Stavba a spôsob života nebunkových a prvojadrových organizmov II

Stavba a spôsob života nebunkových a prvojadrových organizmov II

Metodika utvárania základných botanických a zoologických pojmov.

Botanika i zoologia sa podieľajú na utváraní základných prírodovedných pojmov.

Utváranie pojmov je zložitý myšlienkový proces, pri ktorom sa zovšeobecňujú podstatné znaky javov.

U detí predškolského veku sa prírodné pojmy utvárajú len v elementárnej podobe. Najviac príležitostí na vytváranie pojmov poskytujú vychádzky a praktická činnosť. Pretože u detí predškolského veku je charakteristickou a prevažujúcou činnosťou hra, snažíme sa vytvoriť čo najviac príležitostí, aby objavovanie prírody prebiehalo ako zaujímavá a napínavá hra.

V prírode deti zaujímajú predovšetkým javy nápadné nezvyčajným tvarom, veľkosťou, výraznou farbou, pohybom, zvukom, množstvom. Okrem priameho kontaktu s rastlinami, alebo živočíchmi získavajú deti informácie prostredníctvom obrázkov, kníh, časopisov, filmov, televízie, básničiek, vymalovánok. Pozorovanie rastlín a živočíchov a práca s nimi sú oveľa účinnejšie ako len počúvanie čítania, alebo rozprávania.

K základným botanickým pojmom u detí v MŠ patria:

1. všeobecné prírodné pojmy: pôda, rastlina, živočích

1. pojmy týkajúce sa rastlinného a živočíšneho tela: bylina, ihličnatá drevina, kmeň, koruna,konáre, koreň, stonka, list,kvet, plod, semeno

1. pojmy týkajúce sa prejavov života: rast, vývin, vyparovanie, potrava, rozmnožovanie, kvitnutie
2. pojmy týkajúce sa rozmnožovania rastlín : semeno – klíčenie, odrezok, poplaz – zakoreňovanie, cibuľa, hlúza
3. pojmy týkajúce sa hospodárskeho významu : divo rastúce rastliny – buriny, liečivé rastliny, chránené rastliny, jedovaté rastliny, úžitkové rastliny – obilniny, zelenina, ovocie, okrasné rastliny
4. pojmy týkajúce sa podmienok života rastlín: svetlo, prostredie, voda, živiny, vzduch

Metódy učenia:

• rozprávanie o živote rastliny, pieseň, báseň, dramatizácia
• hádanky
• vychádzky na lúky, do lesa, parku, poľa
• pestovanie rastlín v kútiku živej prírody
• výstavky rastlín – obrázky z prírody

Napr. pri vytváraní pojmu „strom“ – je vhodné pozorovať listnaté a ihličnaté stromy a hneď ich porovnávať s kríkmi.

Pri vychádzkach na lúku – najzaujímavejšia je v období kvitnutia. Deti si všímajú farbu

kvetov, oboznámia sa s menami 3-5 rastlín, z natrhaných kvetov (zvonček, púpava, králik) si v škole upravia kytičku, alebo umiestnia na výstavke.

Na vychádzke do lesa – deti sa naučia rozlišovať ihličnaté stromy (smrek, borovica) a listnaté stromy (buk, dub). Pozorujú kvitnúce byliny, lesné plody, príležitostne huby, ale aj nekvitnúce rastliny – papraď, mach, lišajníky.

Na vychádzkach do poľa spoznajú obilniny, okopaniny a divo rastúce rastliny (nevädza, vlčí mak).

Pozorovanie okrasných a užitkových rastlín možno vykonať v školskej záhrade, na balkónoch, terasách v kútikoch prírody.

Zoznamovanie detí so zvieratami: Deti spoznávajú domáce zvieratá a voľne žijúce zvieratá:

• v akváriu, alebo teráriu sa môžu chovať niektoré ryby, živočíchy (morča, korytnačka)
• v zime – vykonávať starostlivost o vtáky
• vychádzka do ZOO – deti sa zoznamujú s druhmi, ktoré čiastočne poznajú z kníh, rozprávok, televízie

Pozorovaním rastlín a živočíchov získavajú deti veľa informácií o prírodných dejoch a ich príčinách. Poznávajú vzťahy medzi rastlinami a prostredím, medzi organizmami. Vychovávajú sa k správnemu vzťahu k prírode, k ochrane prírody a životného prostredia.

Najčastejšie úrazy v detskom veku a poskytovanie prvej pomoci.

Úraz je každé násilné poškodenie tela vonkajšími vplyvmi.

Bezvedomie – stav, pri ktorom postihnutý svoje okolie nevníma.

 Prvá pomoc – akpostihnutý dýcha- skontrolovať ústnu dutinu, uložiť do stabilizovanej polohy

- akpostihnutý nedýcha – uvolneniť dýchacie cesty (zakloniť hlavu, odstrániť cudzie teleso), ak sa dýchanie neobnoví – vykonať umelé dýchanie

Umelé dýchanie – akpostihnutý nedýcha,nemá hmatateľný tep, treba vykonať umelé

 dýchanie s neúplnou masážou srdca.:

- zakloniť hlavu, zdvihnúť bradu, stlačiť nosné dierky, zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme do postihnutého, frekvencia 12-16 dychov za min.

- aknastalo zastavenie srdcovej činnosti – robíme masáž srdca (30 stlačení hrudníka s 2 výdychmi do úst postihnutého)

Šok – vzniká v dôsledku zlyhania krvného obehu; príznaky šoku – mierne zvýšený tep, bledá, vlhká koža, potenie, smäd

 Prvá pomoc – zdvihnúť dolné končatiny nad úroveň hlavy, uvoľniť odev, ovlažovať pery vodou, kontrolovať tep, dýchanie, psychicky upokojovať

Krvácanie – tepnové, žilové, vlásočnicové

 Tepnové – krv strieka, jasno červená, zastavíme priamym stlačením tepny ku kosti.

Stlačenie tepny nie dlhšie ako 15 min. Na ranu – prikladať tlakový obväz , môže nastať veľká strata krvi s následkom nedokrvenia mozgu, srdca – rýchly prevoz do nemocnice.

 žilové –krv tmavočervená, kvapká, prikladáme tlakový obväz, obväz nevymieňame, lebo môžeme narušiť zrazeninu a krvácanie sa môže obnoviť. Priložiť ďalší tlakový obväz.

 Vlásočnicové – (odreniny, menšie rezné rany),ošetrenie – povrch rany opláchneme pod tečúcou vodou, priložíme rýchloobväz, alebo gázovú podušku a obviažeme.

 Krvácanie z nosa – predklon hlavy, prstami stlačíme nosné dierky, dýchame cez ústa. Takto zotrváme 10-15 min.. Môžeme prikladať studené obklady na zátylie. Nos nesmieme zapchať. Ak krvácanie neprestane, treba vyhľadať lekársku pomoc.

Poranenie opornej sústavy :

Podvrtnutie – Nastáva natiahnutím, alebo natrhnutím kĺbového púzdra. Príznaky:bolesť, citlivosť, opuch, ťažkosti pri pohybe. Ošetrenie : znehybniť, prikladať studený obklad.

 Vykĺbenie – kosti v kĺbe sú čiastočne, alebo úplne vysunuté z pôvodnej polohy; nenaprávať, priložiť studený obklad, fixovať.

Zlomeniny – vznikajú prasknutím, alebo zlomením kosti. Zlomeniny –otvorené, zatvorené. Pri otvorených zlomeninách je prerušená koža, rana krváca, zastaviť krvácanie, znehybniť kĺb a kosť na obidvoch stranách kosti.

Poranenie chrbtice – najvážnejšie poranenia.Príznaky : bolesť v oblasti chrbtice, poruchy hybnosti končatín, poruchy dýchania, znížená alebo zvýšená citlivosť. Pomoc : nehýbať

s postihnutým, znehybniť krčnú chrbticu (ak leží na chrbte), ak je nevyhnutné pretočenie - vykonávajú 3-5 pomocníci v jednej priamke.

 Zlomenina kľúčnej kosti – dať do polohy polosediacej, končatinu dáme do závesu (trojuholníková šatka) a fixujeme cez záves k hrudníku.

Popáleniny : Vznikajú najčastejšie pôsobením tepla. Sú tri stupne:

1. stupeň – sčervenenie, opuchy kože
2. stupeň – sčervenenie, vznik pľuzgiera
3. stupeň – odumretie kožného tkaniva

Pomoc – ak nie je porušený kožný kryt – ponor do studenej vody. Ak je porušený kožný kryt- nestrhávať oblečenie, prekryť sterilným obväzom, kontrolovať dýchanie.

Dusenie -- zapríčiňuje nedostatok O₂ v dýchacích cestách – vdýchnutú prekážku treba vykašľať pomocou 5 úderov do chrbta, dieťa môžeme preložiť cez koleno v kľaku dole hlavou a udierame do chrbta.

Vyrazenie dychu – postihnutého dáme do mierneho predklonu, uvoľníme tesný odev okolo krku, hrudníka a pása. Jemne masírujeme hornú časť hrudníka.

Bodnutie hmyzom – ak je žihadlo zabodnuté v koži, vytiahneme ho pinzetou. Na postihnuté miesto priložíme studený obklad.

Bodnutie v ústach a v hrdle – vyplachovať studenou vodou, ak začne ťažko dýchať uložiť do stabilizovanej polohy. Prevoz do nemocnice.

 Tepelný úpal – úžeh – spôsobuje vysoká teplota, vysoká vlhkosť v uzatvorenom priestore.

Postihnutého preniesť do chladného prostredia. Zabaliť do studenej mokrej plachty, kým teplota neklesne pod 38°C. Ak klesne, prikrývať suchou plachtou.

 Cudzie telesá v rane – z povrchu rany ich môžeme odstrániť tampónom, alebo opláchnuť studenou vodou. Ošetrenie: okraje rany stláčame k sebe, ranu obložíme do výšky cudzieho telesa, cudzie teleso necháme vyčnievať, obväzujeme okolo, ak veľmi krváca, končatinu zdvihneme.

Úraz elektrickým prúdom.

Prerušiť el. prúd, alebo odsunúť spod dosahu prúdu predmetom z nevodivého materiálu. Poskytnúť umelé dýchanie, ošetriť popáleniny.

Omrzliny: Vznikajú pôsobením nízkej teploty prostredia. Sú tri stupne:

1. stupeň – zblednutie, sfialovenie, strata citlivosti
2. stupeň – vznik pľuzgierov
3. Stupeň – odumretie postihnutých častí

Pomoc : Podávať teplé nápoje, zohriať postupne postihnutú oblasť s aktívnym pohybom končatín, teplými prikrývkami, tepelným kúpeľom.

Hygiena prostredia a výživy v školách a školských zariadeniach.

Hygiena – lekársky vedný odbor, ktorý študuje vzťahy medzi ľudským organizmom a jeho životným prostredím, skúma vplyvy životného prostredia na organizmus a súčasne študuje aj reakcie organizmu na tieto vplyvy.

 Základné odbory hygieny :

1. Komunálna hygiena - skúma ovzdušie, vodu, bývanie
2. Hygiena výživy - skúma biolog. a energ. hodnotu potravín, nezávadnosť pri

výrobe, skladovanie potravín, spoločné stravovanie

1. Hygiena detí a dorastu - skúma vplyv životných a pracovných podmienok na telesný

a duševný vývin detí

1. Hygiena práce - skúma pracovné prostredie
2. a iné - hygiena športu, dopravy, ...

 životné prostredie : Je komplex faktorov s ktorými je človek celý život trvale v kontakte.

Prostredie, v ktorom žije organizmus, vzniká pôsobením faktorov neživej prírody – abiotických a pôsobením biotických faktorov.

 Abiotické faktory prostredia sú faktory neživej prírody (slnečné žiarenie, atmosféra, hydrosféra, pedosféra, viď ekológia)

 Biotické faktory prostredia tvoria organizmy a vzťahy medzi organizmami

Na životnom prostredí sa prejavujú aj vplyvy fyzikálne, chemické, biologické.

Aj človek svojim spôsobom života začal aktívne pôsobiť na živé a neživé zložky prostredia. Ovzdušie sa znečisťuje prevážne činnosťou človeka. Do ovzdušia sa neustále dostávajú rozličné látky, napr. pri spaľovaní vzniká veľké množstvo CO₂ , ktorý sa podiela na

 mechanizme skleníkového efektu. Spalovaním sa spotrebúva veľké množstvo O₂ , ktorý sa do ovzdušia dostáva činnosťou zelených rastlín. V súčasnosti sa v ovzduší vyskytuje množstvo prachu, popolčeka, jedovatých látok, napr. oxid siričitý – je najrozšírenejšia nečistota vzduchu. Okrem toho sú tam aj iné jedovaté látky ako chlór, sirovodík, zlúčeniny olova, zlúčeniny dusíka, ortuti.

 Oxid uholnatý – ktorý väzbou na krvné farbivo hemoglobín tvoríkarboxyhemoglobín, blokuje dýchacie deje. Otrava sa prejavuje bolesťami hlavy, nevoľnosťou, zvracaním a bezvedomím. Následkom narušenia dýchacej a srdcovej činnosti nastáva smrť.

 Oxid siričitý - dráždi dýchacie cesty a vyvoláva zvýšenú sekréciu hlienu. Spazmy priedušiek a priedušničiek vyvolávajú aj oxidy dusíka.

Mnoho rizík, nielen pre životné prostredie, ale aj pre človeka prinášajú stále zvyšujúce sa množstvá pestitídov , herbicídov a priemyselných hnojív.

Emisie – tvoria plynné, kvapalné a pevné látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia. Najčastejšie emisie sú :oxid siričitý, fluor, chlór, zlúčeniny olova.

Starostlivosť o životné prostredie zahŕňa : ochranu prostredia a tvorbu prostredia ( v ekológii podrobnejšie).

 Hygiena výživy.

Bunky tela potrebujú energiu na životné procesy a chemické reakcie, ktoré v nich prebiehajú. Zdrojom energie sú živiny, ktoré telo prijíma v potrave. Tak sa do tela dostávajú látky, ktoré organizmus

pretvára na látky, ktoré potrebuje. Premena látok a energií sa nazýva metabolizmus.

K hlavným procesom metabilizmu patrí:

1. Tvorba látok potrebných na stavbu buniek, tkanív , orgánov.
2. Tvorba látok, ktoré majú pre organizmus význam (vitamíny, hormóny).
3. Uvoľňovanie energie pri štiepení zložitých látok na jednoduché.
4. Ukladanie zásobných látok v tele (tuky, cukry vo forme glykogénu) Celý metabolizmus je riadený hormonálne a

Výživa zaisťuje pre telo energiu potrebnú na všetky činnosti organizmu. Kvantita (množstvo) potravy musí zodpovedať kvalite potravy. Zloženie potravy musí zodpovedať aj veku.

Z hľadiska kvality musia byť v potrave zastúpené :

1. Makroživiny (bielkoviny, cukry, tuky)
2. Mikroživiny (minerálne látky, vitamíny)
3. Voda

(Potrava musí byť pestrá, zmiešaná, príjem potravy by mal zodpovedať výdaju.)

Bežná strava : 15% bielkovín

30-35% tukov

50-55% cukry

Bielkoviny – význam : 1. stavebný materiál

1. nevyhnutný na tvorbu protilátok
2. sú súčasťou hormónov
3. udržujú telesnú výkonnosť

Biologickú hodnotu bielkovín určujú aminokyseliny. Biologicky cennejšie sú bielkoviny živočíšneho pôvodu (mlieko, mliečne výrobky, vajcia, mäso). Zdrojom rastlinných bielkovín je chlieb, obiloviny, strukoviny). Dôležité sú v období rastu - V období rastu by mal organizmus prijať 2 gr bielkovín na 1 kg hmotnosti, v dospelosti stačí 1 gr na 1 kg.

Rastlinné bielkoviny neobsahujú všetky potrebné aminokyseliny, živočíšne všetky.

Tuky- sú zdrojom a zásobárňou energie, sú rozpúšťadlom pre vitamíny A,D,E,K. Rastlinné tuky sú pre organizmus vhodnejšie ako živočíšne (živočíšne sú nebezpečné pre obsah cholesterolu). Príjem tukov 0.5-1 gr na 1 kg hmotnosti za 24 hod.

Cukry- sú zdrojom energie. Mali by tvoriť 50 – 55% živín. Do organizmu sa dostávajú vo forme polysacharidov. Pri procesoch metabolizmu sa štiepia na jednoduché cukry a tie sa vstrebávajú. Časť cukrov sa ukladá do zásoby do pečene a do svalov. Cukry sú zdrojom energie pre mozgové bunky.

Zdroj cukrov : ovocie, zelenina, mliečne výrobky, obilniny, med. Nadbytočný príjem vedie k rýchlemu vzostupu hmotnosti. Príjem cukrov by mal byť 4-5 gr na 1 kg hmotnosti. Cukry sa môžu premeniť na tuky.

 Vitamíny – organické látky, organizmus ich nedokáže vytvoriť sám. Poznáme 20 vitamínov, ale iba 7- 8 vitamínov má praktický význam. Nemajú význam ako zdroj energie. Prijímame ich väčšinou

rastlinnou potravou. Vitamíny rozpustné vo vode: B_1, C, B_2, B₃,B₆,B₁₂,PP,H; v tukoch rozpustné : A,D,E,K.

Hypervitaminóza – nadbytok vitamínov Hypovitaminóza – nedostok vitamínov Avitaminóza – úplne chýba

Niektoré vitamíny prijímame vo forme provitamínov (betakarotén).

Voda - 60% hmotnosti tvorí voda, je súčasťou vnútorného prostredia. Človek bez vody vydrží iba 5 dní. Význam vody – potrebná na trávenie, vylučovanie odpadových látok, reguluje telesnú teplotu. Denná spotreba 2-3 L.

 Minerálne látky – sú časťou všetkých buniek, telových tekutín, tvoria asi 4-5% hmotnosti tela.

 Rozdeľujeme ich na : makroelementy – sodík, draslík, vápnik, horčík

mikroelementy – železo, zinok, jód, selén, fluor

Vápnik- dôležitý pri zrážaní krvi, nedostatok kŕče – tetánia Draslík – dôležitý pre svalové a nervové bunky

železo – dôležité pri tvorbe hemoglobínu (uložený v pečeni, slezine)

 Racionálna (rozumná)výživa prihliada nielen na množstvo potravy, ale aj na jej zloženie. Zdravé je jesť niekoľko krát denne menšie množstvo jedla. Prijímanie bielkovín je dôležité hlavne v detskom veku a v období dospievania. Za najzávažnejšie riziko vzniku rôznych chorôb sa považuje vysoká spotreba tukov.

Konzumácia bravčového mäsa – nahradiť hydinou, rybami, hovädzím mäsom.

Príjem cukrov – kvantita primeraná, kvalita neuspokojivá (biele pečivo nahradiť celozrnným pečivom, čo ovplyvní aj príjem vitamínov a vláknin.

Voda – dodržať pitný režim, uprednostňovať vodu, minerálne vody, ovocné čaje. Spotreba ovocia a zeleniny – podľa štatistík je nízka. Dôležitá - spotreba surovej zeleniny a čerstvého ovocia.

Pri dodržiavaní správnej výživy je dôležitá hygiena potravín. Hlavne pri výrobe, skladovaní, predaji, príprave a podávaní jedál.

S hygienou výživy súvisí aj hygiena prostredia, kde je sústredený život detí. Materská škola má niekoľko základných miestností : kuchyňa (čistá časť, špinavá časť – čistenie zeleniny), šatňa, spálňa, umyvárka, soc. zariadenia, priestor na ukladanie hračiek. Nábytok má zodpovedať rozmerom detí, má byť konštruovaný tak, aby nezapríčinil úraz detí. Skrinky a pomôcky na hračky musia byť riešené tak, aby si ich deti mohli samy vybrať. Hlavné miestnosti majú mať správne osvetlenie a majú mať primeranú teplotu. Všetky miestnosti treba pravidelne vetrať, denne pri odchode detí upratovať, sociálne zariadenia a umyvárky s pridaním dezinfekčných prostriedkov. Personál musí mať čisté oblečenie (kuchyňa – šatky na hlave, zástery).

Základom úspechu výchovného pôsobenia je rešpektovať vekové osobitosti a dodržiavanie denného režimu.

Ekológia.

Ekológia je vedný odbor, ktorý študuje vzťahy organizmu k prostrediu, ako aj vzťahy medzi organizmami. Názov „ekológia“ je z 19. stor., zaviedol ho E. Haeckel.

Základné pojmy.

Ekosystém – základná stavebná a funkčná jednotka živej prírody, je to otvorený systém – tvorí ho biocenóza s abiotickým prostredím na určitom biotope.

Biocenóza – spoločenstvo živých organizmov (rastlín – fytocenóza a živočíchov -

zoocenóza).

Biotop – prostredie v ktorom organizmus žije (les, rybník). Toto prostredie vzniká pôsobením faktorov neživej prírody abiotických a pôsobením živých organizmov – biotických.

Organizmy môžu existovať len za určitých podmienok. Hraničné podmienky za ktorých organizmus je schopný žiť, je dolná hranica – ekologické minimum a horná hranica je ekologické maximum.

Ekologická valencia – je to rozpätie medzi ekologickým minimom a maximom. Podľa šírky ekologickej valencie rozlišujeme:

1. kozmopolitné druhy – majú širokú širokú ekologickú valenciu, napr. mucha, baktérie, buriny.
2. endemity – majú úzku ekologickú valenciu (obývajú určité malé územia), napr. koala

Na organizmy žijúce v určitom prostredí pôsobia dva druhy faktorov – abiotické a biotické.

Abiotické faktory prostredia – faktory neživej prírody. Sem patria slnečné žiarenie, atmosféra, hydrosféra, pedosféra.

 Slnečné žiarenie – zdroj tepla a svetla. 3 druhy žiarenia:

Viditeľné svetlo – dôležité pre zelené rastliny

Ultrafialové žiarenie – preniká na našu zem v malom množstve, zachytáva ho ozónová vrstva . Veľké dávky – nebezpečné, v malých dávkach pôsobí pozitívne (tvorba vit.D). Infračervené žiarenie –je zdroj tepla pre organizmy studenokrvné živočíchy – (ryby, obojživelné plazy ), teplokrvné živočíchy (cicavce, vtáky).

 Atmosféra – plynný obal. Zloženie atmosféry: 21% O_2, 79%N₂, 0,03%CO₂. Najspodnejšia vrstva atmosféry je troposféra, v nej je sústredený život.

O₂ – produkt fotosyntézy zelených rastlín, nevyhnutný pre život

CO₂ – do atmosféry sa dostáva dýchaním živočíchov, rastlín, mikroorganizmov aj spaľovaním fosílnych palív a priemyselnou činnosťou

 Hydrosféra – je tvorená vodou oceánov, morí, povrchovou a spodnou vodou. Slaná voda – 97% všetkej vody, kolobeh vody pre život nevyhnutný. Človek bez vody – max. 5 dní.

 Pedosféra – zaoberá sa pôdnym prostredím. K vlastnostiam pôdy patrí pH (kyslé, zásadité, neutrálne). Kvalitu pôdy ovplyvňuje aj obsah dusíkatých látok (pesticídy, herbicídy),

nežiadúce zlúčeniny v pôde sú soli ťažkých kovov (olovo).

Biotické faktory prostredia – tvoria živé organizmy a vzťahy s iným organizmami.

 Populáciu - tvorí väčší počet jedicov toho istého biologického druhu, ktoré žijú na danom území v určitom čase.

 Vzťahy medzi populáciami môžu byť :

 Pozitívne – sú také, keď sú si obe populácie navzájom prospešné (symbióza, mykoríza)

 Negatívne – ak sa populácie navzájom obmedzujú (parazitizmus, predácia, konkurencia)

 Neutrálne – 2 populácie žijú pri sebe a navzájom sa neovplyňujú (zelená rastlina s inou zelenou rastlinou).

Základnou funkciou ekosystémov je tvorba živej hmoty – biomasy. živú hmotu ekosystému tvoria 3 skupiny organizmov:

1. producenty – zelené rastliny, ktoré tvoria organické látky v ktorých je zabudovaná energia
2. konzumenty – sú heterotrofné organizmy (človek, živočíchy, huby), konzumujú čo vypro- dukovali zelené rastliny
3. reducenty - rozkladači – rozkladajú odumreté telá rastlín, živočíchov. Patria sem baktérie a huby

Súčasťou ochrany životného prostredia je ochrana krajiny a prírody. Úlohou ochrany prírody je chrániť rastliny, živočíchy, ale aj útvary neživej prírody. Úlohou výchovy je učiť deti láske k rastlinám, zvieratám, spoznávať krásy prírody.

1.1.1995 bol prijatý zákon o ochrane prírody. Má 5 stupňov ochrany.

Na Slovensku je 9 národných parkov (TANAP, NAPANT, PIENINSKÝ, SLOVENSKÝ KRAS, SLOVENSKÝ RAJ, MALÁ FATRA, VEĽKÁ FATRA, POLONINY,

MURÁNSKA PLANINA). Najstarší je TANAP – 1948, najväčší je NAPANT.

Genetika.

Genetika je veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov. Zakladateľ modernej genetiky je je J.G. Mendel – 1900 r.

Dedičnosť – rozumieme schopnosť organizmov odovzdávať vlastnosti a znaky z rodičov na potomstvo.

Premenlivosť (variabilita) – znamená, že potomkovia sa určitými vlastnosťami a znakmi odlišujú od svojich rodičov a súrodencov.

 Premenlivosť môže byť :

1. dedičná – genetická
2. nededičná – vyvolaná faktormi vonkajšieho prostredia

 Základné genetické pojmy.

Gén – dedičná vloha, úsek DNA, kde je zapísaná genetická informácia pre určitý znak (farba kvetu, tvar zrna).

Genotyp – súbor všetkých génov živého organizmu. Gény sú uložené v jadre na chromozómoch. Každý gén má svoje miesto – lokus (miesto na molekuje DNA).

Fenotyp – je súbor všetkých znakov organizmu. Môžu sa vplyvom prostredia meniť.

Hmotným základom dedičnosti sú NK (nukleové kyseliny), v nich sú zapísané znaky

a vlastnosti, ktoré sa pohlavný mi bunkami prenášajú z rodičov na potomstvo. Základná

 stavebná jednotka NK jenukleotid.

Nukleotid je zložený : 1. Cukor - pentóza

1. Organická dusíkatá báza (purínová, pyrimidímová)
2. H₃PO₄ – kyselina fosforečná

Existujú 2 druhy NK : DNA – deoxyribonukleová a RNA - ribonukleová

Molekulu DNA tvoria 2 polynukleotidové reťazce, špirálovito stočené do závitnice, navzájom spojené vodíkovými mostíkmi tak, že sa viaže 1 purín a 1 pyrimidín - sú 4 základné

 kombinácie : A – T; T – A; G – C; C - G

Molekula DNA obsahuje cukov – deoxyribózu a tymín „T“. DNA je sústredená v jadre bunky, okrem toho môže byť aj v mitochondriách a chloroplastoch.

RNA – ribonukleová kyselina má len 1 vlákno, cukor ribózu a uracil „U“ namiesto „T“ (tymínu). Vyskytuje sa v jadre - m-RNA a v cytoplazme – t-RNA a r-RNA – ribozómy

Úloha RNA je prenos genetickej informácie z DNA na bielkoviny.

Chromozómy sú súčasťou jadra, v ktorých je zapísaná genetická informácia. Majú rozmanitý tvar, veľkosť, počet.

Chromozóm tvoria 2 ramená, spojené centromerou. Ramená chromozómu sa skladajú z dvoch pozdĺžnych polovíc – chromatíd. Základná stavebná jednotka chromozómu je chromatín.

Tvorí ho DNA + bielkovina.

Súbor všetkých chromozómov v bunke označujeme ako chromozómová sada. Chromozómy sú v jadre zastúpené párovo (jedna sada od otca, druhá od matky).

Bunky somatické – telové – majú diploidný počet – „2N“ (2 sady chromozómov)

Bunky pohlavné – majú haploidný počet -„N“

(Obsahuje 1 sadu chromozómov) – z každého chromozómového páru len jeden chromozóm.

Chromozómy, ktoré majú rovnaký tvar, veľkosť, rovnaké gény označujeme

homologické chromozómy (párové), autozómy (telové).

Okrem nich je v bunke aj jeden pár chromozómov X a Y, ktoré sa odlišujú tvarom, ale aj obsahom, označujeme ich ako pohlavné – heterochromozómy – sexozómy. Chromozóm X je väčší ako Y.

Telová bunka človeka obsahuje 46 chromozómov, čiže 23 párov. Z toho 22 párov je autozómov (telových) a 1 pár je heterochromozóm (pohlavný). Vajíčko obsahuje pohlavný -- chromozóm „X“, spermia 2 druhy spermií – jeden druh spermií s chromozómom „X“ a druhý druh spermií s chromozómom „Y“.

Karyotyp - je presný obraz chromozómov bunky.

Alela – konkrétna forma génu, každý gén sa vyskytuje v 2, alebo viacerých formách. Ak

jedinec má pre určitý znak na obidvoch chromozómoch rovnaké alely, nazýva sa homozygot.

Ak má rôzne alely, nazýva sa to heterozygot –„ Aa“.

Alela silnejšia vo svojom účinku sa nazýva dominantná „A“, potlačená alela – recesívna „a“. Ak má jedinec pre daný znak 2 rovnaké alely – dominantné – označuje sa ako homozygot

 dominantný „AA“, alebo homozygot recesívny „aa“ .

 Premenlivosť môže byť dedičná a nededičná.

Dedičná premenlivosť –mutácie – sú náhle zmeny trvalého charakteru, zasahujú do genotypu, súdedičné. Môžu vznikať samovoľne, môžu byť prospešné aj škodlivé. Nededičná premenlivosť –modifikácie nie sú dedičné, zasahujú do fenotypu. Trvajú potiaľ, pokiaľ trvá príčina, ktorá ju spôsobila. Sú spôsobené vonkajším prostredím.

Genetika človeka – študuje dedičnosť normálnych telesných znakov, ale študuje aj dedičné odchýlky.

 Metódy genetiky: 1. Výskum rodokmeňov – genealogický

1. Výskum dvojčiat – gemelologický
2. Populačný výskum
3. Štúdium karyotypov

Na výskum chromozómov sa využívajú krvné bunky – leukocyty – lymfocyty, ale aj bunky kostnej drene, kože. Chromozómy sa dajú vyšetrovať aj prenatálne z plodovej vody –

amniocentéza.

Dedičné choroby – poznáme cca 2000 dedičných ochorení. Rozdeľujú sa na 2 skupiny:

1. Skupina – ku ktorým má človek dispozície. Na tento typ ochorenia má vplyv prostredie. Sem patria : neurózy, hypertenzia, alergické ochorenia,

vredové ochorenia, cukrovka.

1. Skupina – vlastné dedičné choroby

Galaktozémia – metabolická porucha poškodzuje obličky, dá sa liečiť

Fenylketonúria – porucha metabolizmu bielkovín, poškodzuje mozgové bunky

Hemofília – porucha zrážania krvi

Downov syndróm – nie je dedičný , 47 chromozómov, trizómia na 21 páre

Turnerov syndróm – postihuje len ženy – 45 chromozómov Klinefelterov syndróm – postihuje mužov – 47 chromozzómov Albinizmus, daltonizmus, celiakia

Skrining – u novorodencov, suchá kvapka krvi 4,5 deň, test sa vykonáva na hormón štítnej žľazy, fenylketonúriu a obličiek, galaktozémiu, sluch a zrak