Rozmnožovanie (tokogónia, reprodukcia)

Rozmnožovanie (tokogónia, reprodukcia)
Je mechanizmus nepretržitého procesu vzniku, vývinu a zániku organizmov.
Je vytváranie nových jedincov (potomkov) existujúcimi jedincami (rodičom alebo rodičmi) u všetkých živých organizmov. Rozmnožovanie je jedna zo základných vlastností živých organizmov (živej hmoty), umožňuje zachovanie druhu, a tým kontinuitu života. Rozmnožovanie nemusí byť nevyhnutne spojené s nárastom počtu jedincov.

Rozlišujú sa dve základné formy rozmnožovania:

Pohlavné rozmnožovanie (alebo sexuálne, generatívne, digénne rozmnožovanie, amfigónia), pri ktorom sa najprv musia zlúčiť dve zárodočné bunky rôzneho pohlavia (gaméty) v jednu bunku (zygotu), aby mohol vzniknúť nový organizmus - nepohlavné rozmnožovanie (alebo asexuálne, vegetatívne rozmnožovanie, monogónia), pri ktorom sa z rodičovského organizmu oddelí nejaká časť a stane sa z nej priamo nový organizmus (klon rodičovského organizmu)

Nepohlavné rozmožovanie(vegetatívne)
Netvoria sa pohlavné bunky, nový jedinec vzniká oddelením telových (somatických) buniek prípadne častí tiel rodičovského organizmu, ktoré dorastú. Potomstvo vzniknuté pri nepohlavnom rozmnožovaní je vždy geneticky zhodné s rodičmi. Jedince vzniknuté nepohlavným rozmnožovaním nazývame klony. Nepohlavné rozmnožovanie je relatívne rýchle ale neumožňuje genetickú premenlivosť a tým pádom ani adaptáciu na zmenu prostredia. Nepohlavne sa rozmnožujú živočíchy s jednoduchou stavbou tela.
 
Hlavné spôsoby nepohlavného rozmnožovania u živočíchov:
· Delenie priečne, pozdĺžne – mitotické delenie jadra a cytoplazmy u jednobunkovcov (bičíkovce,nálevníky)
· Pučanie – oddelenie skupiny buniek z materského organizmu z ktorých vzniká nový jedinec napr. u pŕhlivcov (schopnosť regenerácie)
· Rozpad - u niektorých jednobunkovcov
 
Pohlavné rozmnožovanie(sexuálne)
Je rozmnožovanie, pri ktorom vzniká dcérsky organizmus, ktorý zvyčajne nesie kombináciu genetického materiálu dvoch iných (rodičovských) organizmov. Pri pohlavnom rozmnožovaní vzniká organizmus s novou, unikátnou genetickou výbavou, ktorá nikdy nie je úplne totožná s genetickou výbavou rodičov. Pohlavné rozmnožovanie výrazne urýchľuje priebeh evolúcie. V prípade pohlavného rozmnožovania je často nevyhnutné splynutie dvoch špecializovaných buniek - gamét. Ich splynutím vzniká zygota, oplodnené vajíčko, ktoré sa ďalej mitoticky delí a stáva sa z neho embryo. Gaméty zvyčajne nesú polovičnú (haploidnú) sadu chromozómov. Splynutím dvoch gamét vzniká opäť úplná (diploidná) chromozómová sada.

Keďže pri bežnom delení buniek je väčšinou genetická výbava materských a dcérskych buniek rovnaká, pohlavné bunky vznikajú iným spôsobom ako telové (somatické) bunky a to redukčným delením - meiózou. Pri izogamii sú gaméty rovnakej veľkosti a tvaru. Naopak pri oogamii je samičia pohlavná bunka vajíčko výrazne väčšia a morfologicky odlišná ako samčia pohlavná bunka.

Pojem vegetatívne rozmnožovanie sa používa najmä pre rastliny a v literatúre sa niekedy obmedzuje len na niektorú podskupinu nepohlavného rozmnožovania, najčastejšie na akékoľvek nepohlavné rozmnožovanie rastlín okrem spór výtrusných rastlín, semien semenných rastlín a partenogenézy, alebo na akékoľvek nepohlavné rozmnožovanie rastlín okrem prostého bunkového delenia.