– názov pochádza z gréckeho slova hormaó
– sú to látky, ktoré majú špecifický biokatalytický účinok na niektoré orgány alebo tkanivá
– ich charakteristikou je to, že aj veľmi malé množstvo vyvoláva silnú reakciu
– pôsobia ako regulátory špecifických funkcií, pričom ich môžu brzdiť (inhibovať) alebo posilňovať (aktivovať)
– z chemického hľadiska ich tvoria
– môžu sa tvoriť v žľazách, ktoré sa nazývajú žľazy s vnútorným vylučovaním a teda hormóny sa budú nazývať žľazové hormóny alebo sa budú tvoriť v tkanivách nervovej a tráviacej sústavy (tvorenie hormónov nebude prvotná funkcia, ale bude to doplnková funkcia) a teda sa budú nazývať tkanivové hormóny a budú to teda žľazy s vonkajším vylučovaním
– hormóny môžeme deliť podľa ich účinku, teda pôsobenia
– prenos hormónov v tele zabezpečujú telové tekutiny ako je krv a miazga alebo mozgovomiechový mok, prípadne nervové vlákna
– hormóny pôsobia u živočíchov a človeka iba na cieľové tkanivo, ktorým sú bunky, ktoré sú schopné reagovať iba na určitý hormón a pôsobia
– základný princíp hormonálnych regulácií je charakterizovaný ako spätná väzba a spočíva v tom, že bunková odpoveď ovplyvňuje podnet, ktorý túto odpoveď vyvolal a hormón spätne ovplyvňuje činnosť endokrinnej žľazy tak, aby hladina hormónu bola stála
– hormóny väčšinou nie sú druhovo špecifické, ani v účinku ani v chemickom zložení, preto sa môžu používať pri liečbe človeka aj hormóny stavovcov
– životnosť hormónov je krátka a tak sa musia neustále tvoriť, čo sa riadi spätnou väzbou alebo cez nervovú sústavu, konkrétne cez hypotalamus
– odpoveď organizmu na hormonálne riadenie je veľmi pomalá v porovnaní s nervami