( približne 0,2 mm)- na molekulovej úrovni je to najdokonalejšia bunka zo všetkých biologických sústav.
Zygota sa začína deliť asi 30 hodín po oplodnení. Prvé delenie rozdelí zygotu na blastoméry, kt. sa ďalej delia. Bunkový útvar 16 blastomér sa nazýva morula. Počas delenia sa morula posúva do maternice (trvá to 75-80 hodín).V ďalšom štádiu sa mení na blastocystu. Jej vývin pokračuje v dutine maternice kde sa uchytí k stene maternice. V mieste uhniezdenia sa vytvára placenta (vyvíja sa až do 3. mesiaca). Od 3. mesiaca začína fetálny vývin- plod sa začína podobať vonkajšími znakmi dospelému človeku.
Po pôrode nastáva obdobie postnatálneho vývinu, kt. rozdeľujeme na: