Baktérie

Baktérie

– latinský názov je Bacteria

– sú to jednobunkové prokaryotické organizmy

– spolu so sinicami a archeónmi patria k prokaryotickým organizmom

– patria k mikroorganizmom

– ich rozmery sú 1- 10 mikrometrov, no výnimku tvoria spirochéty (500 mikrometrov)

– sú to kozmopolitné organizmy a to znamená, že žijú všade

– baktériami sa zaoberá časť mikrobiológie- bakteriológia

– za objaviteľov baktérií sa považuje Louis Pasteur a Róbert Koch

STAVBA PROKARYOTICKEJ BUNKY

– na povrchu bunky je slizovitý obal (puzdro), no nie všetky baktérie ho musia mať

– tento obal je zložený z polysacharidov

– pod slizovitým obalom sa nachádza bunková stena, ktorá je tvorená z peptidoglykánu a to konkrétne z mureínu

– pod bunkovou stenou je cytoplazmatická membrána, ktorá je jedinou membránovou štruktúrou v prokaryotickej bunke, teda inú už nemajú a má takú istú funkciu ako v eukaryotickej bunke

– cytoplazmatická membrána vyčnieva, teda je to vychlípenina- mezóm (funkcia nie je známa, no u heterotrofných druhoch baktérií slúži na trávenie)

– na cytoplazmatickej membráne sa nachádzajú tylakoidy, ktoré vytvára cytoplazmatická membrána a sú v nich sústredené asimilačné farbivá, teda pigmenty a to konkrétne bakériochlorofyl a baktérioviridín (nachádzajú sa len u autotrofných druhoch baktérií)

– pod cytoplazmatickou membránou, teda vo vnútri je cytoplazma a v nej sa nachádza bateriálne jadro a to bakteriálny chromozóm kruhovitého tvaru (jediný kruhový chromozóm bez jadrovej membrány a nazýva sa nukleoid)

– nukleoid neobsahuje bielkovinu iba DNA

– doplnkovú genetickú informáciu v bunke nesú plazmidy– cyklické molekuly DNA, ktoré majú schopnosť replikovať sa

– v cytoplazme sa okrem jadra nachádzajú aj ribozómy, ktoré sú ale menšie ako v eukaryotickej bunke, no funkciu majú rovnakú, teda je ňou syntéza bielkovín

– okrem ribozómov a jadra sú tu aj bunkové inklúzie

– v bunke sa nacháda bičík (1 alebo viac), ktorý umožňuje bunke pohybovať sa, teda jeho funkciou je umožniť pohyb

TVAR BAKTÉRIÍ

• koky- guľovité
• diplokoky- dvojitoguľovité
• streptokoky- rad guľovitých baktérií
• stafylokoky- pripomínajú strapec hrozna
• bacily- tyčinkovitý tvar
• spirily- pripomínajú spružinu
• spirochéty- pripomínajú stočenú spružinu
• vibriá- sú rožtekovito ohnuté
• aktinomycéty- sú vláknité

DELENIE BAKTÉRIÍ

• podľa spôsobu získavania uhlíka
1. autotrofné baktérie- zdrojom uhlíka je v tomto prípade oxid uhličitý a dokážu tvoriť organické látky, teda vykonávať fotosyntézu

1. heterotrofné baktérie- zdrojom uhlíka v tomto prípade sú organické látky, ktoré získavajú rôznym spôsobom
• saprofytické baktérie- rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov
• parazitické baktérie- parazitujú na rastlinách a živočíchoch
• symbiotické baktérie- spolunažívajú s rastlinami a živočíchmi

• podľa nároku na kyslík
1. anaerobné baktérie- takéto baktérie nepotrebujú kyslík
2. aerobné baktérie- takéto baktérie kyslík potrebujú
3. fakultatívne anaerobné baktérie- sú to príležitostné baktérie, teda prispôsobia sa životu s kyslíkom, ale aj životu bez kyslíka

• podľa spôsobu získavania energie
1. fototrofné baktérie- sú to fosyntetizujúce baktérie a primárnym zdrojom energie v takomto prípade je svetelná energia
2. chemotrofné baktérie- primárnym zdrojom energie je chemická energia, ktorú získavajú oxidáciou alebo kvasením organických zlúčenín

• podľa zdroja dusíka
1. nitrogénne baktérie- sú to baktérie schopné pútať vzdušný dusík do anorganických zlúčenín, čiže do dusičnanov
2. denitrifikačné baktérie- sú to baktérie, ktoré rozkladajú dusičnany na molekulový dusík, ktorý sa bude uvoľňovať do atmosféry

ROZMNOŽOVANIE BAKTÉRIÍ

– najčastejšie sa rozmnožujú priečnym delením, čiže amitózou

– niektoré druhy sa môžu rozmnožovať aj pučaním alebo rozpadom svojich vlákien

– v nepriaznivých podmienkach vytvárajú baktérie spóry, pričom sa na baktérii vytvorí hrubý obal a takto sa rozmnožujú parazitické baktérie alebo sa vytvoria cisty a tak sa budú rozmnožovať voľno žijúce druhy baktérií

VÝZNAM BAKTÉRIÍ

• pozitívny význam
1. v ekológii- majú tu úlohu reducentov alebo dekompozitorov a to takú, že rozkladajú odumretú hmotu organizmov
2. v poľnohospodárstve- sú pri symbióze hľúzkovitých baktérie s koreňmi bôbovitých rastlín alebo v mliekarenstve pri kvasných procesoch (napr. výroba syrov, jogurtov, kyslého mlieka a pod.)
3. vo farmácii- pri produkcii antibiotík a vitamínov
4. v ľudskom tele- symbiotické baktérie udržujú črevnú mikroflóru

• negatívny význam- najmä patogénne baktérie, ktoré spôsobujú ochorenia rastlín živočíchov, ale aj človeka a to napríklad salmonelóza, syfilis, kvapavka, tuberkulóza, tetanus, záškrt, čierny kašeľ, zápal pľúc, antrax, mor a pod.