Rastlinné pletivá

Rastlinné pletivá 

Rastlinné pletivá sú súbory buniek tvarovo prispôsobených na vykonávanie určitej funkcie. Jednotlivé bunky pletiva komunikujú kanálikmi prechádzajúcimi bunkovými stenami – plazmodezmami. Odbor zaoberajúci sa štúdiom rastlinných pletív alebo živočíšnych tkanív sa nazýva histológia.

Klasifikácia pletív

1. Podľa pôvodu (vzniku)
2. a) pravé pletivá –vznikli opakovaním delením bunky a dcérske bunky zostávajú trvalo spojené

1. b) nepravé pletivá – vznikli nahromadením a neskorším zrastom pôvodne voľných buniek. Príkladom je plektenchým– ktorý vytvára plodnice húb i stielky lišajníkov.

1. Podľa tvaru buniek a zhrubnutia bunkovej steny
2. a) parenchým – je tvorený tenkostennými bunkami oválneho tvaru, preto je medzi nimi veľké množstvo medzibunkových (intercelulárnych) priestorov. Dobre viditeľný je v stržni bazyčiernej.

Špeciálnym príkladom parenchýmu je aerenchým – prevzdušňovacie pletivo vodných rastlín, vyplnené vzduchom. Zaraďuje sa tu ajmezenchým, ktorý sa nachádza v zásobných pletivách alebo v mladých častiach rastlinných orgánov.

1. b) kolenchým – tvoria ho bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. Ak sa zhrubnutie nachádza na rohoch, hovoríme o rohovom kolenchýme(napr. stopky plodov i listov).Doskový (radový) kolenchým má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek (napr. hrany stoniek tekvice, uhorky i hluchavky).

1. c) sklerenchým – je tvorený bunkami s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou, preto sa komunikácia buniek deje prostredníctvom plazmodeziem. Obyčajne vnútorný obsah bunky odumiera. V dužine hrušky ale aj kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek – sklereidy -„kamenné bunky“. Naopak v podobe dlhých buniek tvoriasklerenchymatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). Tie spôsobujú ich ostré okraje, ktorými sa na trávach porežeme. Získavanie sklerenchymatických vláken malo väčší význam v minulosti, keď sa vyčesávaním ľanu oddeľovali jednotlivé vlákna.

Úloha sklerenchýmu a kolenchýmu je najmä mechanická, preto sa tieto typy pletiva označujú ako mechanické pletivá.

1. d) prozenchým – bunky sú jednosmerne predlžené so šikmými priečnymi bunkovými stenami bez intercelulár. Prozenchým sa nachádza v cievnych zväzkoch.

1. Podľa funkcie
2. a) delivé pletivá – meristémy – sú tvorené z tenkostenných parenchymatických buniek, ktoré majú schopnosť deliť sa a tým zabezpečujú rast rastlín. Podľa zachovania schopnosti deliť sa rozlišujeme:

• pôvodný meristém (protomeristém) – je lokalizovaný v rastovom vrchole stonky, koreňa a rastových zónach listu. Niektoré druhy rastlín však majú v rastovom vrchole iba 1 delivú bunku tzv. iniciálu.
• primárny meristém (histogén) – vzniká z protomeristému a to postupnou stratou schopnosti buniek deliť sa, ktoré sa diferencujú do trvácich pletív.

Podľa toho, ktorá časť pletív z neho vznikne, rozlišujeme niekoľko typov primárneho meristému.

• dermatogén– dáva vznik pokožke
• periblém – dáva vznik primárnej kôre
• plerom – dáva vznik základnému pletivu
• prokambrium– dáva vznik prvotnému drevu a lyku

• sekundárny (druhotný) meristém – predstavujú ho bunky trvácich pletív, ktoré opätovne nadobúdajú schopnosť deliť sa. Produkované bunky sa oddeľujú obojstranne. Tu patrí:
  • kambium – u drevín vytvára sekundárne drevo a sekundárne lyko
  • felogén – produkuje korok a zelenú kôru

1. b) trváce pletivá – sú tvorené z buniek špecializovaných na určité funkcie, ktoré sa už ďalej nedelia. Patria sem:
   • krycie pletivá
   • vodivé pletivá
   • základné pletivá