Obehová sústava

Obehová sústava

Obehová sústava zabezpečuje obeh telových tekutín. Telové tekutiny : krv, miazga, tkanivový mok.

Funkcia krvi - rozvádzanie O₂ a CO₂

rozvádzanie živín

rozvádzanie tepla v organizme rozvádzanie hormónov a vitamínov udržanie stálosti vnútorného prostredia obranná funkcia

Vlastnosti a zloženie krvi

Krv – červená, nepriehľadná tekutina, množstvo krvi 5-6 litrov, maximálna strata 1.5 litra.

Zloženie krvi – krvné bunky (telieska)

krvná plazma

Krvné bunky – červené, biele krvinky a krvné doštičky rozptýlené v krvnej plazme. Červené krvinky – erytrocyty – okrúhle, bezjadrové, v strede sploštené. Žijú 120 dní, tvoria sa v červenej kostnej dreni (v plochých kostiach u dospelých), u detí vo všetkých kostiach. Funkcia červených krviniek je prenos O₂ na krvné farbivo – hemoglobín - oxyhemoglobín, väzba nie je stála. Hemoglobín sa môže viazať na CO – karboxyhemoglobín – väzba pevnejšia, malé množstvo vo vdychovanom vzduchu môže spôsobiť smrť.

Biele krvinky – leukocyty – sú bezfarebné, majú jadro, rozličný tvar. Tvoria sa

v červenej kostnej dreni. Žijú rôzne dlho . Delia sa na granulocyty (so zniečkami) a agranulocyty (bez zrniečok). Majú schopnosť prechádzať cez neporušené steny ciev – diapedéza a pohlcovať mikroorganizmy a cudzorodé látky – fagocytóza. 

Krvné doštičky – trombocyty, nie sú bunky, ale malé telieska, nepravidelného tvaru, veľmi krehké. Vznikajú v červenej kostnej dreni. Nevyhnutné na zrážanie krvi.

Podstatou zrážania krvi je premena rozpustnej bielkoviny – fibrinogénu - nanerozpustný vláknitý fibrín, ktorý vytvorí krvnú zrazeninu (krvný koláč) , na zrážanie krvi je dôležitý „K“ vitamín a vápnik. Keď sa krv zráža v cievach, dochádza

k trombóze. Upchatie cievy zrazeninou – embólia.

Krvná plazma – žltkastá tekutina v ktorej sú rozptýlené krvné bunky (telieska). Tvoria ju anorganické a organické látky.

Krvné skupiny – objavil český lekár Jan Janský. 4 krvné skupiny A, B, AB, 0. Toto označenie je podľa aglutinogénov a aglutinínov .

Aglutinogénysú zhlukovateľné látky, ktoré sú na povrchu membrán erytrocytov , označujeme ich aglutinogén „A“ a aglutinogén „B“.

Aglutinínysú protilátky prítomné v krvnej plazme. Označujú sa “anti –A“ a „anti – B“. Ak sa stretne aglutinogén „A“ s aglutinínom „anti A“dochádza zhlukovaniu krviniek (aglutinácia).

V červených krvinkáchsa nachádza aglutinogén „Rh- faktor“. Ak je prítomný v krvi,

krv je Rh pozitívna – Rh+ (85% ľudí), ak chýba v krvi , krv je Rh negatívna - „Rh-

„ (15% ľudí).

Transfúzia krvi – krvný prevod, darca a príjemca majú rovnakú krvnú skupinu aj Rh – faktor.

Krvné cievy – krv prúdi v cievach, ktoré podľa stavby a funkcie rozdeľujeme na : tepny, žily, vlásočnice.

Tepny – artérie – vedú krv jasnočervenú – okysličenú zo srdca . Najväčšia tepna – aorta (srdcovnica) vystupuje z ľavej komory.

Žily – vény – vedú tmavú krv – odkysličenú z tela do srdca. Spätnému toku krvi zabraňujú

„chlopne“ , ochabnutím stien žíl – varixy (kŕčové žily).

Vlásočnice – kapiláry - steny vlásočníc sú tenké a sú priepustné. Umožňujú výmenu dýchacích plynov medzi krvou a tkanivom. Z tkanív prechádza do krvi CO₂ a látky z látkovej premeny. Z vlásočníc prechádza do tkanív kyslík a živiny.

Srdce - dutý sval. Je uložené v hrudníkovej dutine. Steny srdca tvoria 3 vrstvy.

Vonkajšia vrstva – epikard – (väzivo) Stredná vrstva – myokard – vlastná svalovina Vnútorná vrstva – endokard – tvorí chlopne

Celé srdce je uložené vo vaku – osrdcovníku (perikard). Srdce je rozdelené priehradkou na ľavú a pravú polovicu. V každej časti sa nachádza predsieň a komora.

Medzi pravou predsieňou a pravou komorou je trojcípa chlopňa, medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou je dvojcípa chlopňa. Z ľavej komory vystupuje aorta(tepna), ktorá odvádza okysličenú krv do tela. Z pravej komory vychádza pľúcnica(tepna) – vedie odkysličenú krv do pľúc na okysličenie. Medzi tepnami a komorami sú polmesiačikovité chlopne(na začiatku pľúcnice a aorty). Srdce sa neustále zmršťuje a ochabuje. Ochabnutie – diastola(srdce sa plní krvou), zmrštenie – systola(vytláčanie krvi). Za min. srdce prečerpá 5 litrov krvi (minútový objem). Srdce vyživujú vencovité tepny (koronárne), ktoré vystupujú z aorty, zásobujú srdce O₂ a živinami. Pri upchatí niektorej časti nastáva infarkt.

Krvný obeh(popísal v r. 1628 W. Harvey)

Veľký krvný obeh (telový) – začína v ľavej komore. Okysličená krv ide aortou (srdcovnicou) do celého tela. Z tkanív sa vracia odkysličená krv hornou a dolnou dutou žilou do pravejpredsiene.

Malý krvný obeh (pľúcny) – začína v pravej komore. Odkysličená krv prúdi pľúcnicou do pľúc na okysličenie. Z pľúc okysličená krv sa 4 pľúcnymi žilami vracia do ľavej predsiene.

Do veľkého krvného obehu je vsunutý vrátnicový (pečeňový) obeh, ktorý prechádza pečeňou. Do pečene ústi pečeňová tepna, ktorá obsahuje kyslík a živiny pre pečeňové bunky. Z pečene - pečeňová žila odvádza krv zbavenú živín a kyslíka do dolnej dutej žily.

Centrum riadenia pre činnosť srdca je predĺžená miecha, nadradené centrá - medzimozog a mozgová kôra.

MIAZGOVÁ SÚSTAVA

S obehovou sústavou úzko súvisí miazgová sústava (lymfatická), ktorá tvorí imunitný systém. Miazgovú sústavu tvoria : miazgové (lymfatické) cievy s uzlinami, slezina, týmus.

Z krvnej plazmy vzniká tkanivový mok, ktorý vypĺňa medzibunkové priestory. Z tkanivového moku vzniká miazga, ktorá obsahuje lymfocyty (druh bielych krviniek). Miazga sa filtruje v miazgových uzlinách kde sa zachytávajú cudzorodé látky. Miazga odteká do žilovej krvi. Súčasťou miazgového systému je slezina, uložená v brušnej dutine (zanikajú tu opotrebované krvinky). Pri poškodení nahradia jej funkciu iné orgány.

Choroby srdca a krvného obehu.

1. Skupina: poruchy, pri ktorých sa nezmiešava odkysličená a okysličená Napr. pri zúžení aorty, pri atypickom uložení srdca v pravej polovici hrudníka. Tieto poruchy sa odstraňujú chirurgicky .
2. Skupina: poruchy pri ktorých sa zmiešava okysličená krv z ľavej časti s neokysličenou krvou v pravej strane srdca. pri defekte komorovej a predsieňovej priehradky. Odstraňujú sa chirurgicky aj liekmi.
3. Skupina: pri ktorých žilová krv preniká do veľkého krvného obehu. Tieto poruchy sú najzávažnejšie. Majú za následok smrť. Tkanivá nie sú dostatočne zásobené kyslíkom. Niektoré poruchy sa dajú odstrániť

Získané choroby: reumatická srdcová choroba, nedomykavosť chlopní, srdcový infarkt.

Nedostatok bielych krviniek– prejaví sa znížením imunity; zvýšená produkcia bielych krviniek – leu- kémia; málokrvnosť – anémia – pokles červených krviniek.

Nedostatok železa– potrebné na tvorbu hemoglobínu.

Porucha zrážania krvi(nedostatok krvných doštičiek) – hemofília.

Nízkyalebo vysoký krvný tlak.