Fotosyntéza

Prírodné vedy » Biológia

Autor: tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 29.10.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 838 slov
Počet zobrazení: 10 003
Tlačení: 653
Uložení: 675
Fotosyntéza
-  Skladá sa z gréckych slov fotos = svetlo a synthessis = viazanie, zlučovanie 
-  Je jedinečný dej na zemi, ktorého výsledkom je vznik O2 a OL procesom viazania slnečnej energie a jej premeny na chemickú energiu.
-  Vďaka fotosyntéze sa udržuje relatívne stály pomer O2  a CO2 v ovzduší.
-  Je autotrofný spôsob výživy typický len pre zelené rastliny, ktoré obsahujú asimilačné farbivá (chlorofyl). Ide o proces, pri ktorom sa premení energia svetla na energiu chemických väzieb v organických molekulách – v glukóze.
-  Fotosyntéza je proces nazývaný fotosyntetická asimilácia = z látok jednoduchších (CO2 a H20) vznikajú látky zložitejšie (glukóza), za súčasného uvoľnenia O2.
-  Asimilačné farbivá: karotenoidy a chlorofyly. Každé z nich absorbuje inú časť spektra viditeľného svetla v škále od 400 do 700 nanometrov. Fotosynteticky aktívny je modrozelený chlorofyl a.
-  Rovnica: 6CO2 + 12H2O  chlorofyl, slnečné žiarenie > C6H12O6 + 6O2 + 6H2O
-  Fotosyntézu možno rozdeliť na dve fázy:
 
A)  SVETELNÁ FÁZA:
-  ide o primárne procesy, ktoré prebiehajú na membráne tylakoidov v chloroplastoch
-  ich podstatou je premena slnečnej energie na energiu chemických väzieb
-  uskutočňuje sa v dvoch po sebe nasledujúcich krokoch prostredníctvom fotosystému I a II (sústavy prenášačov a farbív, ktorých podstatnou zložkou je chlorofyl)
fotosystém I (P700) absorbuje svetelné žiarenie s maximálnou vlnovou dĺžkou 700 nm. Prijme svetelné žiarenie, prejde do excitovaného stavu a uvoľní elektróny, ktoré môžu buď redukovať NADP+ na NADPH+H+(využíva sa v tmavej fáze), alebo sa vrátiť späť, pričom časť ich energie sa využije na tvorbu ATP v procese cyklickej fosforilácie.
Fotosystém II (P680) absorbuje svetelné žiarenie s maximálnou vlnovou dĺžkou 680 nm. Prijme svetelné žiarenie, prejde do excitovaného stavu a uvoľní elektróny, ktoré prechádzajú na fotosystém I, kde nahradia uvoľnené elektróny a okrem toho katalyzuje fotolýzu vody za uvoľnenia molekulového kyslíka .  
 
1)  Fotofyzická (cyklická fosforilácia = tvorba molekúl ATP)
2)  Fotochemická (acyklická = cyklus sa neuzatvára)
 
-  Vodík H+ sa uvoľňuje pri neprestajnom štiepení H2O na ióny, ktoré sa uskutočňuje vďaka svetelnému žiareniu a chlorofylu. Tento proces sa nazýva fotolýza vody (2H20 → 2OH¯ + 2H+).
-  Hneď, ako sa H+ spotrebuje, štiepi sa ďalšia molekula H2O
-  Energia elektrónu, ktorý sa uvoľnil z chlorofylu sa využije na premenu vodíkového katiónu H+ na vodíkový radikál H˙, ktorý sa pripojí na NADP+ (NADP+ + 2H+ → NADPH + H+). NADPH + H+ sa využije v temnotnej fáze na redukciu O2.
NADP+ nikotínamidadeníndinukleotidfosfát funguje ako koenzým = nebielkovinová zložka enzýmu oxidoreduktáz – enzýmov, ktoré katalyzujú oxidačno-redukčné procesy. NADPH + H+ je jeho redukovaná forma.
-  Z hydroxidového iónu OH¯ sa odoberá elektrón a vráti sa späť do chlorofylu (ale je to už iný elektrón, ako ten, ktorý sa z chlorofylu uvoľnil na začiatku fotosyntézy, preto hovoríme o necyklickej fáze)
-  OH¯ sa pri odnímaní elektrónu mení na hydroxidový radikál (vysoko reaktívna látka), ktorá reaguje s ďalším radikálom a vzniká O2 (OH + OH → H2O + O = resyntéza vody, preto na pravej strane fotosyntézy je voda)
Výsledkom svetelnej fázy fotosyntézy je ATP, O2 a NADPH + H+
V svetelnej fáze sa svetelná energia premieňa na energiu chemických väzieb v podobe ATP a NADPH + H+, ktoré sa využijú ako zdroj energie pre tmavú fázu fotosyntézy.
 
B)  TEMNOTNÁ FÁZA:
-  sekundárne procesy, ktoré nie sú priamo závislé od slnečnej energie, preto prebiehajú aj v tme
-  ich podstatou je premena látok t.j. – CO2 na glukózu
-  Podstata: fixácia a následná redukcia CO2 za využitia ATP a NADPH + H+ zo svetelnej fázy na glukózu.
-  Nevyhnutné látky pre jej priebeh: ATP, NADPH + H+, CO2, organický substrát, na ktorý sa viaže (fuxuje) CO2.
-  Prebieha mimo tylakoidov, v stróme chloroplastov.
-  CO2 sa môže redukovať dvoma spôsobmi:
 
(1) CALVINOV – BENSONOV cyklus:
Primárnym akceptorom oxidu uhličitého je molekula RuBP (ribulóza 1,5-bifosfát). Po naviazaní oxidu uhličitého na ňu vzniká nestabilný 6-uhlíkový medziprodukt, ktorý sa vzápätí rozpadne na dve molekuly 3-uhlíkovej kyseliny 3-fosfoglycerovej, preto sa rastliny s týmto mechanizmom fixácie nazývajú C3 rastliny.
-  Je typický pre C3 rastliny. Nazývajú sa tak preto, lebo vznikajú 3-uhlíkové medziprodukty.
 
(2) HATCH – SLACKOV cyklus:
-  Je typický pre C4 rastliny (proso, cukrová trstina, kukurica = tvoria veľa sacharidov). Nazývajú sa tak preto, lebo vznikajú 4-uhlíkové medziprodukty.
Tu sa molekula oxidu uhličitého viaže na substrát fosfoenolpyruvát, ktorý sa po fixácii mení na oxálacetát so štyrmi molekulami uhlíka.
 
(1) a (2) predstavujú cyklus reakcií, pri ktorých vznikajú 3, alebo 4-uhlíkaté medziprodukty, z ktorých sa syntetizujú cukry.
 
CHEMOSYNTÉZA
-  je fylogeneticky najstarší spôsob tvorby organických látok.
-  Rozšírená hlavne pri mikroorganizmoch, ktoré nemajú asimilačné farbivá
-  Zdrojom uhlíka je oxid uhličitý
-  Na redukciu oxidu uhličitého na cukor používajú chemickú energiu, ktorú získavajú oxidáciou jednoduchých AL (sírovodíka,  vodíka) alebo OL (metánu)
-  Napr.:
Nitrifikačné baktérie: žijú v pôde, kde sa rozkladom organických zvyškov R a Ž uvoľňuje amoniak. Nitrifikáciou, ktorej je schopný napr. Nitrobacter, alebo Nitrosomonas amoniak oxidujú na nitrity (dusitany) a tie na nitráty (dusičnany). Obohacujú tak pôdu o dusík, ktorý rastlina dokáže prijať koreňmi.
Denitrifikačné baktérie: napr. Bacillus denitrificans pôdu ochudobňuje o dusík, pretože rozkladajú nitráty a uvoľňujú voľný dusík do atmosféry.
Sírne baktérie: oxidujú sírovodík na kyselinu sírovú.
Vodíkové baktérie: oxidujú vodík na vodu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu