Kvalitatívne znaky- znaky bez prechodov, sú určené génmi veľkého účinku spravidla jedným génom= monogamné znaky, vplyv prostredia je nulový.
Monohybridné kríženie pri úplnej a neúplnej dominancii a recesivite: pri monohybridnom krížení sledujeme dedičnosť jedného znaku, alebo 1 páru alel, rodičia sa od seba odlišujú v jednom sledovanom znaku.
Dihybridné kríženie: sledujeme dedičnosť 2 znakov alebo 2 párov alel. Rodičia sa odlišujú v 2 znakoch. Výsledkom sú dihybridy. Uplatňuje sa tu 3. Mendelov zákon- zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov. Jedinec tvorí toľko typov gamét, koľko kombinácií vytvoria príslušné alely. Všetky typy gamét sa vytvárajú s rovnakou pravdepodobnosťou a sú aj rovnako početne zastúpené. Tento zákon platí za predpokladu, že medzi alelami nie je väzba, každá alela je na inom chromozóme.
Reciproké kríženie: vzájomné kríženie dvoch jedincov. V autozómovej dedičnosti je výsledok vždy rovnaký. Pri gonozómovej dedičnosti nie sú výsledky rovnaké.
Spätné kríženie: je zámerný oplodňovací proces, pri ktorom sa krížia jedince F1 alebo ďalších generácií s pôvodným rodičovským genotypom. V podstate sa jedná o kríženie heterozygota s rodičom, ktorý je dominantný alebo recesívny homozygot. V prípade kríženia s dominantným homozygotom sú hybridy fenotypovo rovnaké alebo genotypicky odlišné. Ak krížime heterozygota s recesívnym homozygotom, u potomstva sa vyštiepia rôzne fenotypové (a teda aj genotypové) triedy. Tento fakt možno využiť v testovacom krížení.
Kodominancia: zvláštny prípad neúplnej dominancie, keď u heterozygota vo fenotype sa prejavia obidve alely (obidve dominantné alely). Príkladom je dedičnosť krvných skupín u človeka.