Plazy, Vtáky, Cicavce - zástupcovia

PLAZY
 
Kareta obrovská
-  najčastejšie sa vyskytujúci morský druh korytnačky. Mláďatá sú mäsožravé, dospelé jedince sa živia riasami pri koralových útesoch. Vajíčka kladú na rozsiahlych plážach. Vyliahnuté jedince na ceste k moru ohrozujú kraby, vtáky alebo hady. Vďaka ochrane korytnačích hniezd však majú mláďatá väčšie šance na prežitie.
 
Leguán morský
-  žije na Galapágoch s typických ostnatým hrebeňom na chrbtovej strane tela. Leguán je bylinožravý a živí sa výlučne chaluhami, riasami. Výborne pláva a dokáže zadržať dych na viac ako hodinu. Tieto živočíchy si telesnú teplotu počas dňa zvyšujú slnením, v noci sú natlačené tesne vedľa seba.
 
Krokodíl morský
-  najväčší plaz na svete, má hmotnosť okolo 1 tony. Väčšinou sa zdržiava na brehoch, no vyskytuje sa aj v riekach. Silné nohy mu umožňujú sa dobre pohybovať aj na súši. Je to významný predátor. Po zásahu svoju korisť nerozhryzie, ale roztrhá na kúsky. Strávi dokonca aj kosti. Samica stráži vajíčka a v prvých týždňoch svoje mláďatá chráni.
 
VTÁKY
 
Albatros sťahovavý
-  prispôsobil sa na život vo vzduchu. Rekordne dlhé krídla /3,5 m/ v pomere k telu /1 m/ mu umožňujú celé hodiny plachtiť nad oceánom bez jediného mávnutia. Dokážu pritom využívať vzdušné prúdy a ďaleko od pobrežia strávia aj celé mesiace. Za potravou, ktorú tvoria najmä ryby, kalmare ale aj planktón vystupujúci ku hladine, sa dokážu aj ponoriť. Často lovia v noci. Hniezda na skalnatých pobrežiach každý druhý  rok, na hniezde sedia striedavo obaja rodičia a po vyliahnutí sa o mláďa starajú spoločne. Ich početnosť ohrozujú najmä rybárske lode, ktoré lovia tuniaky. Na ich háky sa často zachytia aj albatrosy.
 
Tučniaky
-  majú zavalité telo, husté peria a hrubú vrstvu tuku čo ich prispôsobuje žiť v chlade. Nevedia lietať ale plutvovité krídla a krátke nohy s plávajúcimi blanami posunuté dozadu im umožňujú výborne plávať pod vodou. Živia s a rybami. V období párenia a výchovy mláďat migrujú ďalej od brehu a vytvárajú niekoľko státisícové kolónie. Tučniaky žijú iba na južnej pologuli.

Tučniak cisársky
-  najväčší z tučniakov, žije v stabilných pároch. O vajíčko sa stará najskôr samec. Chráni ho v kožnom záhybe pod bruchom. Samica sa zatiaľ kŕmi na mori a starostlivosť o mláďatá preberá po dvoch mesiacoch. Vtedy odchádza na more za potravou pre mláďaťa a samicu samec.
 
CICAVCE
 
1. Mäsožravce

Medveď biely
– rovnakú časť života trávi na súši, na ľadových kryhách ako aj v morskej vode. Pred stratou tepla ho chráni hrubá vrstva tuku, hustá kožušina a zo spodnej strany osrstené laby. Srsť na labách pôsobí aj protišmykovo. Pri love koristi mu pomáha vynikajúci sluch a čuch. Medvede sa živia vtákmi, rybami, ale aj tuleňmi, na ktoré často striehnu pri dýchacom otvore v ľade.

Vydra morská
- najmenší morský cicavec /1 -1,5 m/ žije v studených moriach severného pacifiku. Vydre chýba vrstva izolačného tuku, má však najhustejšiu srsť zo všetkých cicavcov. Chlpy rastú husto vedľa seba, neprenikne cez ne voda a pokožka ostáva suchá. Jej pohyb zabezpečujú plutvovité zadné nohy a chvost. Výborne sa potápa. Pri oddychu a spracovaní potravy pláva n a chrbte. Hruď a brucho používa ako stôl. Oddychuje zabalená v chaluhách.

2. Plutvonožce
-  končatiny sa im premenili na silnejšie zadné  a menšie predné plutvy. Na súši sú nemotorné ale výborne plávajú a dlho vydržia pod vodou. Ušné  a nosné otvory dokážu pritom uzavrieť. Orientujú sa najmä pomocou veľkých očí, sluchu a dlhých hmatových fúzov. Živia sa rybami, mäkkýšmi a kôrovcami. Väčšinu života trávia vo vode, v čase rozmnožovania sa zhromažďujú na brehoch.
 
Tuleň grónsky
– žije v polárnych vodách. Jeho mláďatá sa rodia s dlhou, veľmi jemnou bielou kožušinou, ktorá im maskuje na snehu. Samice produkujú veľmi výživné mlieko, po ktorom sa hmotnosť mláďaťa za dva týždne takmer strojnásobí. Dospelé tulene sú sivé s tmavými škvrnami. Živia sa rybami a kôrovcami. Sami sú potravou pre žraloky, kosatky a biele medvede.

Mrož ľadový
– charakteristický svojou veľkosťou / 2,5 metra a 1700 kg/ a výrazným klom, ktoré samcom slúžia pri súbojoch. Má málo osrstenú kožu ale pred stratou tepla ho chráni hrubá vrstva podkožného tuku. Živí sa lastúrnikmi na morskom dne.
 
3. Veľryby
Vráskavec obrovský
– patrí medzi bezzubé veľryby. Je to najväčší žijúci živočích na Zemi. Potravu filtruje pomocou kostíc, na ktorých sa zachytávajú najmä drobné kôrovce ale aj menšie ryby. Dosahuje dĺžku až 30 metrov a hmotnosť 100 – 160 ton. Jeho srdce je veľké ako menšie auto, spev je hlasnejší ako štart prúdového lietadla, dosahuje až 180 decibelov.
 
Delfín skákavý
– patrí medzi zubaté veľryby. Známa je jeho komunikácia s človekom. Je hravý, spoločenský, často sa hrá s plavcami na otvorenom mori. Potravu vyhľadáva pomocou echolokácie. Delfíny sa kŕmia spravidla v noci, keď je pod vodou nízka viditeľnosť, a preto využívajú odraz zvuku na vyhľadávanie koristi. Žijú v skupinách, mláďatá sú dojčené 20 mesiacov a na matku sú dlho naviazané. Dorozumievajú sa typickými zvukmi, cvakaním. Cvakanie je väčšinou príliš vysoké nato aby ho ľudské ucho bolo schopné zachytiť.
 
Vorvaň tuponosý
– najväčšia zubatá veľryba, pri svojej dĺžke 20 metrov váži až 50 ton. Má hranato zakončenú hlavu. Živí sa hlavonožcami, ktoré ,loví až v 3000 metrovej hĺbke.
 
Kosatka dravá
– charakteristická čierno – bielym sfarbením. Živí sa rybami, vtákmi, tuleňmi ale aj inými veľrybami. Často sa chovajú aj v zajatí. Celý život žijú v rodinách, pričom jedna rodina má asi 20 jedincov. Jej členovia majú charakteristické spoločné hlasové prejavy.
 
4. Sirény
-  žijú v trópoch a sú známe pod pojmom ako morské kravy.  Živia sa rastlinnou potravou a pohybujú sa veľmi pomaly. Majú valcovité telo a hrubú kožu. Okrem človeka ich ohrozujú najmä žraloky.
-  Patria k nim Lamantíny – žijú v sladkej a slanej vode a Dugongy sú výlučne morské.

Dugong morský
–  má veľkú hlavu  a výraznú hornú peru tvare písmena U, ktorou vyberá podzemky rastlín z morských sedimentov. V súčasnosti ich môžeme nájsť v lagúnach a plytčinách Indického oceánu i pozdĺž austrálskeho pobrežia.