Dýchacia sústava človeka – orgány, funkcie a princíp dýchani

Dýchacia sústava človeka

Dýchanie (respirácia) – výmena dýchacích plynov (CO₂ a O₂)medzi organizmom a prostredím

spojené s energetickým a látkovým metabolizmom
vonkajšie dýchanie = výmena dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a krvou
vnútorné dýchanie = výmena dýchacích plynov medzi krvou a bunkami celého tela
dýchacie cesty zabezpečujú spojenie medzi vonkajším prostredím a pľúcami

predhrieva, navlhčuje a prečisťuje vdychovaný vzduch
čuchová oblasť – na strope nosovej dutiny, žltkastá, početné čuchové receptory
dýchacia oblasť – zvyšok nosovej dutiny – červenkastá, riasinkový epitel s početnými žliazkami, zvlhčujú nosovú sliznicu
prínosové dutiny – nosová dutina je s nimi spojená otvormi

je horná časť hltana a kríži sa tu dýchacia a tráviaca cesta – hrtanová príchlopka (epiglotis)

Hrtan (larynx) slúži na dýchanie (respiráciu) a tvorbu hlasu (fonáciu)

súbor chrupiek, svalov a väzov
štítna, prstienkovitá a dve krhlovité chrupky + hlasivkové väzy, hlasivková štrbina

Priedušnica je 9 – 15 cm dlhá, tvorí ju chrupkové prstence v tvare písmena C

majú podobnú stavbu ako priedušnica, v oboch sú hladké svaly, ktoré menia ich priemer
sliznica obsahuje množstvo hlienovitých žliazok, je pokrytá riasinkovým epitelom, ktoré kmitajú smerom k hrtanu a odstraňujú hlien i malé čiastočky prachu
pravá prieduška sa v pľúcach rozvetvuje na 3 a ľavá na 2 lalokové priedušky
tie sa ďalej rozvetvujú na priedušničky
dýchacie priedušničky prechádzajú do mechúrikovitých vrecúšok, ktoré sa vykleňujú do pľúcnych mechúrikov

sú orgánom vonkajšieho dýchania, pravé tvorené z 3 a ľavé z 2 lalokov
na povrchu pľúc je popľúcnica, ktorá prechádza do pohrudnice
medzi popľúcnicou a pohrudnicou je úzka štrbina, v ktorej je malé množstvo seróznej kvapaliny, umožňujúcej hladké kĺzanie oboch blán pri dýchaní
v pohrudnicovej dutine je podtlak, v pľúcach je vyšší tlak, ktorý rozpína pľúca (pri vniknutí atmosferického vzduchu do pohrudnicovej dutiny dôjde k vyrovnaniu tlaku, pľúca spľasnú = pneumothorax)
pľúcne mechúriky (alveoly) sú vlastným miestom výmeny dýchacích plynov, ich steny sú tvorené len jednou vrstvou plochých epitelových buniek – resorpčný epitel, bohato prekrvený

zahrňuje pľúcnu ventiláciu, distribúciu a difúziu plynov
pľúcna ventilácia = vlastná výmena vzduchu medzi pľúcami a prostredím, deje sa zväčšovaním a zmenšovaním hrudníkovej dutiny
vdych (inspirium) – napomáhajú mu vonkajšie medzirebrové svaly a pohyb bránice nadol
výdych (expirium) – napomáhajú mu vnútorné medzirebrové svaly a pohyb bránice nahor
dychová frekvencia v pokoji je asi 16 – 18 dychov za minútu, dychový objem je 500 ml, minútová ventilácia je 7 – 9 l
vitálna kapacita pľúc= účet respiračného, inspiračného (rezervného vdychového) a expiračného (rezervného výdychového) vzduchu ( asi 0,5l+2,5l+1,5l = 4 – 6 litra)
distribúcia – rovnomerné rozdelenie vdychnutého vzduchu do pľúcnych mechúrikov
difúzia – výmena dýchacích plynov cez alveolárno – kapilárnu membránu, deje sa na základe prenikania plynov z oblasti vyššieho tlaku do oblasti nižšieho tlaku
parciálny tlak kyslíka je v dýchacích cestách vždy vyšší ako v tkanivách a v dôsledku toho vždy po koncentračnom spáde praniká kyslík do organizmu
kyslík sa viaže v pľúcach priamo na hemoglobín

dýchacie centrum je v predĺženej mieche a v moste
čiastočne sa uplatňuje aj vplyv mozgovej kôry (reč, spev, ...)
kýchanie a kašeľ – obranné dýchacie reflexy, vznikajú kŕčovitými sťahmi výdychových svalov

Zones.sk – Najväčší študentský portál