Nukleové kyseliny

Nukleové kyseliny

– biomakromolekulové látky, uchovávajú genetickú informáciu

– nachádzajú sa v jadre buniek (nukleus – jadro), v malom množstve v mitochondriách, v centriolách a u rastlín aj v chloroplastoch.

– obsahujú kyslú zložku kyselinu trihydrogenfosforečnú, zásaditú zložku – purínová alebo pyrimidínová zásada a cukor – monosacharid – deoxyribózu alebo ribózu

Purínové zásady (bázy) – adenín, guanín

Pyrimidínové zásady – cytozín, uracil, tymín.

NUKLEOTID – stavebná zložka NK, vzniká kondenzáciou purínovej alebo pyrimidínovej zásady + päťuhlíkatého sacharidu s kyselinou trihydrogenfosforečnou;

– poznáme: adenínové nukleotidy (A), guanínové nukleotidy (G), cytozínové (C), uracilové (U) a tymínové (T) nukleotidy.
Zásada v nukleotide sa viaže N – glykozidovou väzbou na prvý atóm uhlíka sacharidu.

NUKLEOZID – vzniká odštiepením kyseliny trihydrogenfosforečnej – adenozín, guanozín, cytidín, uridín, tymidín.

Kyselina adenozíntrifosforečná – (ATP) – je primárnym zdrojom energie v bunke,
ktorá sa uvoľňuje pri hydrolytickou odštiepení H3PO4 z ATP = makroergické zlúčeniny (~).

Chemický spojením nukleotidov esterovou väzbou (zvyškom H3PO4 a OH skupinou
sacharidu) vznikne polynukleotid.

NK podľa sacharidovej zložky delíme:

1. kyselina deoxyribonukleová (A, C, G, T) – v každej bunke a má vo svojom nukleotidovom poradí zapísanú dedičnú informáciu bunky.

2. kyselina ribonukleová (A, G, C, U) – tvoria sa prepisom poradia nukleotidov z DNA:

A, mediátorová RNA (mRNA) – obsahuje prepis informácie z DNA o primárnej štruktúre
(poradie AMK) bielkovinových molekúl, ktoré sa v bunke syntetizujú

B, transferová (prenosová) RNA (tRNA) – prináša na miesto syntézy bielkovín AMK

C, ribozómová RNA (rRNA, iRNA) – je súčasť ribozómov, na ktorých prebieha vlastná
syntéza bielkovín.

Primárna štruktúra DNA – určuje presný sled jednotlivých nukleotidov
Sekundárna štruktúra DNA – tvar pravotočivej závitnice – tvoria 2 proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce; ich purínové a pyrimidínové zásady sa navzájom viažu vodíkovými väzbami na základe komplementarity (doplnkovosti – A – T; T – A; G – C; C – G)a sú obrátené smerom dovnútra závitnice.

Sekundárna štruktúra RNA – je odlišná; niektoré majú úsek jednoduchého alebo aj zdvojeného reťazca; zdvojenie vzniká tam, kde sa navzájom priblížia nukleotidy, ktoré obsahujú doplnkové zásady – t RNA
a rRNA; m RNA – má jednoduchý polynukleotidový reťazec
Terciárne štruktúra NK – dvojitá závitnica α – helix NK môže byť priestorov stočená do superhelixu.