Nervová regulácia (NR)

Prírodné vedy » Biológia

Autor: kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 05.10.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 079 slov
Počet zobrazení: 12 340
Tlačení: 589
Uložení: 584

Nervová regulácia (NR)

Funkcia: - reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia
-  rýchly a presný prenos informácií z receptorov do centra, kde sú spracované a vysielané do výkonných orgánoch – efektorov (svaly, žľazy)
- spolu s hormonálnou sústavou zabezpečuje rovnovážny stav organizmu (homeostázu)
NR je fylogeneticky mladšia a je nadradená v porovnaní s hormonálnou sústavou; je rýchlejšia a ich účinok je presne nasmerovaný na výkonný orgán
Podstata NR:  pohotovo premeniť podnet – informáciu z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.

NEURÓN – NERVOVÁ  BUNKA - základná štruktúrna a funkčná jednotka NS
- je to vysoko - špecializovaný typ bunky zablokovaný v G0 fáze bunkového cyklu
- má schopnosť prijať a odovzdávať nervové podráždenie
- opísal ho Purkyně.
Dve funkčné vlastnosti: dráždivosť a vodivosť
 
STAVBA:  
Telo bunky s jadrom, jadierkom a cytoplazmy
- z tela vystupujú výbežky dvojakého typu:
dendrity – krátke a rozvetvené výbežky vedú podráždenie do tela bunky = dostredivé.
-  neurit (axón) -  dlhý výbežok je vždy len jeden a vedie podráždenie z tela bunky = odstredivé
- povrch neuritu:  Schvannova myelínová pošva – membrána,v ktorej sú Rainnerove zárezy
 
- v okolí neurónov sú neurogliá – gliové bunky: sú schopné deliť sa po celý život a nahradzujú zaniknuté neuróny; úloha: podporná a vyživovacia funkcia
 
SYNAPSIA – nervové spoje (zapojenie); úloha: prenos nervových vzruchov
- funkčné kontakty medzi membránami dvoch buniek, z ktorých aspoň jeden je neurón
- má funkciu prevodovej stanice, ktorá reguluje priepustnosť nervového signálu (podobne ako semafor, ktorý riadi premávku na križovatke)
- u človeka je synaptický prenos sprostredkovaný najmä chemickou cestou – prenášačmi – mediátormi (najmä acetylcholín, noradrenalín).
 
Reflexný oblúk
Reflex – funkčná jednotka celého nervového systému; je to okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia, ktorá sa uskutočňuje cez reflexný oblúk:
Receptor → dostredivá dráha → centrum (miecha, mozog) → odstredivá dráha → výkonný orgán (efektor – svalová alebo žľazová bunka)
Reflexná činnosť funguje na princípe spätnej väzby (táto kontrola spresňuje reflexný dej a prispieva k jeho koordinácii).
Najjednoduchší reflexný oblúk má medzi dostredivou a odstredivou dráhou len jednu synapsiu.
Sečenov – zakladateľ ruskej fyziológie. Za základ činnosti predného mozgu určil reflexnú činnosť.
Pavlov – potvrdil tieto teórie experimentmi
 
Nervovú sústavu človeka možno rozdeliť na:
- ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS): chrbticová miecha, mozog
- obvodovú (periférnu) nervovú sústavu: mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy
 
Výkonné funkcie nervovej sústavy sa rozdeľujú na:
- somatické – riadenie činnosti kostrových svalov
- autonómne – vegetatívne – riadenie činnosti vnútorných orgánov
 
CNS (mozog a miecha)
 
- vnútorné prostredie tkaniva CNS tvorí tekutina (mozgovomiechový mok): vypĺňa dutiny CNS a tvorí prostredie
- dutiny CNS tvoria mozgové komory (I, II – pravá a ľavá hemisféra, III. – medzimozog,  IV – oblasť predĺženej miechy – nadväzuje na miechový kanál) a miechový kanál
- medzi mozgovomiechovým mokom a krvou prebieha neustála výmena látok.
 
Chrbticová miecha (medulla spinalis)
 
- je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli
- vypĺňa kanál od prvého krčného stavca až po druhý driekový stavec
- 2 typy tkaniva: biela hmota na povrchu, sivá hmota (vo vnútri má tvar  H, resp. motýlie krídla a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy s mozgovo-miechovým mokom - likvor)
- Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy - majú prevodovú funkciu. V každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov:
predné povrazcezostupné dráhy vychádzajú z mozgovej kôry a končia vo svaloch končatín a trupu
zadné povrazcevzostupné dráhy - začínajú v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu.
bočné povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy
Funkcia:  prevodová a reflexná: centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá,  reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.
- z chrbtice vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.
 
Mozog (cerebrum, encephalon)
Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi 1300 g a je tvorený z niekoľkých oddielov: predĺžená miecha, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a predný mozog
 
- Predĺžená miecha – medulla oblongata
-  pokračovanie chrbticovej miechy
- sivá hmota na povrchu, biela vo vnútri
Funkcia: centrá pre reflexy - potravové (cicanie, hltanie, slinenie),
- obranné (kýchanie, kašľanie, zvracanie)
- riadiace (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak)
- mimika tváre a reč
- vystupujú z nej niektoré hlavové nervy (VII-XII)
 
- Zadný mozog tvorí Varolov most (pons Varoli) a mozoček (cerebellum):
- dve  pologule (hemisféry)
- na povrchu je kôra
- biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára útvar - "strom života"
Funkcia mozočku:   - koordinuje napätie kostrových svalov
- podieľa sa na udržiavaní rovnováhy tela, koordinácia pohybov tela.
- Stredný mozog (mesencephalon)
- tvorí štvorhrbolie
- III. – IV. hlavový nerv
Funkcia: centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom
 
Medzimozog (diencephalon) – 2 časti: lôžko a podlôžko.
Lôžko (thalamus) - "prepájaca stanica", tvz. "brána vedomia"
- informácie z kože o teple, chlade, bolesti
Podlôžko (hypothalamus) - má endokrinnú (vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón) i riadiacu funkciu (riadi činnosť autonómnych nervov, takisto aj termoreguláciu, funkciu srdca, ciev a iné).
V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku.
 
- Predný mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu
- tvoria dve mozgové pologule (hemisféry)
- sivá hmota hemisfér tvorí mozgovú kôru  a biela hmota je uložená pod ňou
- mozgová kôra - najvyššie riadiace centrum ľudského tela;
- na povrchu je zvrásnená - gyrifikácia kôry
- každá hemisféra je rozdelená závitmi na laloky: čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok
- dôležitá pre vytváranie pamäťových stôp
- sídlo vedomia
- centrum reči (praváci ju majú v ľavej hemisfpre, ktorá je pre nich dominantná)
 
Obaly CNS: na povrchu sú tri pleny:
- vonkajší obal - tvrdá mozgová plena – obaľuje všetky časti mozgu a chrbticovú miechu
- stredný obal - pavúčnica – bezcievna blana
- cievnatka (väzivová bohato prekrvená blana)
 
Periférna nervová sústava
- nervy sú tvorené z nervových vláken - sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.
- mozgové nervy = nervy, ktoré vystupujú z mozgu (12 párov)
- miechové nervy = nervy vystupujúce z miechy (31 párov: 8-12-5-5-1)
 
Autonónma (vegetatívna) nervová sústava:
 
- motoricky inervujú hladké svaly, činnosť vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz.
- činnosť je reflexná, neovládateľná vôľou
- tvorí dva funkčné celky: sympatikus a parasympatikus (pôsobia antagonisticky – protichodne)

Vyššia nervová činnosť

 
- Nepodmienené reflexy -  vrodené a prebiehajú po reflexnom oblúku
 
- Podmienené reflexy sa vytvárajú až počas života jedinca po narodení
- myšlienka (slovo): základ druhej signálovej sústavy
- učenie: zbieranie, triedenie a uchovávanie informácii
- pamäť: uchovávané informácie v podvedomí, ktoré v prípade potreby môžeme vyvolať
- krátkodobá pamäť: registruje veľké množstvo informácií; udržiavajú sa iba pol hodinu až hodinu
- dlhodobá pamäť: vzniká po štrukturálnych a biochemických zmenách, ktorými sa informácia trvalo ukladá
- slovo – je signál signálov - sústava signálov vyššieho rádu, je základom myslenia, reči, práce v spoločenskom zmysle slova. Reč umožňuje človeku nielen označenie konkrétnych vecí, varovať, volať o pomoc, ale aj používať pojmy vyjadrujúce všeobecne platné skúsenosti a vlastnosti vecí a dejov.

 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016