Za vodné ekosystémy považujeme ES, ktorých vonkajšie prostredie tvorí voda.
Voda má osobitné vlastnosti, ktorými sa odlišuje od suchozemského prostredia.
Je 775 x hustejšia ako vzduch.
Tepelné zmeny sú vo vodných ES malé.
Časť živín je vo vodnom prostredí bezprostredne prístupná organizmom.
Vo vodnom ekosystéme je dôležitá aj rýchlosť uvoľňovania živín z pevných látok, príkon slnečnej energie, cyklus teploty, dĺžka dňa a iné klimatické režimy.
Poznáme vodné ES :
Vodné ES majú charakteristickú trofickú štruktúru, ktorá odráža postavenie jednotlivých skupín vodných organizmov. Niektoré sú viazané na hornú vrstvu vody, iné žijú v spodnej vrstve vody, iné na dne.
Konzumenty 2.st. = drobné mäsožravce – zastúpené chrobákmi, drobnými rybami, dravé druhy hmyzu
Konzumenty 3. st. = predátory – šťuka, sumec, pstruh...
Rýchlosť látkovej výmeny vo vodách je väčšia ako v suchozemských. Produkcia kyslíka, jeho spotreba závisia od množstva slnečnej energie, množstva živín vo vode a metabolickej aktivity organizmov. Preto môžeme rozoznať vo vodách, najmä stojatých, „ horné produkčné“ pásmo a spodné pásmo „ rozkladné“.
Živočíchy žijúce na dne morí, jazier, rybníkov nazývame aj bentos.
Tečúce vody sa odlišujú od stojacich najmä prúdením vody, brehovými líniami, kyslíkovým režimom. V riekach a potokoch možno rozlíšiť niekoľko rozdielnych zón :
Význam vodných ES pre človeka :