Hormonálna sústava človeka

Hormonálna sústava človeka

HORMONÁLNA REGULÁCIA

– žľazy s vnútorným vylučovaním (sekréciou) odovzdávajú svoje sekréty (hormóny) do krvi, do okolitých tkanív alebo do miazgy, či mozgovo- miechového moku

– hormóny sa produkujú buď v endokrinných žľazách alebo tzv. tkanivové hormóny v žľazách, ktoré majú inú funkciu (napr. obličky, tenké črevo, mozog a pod.)

TKANIVOVÉ HORMÓNY

– vznikajú v tkanivách (orgánoch), ktorých je tvorba hormónov len doplnkovou funkciou

• nervová sústava- pôsobia tu ako prenášače (mediátory) a patrí tu
  1. adrenalín
  2. noradrenalín
  3. acetylcholín

• tráviaca sústava- patria tu tieto hormóny
  1. gastrín- vzniká v žalúdku a ovplyvňuje tvorbu žalúdočnej šťavy
  2. sekretín- vzniká v dvanástniku a riadi vylučovanie pankreatickej šťavy
  3. cholecystokinín- tvorí sa v dvanástniku a zabezpečuje vylučovanie žlče

• oblička- patria tu tieto hormóny
  1. renín (angiotenzín)- ovplyvňuje tlak krvi v obličke
  2. erytropoetín- ovplyvňuje tvorbu krvi

• koža, pľúca, črevá- patria tu hormóny
  1. histamín- rozširuje kapiláry, teda vlásočnice
  2. heparín- bráni zrážaniu krvi

ENDOKRINNÉ (ŽĽAZOVÉ) HORMÓNY

– endokrinné žľazy majú funkciu iba tvorby hormónov a tie sa dostávajú priamo do krvi

– patrí tu

• podmozgová žľaza (hypofýza)
• šuškovité teliesko (epifýza)
• štítna žľaza
• prištítne telieska
• nadobličky
• Langerhansove ostrovčeky pankreasu
• pohlavné žľazy (dočasne aj placenta)

PODMOZGOVÁ ŽĽAZA (HYPOFÝZA)

– je centrom hormonálnej regulácie

– je uložená na prednej strane pod mozgom v tureckom sedle klinovej kosti a má fazuľovitý tvar

– jej hormóny riadia a ovplyvňujú iné žľazy s vnútorným vylučovaním (napr. štítna žľaza a nadoobličky)

– je spojená s medzimozgom (hypotalamom) a má dva laloky (stredný lalok je zakrpatený)

• predný lalok (adenohypofýza)- vzniká z ektodermy primitívnej ústnej dutiny

– je to žľazové tkanivo, v ktorom sa tvoria hormóny (bielkovinovej povahy) a tieto hormóny sa tvoria pod kontrolou hypotalamu a to regulačnými hormónmi, ktoré sa tvoria v hypotalame a krvou sa dostanú do adenohypofýzy

1. liberíny
2. statíny

– vznikajú tu tieto hormóny

1. somatotropný hormón (rastový, STH)- je druhovo špecifický a jeho cieľovým tkanivom je rastová chrupka a ovplyvňuje rast kostí do dĺžky, ale aj tvorbu RNA a systém bielkovín

– jeho koncentrácia v priebehu života klesá

1. tyreotropný hormón (TTH)- ovplyvňuje činnosť štítnej žľazy (glandotropný hormón)
2. adrenokortikotropný hormón (ACTH)- ovplyvňuje činnosť kôry nadobličky (glandotropný hormón)
3. folikuly stimulujúci hormón (FSH)- pôsobí na vaječníky a semenníky a ovplyvňuje tvorbu pohlavných buniek (gonádotropný hormón)
4. luteinizačný hormón (LH)- ovplyvňuje tvorbu pohlavných hormónov (gonádotropný hormón)
5. prolaktín (PRL)- ovplyvňuje tvorbu mlieka u žien (gonádotropný hormón)

– typickými glandotropnými hormónmi sú TTH a ACTH a tie ovplyvňujú činnosť iných žliaz

– hormón FSH a LH sú glandotropné hormóny a ovplyvňujú pohlavné žľazy

• zadný lalok (neurohypofýza)- vzniká z embryonálneho medzimozgu

– hormóny tu nevznikajú, ale vznikajú v hypotalame

– ide tu o typickú neurosekréciu, lebo hormóny stekajú nervovými vláknami a dostavajú sa do neurohypofýzy

– ide o tieto hormóny

1. antidiuretický hormón (ADH)- ovplyvňuje vylučovanie vody močom
2. adiuretín (vazopresín)- jeho cieľovým tkanivom je tubulárny systém
3. oxytocín- cieľovým tkanivom je hladká svalovina maternice a spôsobuje sťahy maternice a tak je dôležitý pri pôrode a pri pohlavnom styku, teda pri orgazme (počatí jedinca)

– porucha hormónu STH môže spôsobiť

• nanizmus- ľudia majú nízky a trpasličí vzrast, čo je nedostatok tohto hormónu

– muž meria pod 145 centimetrov a žena zasa pod 135 centimetrov

• gigantizmus- ľudia majú vysoký a nadmerný vzrast, čo je prebytok tohto hormónu

– muž meria nad 200 centimetrov a žena zasa nad 190 centimetrov

• agromegálie- keď sa v tele hormón STH nemá kde pôsobiť, tak postihuje mäkké tkanivá a pôsobí na rast koncových častí tela, ako sú napr. ruka, hlava, brada a pod.

– tieto zmeny prebiehajú postupne a človek ani sám nezbadá, že sa s ním niečo deje

ŠUSKOVITÉ TELIESKO (EPIFÝZA)

– je to pinealná žľaza

– nachádza sa nad mozočkom na zadnej strane

– je veľkosti hrášku

– produkuje hormón, ktorý sa nazýva melatonín, ktorého tvorbu ovplyvňuje tma a ovplyvňuje činnosť pohlavných žliaz a tvorbu hormónov, ale aj režim spánku a bdenia

ŠTÍTNA ŽĽAZA (lat. glandula thyreoidea)

– nachádza sa v oblasti krku pod štítnou chrupkou pred hrtanom a má dva laloky spojené mostíkom

– pre svoju činnosť nevyhnutne potrebuje jód a je to jediný orgán, ktorý je na ňom závislý

– tvoria sa tu dva hormóny

• tyroxín (T4)- má štyri jódy a predstavuje až 90 % všetkých hormónov v štítnej žľaze
• tyronín (T3)- má tri jódy

– štítna žľaza ovplyvňuje celkový vývin (psychický, ale aj fyzický) a metabolizmus

– k poruchám štítnej žľazy patrí

• hypertyreóza- zvýšená činnosť štítnej žľazy a spôsobuje zvýšený metabolizmus, nadmerné chudnutie, tvorbu tepla a zvýšenú dráždivosť nervovej sústavy
• Basedowova choroba- je to zvýšená činnosť štítnej žľazy, ktorá je typická určitými znakmi a to takými, že sa zmnožia tukové tkanivá nad očnou guľou a oči sú vytlačené dopredu
• hypotyreóza- znížená činnosť štítnej žľazy a spôsobuje spomalený metabolizmus a únavu

– v detskom veku vzniká kretenizmus, čo je nízky vzrast a mentálna retardácia a keď je až v dospelosti, tak človek je unavený, je mu stále zima, priberá na hmotnosti, zmnoží sa tkanivo a vzniká struma

• struma- zväčšenie štítnej žľazy

PRIŠTÍTNE TELIESKA (lat. glandulae parathyreoidae)

– sú uložené zo zadnej strany štítnej žľazy a vrastajú do tkaniva štítnej žľazy

– sú štyri a majú veľkosť hrášku

– sú potrebné pre vstrebávanie vápnika, pretože sa tam tvorí parathormón, ktorý udržiava stálu hladinu vápnika v tekutinách, pričom je vápnik dôležitý na prenos nervového vzruchu, teda pre nervomuskulárnu činnosť

– pri nedostatku hormónu vznikajú kŕče a keď je ho už veľmi málo, tak vzniká tetánia, ktorá sa prejavuje kŕčami svalov, ľudia majú typický tvar ruky a to „pôrodnícku ruku“ a keď kŕče zasiahnu dýchaciu sústavu, tak nastáva okamžitá smrť

– tento hormón je antagonista vitamínu D, teda pôsobia proti sebe

LANGERHANSOVE OSTROVČEKY PANKREASU

– pankreas je žľaza s vonkajším vylučovaním, ale aj s vnútorným

– je to endokrinné tkanivo

– Langerhansove ostrovčeky sú tvorené z dvojakých buniek a to z bunky A (alfa) a z bunky B (beta)

– tvoria sa v nich dva hormóny

• glukagón- v A bunkách
• inzulín- v B bunkách

– obidva tieto hormóny riadia hladinu glukózy, čo sa nazýva glykémia krvi a pôsobia antagonicky

– inzulín sa snaží znížiť množstvo krvi a zabudovať glukózu do krvi a glukagón zvyšuje glykémiu, štiepi glykogén a tvorí glukózu

– môže vzniknúť ochorenie, ktoré sa nazýva diabetes melitus (cukrovka) a tá sa prejavuje vysokou hladinou glukózy v krvi, v moči, pričom nastáva zlé hojenie rán, obezita, strata zraku, narušenie imunity a pod.

– touto chorobou trpí až 9 % populácie

– vzniknúť môže aj hypoglykemický šok, čo je málo cukru v tele

NADOBLIČKY (lat. glandula suprarenalis)

– je to párová žľaza (2) a nachádza sa nad obličkami

– nadobličky majú rozlíšenú kôru a dreň

• kôra (lat. cortex)- je to žľazové tkanivo a tvoria sa v nej tri typy hormónov (kortikosteroidov) a to konkrétne
  1. mineralokortikoidy- riadia metabolizmus minerálnych látok a z nich je najdôležitejší aldosterón, ktorý riadi vylučovanie a hospodárenie sodíka a draslíka
  2. glukokortikoidy- sú to antistresové hormóny, ktoré sa vylučujú najmä v stresových situáciách a mobilizujú sily, pomáhajú prekonať záťaž, prekonať stres a pod.

– najznámejšie hormóny sú kortizol, kortizón a hydrokortizón

1. androgény (pohlavné hormóny)- tvoria sa v malom množstve a je tu obojpohlavný základ (muži vytvárajú hormóny nazývané estrogény a gestagény a ženy taktiež)

• dreň- je to premenené nervové ganglium (tkanivo) a nachádzajú sa tu také hormóny, ktoré sa vedia tvoriť aj v nervovej sústave a to adrenalín a noradrenalín, čo sú antistresové hormóny a vyplavujú sa v stresových situáciách, zabezpečujú štiepenie glukózy, uvoľňovanie glykogénu, zvyšujú hladinu glukózy, zúženie ciev a mobilizujú sily na prekonanie stresu

POHLAVNÉ ŽĽAZY

• vaječníky (lat. ovarium)- sú párovou žľazou (2), ktoré sú uložené v brušnej dutine a tvoria sa tu estrogény (estrón a estradiol), ktoré vytvárajú sekundárne pohlavné znaky u dievčat (napr. ochlpenie, menštruácia, zaoblenie bokov a pod.) a gestagény (progesterón) sa vylučuje pri menštruačnom cykle
• semenníky (lat. testes)- sú uložené mimo tela v miešku a tvorí sa tu hormón testosterón, ktorý vytvára sekundárne pohlavné znaky u chlapcov (napr. ochlpenie, väčšie ramená, tvorba spermií, mutovanie, typické mužské sexuálne správanie a pod.) a aldosterón