Riasy

Riasy

Systematika = opisuje a zatrieďuje rastl.druhy

Systémy rastlín:

1.UMELÝ – podla najnápadnejšieho znaku(Avicena)

2. MORFOLOGICKÝ – prírodný/ prirodzený (de Candolle)

3. FYLOGENETICKÝ – vývojový, uplatňuje zákonitosti fylog. (Darwin)

Systematické jednotky:

Ríša – regnum
Podríša – subregnum
Oddelenie – divisio
Trieda – classis
Rad – ordo
Čelaď – familia
Rod – genus
Druh – species

RÍŠA: rastliny(plantae)

1. Nižšie rastliny – stielkaté; THALLOBIONTA

2. Vyššie rastliny – cievnaté; CORMOBIONTA; (výtrus., semenné)
NIŽŠIE RASTLINY
SINICE – prokaryotické, autotrofné

– chlorofyl a; fykocianín

– nepohlavné rozmnožovanie

– MICROCYSTIS; ANABÉNA
RIASY
Typy stielok: A, u jednobunkových

– bičíkatý (EUGLENA)

– meňavkovitý (CHRYSAMOEBA)

– bunkový (CHLORELA)
B, u mnohobunkových

– vláknitý (CHETOFÓRA)

– rúrkovitý (HALIMEDA)

– sifonokládiový (ŽABÍ VLAS)

– pletivový (CHARA)
-rizoid – pakorienok
-kauloid – pabyľka

– fyloid – palístok
Rozmnož.: 1.POHLAVNÉ (izogamia, anizogamia, oogamia)

2. NEPOHLAVNÉ (mitóza, výtrusy, časti stielky)

3. RODOZMENA (heteromorfná, izomorfná)

1.ODDELENIE: Červené riasy (RHODOPHYTA)

– chlorofyl a,d, fykoeritrín

– vláknitý a pletivový typ stielky

– rozmnož.: rodozmena alebo spórami
-využ: medicína, potrav., mikrobiológia
Zástupca: žabie semä

2.ODDELENIE: Rôznobičíkaté (HETEROCONTOPHYTA)

– pohyblivé, bičíkaté bunky s 2 nerovnako dlhými bičíkmi

– chlorofyl a,c, fukoxantín – hnedé farbivo

– typy stielok: A, jednobunk. – pohyblivá/nepohyblivá; B,mnohobunk. makroskopické stielky (vidit.voľ.okom, pakorienky, pabyľka, palístky)

Triedy:
ROZSIEVKY – 1bunk., pozdĺžne delenie, kremičitá schránka
Význam: produkujú organickú hmotu, dôl.pre urč.kvality vody, tvorba horniny – diatomit
CHALUHY – hnedé riasy, mnohobunk., morské, pletivový typ stielky,
Využ.: potrava, hnojivo, palivo, na výr.jódu, sódy, potaše

3.ODDELENIE – červenoočká (euglenophyta), kryptomonády (cryptophyta), panciernatky (dinophyta)

– súčasť planktónu; 1bunk. s 1alebo2 bičíkmi
Červenoočká – EUGLENA ZELENÁ (rozmnož. – pohlav.del.)
Kryptomonády – KRYPTOMONÁDKA (tv.ju sploštená bunka s 2nerovnako dlhými bičíkmi)
Panciernatky – ROZKOVKA (2rovanko dlhé bičíky, má pancier – celulózna bunk.stena)

4.ODDELENIE: Zelené riasy (CHLOROPHYTA)

– chlorofyl a,b, betakarotén, xantofyly (žltý)

– zásobná l.=škrob

– v bunk. stene je celulóza
Triedy:
Vastné zel.riasy
-zel.bičíkovce – žijú jednotlivo (kartéria), v kolóniach – váľač (volvox), útvary s väčším počtom buniek – pandorína

– bunk.zel.riasy – v kolóniach – CHLORELA, v cenóbiách – SCENEDESHUS

– vláknité zel.riasy – CHETOFÓRA, morský šalát

– rúrkovité zel.riasy – sifonálna stielka, halimeda

– sifonokládiové zel.riasy – žabí vlas
Spájavky

– jednobunk.alebo vláknité

– rozmnož.: konjugáciou (spájaním)

– Závitnicovka, Cosmarium (sladkovodné)
Chary

– mnohobunková pletivová stielka

– stielka sa skladá z pabyľky (UZLY=nody; MEDZIUZLY=internody)

– palístky tvoria praslene

Význam rias: – súčasť fotoplanktónu; – potravina, krmovina, surovina; – produkujú jód

NIŽŠIE RASTLINY – CORMOBIONTA

Evolúcia orgánov vyšších rastlín

– prvé suchozemské rastl.mali SPOROFYT tvorený:
A, rizomoid (koreň)
B, mezóm (ako keby stonka)
C, telómy (výbežky) (ferilné a sterilné)

Telómova teória = Sterilné telómy dali vznik vegetatívnym orgánom, kým fertilné dali vznik generatívnym orgánom

Listy vznikli dvojako:

– emergenčný pôvod (z tŕnistých výrastkov pokožky)

– telómový pôvod (sploštením a zrastením telómov – mikro/makro – fyty)

RODOZMENA VYŠŠÍCH RASTLÍN

– u machov – gametofyt