Ekosystém – základná stavebná a funkčná jednotka prírody.
Ekosystém tvoria neživé zložky – najmä slnečné žiarenie, vzduch, voda, pôda – a živé zložky – baktérie, huby, rastliny a živočíchy.
Ekosystémy sa delia podľa podmienok prostredia a vplyvu človeka.
Suchozemské ekosystémy – napríklad les, púšť.
Vodné ekosystémy – napríklad jazero, oceán.
Prírodné ekosystémy – ekosystémy, do ktorých človek takmer nezasahuje, napríklad les, jazero.
Umelé ekosystémy – vytvoril ich človek z pestovaných spoločenstiev rastlín alebo chovaných živočíchov a zámerne do nich zasahuje.
V každom ekosystéme neustále prebieha medzi jeho zložkami obeh látok a tok energie. Vstupnou energiou je slnečná energia.
Zelené rastliny – producenty – priamo využívajú slnečnú energiu pri fotosyntéze, produkujú organické látky, ktoré ďalej využívajú iné organizmy.
Živočíchy – konzumenty – sa živia rastlinami alebo inými živočíchmi. Konzumujú organické látky ako potravu.
Mikroorganizmy, huby, niektoré živočíchy – reducenty /rozkladače/ – sa živia rozkladom organických látok odumretých producentov a konzumentov, pričom sa tvorí humus.
Život ekosystému závisí najmä od dostatku potravy a živín. Z hľadiska výživy sú organizmy navzájom pospájané v potravových reťazcoch.
Potravový reťazec – vzťah medzi navzájom súvisiacimi skupinami organizmov, ktorý zabezpečuje prenos a premenu látok a energie z potravy.
Potravová sieť – zložito prepojené potravové reťazce.
Potravová pyramída – vzťahy medzi producentmi a konzumentmi z hľadiska množstva potravy.
Základňu potravovej pyramídy tvoria producenty – rastliny, vyšší stupeň tvoria konzumenty – bylinožravce, ďalší stupeň tvoria konzumenty – mäsožravce a na vrchole sa nachádza konzument – mäsožravý živočích, ktorý sa živí inými mäsožravcami.
Zmeny v zložení populácií a spoločenstiev umožňujú vývoj ekosystému. Vývoj prebieha v nových životných podmienkach postupne.
Klimax – optimálny ustálený stav ekosystému.