Systém a fylogenéza živočíchov
Systém a fylogenéza živočíchov
1.
Charakterizujte jednobunkovce, hubky z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného
prostredia.
Uveďte jednotlivých zástupcov taxonomických skupín.
jednobunkovce – PROTISTA (MONOCYTOZOA)
PRVOKY -
PROTOZOA
Telo tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný
organizmus. Za určitých podmienok sa mení na pohlavnú bunku s polovičným počtom chromozómov, ktorá potom umožňuje
pohlavné rozmnožovanie. Sú viditeľné len mikroskopom (2 mikrometre – 3 mm).
Na povrchu
tela je tenká blana pelikula, niektoré môžu vytvárať schránku (dierkavce). Pohybujú sa bičíkmi, brvami
alebo panôžkami. Panôžky – pseudopódiá: sú rôzneho typu, slúžia na meňavkovitý pohyb,
vznášanie sa vo vode a chytanie koristi. Bičíky – flagelum: umožňujú pohyb bičíkovcom. Brvy
– cilie: zabezpečujú pohyb nálevníkov.
Z hľadiska výživy sú to
heterotrofné organizmy. Prvoky môžu prijímať potravu osmózou, fagocytózou, pinocytózou, niektoré majú bunkové
ústočká- hltan – tráviacu vakuolu - bunkový anus.
Rozmnožujú sa pohlavne (konjugácia) alebo nepohlavne (rozpad,
delenie), v životnom cykle – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania – rodozmena (metagenéza).
Vyskytujú sa v sladkej, morskej vode, v pôde a mnohé druhy sú parazity – spôsobujú ochorenia. Majú
schopnosť prežívať nepriaznivé podmienky v podobe cysty alebo spóry.
Cysty – u voľne žijúcich jednobunkovcov , je v
nich uzavretá len 1 bunka. Spóry – pri parazitických druhoch - z 1 bunky rozpadom vzniká viac nových jedincov.
Rozdeľujú sa na 9 kmeňov z nich najdôležitejšie sú:
Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
Výtrusovce (Apicomplexa)
Nálevníky (Ciliophora)
-
Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)
Pohybujú sa panôžkami alebo bičíkmi
podkmene:
Bičíkovce
• Rad: Golierikovce – okolo bičíka majú plazmatický lem
• Trypanozóma
spavičná – parazit- spôsobuje spavú nemoc, na človeka ju prenáša mucha tse-tse.
• Bičovka
rybia – parazituje na koži rýb, kde vytvára biele povlaky.
• Trichomonas pošvový – má 4 bičíky a
undulujúcu membránu, spôsobuje trichomoniázu, prenáša sa pohlavným stykom u žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry,
prejavuje sa výtokmi a po premnožení môže spôbiť i neplodnosť.
• Črevovnička detská – žije v čreve, pri
premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia
podkmeň: Koreňonožce (Sarcodina)
Väčšinu života sa
pohybujú pomocou panôžok
nadtrieda: Meňavkovce - trieda: Meňavky (Amoebina)
• Meňavka veľká– žije v stojatých vodách
• Meňavka črevná– žije v hrubom čreve
človeka, je neškodná, živí sa baktériami a kvasinkami
• Meňavka červienková– v hrubom čreve človeka vytvára
dve formy - je neškodná, ktorá sa pri oslabení mení na formu, ktorá spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu) - pri tomto ochorení
nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku krvácaniu do čreva a k hnačke.
• Meňavka zubná – žije
v ústnej dutine zanedbaného chrupu
• Slzovnička zhubná– vyskytuje sa v teplých vodách, u človeka spôsobuje
zápal mozgových blán, nosom sa dostáva k mozgovým nervom a odtiaľ do mozgu, spôsobuje smrť
trieda: Dierkavce
(Foraminiferida)
Morské druhy, vytvárajú schránku, väčšinou z CaCO3, ich schránky sú perforované.
nadtrieda: Nitkonožce
Žijú vo vode, kde voľne plávajú (vznášajú sa)
trieda: Mrežovce
(Radiolaria)
Morské jednobunkovce, majú mriežkovité schránky z ihlíc
trieda: Slncovky (Heliozoa)
Sladkovodné jednobunkovce
- Výtrusovce
(Apicomplexa)
Parazitické, žijú v tkanivách iných živočíchov
trieda: Gregaríny (Gregarina)
•
Gregarina švábia – u švába, neškodí mu
trieda: Kokcídie (Coccidia)
Parazity človeka
a stavovcov, spôsobujú ochorenie - kokcidiózu
• Kokcídia pečeňová– napáda bunkový epitel
čreva a žlčové cesty
• Toxoplazma (Toxoplazma gondii) - parazituje u domácich zvierat (napr.
mačky, menej psy, holuby), ale aj u človeka. Spôsobuje toxoplazmózu, ktorá sa prajavuje horúčkami. Je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy
(poškodenie plodu, prípadne spontánne potraty). Ochorenie sa prejavuje horúčkami, po prekonaní ochorenia človek získava trvalá imunitu.
trieda: Krvinkovky (Haemosporidia)
Sú to parazity červených krviniek stavovcov. Počas svojho vývinu potrebujú 2
hostiteľov: stavovce a krv cicajúce článkonožce.
• Malariovec štvordňový – ochorenie rozšírené v tropickej
krajine s močiarmi. Ochorenie: malária (bahenná zimnica)
- Nálevníky (Ciliophora)
Voľne žijúce
prvoky, rozšírené vo všetkých druhoch vôd – sú indikátormi znečistenia vôd
• Črievička končistá
•
Bôbovka
HUBKY – porifera
Z hľadiska fylogenézy sú hubky
najstaršie mnohobunkové živočíchy. Hubky sú prevažne morské živočíchy, ale vyskytujú sa aj v sladkých vodách.
Žijú prisadnuté o podklad a sú nepohyblivé. Nemajú vyvinuté orgány a ani svalové a nervové bunky. Dosahujú veľkosť od
niekoľko milimetrov až po niekoľko metrov. Tvar tela je amorfný až pohárovitý.
Telo tvoria dve vrstvy buniek:
• Vonkajšia - pokožková
– ektodermálna (epidermálna)
• Vnútorná - endodermálna –
(gastrodermálna)
• Medzi nimi – mezoglea
Vonkajšia vrstva sa nachádza na
povrchu tela.
Vnútorná obsahuje golierikovité bunky na prijímanie potravy, tzv.choanocyty. Zo stredu
golierikovitých buniek vybiehajú do centrálnej dutiny bičíky, ktoré zabezpečujú stály tok vody. Voda s potravou sa dostáva do tela
kanálikmi- ostiami (otvory na povrchu tela). Hubky majú vyvrhovací otvor v hornej časti tela, tzv. oskulum.
Medzi ektodermou a endodermou je rôsolovitá hmota- mezoglea – rôsolovitá hmota- sú v nej drobné ihlice – spikuly –
spevňujú telo.
Trávenie hubiek je intracelulárne - vnútrobunkové, t.j.
neprebieha v telovej dutine, ale vo vnútri buniek.
Rozmnožovanie:
Nepohlavné
vonkajšie pučanie- u morských druhov. Tvoria sa početné kolónie hubiek, nové jedince sa
neoddeľujú od materských.
vnútorné pučanie- u sladkovodných druhov. V mezoglei sa vytvárajú (v nepriaznivých podmienkach-
napr. príchod zimy) vnútorné puky- gemule, vznikajú na jeseň a na jar sa z nich vyvíjajú nové jedince.
Pohlavné - pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Cez oskulum sa dostávajú spermie von z tela, do inej hubky vstupujú cez ostiá,
oplodnením vajíčka sa vytvára obrvená larva, ktorá je schopná pohybu. Neskôr prisadá na dno a premení sa na dospelú hubku.
Systém :
Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea)
Morské druhy,
prevažne žijúce v chladných moriach. Ihlice majú z uhličitanu vápenatého
Trieda: Hubky kremičité
(Hexactinellida)
Žijú v teplých moriach a netvoria kolónie. Ihlice majú vytvorené z uhličitanu kremičitého,
•
Venušin kôš
• Hubka útesotvorná
Trieda: Hubky rohovité
(Demospongia)
• morská- hubka mycia
• sladkovodná- hubka jazerná
•
hubka riečna
2. Zhodnoťte, ktoré ochorenia človeka sú najčastejšie
spôsobované prvokmi .
Poukážte na ekologický význam vami vybraných prvokov.
Časté ochorenia, ktoré spôsobujú prvoky sú črevné ochorenia napr.
•
Črevovnička detská – žije v čreve, pri premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia
•
Meňavka červienková– v hrubom čreve človeka vytvára dve formy - je neškodná, ktorá sa pri oslabení mení na formu,
ktorá spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu) - pri tomto ochorení nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku
krvácaniu do čreva a k hnačke.
Ďalej je to trichomoniáza: spôsobuje ju
• Trichomonas
pošvový – Prenáša sa pohlavným stykom u žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry, prejavuje sa
výtokmi a po premnožení môže spôbiť i neplodnosť. Muži sú prenášačmi u nich sa ochorenie
neprejaví.
Toxoplazmóza:
• Spôsobuje ju Toxoplazma (Toxoplazma
gondii) - parazituje u domácich zvierat (napr. mačky, menej psy, holuby), ale aj u človeka. Prejavuje horúčkami. Je
nebezpečná hlavne pre tehotné ženy (poškodenie plodu, prípadne spontánne potraty). Po prekonaní ochorenia človek získava trvalá imunitu.
Aby sa predišlo ochoreniu treba dôsledne dodržiavať aspoň všeobecné hygienické zásady pri styku so zvieratami, najmä s mačkami (nehrať sa
s nimi, spaľovať ich výkaly).
Ďalšie ochorenia spôsobuje:
• Slzovnička zhubná– vyskytuje sa v
teplých vodách, u človeka spôsobuje zápal mozgových blán, nosom sa dostáva k mozgovým nervom a odtiaľ do mozgu,
spôsobuje smrť, nebezpečenstvo na termálnych kúpaliskách
• Meňavka zubná – žije v ústnej dutine zanedbaného
chrupu, spôsobuje zubný kaz a vznik zubného kameňa
Ochorenia v tropických krajinách:
•
Trypanozóma spavičná – parazit- spôsobuje spavú nemoc, na človeka ju prenáša
mucha tse-tse. Rozšírené v západnej a strednej Afrike. Prenáša ju mucha tse-tse (Glossina palpalis). U
človeka parzituje v krvi, lymfatických uzlinách, cerebrospinálnom moku. V krvi sa rýchlo rozmnožuje, ale jej množstvo je periodicky znižované
činnosťou protilátok. Chorý v pokročilých štádiach choroby upadá do letargického stavu podobného spánku . Neliečené ochorenie trvá 1-6
rokov a končí smrťou.
• Malariovec štvordňový – ochorenie rozšírené v tropickej krajine s močiarmi.
Spôsobuje maláriu. Malária je jednou z najrozšírenejších chorôb na svete. Vyskytuje sa predovšetkým v tropických a
subtropických oblastiach medzi 45. stupňom severnej a 40. stupňom južnej šírky. Napriek plánovitému boju proti tejto chorobe, ktorý
organizuje Svetová zdravotnícka organizácia, ešte aj v súčasnosti je ňou ohrozených asi 400 miliónov ľudí. U nás sa od roku 1964 vyskytuje
len medzi jednotlivcami ako nákaza donesená z malarických oblastí.
ekologický význam prvokov.
•
článok potravového reťazca (planktón, bentos)
• indikátory čistoty vôd
• konzumenti organických látok a baktérii
• zložka edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy
• horotvorný význam – dierkavce, mrežovce
3. Vysvetlite životný cyklus pŕhlivcov a charakterizujte
jednotlivé triedy tohto kmeňa.
Kmeň: Pŕhlivce - Cnidaria
Pŕhlivce sú prevažne morské druhy, len malá časť žije v sladkých vodách. Telo je tvorené z dvoch vrstiev
(ektoderma, endoderma), medzi ktorými je rôsolovitá mezoglea. Vnútro tela tvorí tráviaca dutina. Ústnym
otvorom prúdi potrava dnu a zároveň aj von z tela. Okolo ústneho otvoru sú sústredené ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky
sú špeciálne bunky s vymrštiteľným dutým vláknom. Vnútro bunky je vyplnené hypnotoxínom, ktorým
omračujú korisť.
Životný cyklus prebieha cez 2 formy:
• polypové
štádium - je prisadnuté na podklade, vakovitý tvar - ústa a ramená smerujú nahor a
rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne pučaním.
• medúzové štádium - je pohyblivé, voľne
plávajúce, klobúkovitého tvaru telo má zvonovitý tvar – ústa a ramená smerujú nadol a vždy produkuje pohlavné
bunky. Na okraji klobúka sa nachádzajú statické a zrakové zmyslové orgány.
Rodozmena (metagenéza) predstavuje striedanie
pohlavnej a nepohlavnej generácie. Z oplodnených vajíčok vznikajú ploché obrvené larvy planuly, ktoré prisadajú na
dno a vyrastá z nich polyp. Je to polypové štádium. Po dozretí odškrcuje polyp pučaním -
strobiláciou vzniknuté mladé medúzky. Strobilácia teda predstavuje nepohlavný spôsob rozmnožovania.
Pohlavná generácia predstavuje práve tieto medúzky, na ktorých sa po dozretí vytvárajú pohlavné bunky. Je to medúzové
štádium.
Systém: delia sa na 4 triedy:
POLYPOVCE ( Hydrozoa)
MEDÚZOVCE (Scyphozoa)
ŠTVORHRANOVCE ( Cubozoa)
KORALOVCE ( Anthozoa)
POLYPOVCE ( Hydrozoa)
V ich vývinovom cykle prevláda polypové štádium, niektorým druhom dokonca
medúzové štádium chýba. Majú veľkú regeneračnú schopnosť. Žijú v mori aj sladkých vodách, živia sa
planktónom. Často vytvárajú kolónie.
Najčastejším vodným zástupcom je
nezmar zelený, má zelené telo od symbiotických rias. Spodnou časťou tela sa prichytáva na kamene alebo rastliny a s
natiahnutými ramenami vyčkáva na korisť. Živí sa drobnejšími vodnými živočíchmi.
Na podobných miestach žije u nás aj
nezmar hnedý.
Medúzka sladkovodná žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách . Medúzky živo
plávajú.
Z morských druhov je známy polyp štípavý - silne pŕhlivý. Ostatné morské druhy tvarom a sfarbením
pripomínajú kvitnúce rastliny. Nespôsobujú ťažkosti.
MEDÚZOVCE (Scyphozoa)
Sú len morské
jedince . Zvonovité telo – na ramenách sú pŕhlivé bunky a krátke výbežky –
rhopálie- v nich sú zmysl. orgány – oči a statocysty – orgány na vnímanie polohy tela. Prevažuje u nich
medúzové štádium nad polypovým. Po oplodnení vzniká larva: planula, ktorá prisadá a mení sa na polypa.
Polypy sa rozmnožujú nepohlavne – strobiláciou, z ktorých dorastajú medúzy. Medúzy žijú skoro vo všetkých moriach a
oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Najbežnejším druhom v letných mesiacoch v Severnom mori je Medúza ušatá,
Tanierovka arktická - priemer klobúka má až 2 m, Medúza svietivá - vylučuje svietivý sliz keď ju vyrušia vlny.
ŠTVORHRANOVCE ( Cubozoa)
Klobúk je štvorhranný, žijú v tropických moriach. Ich
pŕhlivé bunky obsahujú životu veľmi nebezpečné jedy spôsobujúce usmrtenie človeka.
Štvorhranka –
najjedovatejší morský živočích V priebehu pár minút môže spôsobiť smrť človeka . Priehľadné telo cca 15 cm – dlhé ramená-
roztiahne ich na 3 m – na nich pŕhlivé bunky – toxíny účinnejšie ako hadí jed .
KORALOVCE ( Anthozoa)
Druhovo najbohatšia trieda pŕhlivcov. Nemajú štádium medúzy. Rozmnožujú sa nepohlavne pučaním aj
delením. Pohlavné bunky vznikajú v gonádach. Patria sem koraly a sasanky.
Koraly: Majú
vnútornú kostru tvorenú ihlicami. Vonkajšia kostra je tvorená rohovinou alebo uhličitanom vápenatým. Rozšírené hlavne v
teplých a čistých moriach, kde tvoria kolónie. Z vonkajšej kostry sa tvoria : koralové útesy a
koralové ostrovy= atoly. Patria medzi najstaršie živočíchy (vyskytovali sa už v prahorách).
Koral
červený – Stredozemné more –šperky
Koral mozgovitý – tvar pologule
Sasanky:
Netvoria vonkajšiu kostru. Žijú prisadnuto na dne - dokážu sa pohybovať posúvaním po ploche prísavného disku. Sú dravé.
Živia sa drobnými rybami, aktívne lovia. Korisť usmrtí jedom – paralyzuje a prehltne.
Sasanka
veľká – poskytuje ochranu a úkryt pre pestrosfarbené koralové ryby.
Sasanka pláštiková - žije v symbióze
s rakom. Poskytuje mu ochranu a rak jej pomáha dostať sa k potrave. Keď rak ulitu vymení , sasanku berie so sebou.
4. Vymenujte základné kmene prvoústovcov a ich
zástupcov.
Opíšte ich z hľadiska stavby tela a spôsobu života.
- Skupina: Prvoústovce
Patria sem živočíchy, ktorým sa v embryonálnom vývine na
mieste prvoúst /blastoporu/ vyvinuli ústa. Análny otvor sa vytvára druhotne. Nervová
sústava ja na brušnej strane tela, cievna sústava je na chrbtovej strane. Druhotná telová dutina – célom /ak je
prítomná/ vzniká z endodermu. Ak majú kostru, je vonkajšia, vzniká z endodermu. Je tvorená organickými
látkami, alebo uhličitanom vápenatým.
Základné kmene:
•
Ploskavce (Plathelminthes)
• Hlístovce (Nematoda)
•
Mäkkýše (Mollusca)
• Obrúčkavce (Annelida)
•
Článkonožce (Arthropoda)
o Kmeň: ploskavce – Plathelminthes
Majú
sploštené telo, veľké od niekoľkých mm do 20m. Majú jeden prijímací a zároveň
aj vyvrhovací otvor. Voľne žijúce /ploskulice/ majú na povrchu tela obrvený epitel, postupnou
špecializáciou druhov obrvenie mizne. Cudzopasné majú na povrchu tela ochranný obal – kutikulu, ktorý ich chráni pred
natrávením. Telo tvorí obyčajne hlavová a trupová časť. Na hlave sa často nachádzajú pigmentové škvrny –
očká. Parazity majú na nej prichytávacie háčiky a prísavky. Pohyb zabezpečuje
kožno-svalový vak /tvorí ho pokožka a okrúhle, pozdĺžne a šikmé svaly/. Primitívnejšie druhy sa pohybujú obrvenými bunkami
pokožky.
TS - je jednoduchá. Tvorí ju jeden otvor – prijímací a zároveň aj vyvrhovací /cyklické
trávenie/. Majú jednoduché, alebo rozvetvené črevo
bez análneho otvoru.
VS
- protonefrídie
NS - je pásavá, s hlavovým
párom uzlín a nervovými pásmi vybiehajúcimi do tela, ktoré sú navzájom prepojené. NS zabezpečuje vnútornú jednotu prganizmu.
CS ani dýchacia sústava nie sú vyvinuté, dýchajú celým povrchom tela.
RS –
sú hermafrodity. RS môže byť veľmi jednoduchá, pri parazitoch je veľmi komplikovaná s mnohými pomocnými žľazami
a orgánmi. Vo vývine majú larvu /planulový typ/.
Trieda: Ploskulice – Turbellaria
Sú voľne žijúce
živočíchy. Žijú nenápadným spôsobom života vo vodách - v sladkých aj v moriach, pod kameňmi,
a v tropických krajinách aj v pôdach. Živia sa riasami, alebo sú aj dravé. Medzi najbežnejšie patrí ploskuľa
mliečna – 2cm, žije pod kameňmi.
Trieda: Motolice – Trematodes
Sú
parazitické živočíchy . Žijú na povrchu tela /ektoparazity/, alebo vo vnútri tela v dutinách
orgánov/endoparazity/. Sú to hermafrodity so zložitým vývinom cez viac medzihostiteľov. U nás je najznámejšia
motolica pečeňová /Fasciola hepatica/, ktorá spôsobuje ochorenie oviec.
(Motolica je parazitom
hovädzieho dobytka a oviec – žije v pečeni, živí sa krvou hostiteľa. Oplodnené vajíčka sa žlčou a črevom dostávajú von. Menia sa na
larvy, ktoré sa musia dostať do vody, kde pláva a vyhľadá si slimáka /vodniaka malého/, ktorý je medzihostiteľom. Dostanú sa do pečene
slimáka, kde sa menia na ďalšie larvy, ktoré opúšťajú slimáka, plávu vo vode a prichytia sa na listy vodných rastlín, kde sa
zacystujú. Zožerie ich dobytok, alebo ovca, v žalúdku sa cysta rozpustí, vznikne larva, ktorá žlčovodom vnikne do pečene a vývin sa
opakuje).
Trieda: Pásomnice – Cestodes
Sú to endoparazity. Majú zložitý vývin, hostiteľov môžu
striedať. V medzihostiteľoch v krvi, svalovine alebo v rôznych orgánoch žijú larvy, ktoré tvoria vakovité útvary s dovnútra
vchlípenými hlavičkami – nazývajú sa uhry. Dospelé jedince vylučujú toxické látky, otravujú organizmus
hostiteľa, čo sa môže prejaviť chudokrvnosťou. Nebezpečné sú vtedy, ak sa larvy dostávajú do životne dôležitých orgánov, v ktorých
spôsobujú zápaly a rozpad tkanív.
Najznámejším zástupcom je pásomnica dlhočlánkovaná – venčeková
/Taenia solium/, ktorá je častým parazitom človeka. Parazituje v tenkom čreve človeka, medzihostiteľom je
ošípaná. Z nedostatočne tepelne upraveného mäsa hovädzieho dobytka sa do človeka môže dostať
pásomnica dlhá.
o Kmeň: hlístovce - Nematoda
Hlístovce majú
podlhovasté telo, na priereze okrúhle. Medzi ekto- a endodermou majú priestrannú prvotnú telovú dutinu – psedocél.
Telová dutina je vyplnená tekutinou, ktorá je pod určitým tlakom, takže telo je na dotyk tvrdé a pružné. Tlakom spevnená
kostra sa nazýva hydroskelet. Udržuje tvar tela, jeho pružnosť a zároveň je základom pre sťahovanie svalov
/po sťahu svalov navracia telo do pôvodnej formy/, čo umožňuje pohyb. V tekutine sa koncentrujú splodiny látkového
metabolizmu. Na povrchu je pevná kutikula, ktorá je veľmi odolná proti vonkajším vplyvom. Pri raste sa kutikula
zvlieka.
TS - tvorí rúra s dvomi otvormi. Začína ústnym otvorom, za
ktorým býva cicavé zariadenie. Črevo je rovné a končí na konci tela análnym otvorom.
VS – protonefrídie, alebo osobitné žľazy.
NS - pásová
RS – sú gonochoristy, s častou pohlavnou dvojtvarosťou – samce sú menšie ako samice.
Z oplodneného vyjíčka sa liahnu larvy.
Veľkosť hlístovcov kolíše od mikroskopických rozmerov až do niekoľko desiatok centimetrov.
Žijú v pôde, vodách rôznych typov /aj v mori/. Mnohé druhy parazitujú na rastlinách a na živočíchoch /niekoľko desiatok aj na
človeku/. Mnohé druhy dýchajú anaeróbne.
Veľmi známym druhom je mrľa ľudská, ktorá sa vyskytuje najmä
u detí a vyvoláva svrbenie konečníka. Má asi 1cm, biele tenké telo. Žije v hrubom čreve. Samičky v noci vyliezajú
a kladú oplodnené vajíčka v konečníku, čo spôsobuje svrbenie. Deti sa najmä v noci škriabu okolo konečníka a prstami si prenesú
vajíčka do úst a opäť sa infikujú.
Hlísta detská – parazituje hlavne v čreve detí. Dosahuje
veľkosť až 20cm. Oplodnená samička produkuje veľké množstvo vajíčok, ktoré sa dostávajú výkalmi mimo tela /hnojenie zeleninových
polí odpadovým materiálom zo septikov/. V pôde môžu vydržať niekoľko rokov. Človek sa môže infikovať, keď
konzumuje znečistenú zeleninu. V žalúdku sa obal vajíčka rozpustí, vyvinú sa larvy, ktoré sa prevŕtajú cez stenu
tenkého čreva do krvi a sú roznášané do srdca a pľúc. Z pľúc sa cez priedušničky, priedušky, priedušnicu a hrtan vykašliavaním
znovu dostanú do ústnej dutiny. Po prehltnutí sa dostanú do žalúdka a tenkého čreva. Tu sa vyvinú v dospelé hlísty.
Okrem
hlíst parazituje na človeku viacero ďalších druhov hlístovcov, ktoré spôsobujú ťažké ochorenia. Je to napr.
svalovec špirálový, ktorého larvy žijú v rôznych živočíchoch /psy, potkany, ošípané, diviaky a iné/.
Ak skonzumujeme nedostatočne tepelne upravené mäso, dostáva sa do svalov, zapuzdrí sa a vyvoláva horúčkovité ochorenia.
Z tropických druhov je známy vlasovec miazgový, ktorý žije v lymfatických cievach človeka a spôsobuje zdurenie
a gigantizmus častí tela. Vlasovec očný žije v Afrike. Môže sa dostať do oka, kde je stočený v rohovke, a tak
znemožňuje videnie. Odstraňuje sa operatívne.
V pôde žije mnoho druhov, ktoré napádajú poľnohospodárske rastliny. Pšeničné klasy
poškodzuje háďatko pšeničné, repu poškodzuje háďatko repné. Háďatka môžu žiť
niekoľko rokov v pôde.
o Kmeň: mäkkýše - Mollucsa
Mäkkýše majú mäkké, nečlánkované telo.
Telo je obyčajne tvorené tromi časťami – hlava, noha a vnútornostný vak. Na chrbtovej strane vzniká
kožný záhyb – plášť, ktorý produkuje schránku /ulitu, lastúru/. Medzi plášťom
a telom vzniká plášťová dutina, do ktorej ústi väčšina vnútorných orgánov /análny otvor, vývody
pohlavných žliaz, vylučovacej sústavy a pod./. Povrch tela je pokrytý množstvom slizových žliaz. Pohyb zabezpečuje hladké
svalstvo svalnatej nohy.
TS – v ústach majú strúhací orgán – radulu,
tráviaca rúra, vyvinutý hepatopankreas.
DS - vodné druhy majú v plášťovej dutine
žiabre. Suchozemské druhy dýchajú pľúcnymi vakmi.
CS – obyčajne otvorená,
iba hlavonožce majú zatvorenú. Telová tekutina je krvomiazga, obsahuje hemoglobín a hemocyanín.
VS
– metanefrídie
NS – rebríčkova - navzájom prepojené párové gangliá.
ZS – na hlave môžu mať hmatadlá a oči. Oči môžu byť ploché, jednoduchej stavby, niektoré majú vysoko organizované
komorové oči podobné stavovcom.
RS – sú hermafrodity /proterandrický/, alebo gonochoristy.
Suchozemské majú vývin priamy, morské majú larvu – nepriamy vývin.
Žijú
v mori, v sladkých vodách, ale aj na suchej zemi.
Trieda: ulitníky - Gastropoda
Špirálovito zatočená
ulita. Typickým zástupcom je slimák záhradný.
Slizovec lesný, slizniak poľný, slizniak
karpatský nemajú ulitu. V stojatých vodách žije vodniak vysoký. Dýcha pľúcnymi vakmi, preto sa musí
pred ponorením nadýchať na hladine. Podobným spôsobom žije aj kotúľka veľká. Má plocho zatočenú ulitu.
Žiabrami dýcha močiarka živorodá , ktorej vajíčka zostávajú v pohlavných orgánoch až do skončenia
embryonálneho vývinu. Veľké množstvo druhov žije v mori, mnohé majú veľmi pekne tvarované a sfarbené ulity. Napr. porcelánovce,
ostranky, homôlky.
Trieda: Lastúrniky – Bivalvia
Ich schránka sa skladá z dvoch
lastúr, spojených na chrbtovej strane pružným väzom, ktorý schránku otvára. Schránka sa uzatvára pomocou
zvláštnych svalov. Po zahynutí sa schránka otvára. Nemajú vyvinutú hlavu, na spodnej strane je veľká noha, ktorá slúži na
pohyb na dne vôd.
Najbežnejšie v našich vodách je korýtko rybničné, žije
v tečúcich vodách, alebo škľabka veľká, žije v stojatých vodách. Veľmi rozšírené je aj korýtko
prisadnuté, ktoré sa prichytáva na skalnatý podklad. V mori žijú jedlé druhy – slávka
jedlá, ustrica jedlá, srdcovka jedlá. Známy druh je perlorodka morská.
Trieda: hlavonožce - Cephalopoda
Sú vývojovo najdokonalejšie mäkkýše, ktoré žijú v mori. Majú
dobre vyvinutú hlavu, okolo ústneho otvoru sa nachádzajú ramená s prísavkami. Sépie majú 10 ramien
a chobotnice 8 ramien. Priestranná plášťová dutina je dopredu otvorená lievikovitým otvorom, ktorým pri rýchlom pohybe
vystreľujú vodu pod tlakom, a tak rýchlo unikajú pohybom dozadu – reaktívny pohyb.
Hlavonožce sú dravce. Dosahujú
veľkosť až niekoľko desiatok metrov. Patria sem sépie, kalmary a chobotnice. Lovia sa ako potrava. Sépia
obyčajná sa loví aj kvôli sépiovej kosti, ktorá sa používa ako minerálne výživa pre chovateľov domácich vtákov. Medzi
bežné chobotnice patrí osmonoh pobrežný.
o Kmeň: obrúčkavce – Annelida
Ich
názov je odvodený od rovnocenných článkov – obrúčok - homonómna článkovanosť – rovnomerná .
Vonkajšie články zodpovedajú vnútorným /okrem pijavíc/. Na článkoch sú rôzne párové výrastky – parapódiá –
mnohoštetinavce – morské druhy alebo zväzky štetín – napr. dážďovka. Veľmi dobre vyvinutá druhotná telová dutina – célom. Morské
druhy tvoria schránky, niektoré spevnené uhličitanom vápenatým. Mnohým druhom sa formuje hlavová časť – pri dravých druhoch sú tu
sústredené zmyslové orgány – oči, hmatadlá, statocysty, sú tu aj zariadenia na chytanie koristi a i.. Majú dobre vyvinutý kožno
–svalový vak.
CS - zatvorená, vzájomno spojená chrbtová a brušná cieva;
DS - žiabre, alebo celý povrch tela
VS – metanefrídie- opakujú sa v každom článku;
NS – rebríčková – mozgové ganglium nad hltanom a pod hltanom je spojené obrúčkou, na brušnej strane je
pás pospájaných nervových ganglií /v každom článku jeden navzájom pospájaný pár/;
RS – sú
oddeleného pohlavia, obojpohlavnosť je zriedkavá, pohlavné orgány sú uložené vo viacerých článkoch na
určitej časti tela. Rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne /niektoré morské druhy rozpadom alebo pučaním/. Pohlavné rozmnožovanie prebieha
vnútorným alebo vonkajším oplodnením, pri obojpohlavných druhoch /dážďovka/ dozrievajú spermie skôr ako vajíčka – pri kopulácii si
vymieňajú spermie.
Vývin – suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin, morské –
nepriamy;
Život – hlavne v mori – najmä v príbrežných zónach na dne, prenikajú aj do
najväčších hĺbok, iba nepatrná časť žije v planktóne; žijú aj v sladkej vode a v pôde – významne sa podieľajú na tvorbe humusu;
parazitizmus je zriedkavý.
Trieda: Mnohoštetinavce – Polychaeta
Sú to hlavne morské
druhy s dobre vyvinutými parapódiami, na ktorých sú zväzky šetín a žiabre / Zástupcovia - Nerreidka;
Dážďovka rybárska, Koralovka dutinková, Palolo zelený – jeho telo sa delí na dve časti
– nepohlavnú a pohlavnú, pohlavná časť sa od tela odtrháva a pláva samostatne; v Tichomorí sa palolo považuje za pochúťku.
Trieda: Máloštetinavce – Oligochaeta
Štetiny pomáhajú pri pohybe, sú na každom článku.
Dážďovka zemná – žije v pôde, živí sa zvyškami odumretých rastlín, ktoré
rozkladá a za pomoci črevných a pôdnych baktérií sa významne podieľa na tvorbe humusu.
Dážďovka svietivá – suchozemský druh,
pri podráždení vylučuje sliz, ktorý svetielkuje. Dážďovka obrovská – žije v Austrálii, dodahuje 3 m.
Trieda:
Pijavice – Hirudinea
Žijú v sladkých vodách; živia sa dravo, aj ako ektoparazity. Majú ústnu a koncovú
prísavku.
Pijavica lekárska –už v stredoveku slúžila na lekárske účely – na odsávanie krvi pri
vysokom krvnom tlaku, ale aj na rozpúšťanie krvných zrazenín. Jej sliny obsahujú látku zabraňujúcu zrážaniu krvi – heparín.
Na rybách parazituje pijavička rybia;
Našou najväčšou pijavicou je pijavica
konská – má vyše 10 cm, je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi.
o kmeň: Článkonožce -
Arthropoda
Najpočetnejším a druhovo najbohatším kmeňom živočíchov. Známych je vyše milión druhov,
odhaduje sa až 10 miliónov. Majú nerovnomernú – heteronómnu článkovanosť tela /články sú združené do väčších
celkov/.
Telo sa skladá z troch častí, ktoré vznikli koncentráciou článkov – z
hlavy /caput/, hrude /thorax/ a bruška /abdomen/; tieto časti v jednotlivých skupinách
rôzne splývajú /napr. hlavohruď a bruško/. Končatiny majú veľmi výkonné priečne pruhované skupiny svalov. Každý článok tela nesie
pár článkovaných končatín, ktoré sú rôzne špecializované; článkované končatiny sú kĺbovito spojené – pokrok
v pohybe – rýchlejší.
Obyčajne majú silný vonkajší pancier - vonkajšiu kostru; povrch je
spevnený chitínom a často inkrustovaný aj CaCO3; jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené – je pevný
a zároveň aj pružný – dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu, preto sa musia zvliekať. Zvliekanie je zložitý
proces, ktorý riadi NS prostredníctvom vylučovania hormónov.
CS
- otvorená; majú rúrkovité srdce umiestnené na chrbtovej strane;
DS – vodné dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcnymi vačkami, alebo systémom z povrchu
do vnútra tela sa ponárajúcich trubíc – vzdušnicami /tracheami/; dýchací povrch sa tým zvyšuje, čo umožňuje
intenzívnejšiu výmenu plynov a výkonnejší metabolizmus; rozdiel medzi vzdušnicami a pľúcnymi
vakmi je v tom, že vzdušnice rozvádzajú kyslík ku tkanivám bez účasti obehovej sústavy a pľúcne vaky na
prenos dýchacích plynov v tele využívajú pohyb telových tekutín;
VS – premenené
nefrídie na tykadlové žľazy /kôrovce/ alebo čeľustné žľazy – ústiace na povrch tela,
alebo Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva.
NS – premenená rebríčková
NS –koncentráciou ganglií /nervových uzlov/; postupne sa v hlavovej časti vytvára mozog – sústreďuje signály
ZS, najmä zložených očí, očiek, tykadiel...
ZS – v dôsledku aktívnejšieho života – prudký
rozvoj zmyslových orgánov; zložené oči – slúžia najmä na vnímanie pohybu; každá časť zloženého očka –
faceta vníma podráždenie osobitne /mozaikové videnie/, čo umožňuje aj pri rýchlom pohybe /napr. pri lete/ registrovať
pohyb, aj statické okolie;
HS – nervové bunky produkujú aj hormóny – neurohormonálna
sekrécia; hormóny majú dôležitú úlohu pri zvliekaní a rôznych premenách vo vývine;
RS –
sú oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom, oplodnenie je väčšinou vnútorné,
často prostredníctvom spermatofórov /spermie sú uložené vo zvláštnych schránkach, ktoré prenášajú na samicu/;
- veľká
väčšina suchozemských skupín kopuluje;
Vývin môže byť priamy – všetky vývinové zmeny sa
uskutočňujú vo vajíčku; častejšie je nepriamy vývin – prebieha cez larvy mimo vajíčka; larvy majú obyčajne menej
článkov ako dospelé jedince, líšia sa od nich aj tvarom; zložité premeny sú typické hlavne pre vyššie článkonožce –
hmyz, kde sa objavuje aj štádium pokoja – kukla.
Žijú takmer vo všetkých biotopoch na Zemi – v mori, sladkých
vodách, ale väčšina na suchej zemi /aj lietajú/; mnohé sú parazitické - na rastlinách, na živočíchoch.
Podkmeň - Trilobity /Trilobitomorpha/ Vyhynutá, fylogeneticky významná skupina.
Podkmeň –
Klepietkavce - Chelicerata Telo tvoria najčastejšie dve časti – hlavohruď a bruško. Na hlavohrudi sú 4 páry
kráčavých končatín.
Trieda: hrotnáče / Merostomata/
Žijú v mori – iba 5 druhov; ostrochvost
americký – vyskytuje sa na východnom pobreží Severnej Ameriky;
Trieda : Pavúkovce /Arachnoidea/
• Šťúry - v južnej Európe žije šťúr karpatský
• Pavúky
- Kútnik domový – najčastejší v domácnostiach, Strehúň škvrnitý – náš najväčší
pavúk, obýva nory v zemi, Pavúk vodný – jediný vodný druh, pod vodou splieta pavučinové komôrky - z povrchu znáša
vzduchové bublinky.
• Šťúriky - Šťúrik obyčajný – žije v domácnostiach
• Kosce - Kosec
domový – vyskytuje sa na stenách domov; netká pavučinu;
• Roztoče – Kliešť obyčajný, svrabovec kožný,
Skladokaz múčny – žije najmä v skladoch potravín, ktoré sa potom stávajú hygienicky nepoužiteľné
Podkmeň – Kôrovce /Crustacea/
Prevažne vodné živočíchy. Patria sem planktónne druhy
dafnia, cyklopy, lastúrničky, žiabronôžky.
Vyššie kôrovce - na rozdiel od nižších kôrovcov sú
oveľa väčšie. Majú 5 párov kráčavých
končatín, z nich 1. pár má klepetá. Patrí sem rak riečny –
živí sa uhynutými zvieratami, priamy vývin.
V moriach žijú – kraby , homáre,
langusty
Podkmeň – Hmyz /Insecta/
Na hrudi sú tri páry
kráčavých nôh - majú mohutne vyvinuté svalstvo; lietajúci hmyz má na chrbte 2. a 3. článku krídla, niektoré skupiny ich
majú úplne redukované; na pohyb krídel slúžia špecializované svaly, ktoré sa upínajú na vonkajšiu chitinóznu kostru.
Podtrieda: bezkrídly hmyz
chvostoskoky , švehly – v domácnosti žije na vlhkých
miestach švehla obyčajná;
Podtrieda: krídlatý hmyz
vážky
podenky, rovnokrídlovce - kobylky, vši, bzdochy, šváby – šváb obyčajný, rus domový, rovnakokrídlovce /červce, vošky/,
švoly, modlivky, strapky, ucholaky, chrobáky a i.;
5. Posúďte hospodársky význam jednotlivých kmeňov prvoústovcov pre prírodu a pre
človeka.
Zaraďte do systému: pásomnica dlhočlánkovaná, ploskuľa mliečnobiela, hlísta detská,
slimák záhradný, dážďovka obyčajná, kútnik domový, rak riečny, lienka sedembodková.
Hospodársky význam jednotlivých kmeňov prvoústovcov
Hlístovce: pôdne a vodné druhy majú
ekologický význam. Pôdne druhy sa zúčastňujú na tvorbe humusu. Vodné druhy sa podieľajú na samočistiacich procesoch vo vodách.
Mäkkýše: mnoho druhov sa loví / potrava pre človeka – ustrice/, aj chov v akvakultúrach, významný aj
chov perál.
Obrúčkavce: Význam pre vodné ekosystémy je mnohoraký. Druhy, ktoré požierajú
odumreté organické zvyšky, patria medzi reducenty a podieľajú sa na samočistení vody. Mnohé obrúčkavce sú dôležitou súčasťou potravy
rýb, vodných vtákov ale aj niektorých cicavcov. Dážďovky tým významne prispievajú k tvorbe humusu. Pijavice sa využívajú napríklad pri
odsávaní krvi z krvných zrazenín, pri liečbe vysokého krvného tlaku, kŕčových žíl, ale aj po chirurgických zákrokoch pri ošetrovaní
rán. Pomáhajú uvoľňovať upchaté cievy. Hoci pijavice nemožno považovať za všeliek, výborné výsledky pri hirudoterapii.
Článkonožce - hmyz: opeľovače rastlín, chov pre produkty – med, materská kašička, vosk.
pásomnica dlhočlánkovaná – patrí do triedy Pásomnice a kmeňa Ploskavce
ploskuľa mliečnobiela – patrí do triedy Ploskulice a kmeňa Ploskavce
hlísta detská – patrí do kmeňa Hlístovce
slimák záhradný –
patrí do triedy Ulitníky a kmeňa Mäkkýše
dážďovka obyčajná – patrí do
triedy Máloštetinavce a kmeňa Obrúčkavce
kútnik domový – patrí do triedy
Pavúkovce, podkmeňa Klepietkavce a kmeňa Článkonožce
rak riečny
– patrí do podkmeňa Kôrovce a kmeňa Článkonožce
lienka
sedembodková – patrí medzi chrobáky do podriedy Krídlatý hmyz , triedy Mnohonôžky,
podkmeňa Hmyz a kmeňa Článkonožce
6. Vysvetlite pojmy: druhoústovce,
chordáty.
Uveďte taxonomické členenie skupiny druhoústovce a stručne charakterizujte
jednotlivé
kmene a podkmene (plášťovce, kopijovce a stavovce).
Druhoústovce
• Z pôvodných úst = prvoúst vzniká análny otvor a
ústa vznikajú druhotne.
• Nervová sústava je na chrbtovej strane a je
rúrková.
• Cievna sústava je na brušnej strane.
• Majú dobre vyvinutý célom.
• Ak majú
kostru, tak je vnútorná.
Chordáty
Základným znakom:
prítomnosť chordy. Chorda dorsalis – chrbtová struna - je to vnútorná osová kostra - pevná, ohybná,
pružná. Vzniká počas ranného vývinu a to v podobe vychlípeniny na chrbtovej strane tráviacej rúry. Vývojovo jednoduchšie
chordáty ju majú po celý život, pokročilejšie (stavovce) : iba počas ranej ontogenézy - neskôr
ju nahrádzajú stavce.
SYSTÉM: druhoústovce
Kmeň: OSTNATOKOŽCE
- Echinodermata
Kmeň: CHORDÁTY – CHORDATA : Podkmeň: Plášťovce - Tunicata
Podkmeň:
Kopijovce - Cephalochordata
Podkmeň: Stavovce - Vertebrata
OSTNATOKOŽCE – Echinodermata
Skupina veľmi starých organizmov. Larva – dvojstarnne súmerná, dospelé – lúčovito
súmerné. Majú rôzny tvar tela. Niektoré majú tŕne s jedovými žľazami. Majú vytvorenú ambulakrálnu
sústavu – systém kanálikov vyplnených tekutinou – plní funkciu pohybovú, dýchaciu, cievnu a vylučovaciu. Patria sem:
ľaliovky, hadovice, hviezdovky, ježovky, holotúrie.
CHORDÁTY – CHORDATA
Podkmeň: Plášťovce - Tunicata
Charakteristickým znakom plášťovcov (Tunicata) je plášť (tunika),
do ktorého je obalené telo. Sú to výlučne morské živočíchy. Majú otvorenú cievnu sústavu, nemajú vylučovacie orgány. Patria sem tri
triedy ASCÍDIE, SALPY, VRŠOVKY.
Podkmeň: Kopijovce - Cephalochordata
Vzhľadom
pripomínajú malé priehľadné ryby. Žijú na morskom dne. Majú z bokov sploštené telo, majú plutvové lemy. Nemajú oči ani čeľuste.
Charakteristickým znakom kopijovcov je aj doživotná prítomnosť chordy, ktorá sa tiahne celým telom od hlavového až po
chvostový koniec. Dýchajú celým povrchom tela. Cievna sústava je zatvorená, bez srdca, krv je bezfarebná. Patrí sem kopijovec
rybkovitý.
Podkmeň: Stavovce - Vertebrata
Stavovce sú najdokonalejšou skupinou
chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými
stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.
Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je
charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na
chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť
miechu a nervy.
Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi
s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa
na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky
krídla.
Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má
ochrannú funkciu.
Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost.
Na uchopovanie a
spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj
zuby, u vtákov zobák.
Dýchacia sústava - vodné stavovce dýchajú žiabrami,
suchozemské pľúcami.
Cievna sústava - centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa
nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.
Vylučovacia sústava - vylučovacími orgánmi sú obličky.
Nervová sústava -
rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý
je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.
Zmysly stavovcov (zrak, sluch, čuch, chuť,
hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom,
atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave.
Rozmnožovacia sústava: stavovce sú oddeleného pohlavia.
Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u obojživelníkov.
Stavovce sa podľa
spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny:
• Bezblanovce (Anamnia)
Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky. Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa
nenachádzajú zárodočné blany.
• Blanovce (Amniota)
Plazy, vtáky
a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia, okolo zárodku vznikajú plodové blany (amnión, seróza,
alantois).
7. Charakterizujte podkmeň stavovce a jeho jednotlivé triedy z hľadiska stavby tela
a spôsobu
života.
Uveďte príklady typických zástupcov
jednotlivých tried stavovcov a zaraďte ich do
systematických skupín.
Podkmeň: Stavovce - Vertebrata
Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou
nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.
Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne
sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné
končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.
Oporu tela tvorí
kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra
je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina
stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky krídla.
Povrch tela stavovcov pokrýva
viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu.
Telo stavovcov tvorí hlava,
trup a končatiny, prípadne chvost.
Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých
stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj zuby, u vtákov zobák.
Dýchacia sústava - vodné stavovce dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami.
Cievna sústava
- centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že
čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.
Vylučovacia sústava - vylučovacími orgánmi sú
obličky.
Nervová sústava - rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením
miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.
Zmysly stavovcov (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie)
slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave.
Rozmnožovacia sústava: stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa
vyskytuje napr. u obojživelníkov.
Stavovce sa podľa spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny:
• Bezblanovce (Anamnia)
Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky.
Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa nenachádzajú zárodočné blany.
•
Blanovce (Amniota)
Plazy, vtáky a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia,
okolo zárodku vznikajú plodové blany (amnión, seróza, alantois).
Systém podkmeňa:
Stavovce - Vertebrata
Nadtrieda: kruhoústnice - Cyclostomata
Trieda:
mihule - Cephalaspidomorpha
Nadtrieda: čeľustnatce – Gnathostomata
Trieda:
drsnokožce - Chondrichthyes
Trieda: ryby - Osteichthyes
Trieda:
obojživelníky - Amphibia
Trieda: plazy - Reptilia
Trieda: vtáky -
Aves
Trieda: cicavce - Mammalia
· kruhoústnice -
Cyclostomata
Sú to morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeluste , ako
ústa im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory.
Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín. Dospelé jedince sú
väčšinou cudzopasné.
mihule - Cephalaspidomorpha
Majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich
tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako
larvy a potom zamieria do mora. U nás: mihuľa potočná.
· čeľustnatce
– Gnathostomata
Majú čeľuste (vznikli premenou prvých žiabrových oblúkov), párové končatiny
a vnútornú kostru.
drsnokožce - Chondrichthyes
Väčšinou žijú v mori - morské
predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú
plakoidné šupiny – stavbou a zložením pripomínajú zuby, sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). na rozdiel od rýb nemajú plynový
mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja - nadľahčuje ich. Majú negatívny vztlak – musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno.
Majú 5-7 žiabrových otvorov, veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch) - zvláštny zmysel: Lorenziho amplule –
slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. bočná čiara – vnímajú ňou jemné
vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Oplodnenie je
vnútorné - samec vpúšťa spermie do tela pohlavného otvoru samice prostredníctvom modifikovaných brušných plutiev.
Delíme
ich na 3 skupiny: žralokovité drsnokožce, rajovité drsnokožce, chiméry.
Žralokovité drsnokožce
Patria sem
žraloky. Majú prúdnicovité telo, tuhé plutvy – nemôžu ich ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť
kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín. Najviac sa vyskytujú v tropických vodách. Patria sem žralok modrý,
žralok belasý, žralok tigrí, žralok kladivohlavý.
Rajovité drsnokožce
Majú sploštené
telo, krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď
nemajú šupiny alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy. Patria sem raja
elektrická, manta veľká.
Chiméry
Malá skupina. Majú mäkké telo bez šupín, dlhé
a štíhle, mohutnú hlavu s veľkými očami. Výskyt: okolie Arktídy a Antarktídy. Najznámejšia: chiméra
hlavatá.
ryby - Osteichthyes
Je to najväčšia skupina
stavovcov. Majú ľahkú ale pevnú vnútornú kostru: kostra – 3 časti: lebka, chrbtica, plutvy.
Takmer všetky
ryby majú plutvy. Poznáme 2 skupiny: nepárové – chrbtová, análna, chvostová a párové
- prsné a brušné.
Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje
cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Typy šupín:
cykloidné a ktenoidné. Niektorým druhom šupiny chýbajú.
Informácie o prostredí získavajú pomocou
viacerých zmyslových orgánov ( zrak, sluch, hmat, chuť, čuch) a okrem toho majú osobitné zmyslové orgány -
bočná čiara, ktorou zachytávajú vibrácie a zmeny tlaku prúdenia vody.
Väčšina rýb má plávací
mechúr – regulujú si n
Zones.sk – Zóny pre každého študenta