
Huby a lišajníky
Huby a lišajníky
7. Definujte huby ako samostatnú ríšu organizmov. Popíšte spôsoby výživy a spôsoby rozmnožovania húb. Vymenujte triedy húb a uveďte charakteristických zástupcov.
HUBY
o Tvoria samostatnú ríšu
o
Veda, ktorá skúma huby– mykológia( mykos- huba, logos- veda)
o Sú to eukaryotické
organizmy, heterotrofné, stielkaté organizmy.
– Nikdy neobsahujú plascidy, ani asimilačné farbivá, nie sú schopné fotosyntézy
– Produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchov glykogén
– V bunkovej stene prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín
– Telo húb tvorí stielka, kt. ma mikroskopické alebo makroskopické rozmery
– Stielka môže byť:
– Jednobunková,
– Vláknitá
– neurčitého tvaru– rôsolovitej štruktúry- plazmódium
– Hubové vlákna (hýfy) – môžu mat
trubice (sipho)
o Býva viacjadrová alebo sú vlákna
o Priehradkované– rozdelené na viac buniek.
– Splet hubových vláken tvorí mycélium
– Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať a vytvárať nepravé pletivá- z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice.
VÍŽIVA HÚB – SAPROFYTIZMUS, PARAZITIZMUS, SYMBIÓZA
– Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny – reducentov- dekompozitorov. Živia sa rozkladom rastlinných a živočišných zvyškov. Niektoré huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium– saproparazitické huby
– Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších R s mycéliom húb– mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. (napr, hríb dubový- rastie pod dubom). Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami alebo sinicami.
ROZMONOŽOVANIE HÚB
Nepohlavné:
– Delením buniek na 2 dcérske bunky
– Pučaním
– Časťami hýf
– Spórami- môžu byť aj pohyblivé – zoospóry, alebo nepohyblivé – najčastejšie spóry sú konídie.
Pohlavné:
– Prebieha splývaním pohlavných buniek
– Podľa veľkosti a tvaru gamét to môže byť: izogamia, anizogamia, oogamia
SYSTÉM HÚB- RÍŠA: HUBY
– Huby tvoria samostatnú skupinu organizmov, systém je zložitý, neustále sa mení
– Oddelenia:
•
Slizovky
• Chytridiomycety
• Oomycety
• Vlastne huby– EUMYCOTA-
delia sa na tri triedy:
Spájavé plesne, vreckaté huby, bazidiové huby
TRIEDA: SPAJAVÉ PLESNE – ZYGOMYCETES– PLESNE
– Sú mikroskopické, väčšinou saprofytické, niektoré parazitické, spôsobujú mykózy u človeka
– Nebezpečný je veľký počet spor, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – sú prítomné v prachu, u citlivých ľudí môžu vyvolať alergie.
– Plesne rastú na zahnivajúcich organických substrátoch- ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb
Pleseň Hlavičkatá– žije na nesprávne uskladnených (zahnívajúcich) potravinách- vlhký chlieb, zelenina, marmeláda. Mycélium vytvára belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľne aj voľným okom .
TRIEDA: VRECKATÉ HUBY- ASCOMYCETES:
Rad: Kvasinkotvaré huby
Kvasinka Pivná– využíva sa na skvasovanie sladu pri výrobe piva, na výrobu pekárenských kvasníc- lisované kvasinky s hladkou múkou
Kvasinka vinna- nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna. Vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie- rozkladá cukry za vzniku alkoholu a CO2- výroba vín.
Mnohé kvasinky žijúce v
prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových
ochorení.
Napríklad druhy rodu Candida spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka.
Rad: Paplesňotvaré huby
Podieľaju sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod. Niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby produkujú nebezpečné jedy- mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani po oddelení mycélia.
Penicillium notatum- produkuje antibiotikum- penicilín
Apergil čierny- je veľmi rozšírený- spolu s niektorými druhmi rodu Penicilium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje.
Rad: kyjaničkotvaré huby
Sú to prevažne parazitické huby
Kyjanička Purpurová – cudzopasí v semenníku v raži . Semenník je prenesený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar- námeľ- nachádzajú sa v ňom toxické látky- alkaloidy- farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úpravu krvného tlaku a zníženie krvácania.
Rad: čiastkotvaré huby
Smrčok jedlý– dobrá jedlá jarná huba
Ušiak jedovatý– jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog- jedovatá huba.
Hľuzovky- sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy v teplých dubinách, v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté.
TRIEDA: BAZIDIOVÉ HUBY– BASIDIOMYCETES
Medzi
bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby. Nevytvárajú plodnice, rozmnožujú sa rôznymi spórami. Patria sem
sneti a hrdze, sneť kukuričná, hrdza trávna
Rad: rôznotvaré huby
Majú morfologicky rôznotvaré plodnice.
Trúdnikovec pestrý- rastie na listnatých stromoch, má pestro
sfarbené plodnice
Sírovec obyčajný- má nenápadne žlto sfarbené plodnice.
Rad: pečiarkovité huby
Plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik. Medzi často zbierané huby patria veľmi dobré jedlé huby: pečiarky, bedle, plávky, rýdziky.
Hríbové huby- najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky a masliaky
Naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená, k smrteľne jedovatým hubám patrí aj muchotrávka končistá, muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká
8.Porovnajte typické znaky vreckatých a bazídiových
húb.
Vysvetlite princíp lichenizmu.
Vreckaté huby- významným
znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc– vreciek (ascus)
-vo vrecku je 8 výtrusov- askospór
Okrem
askospór vytvárajú aj konídie– na špecifikovaných nosičoch- konídiofóroch.
Vrecká s výtrusmi
bývajú uložené v plodniciach, ktoré môžu mať – guľovitý, miskovitý, bankovitý tvar. Vrecká môžu
byť v plodniciach voľne roztrúsené alebo vytvárajú výtrusorodú vrstvu- técium.
Počtom zástupcov sú vreckaté huby
najpočetnejšia skupina húb.
Bazídiové huby– veľmi početná skupina húb
Pomenovanie je odvodené od bazídiospor, ktoré vznikajú na kyjakovitých bunkách- bazídiach– vytvárajú výtrusorodú vrstvu- hyménium.
Bazídia môžu byť:
o jednobunkové- celistvé majú ich všetky klobúkovité huby, ktoré majú plodnicu (hlúbik a klobúk)
o Štvorbunkové ( delené)
Lichenizmus - spolužitie hubových vláken s riasou, prípadne sinicami. Riasy sa vyživujú autotrofne a hubové vlákna dodávajú vodu a upevňujú lišajník. Huba, ktorá tvorí lišajník – lichenizovaná huba.
Lišajníky majú rôzne stielky:
Kôrovitá stielka – Zemepisník Mapový a stielka je pevne prichytená o podklad a ťažko je ho odstrániť od podkladu bez poškodenia.
Lupeňovitá stielka– Diskovník murový- stielka je prichytená o podklad na viacerých miestach
Kríčková stielka- pripomína krík a prichytená o podklad je v jednom bode. Dutohlávka sobia
Beztvará stielka
Lišajníky rastú v extrémnych podmienkach. Buď na sklách v
chladných oblastiach alebo v púštiach.
9.Porovnajte pozitívny a negatívny význam húb v prírode a pre
človeka.
Pomenujte predložené modely bazídiových húb.
Človek spočiatku považoval huby vzhľadom na vysoký obsah minerálnych látok len za doplnkový zdroj výživy. Huby spolu s baktériami majú v prírode nenahraditeľnú úlohu reducentov, a tak zabezpečujú obeh anorganických látok v prírode. Sú schopné rozkladať nahromadené organické látky na anorganické zlúčeniny, z ktorých časť opäť využívajú producenty – zelené rastliny. Bez tejto ich činnosti by život zanikol.
Odhaduje sa 200 000 až pol milióna húb. Väčšina z tohto počtu tvoria mikroskopické huby, ktoré sú predmetom štúdia mnohých vedných odborov. Nové objavy vedy otvárajú ďalšie možnosti využitia húb, najmä v oblasti priemyselných biotechnológií.
Kvasný priemysel je založený na schopnosti kvasinkových húb premieňať cukor na alkohol a oxid uhličitý. Tieto huby sa využívajú nielen pri výrobe alkoholických nápojov ale i v pivovarníctve, pekárenskom a mliekárenskom priemysle. Používajú sa vyšľachtené, vysokoprodukčné kmene kvasinkových ale i iných húb.
Huby sa využívajú aj v zdravotníctve. Významný bol objav antibioticky účinných látok, ktoré produkujú práve huby. Najznámejším antibiotikom je penicilín, produkt jedného z kmeňov penicilu Flemingovho. V posledných desaťročiach vedci preskúmali veľa ďalších húb a z viacerých druhov húb sa im podarilo izolovať ďalšie účinné antibiotiká.
V mnohých krajinách vznikla hubárska tradícia vďaka tomu, že hubami možno spestrovať jedálny lístok. Zo zberateľského vzťahu k hubám vznikla záľuba, ktorá privádza ľudí do prírody s určitým cieľom a má aj rekreačný význam.
Tienistou stránkou hubárstva je nebezpečenstvo ohrozenia života pri zbere neznámych húb. Narastajúci počet otráv jedovatými hubami súvisí aj so zvýšeným a často nekritickým popularizovaním zberu jedlých húb.
Mnohé huby sa však prejavujú nepriateľsky, napádajú živé organizmy, rastliny, živočíchy i človeka. Huby, parazitujúce na ľudskom tele, vyvolávajú mykózy, často dlhotrvajúce a nebezpečné ochorenie kože, vlasov alebo aj celého organizmu. Pôvodcami týchto mykóz sú najčastejšie nedokonalé huby, kvasinkovité, ale i vreckaté huby a plesne. Výtrusy niektorých húb môžu príležitostne prenikať do dýchacích ciest a vyvolať zdravotné problémy.