Huby

Huby

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA

– latinský názov je Fungi

– je to samostatná ríša (skupina) živých organizmov

– sú to veľmi staré organizmy a hovorí sa, že sú vývojovo nesúrodé (polyfiletického pôvodu), teda nemajú len jedného jednoznačného predka, ale dvoch predkov alebo viacerých

– sú to heterotrofné organizmy

– sú to eukaryotické organizmy

– sú to jednobunkové alebo mnohobunkové organizmy

– štúdiom húb sa zaoberá veda mykológia

CHARAKTERISTICKÉ ZNAKY

• nie sú schopné fotosyntézy, lebo v bunkách nie sú plastidy, nemajú asimilačné pigmenty a tým sa vlastne líšia od rastlín
• majú zásobnú látku glykogén a tukové kvapôčky, čím sa vlastne podobajú na bunky živočíchov a človeka
• bunková stena húb obsahuje chitín

STAVBA TELA

– telo húb sa nazýva tálus– stielka a môže byť trojaká

• jednobunková– takéto huby sa vyskytujú veľmi zriedkavo

• plazmódium– je to rôsolovitá stielka, čiže má nepravidelný tvar

– vzniká splynutím viacerých buniek, čiže sú to teda mnohobunkové huby

• vláknitá– jej základom sú hýfy– hubové vlákna

– hýfy sa môžu prepletať a tak vzniká spleť alebo podhubie- mycélium

– vlákna sa preplietajú a vzniká nepravé pletivo, ktorého sú dva typy

1. pseudoparenchým
2. plektenchým

– nepravé pletivá tvoria plodnice huby a mycélium ostáva v zemi

VÝŽIVA HÚB

– vyživujú sa heterotrofne, čiže si nedokážu vytvoriť organické látky, ale musia ich prijímať hotové

– huby môžu byť

• saprofyty– prijímajú organické látky z mŕtvych tiel rastlín a živočíchov

• parazity– organické látky čerpajú zo živých tiel rastlín, živočíchov, húb a človeka

– ako parazity môžu byť huby dvojaké

1. obligátne (záväzné)- iným ako parazitickým spôsobom huby nevedia prijať živiny

1. fakultatívne (príležitostné)- keď má huba možnosť, tak žije ako parazit a keď takúto možnosť nemá, tak žije ako saprofyt

• saproparazity– huba má vo svojom živote určité štádia, kedy musí žiť ako parazit a kedy ako saprofyt

• symbionty– huby spolunažívajú s inými organizmami, navzájom si pomáhajú a dopĺňajú si výživu

– takéto prípady môžu byť dva

1. mykoríza– v tomto prípade žijú huby s koreňmi vyšších rastlín (napr. korene stromov)

– huba zachytáva vodu a poskytuje ju vyšším rastlinám a od rastlín zasa dostane organické látky

1. lichenizmus (zo slova lichenes– lišajník)- v tomto prípade ide o symbiózu huby a riasy alebo huby a sinice (prokaryotické rastliny)

– huba poskytuje vždy vodu a riasa alebo sinica poskytuje hube organické látky

ROZMNOŽOVANIE HÚB

– huby majú dvojaké rozmnožovanie

• nepohlavné
1. delenie– toto rozmnožovanie je typické pre jednobunkové huby

1. púčanie– pri tomto rozmnožovaní sa vytvorí púčik, ktorý rastie a potom sa z neho oddelia dve bunky (napr. kvasinky)

1. fragmentácia– je to rozdelenie hýf na niekoľko častí (fragmentov) a potom z každej časti vznikne nová huba

1. sporogónia– je to rozmnožovanie pomocou spórov (výtrusov)

• pohlavné

1. gametogamia– v tomto prípade vznikajú pohlavné bunky, ktoré sa nazývajú gaméty

– samčie a samičie gaméty vyzerajú rôzne

– gaméety, ktoré majú rovnaký tvar a veľkosť, ktoré na prvý pohľad nerozlíšime sa nazývajú izogaméty

– keď sa gaméty dajú rozlíšiť v tom, že samčia ma bičík a samičia je nepohyblivá, tak sa nazývajú oogaméty

1. gametangiogamia– v pohlavných orgánoch nazývaných gametangiá sa tvoria pohlavné bunky

– jedine u húb môžu splynúť dve gametangiá (samčie a samičie), čiže ide tu o splynutie dvoch pohlavných orgánov

SYSTÉM HÚB

• 1. oddelenie:Myxomycota (Slizovky)

– sú to staré druhy húb a často u nich nájdeme určité znaky rastlín alebo živočíchov

– sú to heterotrofné druhy

– živia sa saprofyticky alebo paraziticky

– patria tu dve triedy

1. trieda Oomycéty (Oomycetes)

– najznámejším predstaviteľom je druh Plasmopara viničová, ktorá spôsobuje ochorenie na viniči

1. trieda Chytrídiomycéty (Chytridiomycetes)

– žijú ako parazity a spôsobujú ochorenie rastlín

– najznámejším predstaviteľom je druh Rakovinovec zemiakový, ktorý spôsobuje na hľúzach zemiakov nádorové ochorenie (rakovinu zemiakov)

– má určité znaky živočíšnej ríše a to také, že má výtrusné spóry s bičíkmi (pohyblivé)

– je to huba, ktorá vytvára trváce výtrusy, ktoré sú odolné a vedia v zemi prežiť 10 a viac rokov

– keď sa vyskytne v zemi, tak nastáva zamorenie pozemku

– jej životný cyklus je taký, že v jeseni, keď sa vyberajú zemiaky a keď boli náhodou napadnuté, tak v zemi zostanú huby neviditeľné s hrubou stenou, sú to vlastne odolné trváce spóry; keby sa v jari zasadili zemiaky, tak by z týchto spór delením vznikli spóry s bičíkmi, ktoré sa nazývajú zoospóry; tie sa

vedia pohybovať, dostanú sa do púčikov, premenia sa na výtrusnicu a produkujú zoospóry (letné spóry); ku koncu vegetačného obdobia sa zoospóry menia na menšie a majú charakter gamét, nazývame ich aj izogaméty a keď splynú, tak vzniká zygota a premení sa na trváce spóry

• 2. oddelenie: Eumycota (Vlastné huby)

– patria tu tri triedy

1. trieda Zygomycetes (Spájavé huby)

– sú to mikroskopické plesne, ktoré žijú ako saprofyty (napr. na džemoch, kompótoch, chlebe, pečive a pod.)

– žijú aj ako parazity (napr. na hmyze, stavovcoch, človeku a pod.) a spôsobujú hubové ochorenie- mykózu

– okrem mykóz produkujú mnoho výtrusov, ktoré sú vo vzduchu a sú príčinou alergií

– najznámejším predstaviteľom je druh pleseň hlavičkatá, ktorej základom sú hubové vlákna (hýfy), z nich smerom hore vyrastajú stopky- sporangiofóry a na stopke je guľatá výtrusnica- sporangium

– z dozretej výtrusnice sa vysypujú tisícky spór

– rozmnožuje sa pohlavne a nepohlavne

– pomocou spór sa pleseň rozmnožuje nepohlavne

– vzduchom sa drobné spóry dostanú všade

– raz za čas sa rozmnožuje aj pohlavne a to tak, že hubové vlákna sú pohlavne odlišné (označujú sa ako + a -) a sú vedľa seba

– vytvárajú výbežky- kopulačné výbežky, tie sa zväčšujú, presúvajú sa do nich jadrá a až dovtedy kým sa dotknú, tak rastú

– pri dotýkaní sa na opačnej strane vytvorí bunková stena a vzniknú gametangiá

– v mieste kde sa dotýkajú sa bunková stena rozpustí a celý obsah splynie, prebieha tak gametangiogamia

– následne sa párujú jadrá a splývajú- kopulácia

– dookola sa vytvorí hrubý obal a vzniká zygospóra, ktorá je hrubostenná a po čase z nej môže vyrásť sporangiofór, sporangium a ďalej sa bude nepohlavne rozmnožovať

– cieľom pohlavného rozmnožovania je výmena genetického materiálu

1. trieda Ascomycetes (Vreckaté huby)

– volajú sa tak preto, lebo vytvárajú zvláštne výtrusnice, ktoré pripomínajú vrecká (ascus– vrecko)

– výtrusnica vytvára osem haploidných výtrusov, ktoré sa nazývajú ascospóry

– ascospóry vznikli z jednej bunky, meiózou sa rozdelili na štyri a mytózou ešte na osem

– vrecká sú uložené v plodnici a tá môže byť trojaká

• guľovitá
• bankovitá
• miskovitá– vrecká tu vytvárajú výtrusorodú vrstvu- técium

– okrem ascospór vytvárajú aj druhý typ výtrusov a to konídie (z podhubia vyrastie stopka- konídiofór, na stopkách rastú výtrusy a vytvárajú akoby strom)

– táto trieda, pokiaľ ide o počet druhov je najväčšia

– delí sa na štyri rady

• rad Kvasinkotvaré huby

– majú jednobunkové stielky

– rozmnožujú sa púčaním

– majú fermentačné schopnosti a to sa využíva pri kvasných biotechnológiách a výrobe vitamínov

– patrí tu

• druh Kvasinka pivná– je pri výrobe piva, pri príprave chleba a pečiva

– lisovaná s múkou je známa ako droždie

• druh Kvasinka vínna– je pri výrobe vína

– bežne sa s ňou stretneme na povrchu hrozna, čo má priaznivé účinky na tráviacu sústavu

• druh Candida– spôsobuje kožné a pľúcne ochorenia

• rad Paplesňotvaré huby

– žijú ako saprofyty na zelenine, ovocí (hlavne na exotických druhoch ako je pomaranč, mandarinka a pod.)

– ovocie, ktoré má papleseň by sme nemali konzumovať, lebo paplesne produkujú mykotoxíny a tie majú mutačné a karcinogénne účinky

– sú známe aj tým, že produkujú antibiotiká

– najznámejší je rod Penicillium, konkrétne druh Penicillium notatum, z ktorého pochádzajú antibiotiká penicilín

– penicilín vynašiel Alexander Fleming v roku 1928 a to vraj tak, že keď odchádzal na dovolenku, tak v laboratóriu nechal Petriho misky s baktériami

– keď prišiel z dovolenky, tak na jednej miske bol čistý fľak bez baktérií a práve tu bola táto huba a tak boli baktérie zničené

• rad Kyjaničkotvaré huby

– sú to parazity

– patrí tu druh Kyjanička purpurová, ktorá parazituje na raži v semenníku kvetov

– keď sa tam dostane, tak na klase nevznikne zrno, ale útvar nazývaný ražná hubka, námeľ alebo sklerócium

– ražná hubka má tmavú hnedú farbu, tvar rohlíka a sú tam malé plodničky purpurovej farby, ktoré majú tvar kyjačikov

– produkuje toxické látky

– v námeli je veľa alkaloidov, ktoré keď sa pri mletí dostanú do múky, tak môžu spôsobiť hromadné otravy

– v malom množstve majú dobré účinky a to napríklad pri liečení srdcovo- cievnych ochorení

• rad Čiaškotvaré huby

– sú to saprofyty alebo parazity

– vytvárajú miskovité plodnice

– plodnice sú pestrofarebné (červené, zelené, hnedé a pod.)

– patrí tu

• druh Smrčok jedlý- je to jedlá huba typická pre tatranské oblasti
• druh Ušiak obyčajný– je to smrteľne jedovatá huba a je podobná Smrčku jedlému
• rod Hľúzovky– nachádzajú sa pod zemou a vyhľadávajú ich prasatá

1. trieda: Bazidomycetes (Bazídiové huby)

– vytvárajú plodnice a na spodnej strane klobúka je výtrusorodá vrstva, ktorá sa nazýva hymenium

– v tejto vrstve sú bazídiá a na každom sú štyri bazídiospóry

– koncom leta sa hýfy spoja a tvoria spolu sekundárne podhubie, pričom každá bunka má dve jadrá

– týchto húb je veľa

– patria tu dva rady

• rad Rôznotvaré huby

– nazývajú sa tak preto, lebo majú rôzny tvar plodníc, ktoré môžu byť

• kríčkovité
• konzolovité
• lopatkovité
• kyjakovité

– takmer všetky sú drevokazné huby

– sú to parazity alebo saprofyty

– patrí tu

• rod Trúdnikovec
• rod Sírovec
• rod Drevokaz

• rad Pečiarkotvaré huby

– sú to jedlé alebo jedovaté huby

– delia sa na

• jedlé huby
  • rod Hríb
  • rod Kozáky
    • druh Kozák osíkový
    • druh Kozák brezový
    • druh Kozák hrabový

• rod Masliaky
• rod Pečiarky
• rod Hlíva
• rod Plávky
• rod Kuriatka
• rod Rýdziky

• jedovaté huby
  • druh Hodvábnica veľká
  • druh Muchotrávka zelená
  • druh Muchotrávka červená
  • druh Muchotrávka tigrovaná
  • druh Hríb satanský

• miskroskopické huby

– spôsobujú škody

– sú to parazity

– nevytvárajú plodnice

– patrí tu

• rod Hrdze– vytvárajú fľaky na rastlinách a spôsobujú deformovanie rastlín

• druh Hrdza trávna– potrebuje dvoch hostiteľov (lipnicovité trávy a medzihostiteľom je ker Dráč)

• druh Hrdza pšenice
• druh Hrdza jačmeňa
• druh Hrdza malín
• druh Hrdza hrachu
• sneti

– sú to parazity na obilninách

– nevytvárajú plodnice

– môžu byť

• prašné– vytvoria nádor a ten sa zapraší

– patrí tu

• druh Prašná sneť pšenicová
• druh Prašná sneť ovsová
• druh Prašná sneť jačmeňová
• druh Prašná sneť kukuričná

• mazľavé

– patrí tu

• druh Mazľavka pšeničná

POROVNANIE MUCHOTRÁVKY ZELENEJ A PEČIARKY OVČEJ

• muchotrávka zelená

– mladá plodnica muchotrávky zelenej je zabalená v plachtičke

– v dôsledku rastu plodnice na spodnej strane hlúbika zostáva nafúknutá pošva a na hlúbiku prsteň smerujúci dole

– spodná strana na klobúku má lupene bielej farby

• pečiarka ovčia

– mladá plodnica pečiarky ovčej nie je zabalená v plachtičke, ale vidno klobúk a hlúbik

– na spodnej strane klobúka sa nachádza biela blana- závoj, ktorá chráni lupene a teda tie nevidno

– keď plodnica rastie, tak závoj nie, ten sa odtrhne a na hlúbiku zostane prsteň smerujúci nahor

– spodná strana hlúbika je hladká

– farba lupeňov pečiarky ovčej je staroružovej farby

VÝZNAM HÚB

• pozitívny význam

– huby sú v prírode známe ako recudenty- rozkladače, lebo rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov

– v prírode sú zdrojom potravy pre niektoré živočíchy, teda sú zdrojom výživy

– pre nás sú zdrojom biologicky účinných látok ako pochutina

– používajú sa v biotechnológiách pri výrobe piva, vína alebo antibiotík

• negatívny význam

– spôsobujú rôzne choroby- mykózy a to produkovaním mykotoxínov, ale aj smrť (príčinou sú otravy jedovatými hubami)

– znehodnocujú potravu (ovocie, zeleninu)