Nervová regulácia (NR)

Nervová regulácia (NR)

Funkcia: – reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia

– rýchly a presný prenos informácií z receptorov do centra, kde sú spracované a vysielané do výkonných orgánoch – efektorov (svaly, žľazy)

– spolu s hormonálnou sústavou zabezpečuje rovnovážny stav organizmu (homeostázu)
NR je fylogeneticky mladšia a je nadradená v porovnaní s hormonálnou sústavou; je rýchlejšia a ich účinok je presne nasmerovaný na výkonný orgán
Podstata NR: pohotovo premeniť podnet – informáciu z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu.

NEURÓN – NERVOVÁ BUNKA – základná štruktúrna a funkčná jednotka NS

– je to vysoko – špecializovaný typ bunky zablokovaný v G0 fáze bunkového cyklu

– má schopnosť prijať a odovzdávať nervové podráždenie

– opísal ho Purkyně.
Dve funkčné vlastnosti: dráždivosť a vodivosť

STAVBA:
Telo bunky s jadrom, jadierkom a cytoplazmy

– z tela vystupujú výbežky dvojakého typu:

– dendrity – krátke a rozvetvené výbežky vedú podráždenie do tela bunky = dostredivé.
– neurit (axón) – dlhý výbežok je vždy len jeden a vedie podráždenie z tela bunky = odstredivé
- povrch neuritu:  Schvannova myelínová pošva – membrána,v ktorej sú Rainnerove zárezy

– v okolí neurónov sú neurogliá – gliové bunky: sú schopné deliť sa po celý život a nahradzujú zaniknuté neuróny; úloha: podporná a vyživovacia funkcia

SYNAPSIA – nervové spoje (zapojenie); úloha: prenos nervových vzruchov

– funkčné kontakty medzi membránami dvoch buniek, z ktorých aspoň jeden je neurón

– má funkciu prevodovej stanice, ktorá reguluje priepustnosť nervového signálu (podobne ako semafor, ktorý riadi premávku na križovatke)

– u človeka je synaptický prenos sprostredkovaný najmä chemickou cestou – prenášačmi – mediátormi (najmä acetylcholín, noradrenalín).

Reflexný oblúk
Reflex – funkčná jednotka celého nervového systému; je to okamžitá odpoveď organizmu na zmenu prostredia, ktorá sa uskutočňuje cez reflexný oblúk:
Receptor → dostredivá dráha → centrum (miecha, mozog) → odstredivá dráha → výkonný orgán (efektor – svalová alebo žľazová bunka)
Reflexná činnosť funguje na princípe spätnej väzby (táto kontrola spresňuje reflexný dej a prispieva k jeho koordinácii).
Najjednoduchší reflexný oblúk má medzi dostredivou a odstredivou dráhou len jednu synapsiu.
Sečenov – zakladateľ ruskej fyziológie. Za základ činnosti predného mozgu určil reflexnú činnosť.
Pavlov – potvrdil tieto teórie experimentmi

Nervovú sústavu človeka možno rozdeliť na:
– ústrednú (centrálnu) nervovú sústavu (CNS): chrbticová miecha, mozog
– obvodovú (periférnu) nervovú sústavu: mozgové a miechové nervy; vegetatívne nervy

Výkonné funkcie nervovej sústavy sa rozdeľujú na:

– somatické – riadenie činnosti kostrových svalov

– autonómne – vegetatívne – riadenie činnosti vnútorných orgánov

CNS (mozog a miecha)

– vnútorné prostredie tkaniva CNS tvorí tekutina (mozgovomiechový mok): vypĺňa dutiny CNS a tvorí prostredie

– dutiny CNS tvoria mozgové komory (I, II – pravá a ľavá hemisféra, III. – medzimozog,  IV – oblasť predĺženej miechy – nadväzuje na miechový kanál) a miechový kanál

– medzi mozgovomiechovým mokom a krvou prebieha neustála výmena látok.

Chrbticová miecha (medulla spinalis)

– je dlhá asi 45 cm a je uložená v chrbticovom kanáli

– vypĺňa kanál od prvého krčného stavca až po druhý driekový stavec

– 2 typy tkaniva: biela hmota na povrchu, sivá hmota (vo vnútri má tvar H, resp. motýlie krídla a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy s mozgovo-miechovým mokom – likvor)

– Bielu hmotu miechy tvoria nervové dráhy – majú prevodovú funkciu. V každej polovici miechy sú zoskupené do troch povrazcov:
predné povrazce – zostupné dráhy vychádzajú z mozgovej kôry a končia vo svaloch končatín a trupu
zadné povrazce – vzostupné dráhy – začínajú v receptoroch a vedú do vyšších oddielov mozgu.
bočné povrazce – obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy
Funkcia: prevodová a reflexná: centrá pre pohyby končatín a trupu, bránicové, zrenicové a potové centrá, reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra a konečníka.

– z chrbtice vychádza 31 párov miechových nervov. Tie sa po krátkom priebehu spájajú do spoločného nervu.

Mozog (cerebrum, encephalon)
Mozog dospelého človeka má hmotnosť asi 1300 g a je tvorený z niekoľkých oddielov: predĺžená miecha, zadný mozog, stredný mozog, medzimozog a predný mozog

– Predĺžená miecha – medulla oblongata

– pokračovanie chrbticovej miechy

– sivá hmota na povrchu, biela vo vnútri
Funkcia: centrá pre reflexy – potravové (cicanie, hltanie, slinenie),

– obranné (kýchanie, kašľanie, zvracanie)

– riadiace (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak)

– mimika tváre a reč

– vystupujú z nej niektoré hlavové nervy (VII-XII)

– Zadný mozog tvorí Varolov most (pons Varoli) a mozoček (cerebellum):

– dve  pologule (hemisféry)

– na povrchu je kôra

– biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára útvar – "strom života"
Funkcia mozočku: – koordinuje napätie kostrových svalov

– podieľa sa na udržiavaní rovnováhy tela, koordinácia pohybov tela.

– Stredný mozog (mesencephalon)

– tvorí štvorhrbolie

– III. – IV. hlavový nerv
Funkcia: centrum nepodmienených zrakových a sluchových reflexov napr. pohyby očí, pohyb hlavy za sluchovým alebo zrakovým podnetom

Medzimozog (diencephalon) – 2 časti: lôžko a podlôžko.
Lôžko (thalamus) - "prepájaca stanica", tvz. "brána vedomia"

– informácie z kože o teple, chlade, bolesti
Podlôžko (hypothalamus) – má endokrinnú (vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón) i riadiacu funkciu (riadi činnosť autonómnych nervov, takisto aj termoreguláciu, funkciu srdca, ciev a iné).
V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku.

– Predný mozog (telencephalon) je najväčšou časťou mozgu

– tvoria dve mozgové pologule (hemisféry)

– sivá hmota hemisfér tvorí mozgovú kôru a biela hmota je uložená pod ňou

– mozgová kôra – najvyššie riadiace centrum ľudského tela;

– na povrchu je zvrásnená - gyrifikácia kôry

– každá hemisféra je rozdelená závitmi na laloky: čelový, temenný, záhlavový a spánkový lalok

– dôležitá pre vytváranie pamäťových stôp

– sídlo vedomia

– centrum reči (praváci ju majú v ľavej hemisfpre, ktorá je pre nich dominantná)

Obaly CNS: na povrchu sú tri pleny:

– vonkajší obal - tvrdá mozgová plena – obaľuje všetky časti mozgu a chrbticovú miechu

– stredný obal – pavúčnica – bezcievna blana

– cievnatka (väzivová bohato prekrvená blana)

Periférna nervová sústava

– nervy sú tvorené z nervových vláken – sú navzájom oddelené väzivom. Väzivovým obalom je pokrytý aj povrch nervu.

– mozgové nervy = nervy, ktoré vystupujú z mozgu (12 párov)

– miechové nervy = nervy vystupujúce z miechy (31 párov: 8-12-5-5-1)

Autonónma (vegetatívna) nervová sústava:

– motoricky inervujú hladké svaly, činnosť vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz.

– činnosť je reflexná, neovládateľná vôľou

– tvorí dva funkčné celky: sympatikus a parasympatikus (pôsobia antagonisticky – protichodne)

Vyššia nervová činnosť

– Nepodmienené reflexy – vrodené a prebiehajú po reflexnom oblúku

– Podmienené reflexy sa vytvárajú až počas života jedinca po narodení

– myšlienka (slovo): základ druhej signálovej sústavy

– učenie: zbieranie, triedenie a uchovávanie informácii

– pamäť: uchovávané informácie v podvedomí, ktoré v prípade potreby môžeme vyvolať

– krátkodobá pamäť: registruje veľké množstvo informácií; udržiavajú sa iba pol hodinu až hodinu

– dlhodobá pamäť: vzniká po štrukturálnych a biochemických zmenách, ktorými sa informácia trvalo ukladá

– slovo – je signál signálov – sústava signálov vyššieho rádu, je základom myslenia, reči, práce v spoločenskom zmysle slova. Reč umožňuje človeku nielen označenie konkrétnych vecí, varovať, volať o pomoc, ale aj používať pojmy vyjadrujúce všeobecne platné skúsenosti a vlastnosti vecí a dejov.