Huby a lišajníky

Huby a lišajníky

7. Definujte huby ako samostatnú ríšu organizmov. Popíšte spôsoby výživy a spôsoby rozmnožovania húb. Vymenujte triedy húb a uveďte charakteristických zástupcov.

HUBY

o Tvoria samostatnú ríšu
o Veda, ktorá skúma huby– mykológia( mykos- huba, logos- veda)
o Sú to eukaryotické organizmy, heterotrofné, stielkaté organizmy.

– Nikdy neobsahujú plascidy, ani asimilačné farbivá, nie sú schopné fotosyntézy

– Produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchov glykogén

– V bunkovej stene prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín

– Telo húb tvorí stielka, kt. ma mikroskopické alebo makroskopické rozmery

– Stielka môže byť:

– Jednobunková,

– Vláknitá

– neurčitého tvaru– rôsolovitej štruktúry- plazmódium

– Hubové vlákna (hýfy) – môžu mat trubice (sipho)
o Býva viacjadrová alebo sú vlákna
o Priehradkované– rozdelené na viac buniek.

– Splet hubových vláken tvorí mycélium

– Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať a vytvárať nepravé pletivá- z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice.

VÍŽIVA HÚB – SAPROFYTIZMUS, PARAZITIZMUS, SYMBIÓZA

– Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny – reducentov- dekompozitorov. Živia sa rozkladom rastlinných a živočišných zvyškov. Niektoré huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium– saproparazitické huby

– Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších R s mycéliom húb– mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. (napr, hríb dubový- rastie pod dubom). Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami alebo sinicami.

ROZMONOŽOVANIE HÚB

Nepohlavné:

– Delením buniek na 2 dcérske bunky

– Pučaním

– Časťami hýf

– Spórami- môžu byť aj pohyblivé – zoospóry, alebo nepohyblivé – najčastejšie spóry sú konídie.

Pohlavné:

– Prebieha splývaním pohlavných buniek

– Podľa veľkosti a tvaru gamét to môže byť: izogamia, anizogamia, oogamia

SYSTÉM HÚB- RÍŠA: HUBY

– Huby tvoria samostatnú skupinu organizmov, systém je zložitý, neustále sa mení

– Oddelenia:
• Slizovky
• Chytridiomycety
• Oomycety
• Vlastne huby– EUMYCOTA- delia sa na tri triedy:
Spájavé plesne, vreckaté huby, bazidiové huby

TRIEDA: SPAJAVÉ PLESNE – ZYGOMYCETES– PLESNE

– Sú mikroskopické, väčšinou saprofytické, niektoré parazitické, spôsobujú mykózy u človeka

– Nebezpečný je veľký počet spor, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – sú prítomné v prachu, u citlivých ľudí môžu vyvolať alergie.

– Plesne rastú na zahnivajúcich organických substrátoch- ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb

Pleseň Hlavičkatá– žije na nesprávne uskladnených (zahnívajúcich) potravinách- vlhký chlieb, zelenina, marmeláda. Mycélium vytvára belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľne aj voľným okom .

TRIEDA: VRECKATÉ HUBY- ASCOMYCETES:

Rad: Kvasinkotvaré huby

Kvasinka Pivná– využíva sa na skvasovanie sladu pri výrobe piva, na výrobu pekárenských kvasníc- lisované kvasinky s hladkou múkou

Kvasinka vinna- nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna. Vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie- rozkladá cukry za vzniku alkoholu a CO2- výroba vín.

Mnohé kvasinky žijúce v prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových ochorení.
Napríklad druhy rodu Candida spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka.

Rad: Paplesňotvaré huby

Podieľaju sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod. Niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby produkujú nebezpečné jedy- mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani po oddelení mycélia.

Penicillium notatum- produkuje antibiotikum- penicilín

Apergil čierny- je veľmi rozšírený- spolu s niektorými druhmi rodu Penicilium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje.

Rad: kyjaničkotvaré huby

Sú to prevažne parazitické huby

Kyjanička Purpurová – cudzopasí v semenníku v raži . Semenník je prenesený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar- námeľ- nachádzajú sa v ňom toxické látky- alkaloidy- farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úpravu krvného tlaku a zníženie krvácania.

Rad: čiastkotvaré huby

Smrčok jedlý– dobrá jedlá jarná huba

Ušiak jedovatý– jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog- jedovatá huba.

Hľuzovky- sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy v teplých dubinách, v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté.

TRIEDA: BAZIDIOVÉ HUBY– BASIDIOMYCETES
Medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby. Nevytvárajú plodnice, rozmnožujú sa rôznymi spórami. Patria sem sneti a hrdze, sneť kukuričná, hrdza trávna

Rad: rôznotvaré huby

Majú morfologicky rôznotvaré plodnice.

Trúdnikovec pestrý- rastie na listnatých stromoch, má pestro sfarbené plodnice
Sírovec obyčajný- má nenápadne žlto sfarbené plodnice.

Rad: pečiarkovité huby

Plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik. Medzi často zbierané huby patria veľmi dobré jedlé huby: pečiarky, bedle, plávky, rýdziky.

Hríbové huby- najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky a masliaky

Naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená, k smrteľne jedovatým hubám patrí aj muchotrávka končistá, muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká

8.Porovnajte typické znaky vreckatých a bazídiových húb.
Vysvetlite princíp lichenizmu.

Vreckaté huby- významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc– vreciek (ascus)
-vo vrecku je 8 výtrusov- askospór

Okrem askospór vytvárajú aj konídie– na špecifikovaných nosičoch- konídiofóroch.
Vrecká s výtrusmi bývajú uložené v plodniciach, ktoré môžu mať – guľovitý, miskovitý, bankovitý tvar. Vrecká môžu byť v plodniciach voľne roztrúsené alebo vytvárajú výtrusorodú vrstvu- técium.
Počtom zástupcov sú vreckaté huby najpočetnejšia skupina húb.

Bazídiové huby– veľmi početná skupina húb

Pomenovanie je odvodené od bazídiospor, ktoré vznikajú na kyjakovitých bunkách- bazídiach– vytvárajú výtrusorodú vrstvu- hyménium.

Bazídia môžu byť:

o jednobunkové- celistvé majú ich všetky klobúkovité huby, ktoré majú plodnicu (hlúbik a klobúk)

o Štvorbunkové ( delené)

Lichenizmus - spolužitie hubových vláken s riasou, prípadne sinicami. Riasy sa vyživujú autotrofne a hubové vlákna dodávajú vodu a upevňujú lišajník. Huba, ktorá tvorí lišajník – lichenizovaná huba.

Lišajníky majú rôzne stielky:

Kôrovitá stielka – Zemepisník Mapový a stielka je pevne prichytená o podklad a ťažko je ho odstrániť od podkladu bez poškodenia.

Lupeňovitá stielka– Diskovník murový- stielka je prichytená o podklad na viacerých miestach

Kríčková stielka- pripomína krík a prichytená o podklad je v jednom bode. Dutohlávka sobia

Beztvará stielka
Lišajníky rastú v extrémnych podmienkach. Buď na sklách v chladných oblastiach alebo v púštiach.

9.Porovnajte pozitívny a negatívny význam húb v prírode a pre človeka.
Pomenujte predložené modely bazídiových húb.

Človek spočiatku považoval huby vzhľadom na vysoký obsah minerálnych látok len za doplnkový zdroj výživy. Huby spolu s baktériami majú v prírode nenahraditeľnú úlohu reducentov, a tak zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode. Sú schopné rozkladať nahromadené organické látky na anorganické zlúčeniny, z ktorých časť opäť využívajú producenty – zelené rastliny. Bez tejto ich činnosti by život zanikol.

Odhaduje sa 200 000 až pol milióna húb. Väčšina z tohto počtu tvoria mikroskopické huby, ktoré sú predmetom štúdia mnohých vedných odborov. Nové objavy vedy otvárajú ďalšie možnosti využitia húb, najmä v oblasti priemyselných biotechnológií.

Kvasný priemysel je založený na schopnosti kvasinkových húb premieňať cukor na alkohol a oxid uhličitý. Tieto huby sa využívajú nielen pri výrobe alkoholických nápojov ale i v pivovarníctve, pekárenskom a mliekárenskom priemysle. Používajú sa vyšľachtené, vysokoprodukčné kmene kvasinkových ale i iných húb.

Huby sa využívajú aj v zdravotníctve. Významný bol objav antibioticky účinných látok, ktoré produkujú práve huby. Najznámejším antibiotikom je penicilín, produkt jedného z kmeňov penicilu Flemingovho. V posledných desaťročiach vedci preskúmali veľa ďalších húb a z viacerých druhov húb sa im podarilo izolovať ďalšie účinné antibiotiká.

V mnohých krajinách vznikla hubárska tradícia vďaka tomu, že hubami možno spestrovať jedálny lístok. Zo zberateľského vzťahu k hubám vznikla záľuba, ktorá privádza ľudí do prírody s určitým cieľom a má aj rekreačný význam.

Tienistou stránkou hubárstva je nebezpečenstvo ohrozenia života pri zbere neznámych húb. Narastajúci počet otráv jedovatými hubami súvisí aj so zvýšeným a často nekritickým popularizovaním zberu jedlých húb.

Mnohé huby sa však prejavujú nepriateľsky, napádajú živé organizmy, rastliny, živočíchy i človeka. Huby, parazitujúce na ľudskom tele, vyvolávajú mykózy, často dlhotrvajúce a nebezpečné ochorenie kože, vlasov alebo aj celého organizmu. Pôvodcami týchto mykóz sú najčastejšie nedokonalé huby, kvasinkovité, ale i vreckaté huby a plesne. Výtrusy niektorých húb môžu príležitostne prenikať do dýchacích ciest a vyvolať zdravotné problémy.