Poľovníctvo – vypracované otázky z poľovníctva
Poľovníctvo – vypracované otázky z poľovníctva
1. V čom spočíva význam poľovníctva?
Poľovníctvo – súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využitie genofondu zveri ako prírodného bohatstva SR.
2. Vysvetlite hospodársky význam poľovníctva!
Poľovníctvo je v našich podmienkach významnou hospodárskou činnosťou a presahuje jeho športovú a zábavnú stránku, ktorá v ňom dominovala v minulosti. Najvýznamnejšou produkciou z hľadiska hospodárskeho je produkcia diviny. Či už vývoz živých jedincov do zahraničia alebo vývoz mäsa, prípadne pozívanie zahraničných hosťov na poľovačky. Mäso diviny je zo zdravotného hľadiska pokrmom vysokej biologickej hodnoty a má dietetický význam. Divina ak je správne pripravená vyznačuje sa ľahkou stráviteľnosťou pre menší obsah tuku, ktorý nie je uložený v kompaktných vrstvách, ale prestupuje svalové tkanivá.
3. Kedy vznikla prvá celoslovenská poľovnícka organizácia, pod akým názvom ?
1920 – Lovecký ochranný spolok
4. Kedy vznikla prvá československá poľovnícka organizácia a ako bola pomenovaná v Čechách ?
1923 – Československá myslivecká jednotka
5. Stručne charakterizujte prvý zákon o poľovníctve po druhej svetovej vojne.
V roku 1947 nový zákon o poľovníctve č. 225/1947 Zb. Tento zákon vyhlásil poľovníctvo za hospodársku a kultúrnu hodnotu, ktorá ako odvetvie poľnohospodárskej a lesnej prvovýchovy zabezpečuje riadny chov, ochranu a lov zveri i hospodárne zužitkovanie úlovkov. Zostalo právo poľovníctva spojené s vlastníctvom pôdy. Zľudovenie poľovníctva..
6. Charakterizujte druhý zákon o poľovníctve, ktorý bol vydaný v roku 1962
V januári 1962 prijalo národné
zhromaždenie ČSSR nový zákon 23/1962. Zásady zákona:
– odpútal právo poľovníctva od vlastníctva pôdy,
– priznal právo poľ. iba
socialistickým organizáciám, ktoré mali v správe najväčšiu výmeru poľovníckych pozemkov,
– takáto organizácia, ktorej bolo priznané
právo poľovníctva, musela výkon práva poľovníctva postúpiť zmluvou poľovníckemu združeniu,
– zvýšil sa vplyv štátnych orgánov a
poľovníckych zväzov na riadenie poľovníctva.
7. Aký ústavný zákon a kedy umožnil vznik samostatnej slovenskej poľovníckej organizácie SPZ?
1968 – Československý poľovnícky zväz sa rozdelil na Český myslivecký svaz a Slovenský poľovnícky zväz.
8. Podľa akého zákona je poľovníctvo legislatívne riadené dnes ?
novela zákona o poľovníctve č. 99/1993
9. Popíšte organizačnú štruktúru riadenia Slovenského poľovníckeho zväzu.
Snem SPZ
Dozorná rada ← ‖‖→ Rada SPZ- odborné komisie
‖‖
Prezídium SPZ → kancelária
SPZ
‖‖
Snem OKO (RgO) SPZ
Okresná(regionálna) organizácia SPZ ←‖‖
Predstavenstvo OKO (RgO) SPZ
Poľovnícke združenia
←‖‖
Členská schôdza SPt
Dozorná rada PZ←‖‖→ Výbor PZ
10. Vymenujte a rozveďte aké významné funkcie má slovenské poľovníctvo.
– Produkčno –komerčné funkcie: produkcia diviny, kožušiny, kože, parohovina, pánty
–
ekologicko–ochranárske funkcie: – ekologizácia poľ. optimálne stavy zvery, optimálne obhospodarovanie, rozširovanie neautochtómnych druhov,
kríženie voľne žijúcej zvery s domácimi zvieratami, narúšanie soc. štruktúry.
– spoločenské funkcie: realizujú sa v upevňovaní
morálno-vôľových vlastností poľovníkov
11. Uveďte organizačnú štruktúru riadenia poľovníctva v SR.
–
Ministerstvo pôdohospodárstva,
– Lesnícka sekcie MP SR
– Krajský lesný úrad
– Obvodný lesný úrad
12. Napíšte akú slovenskú poľovnícku literatúru poznáte ?
Koloman Slimák, Pavel Hell, Alexander Bakoš, Juraj Ciberej, Peter Garaj, Jozef
Gašparík, Jaroslav Slamečka, Milan Bališ
PaR PRESS
periodiká: Folia venatoria, Poľovníctvo a rybárstvo, Hubertlov, Naše poľovníctvo,
Myslivost, Svět myslivosti
13. Ktoré druhy vtákov a cicavcov zaraďuje zákon o poľovníctve medzi zver a ako môžeme rozdeľovať zver?
SRSTNATÁ ZVER
– raticová zver 1. prežúvavá (jeleň, muflón, kamzík, srnčia zver, daniel, los,
pasrnec)
2. neprežúvavá (diviačia zver)
2. zajacotvaré
3. myšovtaré
4. šelmy (veľké mäsožravce, malé
mäsožravce)
5. pyskotvaré
PERNATÁ ZVER
– kurotvaré 1. bažantovité
2. tetrovovité
– husotvaré (kačice plávavé,
kačice potávavé, potápače, divé husy, labute) – holubotvaré – kulíkotvaré (slukovité) – čajkotvaré (čajkovité) –
hriaštelotvaré (hriašteľovité) – žeriavotvaré (dropovité) – sokolotvaré – sovotvaré – vrabcotvaré (drozdovité, krkavcovité) –
bocianotvaré – pelikánotvaré – potápkotvaré
14. Uveďte zoologickú a biologickú charakteristiku
JELEŇ
na SR – vo všetkých väčších lesných komplexoch od nížin až po hornú hranicu lesa, na
našom území sú 2 poddruhy: jeleň lesný stredoeurópsky (hrdzavej farby), jeleň lesný karpatský (má sivšiu farbu, celkovo je
mohutnejší),
vedie sociálny spôsob života v čriedach, ktoré vedie vedúca jelenica, jelene žijú v samostatných triedach, kt. obyčajne
vedie najmladší jeleň, parožie sa začína vyvíjať v 6. mesiaci, jeleň v 2. roku života s prvým parožím nazýva ihličiak, zhadzuje ho asi
vo veku 24 mesiacov, podľa tvaru parožia sú: bezkorunové, jednostranne alebo obojstranne korunové, živí sa trávou, bylinami, letorastami
stromov a kríkov, kôrou, rada sa kaluží, hlavným predátorom je u nás vlk, parazity: motolica obrovská, parožie, ako trofej,
mäso,
DANIEL
pôvodná oblasť so Stredozemného mora, v nižších pohoriach a pahorkatinách najmä v južných
oblastiach, obľubuje teplo a listnaté lesy, je hnedej farby s bielym bodkovaním na bokoch s tmavým pásom na chrbte, spodok chvosta je biely, v
zime je sfarbený sivšie, bodkovanie sa takmer stráca, prvé ihlice bez ružíc, vyrastajú asi vo veku 1 roka, zhadzujú sa vo veku cca. 2 rokov,
2. parožie má stupeň šestoráka alebo osemtoráka, v 3. paroží je lopatkárom a vo 4. vo veku 5 rokov je lopatárom, vedie podobný život v
čriede ako jelenia zver, potrava je rovnaká ako u jelenej,
SRNČIA ZVER
srnec lesný stredoeurópsky, od nížin
až po hornú hranicu lesa, žije individuálnym spôsobom života, v mimo vegetačnom období často v malých skupinkách, žije od začiatku jari
do jesene teritoriálne (srnce), v 4. mesiaci vyrastajú pučničky, na jeseň prvé parôžky, ktoré vo veku 8-10 mesiacov zhodí, kedy mu
začínajú vyrastať prvé normálne parôžky, môžu mať tvar ihličiek alebo až šestoráka, obľubuje menšie teple komplexy listnatých lesov,
živí sa bylinami ,semenami, poľn. plodinami, trávou, medzi predátorov patria túlavé psy, veľké mäsožravce, príležitostne väčšie dravé
vtáky, v lete je žltočervenej až hnedočervenej farby a v zime sivej farby, zrkadlo, ktoré je v zime väčšie ako v lete má srnec
obličkovitého a srna srdcovitého tvaru,
MUFLÓN
muflón lesný, najmä v teplejších pahorkatinách v SR, na
juhu SR, žije vo zverniciach, osídľuje strmšie suché a skalnaté svahy, má ovčí výzor, hrdzavohnedý muflón na spodnej časti krku čiernu
hrivu, na bokoch bielu škvrnu, muflónice sú bez sedla a hrivy, čím starší jedinec, tým belšia hlava, má veľké do kruhu zatočené rohy,
muflónica má len ojedinele zakrpatené rožky, muflónikovi začínajú rásť rožky už po dvoch mesiacoch, roh prirastá po celý rok, okrem
zimných mesiacov, žije od jari do jesene v čriedach oddelene podľa pohlavia, čriedu vedie najskúsenejšia muflónica, predátori sú všetky
veľké mäsožravce, často ju napádajú pľúcne červy,
DIVIAČIA ZVER – neprežúvavá zver
telo má pokryté
štetinami, v zime dlhšími a tmavšími, diviak lesný stredoeurópsky, diviak lesný karpatsko-balkánsky, rád sa bahní v bahniskách potom sa
otiera o stromy, žije v čriedach, ktoré vedie diviačica, majú spodné kly, je aktívna za šera a v noci, listnaté a miešané lesy, konzumuje
rastlinnú aj živočíšnu potravu, predátorom diviakov je u nás medveď a vlk, je pre nich nebezpečný klasický mor ošípaných.
ZAJAC
zajac poľný, najhodnejší je v nížinách a miernych pahorkatinách južného Slovenska, živí sa poľnohospodárskymi kultúrami, alebo aj divo rastúcimi kultúrami,
15. Uveďte anatomické a fyziologické rozdiely medzi vtákmi a cicavcami.
Pernatá zver je označenie pre skupinu druhov
vtákov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo.
Endotermná regulácia, schopnosť lietať pomocou peria, premena končatiny na krídlo, vytvorenie
predĺženého beháku (zrastená 2. – 4. priehlavková kosť – tarso metatarsus) zadnej končatiny, existencia dutých kostí, zvláštna úprava
pľúc a rozvoj pľúcnych vakov, vznik zobákových čeľustí s rohovitým pokrytím, jediná mohutne vyvinutá kostrčnou žľazou (glandula
uropygii)
Stavba tela
Vnútorná stavba pľúc – chýbajú pľúcne alveoly. Sústava štyroch párov vzduchových
vakov (krčné, predné hrudníkové, zadné hrudníkové a brušné), jeden nepárový (kľučkový). Kostra je stavaná tak, aby bola čo
najľahšia a najpevnejšia (4 % hmotnosti tela). Predné končatiny sa premenili na krídla. Môžu otáčať hlavu až o 180°. Najväčšími
svalmi sú hrudné
Rýchlosť letu vtákov neprekonáva hranicu 100 km/h.
Rozmnožovanie
Vývojovo staré kladenie
vajec, nový spôsob starostlivosti o potomstvo. Zrelé vajíčka sa vytvárajú spravidla len v ľavom vaječníku. Kopulácia prebieha u väčšiny
vtákov len pritisnutím okrajov kloaky oboch partnerov, iba niektoré druhy majú vyvinutý penis (napr. kačice a husi).
Starostlivosť
o potomstvo: stavba hniezda, aktívne liahnutie (inkubácia), kŕmenie, výchova mláďat. Vtáky u nás hniezdia raz alebo dvakrát za rok.
Častejšie hniezdenie je výnimkou. K prvému hniezdeniu dochádza na jar, kedy je dostatok potravy. Mláďatá v hniezde sa liahnu buď všetky
naraz (u väčšiny nekŕmivých vtákov), alebo postupne, ako boli znesené vajcia (napr. u sov).
holé, slepé a neschopné sa samé živiť
(nidikolné)
operené, vidiace, samostatne sa živiace a vybavené ochrannými inštinktmi (nidifúgne)
Čerstvo vyliahnuté mláďatá dokážu
za nepriaznivého počasia znížiť svoju telesnú teplotu
Srstnatá zver je špecifické označenie pre zoologicky
rôznorodú skupinu tých druhov cicavcov, ktorými sa zaoberá poľovníctvo.
Schopnosť udržať si stálu telesnú teplotu vnútornými
mechanizmami. Prestavba mozgu a zvýšenie jeho schopností.
Priebeh embryonálnej fázy ontogenetického vývoja v tele matky a ďalšia výživa
mláďat špeciálnym produktom modifikovaných kožných žliaz (mliekom).
Rozvoj kožných žliaz
uplatnenie v
termoregulácii (potné žľazy), v sociálnej komunikácii (pachové žľazy), vo výžive mláďat materským mliekom (mliečne žľazy). Vznik
placenty, živorodosti – užšie vzťahy medzi rodičmi a mláďatami, ktorých výsledným efektom sú u všetkých cicavcov rozvinuté sociálne
vzťahy.
Rozmnožovanie
prenatálne obdobie (tj. pred narodením v maternici matky) postnatálne obdobie (po narodení), Doba párenia –
ruja (oestrus), väčšinou raz ročne (tzv. monoestrické druhy), dvakrát, viackrát ročne (tzv. polyestrické druhy ondatra, veverica,
zajac a králik). Doba ruje súvisí s dobou ovulácie u samíc a je synchronizovaná tak, aby sa mláďatá rodili v potravne priaznivom období.
Ochrana pred narodením v nepriaznivom období : predĺžená alebo latentná gravidita, ktorá predlžuje obdobie gravidity zastavením
embryonálneho vývinu v štádiu blastocysty (niektoré lasicovité šelmy, medveď, srnec). Možnosť opätovného oplodnenia gravidnej zajačice
– superfetácia.
nidikolné mláďatá – rodia sa slepé, hluché, bez srsti a s veľmi obmedzenou schopnosťou pohybu (napr. jež, šelmy,
králik)
Nidifúgne mláďatá vidia a počujú hneď od narodenia, sú osrstené a pohybujú sa samostatne (zajac a raticová
zver)
16. Čo je chov a ochrana zveri?
Pre každého poľovníka musí platiť zásada, že má byť v prvom rade ochrancom
a chovateľom zveri a až potom jej lovcom.
– starostlivosť a ochrana, zachovanie a zlepšovanie živ. prostredia zveri, jeho trofických a
topických vlastností,
– starostlivosť a ochrana zveri najmä pred nepriaznivými antropickými vplyvmi, predátormi, pytliakmi a pri
živelných pohromách,
– starostlivosť o dobrú celoročnú výživu zveri a jej prikrmovanie v čase núdze,
– starostlivosť o udržanie
dobrého zdravotného stavu zveri, najmä v súvislosti s veterinárnou prevenciou a zoohygienou, ako aj tlmenie rôznych nákaz,
–
starostlivosť o zachovanie kvalitného genofondu zveri vrátane správnej regulácie jej početnosti, sociálnej štruktúry jej populácií, ako aj
selekcie,
– poloumelý a umelý chov malej zveri, ako aj chov zveri v bažantniciach a zverniciach.
17. Čo viete
o starostlivosti, ochrane životného prostredia zveri ?
Ochrana zahŕňa starostlivosť o poľnú, lesnú a vodnú zver. Pred tzv.
socializáciou poľnohospodárstva bola biodiverzita našej agrárnej krajiny väčšia ako v súčasnosti. Po scelení pozemkov nastúpila
intenzifikácia poľnohospodárstva (mechanizácia a chemizácia rastlinnej výroby). Intenzívnym vysúšaním krajiny sa živ. prostredie vodnej
zveri veľmi zmenšilo. Taktiež vodné toky sú veľmi znečistené so zníženou biodiverzitou.
Poľovníci vyvíjajú len min. alebo vôbec
nijaké aktivity či iniciatívy na zvrátenie tejto ekologickej krízy našej agrárnej krajiny.
18. Aké sú
možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia lesnej zveri ?
Problémy: migračné trasy (cesty), intenzifikácia lesného
hospodárstva, husté siete zvážnic, zvýšená návštevnosť lesa, emisie,
Riešenia:
– bezpečné prechody pre zver,
– ekologizácia
lesného hospodárstva, prirodzená obnova,
– optimalizácia spolužitia lesa a zveri,
– vysádzať plodnostné dreviny (dub cerový,
pagaštan..)
– vysievať vhodné ďatelinotrávne miešanky,
– ošetrovať lesné lúky a pasienky a zabrániť ich splaneniu a
sukcesii,
– zakladať a riadne obhospodarovať políčka pre zver,
– starať s o vodu pre zver,
– podobne sa starať o bahniská pre
diviaky,
– chovať len také počty zveri a v takej druhovej štruktúre, ako sú normované kmeňové stavy vypočítané na základe bonitácie
poľovného revíru.
19. Aké sú možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia poľnej zveri ?
Problémy: intenzifikácia poľnohospodárstva (zvýšená mechanizácia a chemizácia), koncentrácia a špecializácia rastlinnej
výroby,
Bez spolupráce s poľnohospodármi a ich zainteresovanosti je účinné zlepšenie ŽP poľnej zveri nemožné.
Riešenia:
–
zmapovať ekologickú situáciu v revíri, uzavrieť dohody, resp. zmluvy s ich užívateľmi a vlastníkmi poľovných pozemkov, dohodnúť sa na
mechanizovanom obrábaní, postupná ekologizácia rastlinnej výroby, ošetrovanie plôch,
– rozširovať pestovanie medziplodín, nevypaľovať
strniská, vysádzať a udržiavať min. trojradové vetrolamy,
– políčka pre zver: pre bažanty a jarabice, zajace a poľnú srnčiu
zver,
– trvalé remízky (malé lokálne biocentrá, ktoré plnia veľmi významné ekologické funkcie nielen pre zver ale aj pre ďalšie
živočíchy), mozaikovitá sieť remízok, okraje remízok má tvoriť hustý obvodný plášť, …
20. Aké sú
možnosti a spôsoby zlepšovania životného prostredia vodnej zveri ?
Problémy: intenzívne vysúšanie krajiny, odvodňovanie,
znečistené vodné toky so zníženou biodiverzitou
Riešenia:
– problematiku treba prekonzultovať s vlastníkmi a užívateľmi
vôd,
– zlepšiť hniezdne možnosti vodnej pernatej zveri,
– vybudovať malé umelé vodné nádržky.
21.
Čo je to rajonizácia a bonitácia poľovných revírov ?
Rajonizácia – 34 jeleních chovných oblastí → J I- J
XXXIV
– 24 srnčích chovných oblastí → S I- S XXIV
– 14 chovných oblastí pre malú zver → M I- M XIV
– 22
danielích lokalít → D1- D22
– 15 mufloních lokalít → M1- M15
Bonitácia- normované kmeňové stavy a koeficient očakávaného
prírastku raticovej zveri na 1000ha lesnej poľnohospodárskej plochy
– 4 akostné triedy
– stanovenie normovaných kmeňových stavov
malej poľnej zveri na 100ha poľnohospodárskej plochy a koeficient očakávaného prírastku
22. Čo viete o
prikrmovaní zveri, aké krmivá používame a v akom množstve podľa druhu zveri ?
Pri prikrmovaní je rozhodujúce kedy, kde, ako,
čím a v akom množstve budeme prikrmovať.
– zver treba prikrmovať vtedy, keď má nedostatok potravy (raticovú zver najmä v zime ale aj
celoročne, hlavne ak ide o chovy najvyššej trofejovej kvality)
– zver prikrmujeme zásadne na miestach, kde tradične zimuje (krmovisko má
byť na teplom a záveternom mieste, dosť ďaleko od frekventovaných miest)
– prikrmujeme tak, aby zver každý deň našla potrebnú dávku
svojej potravy a nikdy odtiaľ neodišla hladná,
– zveri nikdy nepodávame zdravotne závadné krmivá,
– hlavnými živinami sú
bielkoviny, sacharidy a tuky (v zime má raticová zver min. potrebu bielkovín, koncom zimy a začiatkom jari potreba bielkovín pri raticovej zveri
rýchlo narastá)
Krmivá:
– suché objemové krmivá (lúčne alebo ďatelinové seno, letnina, slama strukovín ak aj obilnín) –
pre srnčiu zver je vhodné len seno ďatelinovín.
– jadrové krmivá (drvené, príp. veľmi nahrubo zošrotované alebo rozmiagané
zrno, žalude, pagaštany, sušené šípky, jarabiny, bukvice), celé zrno podávame pernatej zveri. Na bielkoviny a minerálne látky sú
najbohatšie výlisky najmä sezamové a sójové, kt. pozitívne ovplyvňujú tvorbu mohutného parožia.
– dužinaté krmivá
(cukrová repa, jablká, zeleninový odpad) podávajú sa zveri v nedostatočnom množstve.
Podávanie siláže by sa malo v poľ. viac rozširovať. Je to hlavne trávna siláž resp. senáž, ale aj kukuričná siláž. Do siláže sa pridáva aj jadrové krmivo z minerálneho kŕmneho premixu, potom hovoríme o komplexnej monodiétnej siláži. Zveri podávame aj soľ a ďalšie minerálne látky.
23.
Popíšte zásady chovu a ochrany raticovej zveri.
Zvernice sú dokonale oplotené časti revírov alebo aj samostatne
oplotené revíry s prevahou lesnej poľovnej plochy, ale aj s dostatkom lúčok a políčok, určená na koncentrovaný chov raticovej zvery.
Optimálna výmera ja asi od 200 do 1500 ha.
– Priestorová úprava zvernice – lesy sa rozdelia na dielce linky, ktoré sa majú vysiať
ďatelinotrávou a umožňovať prejazd poľovného koča.
– Porastová úprava zvernice – vytvoriť dostatok tzv. pastevných lesov
(húštiny, úkryty pre zver, ohryzové plochy..)
– kvalitné oplotenie, vysoké posedy, kŕmidlá, soľníky, chytacie zariadenia, bahniská,
napájadlá, silážne jamy...
– záskoky a zábehy možno v plote urobiť len vtedy, keď je obklopená poľovným revírom jej vlastníka alebo
užívateľa. Brány do zvernice musia byť masívne, dobre uzamknuteľné s dezinfekčným brodom.
24. Čo viete o
selektívnom odstrele raticovej zveri (jeleň, srnec, daniel, muflón, diviak) ?
Zásady:
– Zabezpečiť správnu vekovú a
sexuálnu štruktúru lovu. – zver by sa mala loviť približne v pomere pohlavia 1:1
– pri love prežúvavej zveri platí tretinový princíp
(dospelé samce, dospelé samice a mláďatá bez rozdielu pohlavia sa lovia približne v pomere 1:1:1)
– pri diviačej zveri by v úlovku mali
byť diviačatá zastúpené až 70 %, lanštiaky 18-20 % a dospelá zver 10-12 % (v pomere pohlavia 1:1)
– v súvislosti s vekovou
štruktúrou dospelej raticovej zveri osobitne samčej, treba intenzívne loviť najmä najmladšie ročníky – jelene, daniele I. a II. vekovej
triedy, srnce I. vekovej triedy, muflóny I vek. triedy,
– Prednostne odstreliť všetku chorú alebo z choroby podozrivú zver, – Nestrieľať
vedúce samce a vodiace samice (ak treba odstreliť vodiacu samicu, vždy najprv odstreliť jej mláďatá), – Pri selekcii samcov sa prednostne
lovia jedince s najslabšou trofejou – paroh je veľmi variabilný útvar, samičiu zver nie je možné geneticky selektovať podľa
parožia,
– MP SR vydalo kritériá parametrov trofejí prežúvavej zveri
– Pri posudzovaní veku zveri v prírode treba jedinca zhodnotiť
komplexne. – tvar tela a veľkosť (napr. mladý jeleň má tenký vzpriamený krk a starý jeleň má hrubý krk s lalokom na brade, previsnuté
brucho. Pri starých srncoch a muflónoch je nápadné aj svetlé sfarbenie hlavy.)
– správanie (mladý jedinec býva menej ostražitý, ale
dôverčivý a hravý
– podľa hlasu ručiaceho jeleňa.
Poľovník, ktorý nemá potrebné skúsenosti ani odborné vedomosti a nevie správne posúdiť vek zveri a jej trofejové parametre, mal by trofejovú zver loviť len so skúseným sprievodcom.
25.
Popíšte opatrenia na zlepšenie životných podmienok poľnej zveri.
– zmapovať ekologickú situáciu v revíri,
uzavrieť dohody, resp. zmluvy s ich užívateľmi a vlastníkmi poľovných pozemkov, dohodnúť sa na mechanizovanom obrábaní, postupná
ekologizácia rastlinnej výroby, ošetrovanie plôch,
– používať výrobné postupy šetrnejšie k prírode a pôde (bezorbová technológia,
zvýšenie obsahu humusu v pôde hnojením maštaľným hnojom a zeleným hnojením)
– rozširovať pestovanie medziplodín
– ak sa
poľnohospodársky podnik úzko špecializuje na pestovanie kukurice, treba aspoň jej časť podsiať nízkou trávou, lebo inak je celá plocha pre
zajace úplne sterilná.
– nevypaľovať strniská, vysádzať a udržiavať minimálne trojradové vetrolamy,
– políčka pre zver (plnia
trofické a topické funkcie), špeciálne pre bažanty a jarabice (sú vhodné jednoročné políčka, na ktorých má byť kukurica, proso,
slnečnica, cirok, kŕmna repka, pohánka), pre zajace a poľnú srnčiu zver (najvhodnejšie sú viacročné políčka – sejba kŕmneho slezu,
pohánky..)
– trvalé remízky (malé lokálne biocentrá), mozaikovitá sieť remízok, okraje remízok má tvoriť hustý obvodný
plášť,
– z času na čas treba niektoré dreviny zmladzovať.
26. Popíšte opatrenia na zlepšenie životných
podmienok divých kačíc.
– problematiku treba prekonzultovať s vlastníkmi a užívateľmi vôd,
– zlepšiť hniezdne možnosti
kačíc, napr. tak, že sa v lokalite umiestnia umelé hniezda, v čase hniezdenia sa nebude kosiť tráva
– v revíroch, kde chýba voda, sa
odporúča vybudovať malé umelé vodné nádržky, napr. aj s použitím do zeme zakopanej agrofólie
27. Akými
opatreniami môžeme zlepšiť ochranu poľnej zveri ?
– starostlivosť o ŽP (remízky, políčka, ekotóny, medziplodiny,
...)
– ochrana pri agrotechnických operáciách
– ochrana pred pytliakmi a predátormi
– prikrmovanie v čase núdze
–
požatvový šok
– pomer pohlavia – zajace 1:1
– bažanty 1:3:5
28. Aké úlohy majú poľovníci plniť
pri chove a ochrane malej poľnej a vodnej zveri ?
- zlepšiť hniezdne možnosti vodnej pernatej zveri, napr.
vybudovaním umelých hniezd, nekosiť trávu a vodné rastliny v čase hniezdenia, kde je nedostatok prirodzených úkrytov vysadiť vhodné vodné
rastliny a dreviny
– vybudovať umelé vodné nádržky
– spolupracovať s poľnohospodármi a snažiť sa zabrániť zbytočným
stratám na živote zveri a násade
– spolupracovať s majiteľmi vodných plôch a rybárskymi združeniami
– vysádzať políčka pre
zver a vhodné plodiny, ktoré slúžia ako potrava v čase nedostatku
– vhodne prikrmovať zver, poskytnúť jej dostatok materiálu na ohryz,
aby nedochádzalo k zbytočným škodám na lesnom poraste
– odstrelom a odchytom regulovať stavy zveri
29. Čo
viete o chove zajačej zveri ?
kŕmidielko pre zajace môže byť podobné ako pre srnčiu zver, ale primerane menších rozmerov ale
otiepku sena môžeme nastoknúť na kôl, upevniť do rázsošky alebo priviazať na malú šibeničku
30. Čo viete o
chove malej pernatej zveri (bažant, jarabica, divá kačica) ?
Pri chove malej pernatej zveri sa cyklus realizuje vo voliérach.
Základný rodičovský kŕdeľ sa chová v znáškových voliérach. Zozbierané vajcia sa po vydezinfikovaní liahnu v umelej liahni a mláďatá sa
odchovávajú v halách. Veľmi dôležitá je ich postupná adaptácia do prírody. Po skončení znášky sa rodičovský kŕdeľ zlikviduje a z
odchovaných mláďat sa vyberie potrebný počet rodičovských jedincov pre budúci rok, ktoré až do jari zostávajú vo veľkých zimovacích
volierach. Dôležité je správne kŕmenie.
Bažantnice sú časti revírov s mimoriadne vhodným životným prostredím na chov bažantov, za
ktoré ich na tento účel vyhlásila štátna správa poľovníctva. Bažantnicu tvorí lesné jadro a okolité ochranné pásmo. V bažantnici musí
mať zver k dispozícii vodu. Porastová úprava lesného jadra bažantnice znamená, že sa vytvorí čo najpestrejšie druhové zloženie drevín s
bohatým bylinným porastom. Musí byť dostatok poľovníckych zariadení (násypce, sklopce, vysoké posedy, sklady krmív).
31.
Vymenujte a popíšte kŕmidla pre veľkú zver ?
Chránia krmivo pred znehodnotením.
– kŕmidlá na suché objemové kŕmidlo:
jasličky, veľké senníky s rebrinkami vhodné pre veľké prežúvavce žijúce v čriedach, s posuvnou samospádovou strechou, tzv. oboroch, pod
rebrinkami má byť korýtko, strecha musí na všetky strany ďaleko presahovať rebrinky a válovec
– kŕmidlá na jadrové krmivo: sú to
válovčeky pod rebrinkami kŕmidiel na seno, časté sú aj samostatne stojace malé válovčeky na koloch s pevnou strieškou. Dôležité je, aby
ich na krmovisku bolo dostatočný počet a boli od seba v takej vzdialenosti, aby sa každý člen čriedy mohol pokojne nakŕmiť.
– kŕmidlá
na dužinaté krmivo
32. Vymenujte a popíšte kŕmidlá pre malú a vodnú zver ?
– kŕmidielko pre zajace: môže byť
podobné ako pre srnčiu zver, ale primerane menších rozmerov ale otiepku sena môžeme nastoknúť na kôl, upevniť do rázsošky alebo priviazať
na malú šibeničku
– bažantí násypec: je strieška na koloch trochu znížená dozadu s plevami a zrnom
– pre jarabice sú vhodné
ihlanové búdky, lomené podlhovasté stany, v ktorých nachádzajú nielen úkryt ale aj potravu.
– kŕmidlá pre kačice: buď plávajú na
vode priviazané ku kolom tak, aby mohli spolu s hladinou stúpať alebo klesať alebo sa v podobe bažantieho násypca umiestňujú na
brehu
33. Uveďte aké typy soľníkov poznáte ?
– válovčekové,
– pňové,
– stĺpikové,
– iné
Do
soľníkov sa dáva soľ zmiešaná s ílom a s minerálnou kŕmnou prísadou. lízna, kusová kamennú soľ
34. Čo sú to vysoké
posedy, na čo slúžia a aké typy poznáte ?
Sú určené na pozorovanie a lov zvery ale aj na stráženie revíru, umožňujú
poľovníkovi dobrý rozhľad. Znemožňujú zveri, aby ho zavetrila.
– mobilný: možno podľa potreby premiestňovať,
– stabilný:
nemožno premiestňovať, masívnejší a pohodlnejší. Budujú sa na takých miestach, kde sa môžu využívať niekoľko rokov.
1. rebríková
sedačka
2. kazateľnicový posed: najčastejšie samostatne stojí na 4 nosných stĺpoch,
3. kabínový posed: uteplená mini chatka na
vysokých stĺpoch
35. Aké typy umelých hniezd pre divé kačice poznáte a ako ich budujeme ?
– búdky: budujeme
z dreva s vnútornými rozmermi 50x 40x50cm , letovým otvorom s priemerom 15-18cm a výškou zavesenia 0-3 metre
– hniezdnej podložky:
narežeme si asi 60-70cm dlhé prúty vŕby, spletieme ich a s použitím drôtu a vetvičiek brezy na plytký tanier. Umiestnime do 1m nad zemou na
skryté miesto.
36. Čo sú to zásedy a strelecké záštity ?
zásedy: sú upravené pozemné podľa možnosti vyvýšené
stanovištia umiestnené na vhodných miestach s dobrým výhľadom, sú nimi lavičky chránené aspoň zo predu a zo strán krytom a opierkou na
zbraň pre presnú streľbu.
búda: je to ako uzatvorený pozemný úkryt
záštita: stabilná alebo prenosná stena ukrývajúca poľovníka
napr. na streleckej línii bažantnici na brehu rybníka pri poľovaní na kačice, stabilnou môže byť napr. živý plot, prenosnou maskovacia
sieť na koloch.
37. Vymenujte a popíšte parazitárne choroby zveri.
– vonkajšie parazity: – svrab – príznaky:
svrbenie, vypadávanie srsti, tvorba šupín a chrást
– demodikóza – postihuje najmä psovité a mačkovité mäsožravce,
–
otodextóza – je ušný svrab psov, mačiek a šeliem
– kliešťovitosť – nebezpečná tým, že kliešte môžu prenášať boreliózu,
encefalitídu...
– podkožná strečkovitosť – pod kožou vznikajú zdureniny, koža je znehodnotená
– nosohltanová strečkovitosť
– samičky kladú no nosu zveri
– blchavosť a všivavosť.
2. vnútorné parazity:
– toxoplazmóza, sarkosporidióza,
kokcidióza, choroby pôsobené motolicami
38. Vymenujte a charakterizujte vírusové ochorenia zveri.
psinka: psovité a iné
šelmi, príznaky: horúčka, apatia, kašeľ
besnota: všetky cicavce, príznaky: požieranie rôznych predmetov, zúrivosť, ochrnutie,
smrť,
mor kačíc: príznaky: poruchy dýchania a chôdze
klasický mor ošípaných: príznaky: malátnosť, krvácanie na
orgánoch
krížová obrna jeleňov: príznaky: sťažený pohyb, ochrnutie.
39. Vymenujte a charakterizujte bakteriálne choroby
zveri.
botulizmus: postihuje vtáky, vodnú pernatú zver aj cicavce, príznaky: nekoordinovaná chôdza, ovisnuté
krídla
červienka: diviaky, vtáky, hlodavce, príznaky: horúčka, apatia, zápcha
cholera hydiny: vtáky, príznaky: horúčka, nechutenstvo,
zmeny na kĺboch
leptospiróza: srstnatá zver, hlodavce, príznaky: zmeny na obličkách a pečeni
40. Čo viete o škodách
spôsobených zverou v rastlinnej výrobe a ako sa bránime proti nim ?
– škody vznikajúce na dozrievajúcich plodinách: ich priamou
konzumáciou alebo pováľaním, polámaním. Spôsobuje ju raticová zver, medveď, jazvec.... – škody vznikajúce spásaním zelenej rastlinnej
hmoty: spôsobuje raticová zver, králiky divé, zajace, husi divé, – škody vznikajúce vyrývaním zaoraných zvyškov: diviaky – škody
vznikajúce vyrývaním TTP – škody spôsobované na dozrievajúcom ovocí: pernatá, medveď
– odplašovanie, chemická ochrana,
mechanická ochrana (používaním elektrických oplôtkou), biologická ochrana
41. Čo viete o škodách spôsobených zverou v
živočíšnej výrobe a ako sa proti nim bránime?
– škody na hospodárskych zvieratách: najmä na ovciach (medveď vlk), na hydine
(líška, kuna) – škody na včelstvách: medveď – škody na rybách, vydrách, volavkách
– biologická, mechanická ochrana,
odháňanie vtákov z rybníkov
42. Čo viete o škodách spôsobených zverou v lesnom hospodárstve a akými opatreniami možno tieto
škody znižovať ?
– škody vznikajúce odhryzom letorastov, najhorší je ohryz výhonkov najmä na ihličnanoch, ohryz malých
stromčekov v prirodzenej alebo umelej obnove – škody spôsobované odhryzom kôry: vznikajú v zime – škody spôsobované lúpaním kôry –
škody spôsobované vytĺkaním parožia – škody vznikajúce ohlodávaním kôry: spôsobujú ju najmä zajace, králiky – škody vznikajúce
vytínaním stromov: spôsobujú bobry – škody vznikajúce vyrývaním semien: diviačia zver
– odplašovanie, chemická ochrana,
mechanická ochrana (používaním elektrických oplôtkou), biologická ochrana
43. Čo je to ohryz zveri a aké formy ohryzu poznáte
?
– obhryz: vznikajú v zime, keď neprúdi miazga, zver môže jedným záhryzom odhryznúť malú časť kôry
– odhryz:
letorastov, najhorší je odhryz výhonkov, malých stromčekov, miesto po odhryze spôsobené raticovou zverou je na okrajoch rozstrapkané, po
zajacoch a králikoch hladké
44. Čo je to poľovnícka výzbroj, výstroj a poľovnícke predmety a pomôcky ?
výzbroj:
zbrane, strelivo
výstroj: odev, obuv, nôž, sedačka, ďalekohľad, vábničky...
45. Podľa čoho zisťujeme prítomnosť zveri v
revíri ?
stôp, trusov, ohryzenej kôry, hniezd,
46. Vysvetlite aké sú možné spôsoby poľovania na zver na Slovensku
?
individuálne, spoločné, osobitné
47. Popíšte individuálne spôsoby poľovania a na ktorú zver sa používajú ?
– postriežka: vhodné stanovište s dobrým výhľadom, vhodný úkryt, vysoké posedy, ráno a večer, čas na posúdenie zveri,
včasný príchod na stanovište,
– posliedka: najrozšírenejší spôsob lovu raticovej zveri. Využitie poľovníckych chodníkov. Ráno a
večer,
– poľovanie pomocou vábenia: znalosť životných prejavov zveri. Posliedka, postriežka. Napodobňovanie hlasu zveri. Uplatnenie v
čase ruje alebo toku. Jeleň, srnec, líška, divá kačica, jariabok, straka..
– lov na priechodoch: v zime, po daždi. Poľovačky na
diviačiu zver
– sliedenie so psom: poľovný pes prehľadá húštiny.
– lov na zdochliniskách: poľovanie na líšky a
medvede,
48. Popíšte druhy spoločných poľovačiek a na ktorú zver sa používajú ?
– spoločné poľovačky na
diviačiu zver a na mäsožravce – nátlačka: malý počet poľovníkov zastane pri známych priechodoch zveri a max. traja honci prechádzajú
buď po stope diviačej zveri či vlkov, alebo keď snehu niet, tak cez miesta, kde sa predpokladá, že tam príslušné druhy zveri zaľahli
–
nahánka: zajace, bažanty, diviaky, kačice, líšky,
– spoločné poľovačky na malú poľnú zver – kruhovka: zajace, na 1 strelca by mali
pripadať 2 honci, smer streľby oboma smermi
– pruhovka: zajace, bažanty, jarabice, pri ktorom strelci postupujú v jednej línii a strieľajú
na zver, ktorá pred nimi vyskočí alebo vyletí
49. Aké poznáte zvláštne spôsoby poľovania a na akú zver sa používajú ?
– fretkovanie – vyháňanie králikov divých z ich brlohov pomocou krotkej domácej formy tchora – fretky, ktorá sa niekedy
chová aj ako laboratórne zviera. Má sa púšťať do brlohov až na jeseň, keď už nie sú králičatá.
– brlohárenie – je vyháňanie
malého mäsožravca, zvyčajne líšky, z brloha pomocou brlohárov (jazvečíky, teriéry).
– na zdochlinisku – možno úspešne odstreliť
nielen líšky, ale aj vlky, medvede, kuny, túlavé psy a iné mäsožravce.
– výrovaním – sa v minulosti reguloval početný stav dravých
vtákov, vrán a strák v poľovných revíroch s malou zverou, najmä v bažantniciach.
50. Popíšte poľovanie na hlucháňa.
Poľuje sa v čase tokania. Keď poznáme tokanisko hlucháňa (prezradí ho aj trus vrátane tzv. smoly, čo je výlučok jeho slepého
čreva pod stromom, na ktorom toká), môžeme ísť už večer zistiť, či hlucháň na svoje tokanisko priletel. Ráno za svitania sa potom
poľovník snaží k tokajúcemu kohútovi „prilákať“ tak, že vždy počas brúsenia urobí dva-tri rýchle kroky smerom ku stromu, na ktorom
toká. V súčasnosti však u nás nie je lov hlucháňov povolený.
51. Popíšte spôsoby poľovania na diviačiu zver.
lov na priechodoch, nadhánka, nátlačka, posliedka
52. Čo je to vábenie a pri love ktorých druhov zveri ho môžeme
použiť ?
Znalosť životných prejavov zveri. Napodobňovaním hlasu zveri. Vyladené vábničky, prirodzený zvuk. Uplatnenie v čase
ruje alebo toku. Posliedka, postriežka.- jeleň, srnec, líška, divá kačica, holub hrivnák, jariabok, tetrov, straka, vrana
53.
Popíšte spôsoby poľovania na medveďa a vlka.
Na zdochlinisku možno úspešne odstreliť vlky aj medvede. Zdochlinisko je miesto,
kde mäsožravcom ponúkame mäsitú návnadu. V jeho blízkosti más poľovník buď uzavretý úkryt, príp. uteplený vysoký posed, pozemnú búdu
alebo zemlianku. Ako návnadu môžeme použiť vývrhy zo zveri, túlavých psov alebo mačku, rybí odpad, granulované krmivo pre psy, pre medvede
aj ovos.
54. Popíšte znakovanie zveri po zásahu.
Znakovaním zveri rozumieme jej reakciu po výstrele, podľa ktorej sa
usilujeme odhadnúť, či a kde sme ju zasiahli. Nástrel sa snažíme nájsť a dôkladne ho pozrieť, pričom si všímame najmä:
– farbu krvi
(aká je konzistencia, či je farba na jednej alebo na oboch stranách stopovej dráhy...)
– drvky (kúsky kostí)
– strižky (chumáčiky
odstrelenej srsti, kde sa opäť snažíme zistiť, z ktorej časti tela sú)
– zápierky (stopy ratíc zveri po odskoku)
Aj keď si myslíme,
že sme zver chytili, treba vykonať kontrolné dohľadávanie so psom.
Ak je zver postrelená a nemáme istotu, či bola správne zasiahnutá na
tzv, komoru (hruď) a či neďaleko neleží zhasnutá (napr. nepočuli sme jej pád), treba s dohľadávaním počkať, aby ju rana riadne rozbolela,
lebo keby sme zaľahnutú zver predčasne zdvihli z ležiska, kráčala by dovtedy, kým by ju sily neopustili. Pri omračujúcom zásahu na tŕň
stavca, keď zver spadne, ale nohami hrabe vo vzduchu a prevracia sa, treba ju ihneď odstreliť, lebo po chvíli by sa zo šoku spamätala,
vyskočila a odbehla. Pri zásahu raticovej zveri na nohu treba za ňou hneď vypustiť psa.
55. Vysvetlite postup pri vyvrhovaní
raticovej zveri a zajacov.
RATICOVÁ ZVER
Cieľom je, aby sa všetky vnútorné orgány od jazyka až po konečník zo zveri
odstránený v celku. Ostrím nožom do hĺbky obrežeme análny otvor. Režeme od brady po spodnej strane krku, cez stred brucha až po análny
otvor. Na bruchu režeme opatrne. Po celej dĺžke uvoľníme jazyk, hrtan a hltan. Uvoľníme pohlavný orgán, povytiahneme semenníky a všetko
odrežeme. Po oboch stranách pozdĺž rebier až po chrbticu uvoľníme bránicu a potom celý vývrt zo všetkými orgánmi vytiahneme z
hrudníkovej a brušnej dutiny. Celý vývrt treba podrobne prezrieť a zistiť prípadné abnormality. Diviačej a všetkej rohatej zveri z pečene
opatrne odstránime žlčový mechúr. Nesmieme zabudnúť na prerezanie čiernych žíl.
ZAJACE
Pri sťahovaní zajaca rezy vedieme od
análneho otvoru až po labky panvových končatín a zver potom sťahujeme do vaku.
56. Ako postupujeme pri ošetrení pernatej zveri a
draní srstnatej zveri ?
PERNATÁ ZVER
Treba ju po ulovení v lete vháčkovať a najlepšie je, ak ju po poľovačke malým rezom
hneď vyvrhneme a odstránime malý hrvoľ.
SRSTNATÁ ZVER
K vyvrhovaniu potrebujeme ostrý nôž s pílkou, alebo kliešte na kosti
a prípadne i lekárske rukavice na jedno použitie. Zver sa najskôr vyvrhne a potom sa stiahne z kože. Cieľom je aby sa všetky vnútorné
orgány od jazyka až po konečník podľa možnosti odstránili zo zveri v celku. Ostrým nožom do hĺbky obrežeme análny otvor. Režeme od brady
po spodnej strane krku a ďalej cez stred brucha až po análny otvor. Na bruchu sa reže opatrne aby sme nepoškodili črevá, žalúdok a močový
mechúr. Po celej dĺžke uvoľníme jazyk, hrtan a hltan. Odstránime pohlavný orgán, povytiahneme semenníky a všetko odrežeme. Odrežeme aj
mliečnu žľazu. Po oboch stranách pozdĺž rebier až po chrbticu uvoľníme bránicu a potom celý vývrh aj s orgánmi vytiahneme
z hrudníkovej a brušnej dutiny. Celý vývrh treba položiť vedľa zveri a dobre prezrieť. Diviačej a rohatej zveri opatrne odstránime
žlčový mechúr. Prerežeme i tzv. čierne žily aby zver dobre stiekla z krvi.
Sťahovanie raticovej zveri – výhodný je nôž s tupým
hrotom. Postupujeme opatrne, aby sme neprerezali kožu, ale ani neponechali na nej priveľa mäsa alebo tuku. Kde je to možné, oddeľujeme kožu od
svaloviny tlakom alebo ťahom rukami. Najťažšie sa sťahuje diviak. Hlavný rez sme urobili už pri vyvrhovaní. Teraz dookola obrežeme kožu
okolo zápästného kĺbu, pričom tieto distálne časti nôh odrežeme a rezy po vnútorných stranách nôh až po rez, ktorý sme urobili pri
vyvrhovaní. Kožu treba vystrieť a nechať v chládku usušiť, resp. ju nasoliť.
Sťahovanie zajaca a malých šeliem- rezy vedieme od
análneho otvoru po labky panvových končatín a zver sťahujeme do tzv. vaku. Malým šelmám musíme ponechať na koži posledné články prstov
s pazúrmi, mihalnice, nos a veľmi opatrne stiahneme chvost, ktorý po dĺžke narežeme čo najďalej a potom ho štipcami alebo kliešťami
zachytíme a opatrne z neho stiahneme kožu tak, aby sme ju nepretrhli. Ondatru sťahujeme tiež do vaku. Kožu natiahneme na napínadlo srsťou
dovnútra a po uschnutí ju prevrátime. Dávame pozor, aby na koži nezostali záhyby, riadne nevyschla a pokazila sa. Koža sa suší v tieni,
najlepšie v prievane, nie na peci ani na slnku.
– Čo považujeme za trofej a z ktorej zveri ju môže poľovník získať
? Poľovníckou trofejou sú parohy, parožky, rohy a rožky prežúvavej zvery, kly diviakov a očné zuby diviačic, lebky šeliem, kelce
jeleňou a jeleníc, kože šeliem, kostičky pohlavného údu väčších šeliem, paletky a tzv štetôčky z nadchvostovej žľazy slúk, ozdobne
pera z krídla sojok, tzv. hobertka číže krížiková kosť zo srdca niektorých jeleňovitých. Pazúry z medveďa, cele preparáty pernatej i
srstnatej zvery.
– trofej z parohatej zvery – trofej rohatej zvery – lebky šeliem – kly z diviaka – dermoplastický preparát hlavy aj
s trofejou – koža z ulovenej zvery
58. Čo je to poľovnícke právo strelca ?
Pri možnosti
streľby viacerých strelcov na tú istú zver platí predovšetkým zásada slušnosti a dorozumenia. Inak sa za strelca pokladá ten, čo umiestni
posledný brokový zásah, po ktorom zver padne a zhynie. Neplatí to vtedy, keď niektorý poľovník vystrelí na zver, ktorú predtým už iný
poľovník smrteľne zasiahol. V nerozhodných prípadoch sa taká zver prisudzovala tomu strelcovi, na ktorého stranu padla. Pri streľbe
viacerých poľovníkov guľovnicou platí prvý výstrel, na ktorý zver reaguje znakovaním. Platí teda zásada ,,posledný brok a prvá
guľa“.
Strelcovi patria všetky vnútornosti, koža, mäso a trofeje zo zastreleného zvieraťa.
– Čo sú chovateľské prehliadky trofejí? Poľovnícke trofeje sa hodnotia na chovateľských prehliadkach, ktoré sa uskutočňujú najneskoršie do 31.3. bežného. Na chovateľskú prehliadku sa neprekladá poľovnícka trofej, s ktorej sa vyrobil kožkový preparát. Pri jeho výrobe sa však trofej musí sprístupniť dvom členom hodnotiteľskej komisie, ktoré zhodnotia chovateľský zásah. Nepredkladá sa ani lebka šelmy, ktorá sa odovzdala orgánu veterinárnej správy, o čom sa predloží len písomný doklad. Namiesto poľovníckej trofeje sa na CHP predkladá jej fotodokumentácia s bodovacou tabuľkou, ktorú podpísali najmenej dvaja členovia hodnotiteľskej komisie, len vtedy, keď ju ulovil zahraničný poľovník. Fotokumentáciou sú fotografie s rozmermi 13x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany a spodný pohľad na chrup čeľuste.
60. Aké sú bodové rozpätia jednotlivých medailí u jeleňa, srnca a diviaka ?
Uskutočňuje sa podľa
formúl CIC ktoré sú vypracovane pre každý druh zvery osobitne. Tieto formuly predstavujú body za namerane parametre(dĺžka kmeňov alebo obvod)
a prirážkové alebo zrážkové body(sfarbenie). Hodnotia sa parohy raticovej zvery, rohy turovitých, kly diviakov, lebky šeliem, koze medveďa,
rysa, vlka a mačky lesnej.
61. Aké sú bodové rozpätia u jednotlivých medailí trofeje daniela, muflóna a kamzíka ?
Zlate medaily sa na výstavách udeľujú jelením parohom od 210 bodov, daniela od 180, srnca od 130, rohom muflóna 205 a klom diviaka
od 120 bodov. Kamzíka od 110.
62. V čom spočíva význam chytania živej zveri ?
Exportne účely, potreba veterinárnej
prehliadky.
63. Popíšte organizáciu chytania zajačej zveri.
zajace sa chytajú do tzv nízkych zajačích sietí
zložených z dvoch vonkajších redších tzv. zrkadlových sietí vysokých 1.2 m medzi ktorými je hustá jadrová sieť. Do týchto sietí možno
zajace nadháňať z oboch strán. Potom ho chytač zo siete opatrne vyberie a umiestni do prepravnej debni. Pred exportom sa zajac podrobí
veterinárnemu ošetreniu.
64. Popíšte techniku bodovania jelenej trofeje.
Hodnotenie jelenieho parožia podľa
C.I.C.
Pri meraní parožia jeleňa sa určuje osem hlavných veličín a to sú :
– Dĺžka kmeňov – meriame dĺžku kmeňa oboch
parohov meriame ju po vonkajšej strane kmeňa od pučnice k najdlhšej vetve a spravíme ich priemer . Potom dĺžku prenásobíme x 0,5 a tým
vypočítame bodovú hodnotu . – Dĺžka očníc – meria sa po spodnej strany očnice od horného okraja ružice až po hrot. Urobí sa s
nameraných hodnôt priemer , ktorý sa prenásobí koeficientom x 0,25 a tým vypočítame bodovú hodnotu. – Dĺžka strednej vetvy – meriame od
stredu uhla , ktorý zviera kmeň a stredná vetva ktorá sa meria po spodnej strane . Urobí sa s nameraných hodnôt priemer, ktorý sa prenásobí
koeficientom x 0,25 a tým vypočítame bodovú hodnotu . – Obvod ružníc – meria sa tesne priložením pásma po obvode s prepínaním rýh .
Urobí sa s nameraných hodnôt priemer a potom sa prenásobí koeficient jedna . – Dolný obvod kmeňa – meria sa v najtenšom mieste medzi
očnicou a strednou vetvou na oboch kmeňov . Sčítajú sa obvody a prenásobia sa koeficientom jedna . – Horný obvod kmeňov – meria sa v
strede medzi strednou vetvou a korunou . Hodnoty sa sčítajú a prenásobia sa koeficientom jedna . – Počet vetiev – vetvy sa spočítajú a ich
súčet sa prenásobí koeficientom jedna . – Hmotnosť – celková hmotnosť trofeje od ktorej sa odčíta zrážka za lebku . Váha sa potom
prenásobí prepočtovým koeficientom dva . Ešte sa do úvahy berú prirážky za : rozpätie parožia , zafarbenie , perlovanie , hroty vetiev ,
nadočnice a koruny a kladné body zrážky za chyby.
Ocenenie parožia jeleňa na výstavách podľa C.I.C. :
– 1. miesto -Zlato- 210 a
viac bodov – 2. miesto -Striebro – 190 – 209,99 bodov – 3. miesto –Bronz – 170-189,99 bodov
65. Popíšte techniku bodovania
srnčej trofeje.
Hodnotenie parožkov srnca podľa C.I.C :
Hlavné veličiny pri meraní srnčích parožkov sú tieto veličiny
:
– Objem parožkov – zisťuje sa vážením parožia ponoreného do vody . Prepočtový koeficient je 0,30 . – Hmotnosť trofeje –
zisťuje sa odvážením trofeje a potom zrazenie z váhy za váhu lebky . Prepočtový koeficient je 0,10. – Dĺžka kmeňov – zisťuje sa od
začiatku po koniec kmeňa oboch parožkov z ich dĺžok sa spravíme priemer a prepočítame ho prepočtovým koeficientom 0,5 . Pri bodovaní srnca
sú prirážky za rozpätie parožkov , zafarbenie , perlovanie, ružice, hroty vetiev , vyspelosť vetiev , pravidelnosť súmernosť a tvar parožia
. Zrážky sú za vetvy a za nepravidelnosť ,pórovitosť hmoty parožia a za nežiaduci tvar vetiev .
Ocenenie parožkov srnca na výstavách
podľa C.I.C.:
– 1. miesto –Zlato -130 a viac bodov – 2. miesto –Striebro- 115- 129,99 bodov – 3. miesto –Bronz – 105 – 114,99
bodov
66. Popíšte techniku bodovania diviačích klov.
Bodovanie klov diviaka : Pri bodovaní klov diviaka sa určujú
tieto veličiny :
– Dĺžka dolných klov – Z odmeraných dĺžok klov spravíme priemer a prenásobíme koeficientom jedna . – Šírka
dolných klov – Z odmeraných šírok spravíme priemer a prenásobíme koeficientom tri . – Obvod horných klov – Nameraný obvod klov
spočítame a prenásobíme koeficientom jedna . Ešte sa pridávajú prirážky za dolné a horné kly a odpočítavajú zrážky za chyby klov
.
Ocenenie klov diviaka na výstavách podľa C.I.C.
1. miesto –Zlato- 120 a viac bodov
2. miesto –Striebro-115- 119,99 bodov
3.
miesto –Bronz-110-114,99 bodov
67. Popíšte techniku bodovania a danielích lopát.
Bodovanie parožia daniela : Podobne
bodovaniu jelenieho parožia len s dvomi odlišnými veličinami a to so šírkou lopaty – obvod v najširšom mieste delené dva a dĺžka lopatky
.
Ocenenie parožia daniela na výstavách podľa C.I.C.
1. miesto –Zlato – 182 a viac bodov
2. miesto –Striebro – 170- 179,99
bodov
3. miesto –Bronz – 160-169,99 bodov
68. Popíšte techniku bodovania lebky vlka a jazveca.
Meria sa posuvným meradlom s prednosťou na 1mm.
1. Dĺžka lebky: meria sa medzi dvoma kolmicami k pozdĺžnej osi lebky, medzi
krajom predných zubov a zadným výbežkom lebky, bez dolnej čeľuste a bez ohľadu na prípadné znetvoreniny.
2. Šírka lebky: meria sa
kolmo k pozdĺžnej osi lebky na najširšom mieste lebky (medzi jarmovými oblúkmi)
1.cena sa dáva u vlka od 41bodov a viac
u jazveca
od 17 bodov a viac
69. Aké zariadenia môžeme použiť pri chytaní jarabíc a bažantov ?
– nízke siete, používali
sa v minulosti – prikryvníky, je to asi 10-20 metrov dlhá a 10-15 m široká sieť ktorú niesla dvojica na tyči, vlečúc jej zadnú časť po
zemi a potom ňou kŕdeľ jarabíc v poraste prikryla. – rukávniky, kužeľovitá na konci lievikovito do tzv blúdnika zúžená sieť s
uzatváracím zariadením, ktorý jarabice síce do blúdnika pustí, ale východ z neho im už neumožní. – sklonce – vysoké siete – VĹČIKY
NA ZIMNÉ KOMOROVANIE- zabezpečuje aby jarabice v bezpečí prečkali zimu a následne sa vypustia v čase jarného párikovania – RÁM POD
BAŽANTÍM NÁSYPCOM- vzadu sa rám opiera o pôdu a z predu pod zvýšenou časťou násypca je zdvihnutý a podopretý tyčou od ktorej vedie
povrázok do neďalekej búdy, kde je skrytý chytač.
70. Aké zariadenia môžeme použiť pri chytaní dravej zveri ?
Jastraby možno chytať do tzv. jastrabích košov alebo klietok, zložených z dvoch častí. V spodnej je živý holub ako návnada a
veľká horná časť má zdvihnutú striešku. Keď jastrab vletí do klietky v snahe uloviť holuba, narazí do spúšťového zariadenia a
strieška klietky zapadne.