Ekológia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Dievča maturanti (25)
Typ práce: Maturita
Dátum: 20.08.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 966 slov
Počet zobrazení: 13 166
Tlačení: 509
Uložení: 559
Ekológia
 
1. Definujte ekológiu ako vedu a vysvetlite základné  ekologické pojmy: jedinec, druh, populácia, biotop, stanovište, bióm, areál, klimax, biocenóza, fytocenóza, zoocenóza, biosféra, ekosystém

Ekológia je slovo odvodené od gréckeho oikos- dom, obydlie, logos- veda. Tento termín zaviedol do biológie nemecký zoológ a filozof E. Haeckel. Je to vedný odbor, ktorý skúma vzťahy organizmov k prostrediu, v ktorom žijú a vzťahy medzi organizmami navzájom.

Delí sa na:
Všeobecná ekológia skúma základné procesy, kolobehy a biomy
Špeciálna ekológia skúma vybraté organizmy a ekosystémy
 
Jedinec- každá živá bytosť, ktorá je súčasťou prírody, má obmedzenú dĺžku života a počas neho sa vyvíja.
 
Druh (Taxón) -skupina organizmov, ktoré sú schopné sa voľne vzájomne krížiť medzi sebou, ale nie so zástupcami iného druhu. 
 
Populácia -skupiny organizmov jedného druhu žijúcich na určitom území, potenciálne si vymieňajúcich genetickú informáciu a fungujúcich ako jedna biologická jednotka. 
 
Habitat (Biotop) -miesto, na ktorom sa organizmus prirodzene vyskytuje. 
 
Stanovište -nekonkrétne miesto výskytu organizmov (napr. viate piesky). 
 
Biomy sú rozsiahlé ekosystémy tvorené živou i neživou prírodou rozľahlých oblastí, ktoré sa vyznačujú spoločnými znakmi
 
Areál -priestor geografického rozšírenia druhu. 
 
Klimax -predpokladaný záverečný stav sukcesného radu; spoločenstvo, ktoré dosiahlo stabilnú rovnováhu. 
 
Biocenóza -súbor populácií, ktoré sú navzájom prepojené určitými vzťahmi. 
 
Fytocenóza – súbor rastlinných druhov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia  (silnejšie druhy vyradia slabšie)
 
Zoocenóza je zákonitý súbor živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia (silnejšie druhy vyradia slabšie)
 
Biosféra je časť krajinnej sféry s vhodnými podmienkami na život, kde žijú rastliny a živočíchy.
 
Ekosystém -systém vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím v určitom čase a priestore; medzi organizmami a ich prostredím dochádza k neustálej výmene látok a energie (príklady ekosystémov: lúka, les, jazero, rieka, akvárium, ...). 

2. Na príklade vysvetlite ekologickú valenciu.
Vymenujte a popíšte abiotické a biotické faktory prostredia.
 
EKOLGICKÁ VALENCIA- je ohraničená svojím minimom a maximom
  - sú to najnižšie a najvyššie hodnoty faktorov, pri ktorých je organizmus schopný prežiť; stredné hodnoty predstavujú optimum
  - je dôležité, aby všetky podmienky prostredia boli v rozmedzí ekologickej valencie, ináč organizmus uhynie
  - podľa ekol. valencie :
Euryekné organizmy – majú širokú ekol. valenciu
Stenoekné organizmy – majú úzku ekol. valenciu
- faktor, ktorý rozhoduje o výskyte druhu na stanovišti sa nazýva hraničný faktor (limitujúci)
- organizmy na základe, ktorých môžeme hodnotiť vlastnosti prostredia voláme bioindikátory (žaby, rak)

ABIOTICKÉ FAKTORY
- sú to faktory neživej prírody medzi, ktoré patria slnečné žiarenie, vzduch, voda a pôda
- 1. slnečné žiarenie – priamo vplýva na existenciu života človeka, je zdrojom svetla a tepla
- podľa rozsahu vlnovej dĺžky rozlišujeme:
ultrafialové žiarenie (UV) – (100-390 nm); 90% žiarenia zachytáva ozónosféra, v malých dávkach pôsobí pozitívne (napr. tvorba vitamínu D v koži), vyššie dávky sú životu nebezpečné
viditeľné svetlo - (390-760 nm) je priamym zdrojom energie pre fotosyntézu zelených rastlín, čo podmieňuje život ostatných organizmov
- podľa nárokov na svetlo rozlišujeme rastliny na:
•  svetlomilné – HÉLIOFYTY – patria sem rastliny púští, stepí a vysokohorských lúk
•  tieňomilné SCIOFYTY – lesné spoločenstvá
•  neutrálne HÉLIOSCIOFYTY – lesné spoločenstvá
  - svetelný režim má periodický charakter, čo podmieňuje rytmické opakovanie životných prejavov živých organizmov
infračervené žiarenie -  (nad 760 nm) je zdrojom tepla; tepelné minimum pre väčšinu organizmov je 15-30 ºC
-  podľa teploty :
•  EURYEKNÉ – znášajú veľké výkyvy teplôt (púšte)
•  STENOTERMNÉ – sú citlivé na zmeny teplôt (ľadové)
 
- 2. vzduch – je zdrojom chemický látok potrebných pre život (O2, CO2), ktoré sú dôležité pre dýchanie a fotosyntézu
- pre organizmy má najväčší význam spodná vrstva ovzdušia – troposféra
- kyslík je potrebný na dýchanie a produkujú ho rastliny pri fotosyntéze
-  podľa potreby na kyslík delíme organizmy na:
AERÓBNE - potrebujú kyslík
 ANAERÓBNE - nepotrebujú kyslík
- oxid uhličitý – produkt dýchania, zdroj uhlíka pre fotosyntézu
- dusík – priamo zo vzduchu ho môžu využiť iba niektoré baktérie, ostatné organizmy ho získavajú z pôdy (rastliny)
- vzduch na organizmy pôsobí aj fyzikálnymi vlastnosťami, napr.: prúdenie vzduchu, tlak vzduchu, teplota
 
- 3. voda – je prostredie pre mnohé organizmy, je súčasťou tiel organizmov
- zabezpečuje transport látok v tele, je súčasťou biochemických procesov, ktoré prebiehajú v tele organizmov (fotosyntéza, dýchanie)
- podľa nárokov na vodu rozlišujeme:
HYDROFYTY – sú vodné organizmy
HYGROFYTY – žijú na vlhkých miestach
MEZOFYTY – suchozemské a prechodné organizmy
TEROFYTY – majú najmenšie nároky na vodu, žijú na suchých miestach
 
- 4. pôdaje zdrojom živín pre organizmy, obsahuje pevné, kvapalné a plynné zložky a pôdny edafón (korene, organizmy žijúce v pôde,...)

BIOTICKÉ FAKTORY
- tvoria ich živé organizmy
- ide tu o vzájomné pôsobenie organizmov na seba ,vrátane potravinových vzťahov, a na človeka
- pôsobenie organizmov môže byť priame (potravinové vzťahy) a nepriame (jeden organizmus mení životné podmienky druhého

3.Posúďte ekologické vzťahy v týchto prípadoch:
 
a) imelo – topoľ:
Parazitizmus je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej.
Parazity žijú vnútri alebo na povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého získavajú výživu (pásomnice, kliešte,  imelo). Vynikajú veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.
 
b) kozák osikový – osika:
Symbióza je označenie pre vzťahy medzi populáciami, kde je jedna populácia užitočná druhej alebo sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce – vošky, riasy a huby
v lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému  úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy a pod. V niektorých prípadoch od seba navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.
 
c) hraboš – myšiak hôrny
Predácia  je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori
(mäsožravce, bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť.
 
d) pleseň hlavičkatá – chlieb
Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom  obmedzujú tým, že majú
rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú,
dokážu žiť na jednom mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na  svetlo,
rýchlosť rastu, rôzne druhy sýkoriek – prispôsobenie na iný druh potravy, apod.)
 
4. Charakterizujte pojem populácia.
Vymenujte základné štruktúrne znaky populácie a na príklade konkretizujte hustotu populácie.
Uveďte vzťahy medzi populáciami a medzi organizmami.

Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore v určitom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi (môžu si vymieňať genetické informácie).
 
Štrukturálne znaky populácie:
Počet jedincov v určitom priestore udáva hustotu populácie. Je pri rôznych druhoch rôzna (veľké
mäsožravce – pomerne malý počet jedincov, hmyz, prvoky – nesmierne množstvá jedincov).
Hustota populácie sa mení od podmienok prostredia – kolíše  v priebehu roka aj počas jednotlivých rokov. Závisí od mortality (úmrtnosti), natality (pôrodnosti) a migrácie (sťahovania) organizmov.
 
Habitus predstavuje súbor morfologických znakov, vlastných všetkým členom určitej populácie: veľkosť, hmotnosť, tvar tela, zafarbenie ap. Napr. v horách sú rastliny menšie ako v teplejších nižších polohách. Nápadné rozdiely od seba značne vzdialených, alebo izolovaných populácií druhu sú v systematike živočíchov označované ako geografické rasy.
Chorobnosť (morbidita) vyjadruje zdravotný stav populácie v percentách chorých a nakazených jedincov. Príčinami chorobnosti môžu byť faktory abiotické (napríklad traumatizácia, intoxikácia, nepriaznivá mikroklíma) alebo biotické (patogény, parazity). Chorobnosť zvyčajne redukuje početnosť populácie, ale vyvolaná úmrtnosť jej zoslabnutých členov môže viesť k zlepšeniu kondície populácie, a stimulovať tak jej ďalší rozvoj.
Správanie je súhrnom rozmanitých konaní, reakcií živočíchov na rozličné podnety. Živočích môže konať nezávisle od kolektívu (individuálne správanie) alebo ako člen kolektívvu (kolektívne, populačné správanie). Správanie, napríklad obrana teritória, ochrana potomstva, vyhľadávanie a budovanie úkrytov, má pre existenciu populácie veľký význam.
 
Konštitúcia je schopnosť jedinca - vrodená alebo získaná - podávať fyziologické výkony. V prípade populácie ide o súhrn konštitúcií všetkých jedincov tvoriacich populáciu. Konštitúcia sa prejavuje napríklad v odolnosti populácie proti patogénom či parazitom, rýchlosti individuálneho vývinu, žravosti a podobne.
Hustota (denzita, abundancia) je množstvo jedincov populácie na určitú plošnú alebo priestorovú či objemovú jednotku, napríklad počet baktérií v 1g pôdy, jedincov planktónu v 1 litri vody, húseníc na 1 m2, hrabošov na 1 ha, ľudí na 1 km2, atď. Okrem toho možno hustotu vyjadriť aj hmotnosťou čiže biomasou, napríklad v g na m2, kg na ha, kg na km2 a podobne. Z praktických dôvodov sa niekedy uvádza len približný výskyt alebo relatívna početnosť, ktorú vyjadrujeme napríklad termínmi zriedkavý, priemerný, hojný.
Niekedy je účelné rozlišovať hrubú hustotu, čo je počet jedincov na jednotku celého priestoru, a špecifickú čiže ekologickú hustotu, čo je počet jedincov na priestorovú jednotku v biotope, na ktorej sa sústreďujú (pri ekologicky podmienenej nerovnomernej priestorovej distribúcii populácie).
Frekvencia (zastúpenie) označuje podiel vzoriek, v ktorých bol sledovaný druh zistený. Takéto údaje postačujú v prípadoch, keď už len prítomnosť druhu je významná, bez ohľadu na jeho momentálnu početnosť, napr. prítomnosť patogénnych zárodkov v určitom prostredí (týfove bacily v studni ap.).
 
VZŤAHY MEDZI  POPULÁCIAMI:
1. Konkurencia je vzťah dvoch (alebo viac) populácií, ktoré sa navzájom  obmedzujú tým, že majú
rovnaké alebo podobné nároky na jednotlivé zložky prostredia. Ak sa ich nároky aspoň trocha odlišujú,
dokážu žiť na jednom mieste s určitými obmedzeniami (rôzne byliny – rôzne nároky na  svetlo,
rýchlosť rastu, rôzne druhy sýkoriek – prispôsobenie na iný druh potravy, apod.)
 
2. Predácia a parazitizmus je vzťah dvoch populácií, keď jedna žije na úkor druhej. Predátori
(mäsožravce, bylinožravce) požierajú rôzny druh potravy – korisť. Parazity žijú vnútri alebo na
povrchu tela určitého hostiteľa, z ktorého získavajú výživu (pásomnice, kliešte,  imelo). Vynikajú
veľkou rozmnožovacou schopnosťou a majú zložitý vývin.
 
3. Symbióza je označenie pre vzťahy medzi populáciami, kde je jedna populácia užitočná druhej alebo
sú si obidve populácie navzájom v rôznom stupni prospešné (mravce – vošky, riasy a huby
v lišajníkoch). Jeden organizmus poskytuje druhému  úkryt, alebo mu pomáha pri získavaní potravy
a pod. V niektorých prípadoch od seba navzájom rôzne organizmy celkom závisia svojou existenciou.
 
Vzťahy medzi populáciami sú veľmi dôležité pre udržanie rovnováhy prostredia. Ak sa takáto
rovnováha náhle poruší (zavlečenie parazita alebo predátora, zničenie užitočných podporných vzťahov
medzi koreňmi rastlín a organizmami v pôde a pod.), môže to priniesť veľké straty. Známym príkladom  je premnoženie králikov v Austrálii, alebo prílišná chemizácia pôdy.

5. Definujte ekosystém a jeho základné zložky.
Vysvetlite fungovanie ekosystému z hľadiska prenosu energie, obehu látok a tvorby  biomasy (potravové reťazce, pyramídy, siete). Demonštrujte na príkladoch.

Ekosystém - súbor všetkých organizmov; ekologický systém, ktorý tvorí spoločenstvo organizmov
- je základnou funkčnou jednotkou prírody, ktorú charakterizujú potravové vzťahy, tok látok a 
energie
 
Základné zložky ekosystému:
Producenti – autotrofné organizmy, ktoré produkujú organické z anorganických látok – rastliny
Konzumenti – heterotrofné organizmy, ktorí získavajú organickú hmotu z autotrofných organizmov – bylinožravce, mäsožravce a všežravce
Reducenti – Dekompozitory – živia sa rozkladom organickej hmoty – baktérie a huby
 
Typy ekosystémov:
· umelé
· prirodzené

- podľa prostredia:
· vodné
· suchozemské
 
Potravové reťazce:
1. pastvovo-koristnícky - producenti  –  konzumenti 1. stupňa  –  konzumenti 2. stupňa  –  konzumenti 3. stupňa
2. rozkladný (detritový) - zabezpečuje rozklad uhynutých organizmov
  - saprofág – živí sa uhynutými telami (hrobárik); saprofytické baktérie
3. parazitický - hostiteľ  –  parazit
 
Tok energie a kolobeh látok
- tok energie – je jednosmerný tok; do ekosystému prúdi slnečná energia potrebná na fotosyntézu; energia sa uvoľňuje vo forme tepla alebo ju organizmy využívajú na zabezpečenie životných procesov
- kolobeh látok – je uzavretý; má cyklický charakter, najvýznamnejší je tok vody a biogénnych prvkov (uhlík, kyslík, dusík, fosfor)
 
- kolobeh vody – výmena vody medzi atmosférou a zemským povrchom
- kolobeh uhlíka – uhlík z atmosféry pohlcujú zelené rastliny prostredníctvom fotosyntézy; ten zabudovávajú do organickej hmoty; uhlík sa vracia späť vydychovaním
- kolobeh kyslíka – organizmy dýchajú kyslík z ovzdušia a do ovzdušia sa dostáva pri fotosyntéze
- kolobeh fosforu – zdrojom fosforu sú nerasty; do pôdy sa dostáva zvetrávaním, získavajú ho rastliny; z rastlín sa potom dostane do živočíchov a späť do vody sa dostane rozkladom tiel organizmov alebo hnojením
 - kolobeh dusíka – zdrojom dusíka je atmosféra; z nej nie sú organizmy schopné vstrebať dusík (výnimku tvoria iba niektoré baktérie); rastliny získavajú dusík z pôdy a živočíchy z rastlín, človek hnojením
 
6. Vymenujte formy ochrany prírody a rozdeľte typy chránených území na Slovensku.
Ktoré z nich sa vyskytujú vo vašom okolí?
Uveďte dôvody, pre ktoré sú tieto územia chránené.
Vymenujte niektoré chránené druhy rastlín a živočíchov.

Ochrana  prírody
Ochranu prírody rozdeľujeme na územnú a druhovú.
Územná ochrana zahŕňa osobitnú ochranu na vymedzenom území.
Druhová ochrana je osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín.
 
V SR platí zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny - vymedzuje veľkoplošné a maloplošné chránené územia, zásady ochrany prírody, vymedzuje ochranu chránených území, chránených druhov organizmov...Pre územnú ochranu prírody a krajiny platí 5 stupňov ochrany, v ktorých sa obmedzuje využívanie zásahy do prírody a krajiny. Na celom území SR platí prvý stupeň ochrany. 2. - 5. stupeň ochrany platí v chránených územiach. V piatom stupni je najprísnejšia ochrana.
Podľa veľkosti územia a spôsobu ochrany rozlišujeme:
Veľkoplošné chránené územia: rozloha nad 1000 ha : Národné parky NP a chránené krajinné oblasti. Vyhlasuje ich vláda.
Maloplošné chránené územia: rozloha do 1000 ha:  Prírodné rezervácie, Chránené areály, Prírodné pamiatky.
 
NÁRODNÝ PARK (NP) - Rozsiahlejšie územie s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti človeka. . Činnosť človeka je dosť obmedzená (pohyb len po označených trasách, zákaz výstavby, zákaz stanovania, používania chemických látok, zberu rastlín, nerastov a skamenelín, obmedzená hospodárska činnosť). Na jeho území platí 3. stupeň ochrany.  Na Slovenku je 9 NP:
•  Tatranský národný park (TANAP)
•  Národný park Nízke tatry (NAPANT)
•  Národný park Slovenský raj
•  Národný park Malá Fatra
•  Národný park Pieniny (PIENAP)
•  Národný park Poloniny
•  Národný park Muránska planina
•  Národný park Veľká Fatra
•  Národný park Slovenský Kras
CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ (CHKO) - 2. stupeň ochrany
Na území SR je 14 chránených krajinných oblastí: na východnom Slovensku:
•  CHKO Latorica
•  CHKO Vihorlat
•  CHKO Východné Karpaty
 
Prírodná rezervácia (PR) –  5. stupeň ochrany
V blízkom okolí: Šarišský hradný vrch, Kapušanský hradný vrch, Fintické svahy, Kamenná baba, Salvatorské lúky, Mirkovská kosatcová lúka, Kokošovská dubina, Pusté pole, Šimonka, Regetovské rašelinisko, Suchá Belá,  (v Slovenskom raji) atď.
CHRÁNENÝ AREÁL (CHA) -  4. stupeň ochrany
V blízkom okolí : Dubnické bane, Holá hora, Plavečské štrkoviská, Radvanovské skalky (Vranov n. T), Uhliská (Levoča)
Prírodná pamiatka (PP) -  5. stupeň ochrany
V blízkom okolí : Podmorský zosuv (Víťaz), Hrabkovské zlepence, Sninský kameň, Bradlové pásmo (Kamenica), Kráter (Vyšné Ružbachy)
Dôvod prečo sú chránené: lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho alebo národného významu.
 
Chránené rastliny:
Lekno biele, Bleduľa jarná, Plesnivec alpínsky, Poniklec slovenský, Hlaváčik jarný, Horec Clusiov,  Črievičník papučkový....
 
Chránené živočíchy:
Kamzík vrchovský tatranský, medveď hnedý, svišť vrchovský, orol skalný, rys ostrovid, rosnička zelená, vydra riečna, drop veľký....

7.Popíšte ekologické problémy ľudstva.
Zamerajte sa na globálne ekologické problémy a katastrofy.
 
GLOBÁLNE EKOLOGICKÉ PROBLÉMY
Sú to nepriaznivé vplyvy (zásahy do prírody), ktoré ovplyvňujú život všetkých obyvateľov sveta (ich zdravie, výživu, prežitie...). Mení sa klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo.
 
Stručný prehľad globálnych ekologických problémov :
o  znečisťovanie ovzdušia
o  poškodzovanie zdravia ľudí
o  populačná explózia – problém výživy ľudstva
o  kyslé dažde
o  skleníkový efekt
o  zväčšovanie ozónovej diery
o  znižovanie tvorby kyslíka
o  znečisťovanie vôd
o  ohrozenie biodiverzity
o  úbytok a znehodnocovanie pôdy
o  znižovanie kvality pôd - degradácia pôd
o  rozširovanie púští – dezertifikácia
o  úbytok tropických dažďových pralesov
o  úbytok lesov – deforestácia
o  nadmerné čerpanie nerastných zdrojov
o  nárast objemu odpadov a problémy ich odstraňovania
 
Skleníkový efekt:
Plyny (metán CH4, freóny, oxidy dusíka, halogénne uhľovodíky) sa hromadia v atmosfére a spôsobujú tzv. skleníkový efekt. Vzniká zadržiavaním tepla atmosférou pri tepelnej výmene medzi povrchom Zeme a kozmickým priestorom . Skleníkový efekt má za následok zvýšenie globálnej teploty atmosféry. Môže vyvolávať aj zmeny v zrážkovom režime. Najviac sa to prejavuje v polárnych oblastiach. Postupným roztápaním polárnych ľadovcov hrozia katastrofálne následky najmä pre pobrežné a nízko položené oblasti. Tie môžu byť úplne zaplavené. Dvojnásobný rast obsahu CO2 môže mať za následok úplné roztopenie ľadovcov a zvýšenie hladiny svetového oceánu až o 60m
 
Kyslé dažde:
Oxidy uhlíka, síry a dusíka sa v atmosfére zlučujú s vodnými parami. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Spôsobujú – ničenie lesov, pôdy, polí, umeleckých pamiatok.
 
Zväčšovanie ozónovej diery:
Ozónová vrstva, ktorá chráni Zem pred škodlivými slnečnými ultrafialovými lúčmi, sa ustavične stenčuje. Deje sa to v dôsledku používania látok, ktoré spotrebúvajú ozón, napríklad freóny nachádzajúce sa v aerosóloch, lepidlách a chladničkách. Úbytok ozónu vedie k vzniku rakoviny kože, aj k iným zdravotným problémom, preto sa štáty usilujú znížiť ich používanie a freóny boli v mnohých štátoch zakázané.
Dažďový prales plní veľmi dôležitú funkciu –zasahuje do kolobehu vody a prvkov a do klimatickej rovnováhy. Je domovom veľkého množstva živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Vytvára rôzne typy životného prostredia. Dažďové pralesy obsahujú rastliny v takom množstve a hustote, že ich môžeme nazvať pľúcami Zeme. Odlesňovanie sa robí za účelom získavania poľnohospodárskej pôdy a ťažby dreva.
 
Dezertifikácia (rozširovanie púští)
Šírenie púští dosiahlo na africkom kontinente katastrofálne rozmery. Ročne sa stráca 5 - 6 mil. ha pôdy. Púštne oblasti zaberajú v súčasnej dobe asi 1/8 povrchu súše. Najväčší podiel púští, až 75% územia, majú v Austrálii. Európa ako jediný kontinent nemá rozsiahle púšte. Kvôli nesprávnemu obrábaniu, nadmernému spásaniu, vyrubovaniu stromov, ničenie tropických pralesov a zmene klímy sa púšte stále rozširujú. 29 % pevniny je viac či menej intenzívne ohrozených postupom púšte.
 
Civilizačné choroby
Civilizačný a technický rozvoj postupne oddeľuje človeka od prírody. Na civilizačné choroby má vplyv hlavne zamorovanie prostredia syntetickými chemickými látkami, znižovanie telesného pohybu, upadajúcej zdatnosti a odolnosti, psychické záťaže vyplývajúce z rastúceho životného tempa, nadmerná a jednostranná výživa atď. Patria k ním: srdcovo-cievne choroby, rakovina, neurózy, toxikománia, metabolické problémy, napokon aj AIDS. Najväčší podiel na vzniku civilizačných chorôb má stres a nesprávna životospráva. Strava s vysokým obsahom živočíšnych tukov, soli, chudobná na vlákninu, vitamíny a minerály je považovaná za jeden z faktorov zvyšujúcich riziko srdcovocievnych ochorení, rakoviny, cukrovky a ďalších.
 
Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov
Svet potrebuje obrovské množstvo energie nielen na zabezpečovanie tepla, svetla, osobnej a nákladnej dopravy, ale aj na pohon rozličných zariadení a podporu poľnohospodárstva. Na tieto účely sa najviac využívajú tieto suroviny: I. ropa, II. zemný plyn, III. uhlie, IV. urán. Nazývajú sa aj ako pevné alebo fosílne palivá. Sú cennými prírodnými zdrojmi energie, ktoré sú dnes obrovským tempom vyčerpávané. Zásoby fosílnych palív sú ohraničené a jedného dňa sa vyčerpajú.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.029