Systém a fylogenéza živočíchov

Systém a fylogenéza živočíchov
 
1. Charakterizujte jednobunkovce, hubky z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného prostredia.
Uveďte jednotlivých zástupcov taxonomických skupín.

jednobunkovce – PROTISTA (MONOCYTOZOA)
 
PRVOKY - PROTOZOA
Telo tvorí jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný organizmus. Za určitých podmienok sa mení na pohlavnú bunku s polovičným počtom chromozómov, ktorá potom umožňuje pohlavné rozmnožovanie. Sú viditeľné len  mikroskopom (2 mikrometre – 3 mm). 
 
Na povrchu tela je tenká blana pelikula, niektoré môžu vytvárať schránku (dierkavce). Pohybujú sa bičíkmi, brvami alebo panôžkami. Panôžkypseudopódiá: sú rôzneho typu, slúžia na meňavkovitý pohyb, vznášanie sa vo vode a chytanie koristi. Bičíkyflagelum: umožňujú pohyb bičíkovcom. Brvy cilie: zabezpečujú pohyb nálevníkov.
 
Z hľadiska výživy sú to heterotrofné organizmy. Prvoky môžu prijímať potravu osmózou, fagocytózou, pinocytózou,  niektoré majú bunkové ústočká- hltan – tráviacu vakuolu - bunkový anus.
Rozmnožujú sa pohlavne (konjugácia) alebo nepohlavne (rozpad, delenie), v životnom cykle – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania – rodozmena (metagenéza).
Vyskytujú sa v sladkej, morskej vode, v pôde a mnohé druhy sú parazity – spôsobujú ochorenia. Majú schopnosť prežívať nepriaznivé podmienky v podobe cysty alebo spóry.
Cysty – u voľne žijúcich jednobunkovcov , je v nich uzavretá len 1 bunka. Spóry – pri parazitických druhoch - z 1 bunky rozpadom vzniká viac  nových jedincov.
 
Rozdeľujú sa na 9 kmeňov z nich najdôležitejšie sú:
Meňavkobičíkovce  (Sarcomastigophora)
Výtrusovce  (Apicomplexa)
Nálevníky  (Ciliophora)
 
Meňavkobičíkovce  (Sarcomastigophora)
 
Pohybujú sa panôžkami alebo bičíkmi
podkmene: Bičíkovce
•  Rad: Golierikovce  – okolo bičíka majú plazmatický lem
•  Trypanozóma spavičná – parazit- spôsobuje spavú nemoc, na človeka ju prenáša mucha tse-tse.
•  Bičovka rybia – parazituje na koži rýb, kde vytvára biele povlaky.
•  Trichomonas pošvový – má 4 bičíky a undulujúcu membránu, spôsobuje trichomoniázu, prenáša sa pohlavným stykom u  žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry, prejavuje sa výtokmi a po premnožení môže spôbiť i neplodnosť.
•  Črevovnička detská  – žije v čreve, pri premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia
 
podkmeň: Koreňonožce (Sarcodina) 
Väčšinu života sa pohybujú pomocou panôžok
nadtrieda: Meňavkovce -  trieda: Meňavky (Amoebina) 
•  Meňavka veľká– žije v stojatých vodách
•  Meňavka črevná– žije v hrubom čreve človeka, je neškodná, živí sa baktériami a kvasinkami
•  Meňavka červienková– v hrubom čreve človeka vytvára dve formy - je neškodná, ktorá sa pri oslabení mení na formu, ktorá  spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu) - pri tomto ochorení nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku krvácaniu do čreva a k hnačke.
•  Meňavka zubná – žije v ústnej dutine zanedbaného chrupu
•  Slzovnička zhubná– vyskytuje sa v teplých vodách, u človeka spôsobuje zápal mozgových blán, nosom sa dostáva k mozgovým nervom a odtiaľ do mozgu, spôsobuje smrť
  trieda: Dierkavce (Foraminiferida) 
Morské druhy, vytvárajú schránku, väčšinou z CaCO3, ich schránky sú perforované.
 
nadtrieda: Nitkonožce
Žijú vo vode, kde voľne plávajú (vznášajú sa)
trieda: Mrežovce (Radiolaria) 
Morské jednobunkovce, majú mriežkovité schránky z ihlíc
  trieda: Slncovky (Heliozoa)
Sladkovodné jednobunkovce
 
Výtrusovce  (Apicomplexa)
Parazitické, žijú v tkanivách iných živočíchov
trieda: Gregaríny (Gregarina)
•  Gregarina švábia – u švába, neškodí mu
 
trieda: Kokcídie (Coccidia)
Parazity človeka a stavovcov, spôsobujú ochorenie - kokcidiózu
•  Kokcídia pečeňová– napáda bunkový epitel čreva a žlčové cesty
•  Toxoplazma (Toxoplazma gondii)  - parazituje u domácich zvierat (napr. mačky, menej psy, holuby), ale aj u človeka. Spôsobuje toxoplazmózu, ktorá sa prajavuje horúčkami. Je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy (poškodenie plodu, prípadne spontánne potraty). Ochorenie sa prejavuje horúčkami, po prekonaní ochorenia človek získava trvalá imunitu.
 
trieda: Krvinkovky (Haemosporidia)
Sú to parazity červených krviniek stavovcov. Počas svojho vývinu potrebujú 2 hostiteľov: stavovce a krv cicajúce článkonožce.
•  Malariovec štvordňový – ochorenie rozšírené v tropickej krajine s močiarmi. Ochorenie: malária (bahenná zimnica)
 
Nálevníky  (Ciliophora)
 Voľne žijúce prvoky, rozšírené vo všetkých druhoch vôd – sú indikátormi znečistenia vôd
•  Črievička končistá
•  Bôbovka
 
HUBKY – porifera
Z hľadiska fylogenézy sú hubky najstaršie mnohobunkové živočíchy. Hubky sú prevažne morské živočíchy, ale vyskytujú sa aj v sladkých vodách. Žijú prisadnuté o podklad a sú nepohyblivé. Nemajú vyvinuté orgány a ani svalové a nervové bunky. Dosahujú veľkosť od niekoľko milimetrov až po niekoľko metrov. Tvar tela je amorfný až pohárovitý.
 
Telo tvoria dve vrstvy buniek:
•  Vonkajšia - pokožková – ektodermálna (epidermálna)
•  Vnútorná  - endodermálna – (gastrodermálna)
•  Medzi nimi – mezoglea
Vonkajšia vrstva sa nachádza na povrchu tela.
Vnútorná obsahuje golierikovité bunky na prijímanie potravy, tzv.choanocyty. Zo stredu golierikovitých buniek vybiehajú do centrálnej dutiny bičíky, ktoré zabezpečujú stály tok vody. Voda s potravou sa dostáva do tela kanálikmi- ostiami (otvory na povrchu tela). Hubky majú vyvrhovací otvor v hornej časti tela, tzv. oskulum.
Medzi ektodermou a endodermou je rôsolovitá hmota- mezoglea – rôsolovitá hmota- sú v nej drobné ihlice – spikuly – spevňujú telo.
Trávenie hubiek je intracelulárne - vnútrobunkové, t.j. neprebieha v telovej dutine, ale vo vnútri buniek. 
 
Rozmnožovanie:
Nepohlavné
vonkajšie pučanie- u morských druhov. Tvoria sa početné kolónie hubiek, nové jedince sa neoddeľujú od materských.
vnútorné pučanie- u sladkovodných druhov. V mezoglei sa vytvárajú (v nepriaznivých podmienkach- napr. príchod zimy) vnútorné puky- gemule, vznikajú na jeseň a na jar sa z nich vyvíjajú nové jedince.
Pohlavné - pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Cez oskulum sa dostávajú spermie von z tela, do inej hubky vstupujú cez ostiá, oplodnením vajíčka sa vytvára obrvená larva, ktorá je schopná pohybu. Neskôr prisadá na dno a premení sa na dospelú hubku.
 
Systém :
Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea)
Morské druhy, prevažne žijúce v chladných moriach. Ihlice majú z uhličitanu vápenatého
Trieda: Hubky kremičité (Hexactinellida)
Žijú v teplých moriach a netvoria kolónie. Ihlice majú vytvorené z uhličitanu kremičitého,
•  Venušin kôš
•  Hubka útesotvorná
 Trieda: Hubky rohovité (Demospongia)
•  morská- hubka mycia
•  sladkovodná- hubka jazerná
•  hubka riečna
2. Zhodnoťte, ktoré ochorenia človeka sú najčastejšie spôsobované prvokmi .
Poukážte na ekologický význam vami vybraných prvokov.

Časté ochorenia, ktoré spôsobujú prvoky sú črevné ochorenia napr.
•  Črevovnička detská  – žije v čreve, pri premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia
•  Meňavka červienková– v hrubom čreve človeka vytvára dve formy - je neškodná, ktorá sa pri oslabení mení na formu, ktorá  spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu) - pri tomto ochorení nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku krvácaniu do čreva a k hnačke.
Ďalej je to trichomoniáza: spôsobuje ju
•  Trichomonas pošvový – Prenáša sa pohlavným stykom u  žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry, prejavuje sa výtokmi a po premnožení môže spôbiť i neplodnosť. Muži sú prenášačmi u nich sa ochorenie neprejaví.
Toxoplazmóza:
•  Spôsobuje ju Toxoplazma (Toxoplazma gondii)  - parazituje u domácich zvierat (napr. mačky, menej psy, holuby), ale aj u človeka. Prejavuje horúčkami. Je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy (poškodenie plodu, prípadne spontánne potraty). Po prekonaní ochorenia človek získava trvalá imunitu. Aby sa predišlo ochoreniu treba dôsledne dodržiavať aspoň všeobecné hygienické zásady pri styku so zvieratami, najmä s mačkami (nehrať sa s nimi, spaľovať ich výkaly).
 
Ďalšie ochorenia spôsobuje:
•  Slzovnička zhubná– vyskytuje sa v teplých vodách, u človeka spôsobuje zápal mozgových blán, nosom sa dostáva k mozgovým nervom a odtiaľ do mozgu, spôsobuje smrť, nebezpečenstvo na termálnych kúpaliskách
•   Meňavka zubná – žije v ústnej dutine zanedbaného chrupu, spôsobuje zubný kaz a vznik zubného kameňa
 
Ochorenia v tropických krajinách:
•  Trypanozóma spavičná – parazit- spôsobuje spavú nemoc, na človeka ju prenáša mucha tse-tse. Rozšírené v západnej a strednej Afrike. Prenáša ju mucha tse-tse (Glossina palpalis). U človeka parzituje v krvi, lymfatických uzlinách, cerebrospinálnom moku. V krvi sa rýchlo rozmnožuje, ale jej množstvo je periodicky znižované činnosťou protilátok. Chorý v pokročilých štádiach choroby upadá do letargického stavu podobného spánku . Neliečené ochorenie trvá 1-6 rokov a končí smrťou.
•  Malariovec štvordňový – ochorenie rozšírené v tropickej krajine s močiarmi. Spôsobuje  maláriu. Malária je jednou z najrozšírenejších chorôb na svete. Vyskytuje sa predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach medzi 45. stupňom severnej a 40. stupňom južnej šírky. Napriek plánovitému boju proti tejto chorobe, ktorý organizuje Svetová zdravotnícka organizácia, ešte aj v súčasnosti je ňou ohrozených asi 400 miliónov ľudí. U nás sa od roku 1964 vyskytuje len medzi jednotlivcami ako nákaza donesená z malarických oblastí.
 
ekologický význam  prvokov.
•  článok potravového reťazca (planktón, bentos)
•  indikátory čistoty vôd
•  konzumenti organických látok a baktérii
•  zložka edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy
•  horotvorný význam – dierkavce, mrežovce

3. Vysvetlite životný cyklus pŕhlivcov a charakterizujte jednotlivé triedy tohto kmeňa.
 
Kmeň: Pŕhlivce - Cnidaria
Pŕhlivce  sú prevažne morské druhy, len malá časť žije v sladkých vodách. Telo je tvorené z dvoch vrstiev (ektoderma, endoderma), medzi ktorými je rôsolovitá mezoglea. Vnútro tela tvorí tráviaca dutina. Ústnym otvorom prúdi potrava dnu a zároveň aj von z tela. Okolo ústneho otvoru sú sústredené ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky sú špeciálne bunky s vymrštiteľným dutým vláknom. Vnútro bunky je vyplnené hypnotoxínom, ktorým omračujú korisť.
 
Životný cyklus prebieha cez 2 formy:
•  polypové štádium - je prisadnuté na podklade, vakovitý tvar - ústa a ramená smerujú nahor a rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne pučaním.
•  medúzové štádium - je pohyblivé, voľne plávajúce, klobúkovitého tvaru telo má zvonovitý tvar – ústa a ramená smerujú nadol a vždy produkuje pohlavné bunky. Na okraji klobúka sa nachádzajú statické a zrakové zmyslové orgány.
Rodozmena (metagenéza) predstavuje striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. Z oplodnených vajíčok vznikajú ploché obrvené larvy planuly, ktoré prisadajú na dno a vyrastá z nich polyp. Je to polypové štádium. Po dozretí odškrcuje polyp pučaním - strobiláciou vzniknuté mladé medúzky.  Strobilácia teda predstavuje nepohlavný spôsob rozmnožovania. Pohlavná generácia predstavuje práve tieto medúzky, na ktorých sa po dozretí vytvárajú pohlavné bunky. Je to medúzové štádium.
 
Systém: delia sa na 4 triedy:

POLYPOVCE ( Hydrozoa)
 MEDÚZOVCE (Scyphozoa)
 ŠTVORHRANOVCE ( Cubozoa)
 KORALOVCE ( Anthozoa)

POLYPOVCE ( Hydrozoa) 
V ich vývinovom cykle prevláda polypové štádium, niektorým druhom dokonca medúzové štádium chýba. Majú veľkú regeneračnú schopnosť. Žijú v mori aj sladkých vodách, živia sa planktónom. Často vytvárajú kolónie.  
Najčastejším vodným zástupcom je nezmar zelený, má zelené telo od symbiotických rias. Spodnou časťou tela sa prichytáva na kamene alebo rastliny a s natiahnutými ramenami vyčkáva na korisť. Živí sa drobnejšími vodnými živočíchmi.
Na podobných miestach žije u nás aj nezmar hnedý.
Medúzka sladkovodná žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách . Medúzky živo plávajú.
Z morských druhov je známy polyp štípavý - silne pŕhlivý. Ostatné morské druhy tvarom a sfarbením pripomínajú kvitnúce rastliny. Nespôsobujú ťažkosti.
 
MEDÚZOVCE (Scyphozoa)
len morské jedince . Zvonovité telo – na ramenách sú pŕhlivé bunky a krátke výbežky – rhopálie- v nich sú zmysl. orgány – oči a statocysty – orgány na vnímanie polohy tela. Prevažuje u nich medúzové štádium nad polypovým. Po oplodnení vzniká larva: planula, ktorá prisadá a mení sa na polypa. Polypy sa rozmnožujú nepohlavne – strobiláciou, z ktorých dorastajú medúzy. Medúzy žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Najbežnejším druhom v letných mesiacoch v Severnom mori je Medúza ušatá, Tanierovka arktická - priemer klobúka má až 2 m, Medúza svietivá - vylučuje svietivý sliz keď ju vyrušia vlny.
 
ŠTVORHRANOVCE ( Cubozoa)
Klobúk  je štvorhranný, žijú v tropických moriach. Ich pŕhlivé bunky obsahujú životu veľmi nebezpečné jedy spôsobujúce usmrtenie človeka.
Štvorhranka – najjedovatejší morský živočích V priebehu pár minút môže spôsobiť smrť človeka . Priehľadné telo cca 15 cm – dlhé ramená- roztiahne ich na 3 m – na nich pŕhlivé bunky – toxíny účinnejšie ako hadí jed .
 
KORALOVCE ( Anthozoa)
Druhovo najbohatšia trieda pŕhlivcov. Nemajú štádium medúzy. Rozmnožujú sa nepohlavne pučaním aj delením. Pohlavné bunky vznikajú v gonádach. Patria sem koraly a sasanky.
Koraly: Majú vnútornú kostru tvorenú ihlicami. Vonkajšia kostra je tvorená rohovinou alebo uhličitanom vápenatým. Rozšírené  hlavne v teplých a čistých moriach, kde tvoria kolónie. Z vonkajšej kostry sa tvoria : koralové útesy a koralové ostrovy= atoly. Patria medzi najstaršie živočíchy (vyskytovali sa už v prahorách).
Koral červený – Stredozemné more –šperky
Koral mozgovitý – tvar pologule
Sasanky: Netvoria vonkajšiu kostru. Žijú prisadnuto na dne - dokážu sa pohybovať posúvaním po ploche prísavného disku. Sú dravé. Živia sa drobnými rybami, aktívne lovia. Korisť usmrtí jedom – paralyzuje a prehltne.
Sasanka veľká – poskytuje ochranu a úkryt pre pestrosfarbené koralové ryby.
Sasanka pláštiková  - žije v symbióze s rakom. Poskytuje mu ochranu a rak jej pomáha dostať sa k potrave. Keď rak ulitu vymení , sasanku berie so sebou.

4. Vymenujte základné kmene prvoústovcov a ich zástupcov.
Opíšte ich z hľadiska stavby tela a spôsobu života.

Skupina: Prvoústovce
Patria sem živočíchy, ktorým sa v embryonálnom vývine na mieste prvoúst /blastoporu/ vyvinuli ústa. Análny otvor sa vytvára druhotne. Nervová sústava ja na brušnej strane tela, cievna sústava je na chrbtovej strane. Druhotná telová dutina – célom /ak je prítomná/ vzniká z endodermu. Ak majú kostru, je vonkajšia, vzniká z endodermu. Je tvorená organickými látkami, alebo uhličitanom vápenatým.
Základné kmene: 
•  Ploskavce (Plathelminthes)
•  Hlístovce (Nematoda)
•  Mäkkýše (Mollusca)
•  Obrúčkavce (Annelida)
•  Článkonožce (Arthropoda)
 
Kmeň: ploskavce – Plathelminthes
Majú sploštené telo, veľké od niekoľkých mm do 20m. Majú jeden prijímací zároveň aj vyvrhovací otvor. Voľne žijúce /ploskulice/ majú na povrchu tela obrvený epitel, postupnou špecializáciou druhov obrvenie mizne. Cudzopasné majú na povrchu tela ochranný obal – kutikulu, ktorý ich chráni pred natrávením. Telo tvorí obyčajne hlavová a trupová časť. Na hlave sa často nachádzajú pigmentové škvrny – očká. Parazity majú na nej  prichytávacie háčiky a prísavky. Pohyb zabezpečuje kožno-svalový vak /tvorí ho pokožka a okrúhle, pozdĺžne a šikmé svaly/. Primitívnejšie druhy sa pohybujú obrvenými bunkami pokožky.
TS - je jednoduchá. Tvorí ju  jeden otvor – prijímací a zároveň aj vyvrhovací /cyklické trávenie/. Majú jednoduché, alebo rozvetvené črevo
bez análneho otvoru.
VS - protonefrídie
NS -  je pásavá, s hlavovým párom uzlín a nervovými pásmi vybiehajúcimi do tela, ktoré sú navzájom prepojené. NS zabezpečuje vnútornú jednotu prganizmu.
CS ani dýchacia sústava nie sú vyvinuté, dýchajú celým povrchom tela.
RS – hermafrodity. RS môže byť veľmi jednoduchá, pri parazitoch je veľmi komplikovaná s mnohými pomocnými žľazami a orgánmi. Vo vývine majú larvu /planulový typ/.
 
 Trieda: Ploskulice – Turbellaria
Sú voľne žijúce živočíchy.  Žijú nenápadným spôsobom života vo vodách - v sladkých  aj v moriach, pod kameňmi, a v tropických krajinách aj v pôdach. Živia sa riasami, alebo sú aj dravé. Medzi najbežnejšie patrí ploskuľa mliečna – 2cm, žije pod kameňmi.
 
 Trieda: Motolice – Trematodes
parazitické živočíchy . Žijú na povrchu tela /ektoparazity/, alebo vo vnútri tela v dutinách orgánov/endoparazity/. Sú to hermafrodity so zložitým vývinom cez viac medzihostiteľov. U nás je najznámejšia motolica pečeňová /Fasciola hepatica/, ktorá spôsobuje ochorenie oviec.
(Motolica je parazitom hovädzieho dobytka a oviec – žije v pečeni, živí sa krvou hostiteľa. Oplodnené vajíčka sa žlčou a črevom dostávajú von. Menia sa na larvy, ktoré sa musia dostať do vody, kde pláva a vyhľadá si slimáka /vodniaka malého/, ktorý je medzihostiteľom. Dostanú sa do pečene slimáka, kde sa menia na  ďalšie larvy, ktoré opúšťajú slimáka, plávu vo vode a prichytia sa na listy vodných rastlín, kde sa zacystujú. Zožerie ich dobytok, alebo ovca, v žalúdku sa cysta rozpustí, vznikne larva, ktorá žlčovodom vnikne do pečene  a vývin sa opakuje).
 
Trieda: Pásomnice – Cestodes
Sú to endoparazity. Majú zložitý vývin, hostiteľov môžu striedať. V medzihostiteľoch v krvi, svalovine alebo v rôznych orgánoch žijú larvy, ktoré tvoria vakovité útvary s dovnútra vchlípenými hlavičkami – nazývajú sa uhry. Dospelé jedince vylučujú toxické látky, otravujú organizmus hostiteľa, čo sa môže prejaviť chudokrvnosťou. Nebezpečné sú vtedy, ak sa larvy dostávajú do životne dôležitých orgánov, v ktorých spôsobujú zápaly a rozpad tkanív.
Najznámejším zástupcom je pásomnica dlhočlánkovaná – venčeková /Taenia solium/, ktorá je častým parazitom človeka. Parazituje v tenkom čreve človeka, medzihostiteľom je ošípaná. Z nedostatočne tepelne upraveného mäsa hovädzieho dobytka sa do človeka môže dostať pásomnica dlhá.
 
Kmeň: hlístovce -  Nematoda
Hlístovce majú podlhovasté telo, na priereze okrúhle. Medzi ekto- a endodermou majú priestrannú prvotnú telovú dutinu – psedocél. Telová dutina je vyplnená tekutinou, ktorá je pod určitým tlakom, takže telo je na dotyk tvrdé a pružné. Tlakom spevnená kostra sa nazýva hydroskelet. Udržuje tvar tela, jeho pružnosť a zároveň je základom pre sťahovanie svalov /po sťahu svalov navracia telo do pôvodnej formy/, čo umožňuje pohyb. V tekutine sa koncentrujú splodiny látkového metabolizmu. Na povrchu je pevná kutikula, ktorá je veľmi odolná proti vonkajším vplyvom. Pri raste sa kutikula zvlieka.
TS -  tvorí rúra s dvomi otvormi. Začína ústnym otvorom, za ktorým býva cicavé zariadenie. Črevo je rovné a končí na konci tela análnym otvorom.
VS protonefrídie, alebo osobitné žľazy.
NS - pásová
RS – sú gonochoristy, s častou pohlavnou dvojtvarosťou – samce sú menšie ako samice. Z oplodneného vyjíčka sa liahnu larvy.
Veľkosť hlístovcov kolíše od mikroskopických rozmerov až do niekoľko desiatok centimetrov. Žijú v pôde, vodách rôznych typov /aj v mori/. Mnohé druhy parazitujú na rastlinách a na živočíchoch /niekoľko desiatok aj na človeku/. Mnohé druhy dýchajú anaeróbne.
Veľmi známym druhom je mrľa ľudská, ktorá sa vyskytuje najmä u detí a vyvoláva svrbenie konečníka. Má asi 1cm, biele tenké telo. Žije v hrubom čreve. Samičky v noci vyliezajú a kladú oplodnené vajíčka v konečníku, čo spôsobuje svrbenie. Deti sa najmä v noci škriabu okolo konečníka a prstami si prenesú  vajíčka do úst a opäť sa infikujú.
Hlísta detská  parazituje hlavne v čreve detí. Dosahuje veľkosť až 20cm. Oplodnená samička produkuje veľké množstvo  vajíčok, ktoré sa dostávajú výkalmi mimo tela /hnojenie zeleninových polí odpadovým materiálom zo septikov/. V pôde môžu vydržať niekoľko rokov. Človek sa môže infikovať, keď  konzumuje znečistenú zeleninu. V žalúdku sa obal vajíčka rozpustí, vyvinú sa larvy, ktoré sa prevŕtajú cez stenu tenkého čreva do krvi a sú roznášané do srdca a pľúc. Z pľúc sa cez priedušničky,  priedušky, priedušnicu a hrtan vykašliavaním znovu dostanú do ústnej dutiny.  Po prehltnutí sa dostanú do žalúdka a tenkého čreva. Tu sa vyvinú v dospelé hlísty.
Okrem hlíst parazituje na človeku viacero ďalších druhov hlístovcov, ktoré spôsobujú ťažké ochorenia. Je to napr. svalovec špirálový, ktorého larvy žijú v rôznych živočíchoch /psy, potkany, ošípané, diviaky a iné/. Ak skonzumujeme nedostatočne tepelne upravené mäso, dostáva sa do svalov, zapuzdrí sa a vyvoláva horúčkovité ochorenia.
 
Z tropických druhov je známy vlasovec miazgový, ktorý žije v lymfatických cievach človeka a spôsobuje zdurenie a gigantizmus častí tela. Vlasovec očný žije v Afrike. Môže sa dostať do oka, kde je stočený v rohovke, a tak znemožňuje videnie. Odstraňuje sa operatívne.
V pôde žije mnoho druhov, ktoré napádajú poľnohospodárske rastliny. Pšeničné klasy poškodzuje háďatko pšeničné, repu poškodzuje háďatko repné. Háďatka môžu žiť niekoľko rokov v pôde.
 
Kmeň:  mäkkýše - Mollucsa
Mäkkýše majú mäkké, nečlánkované telo. Telo je obyčajne tvorené tromi časťami – hlava, noha a vnútornostný vak. Na chrbtovej strane vzniká kožný záhyb – plášť, ktorý produkuje schránku /ulitu, lastúru/. Medzi plášťom a telom vzniká plášťová dutina, do ktorej ústi väčšina vnútorných orgánov /análny otvor, vývody pohlavných žliaz, vylučovacej sústavy a pod./. Povrch tela je pokrytý množstvom slizových žliaz. Pohyb zabezpečuje hladké svalstvo svalnatej nohy.
TS – v ústach majú strúhací orgán – radulu, tráviaca rúra, vyvinutý hepatopankreas. 
DS - vodné druhy majú v plášťovej dutine žiabre. Suchozemské druhy dýchajú pľúcnymi vakmi.
CS – obyčajne otvorená, iba hlavonožce majú zatvorenú. Telová tekutina je krvomiazga, obsahuje hemoglobín a hemocyanín.
VS – metanefrídie
NS – rebríčkova - navzájom prepojené párové gangliá.
ZS – na hlave môžu mať hmatadlá a oči. Oči môžu byť ploché, jednoduchej stavby, niektoré majú vysoko organizované komorové oči podobné stavovcom.
RS – sú hermafrodity /proterandrický/, alebo gonochoristy. Suchozemské majú vývin priamy, morské majú larvu – nepriamy vývin.
Žijú v mori, v sladkých vodách, ale aj na suchej zemi.
 
Trieda:  ulitníky - Gastropoda
Špirálovito zatočená ulita. Typickým zástupcom je slimák záhradný.
Slizovec lesný, slizniak poľný, slizniak karpatský nemajú ulitu. V stojatých vodách žije vodniak vysoký. Dýcha pľúcnymi vakmi, preto sa musí pred ponorením nadýchať na hladine. Podobným spôsobom žije aj kotúľka veľká. Má plocho zatočenú ulitu. Žiabrami dýcha močiarka živorodá , ktorej vajíčka zostávajú v pohlavných orgánoch až do skončenia embryonálneho vývinu. Veľké množstvo druhov žije v mori, mnohé majú veľmi pekne tvarované a sfarbené ulity. Napr. porcelánovce, ostranky, homôlky.
 
Trieda:  Lastúrniky – Bivalvia
Ich schránka sa skladá z dvoch lastúr, spojených na chrbtovej strane pružným väzom, ktorý schránku otvára. Schránka sa uzatvára pomocou zvláštnych svalov. Po zahynutí sa schránka otvára. Nemajú vyvinutú hlavu, na spodnej strane je veľká noha, ktorá slúži na pohyb na dne vôd.
Najbežnejšie v našich vodách je korýtko rybničné, žije v tečúcich vodách, alebo škľabka veľká, žije v stojatých vodách. Veľmi rozšírené je aj korýtko prisadnuté, ktoré sa prichytáva na skalnatý podklad. V mori žijú jedlé druhy – slávka jedlá, ustrica jedlá, srdcovka jedlá. Známy druh je perlorodka morská.
 
 
Trieda:  hlavonožce  - Cephalopoda
Sú vývojovo najdokonalejšie mäkkýše, ktoré žijú v mori. Majú dobre vyvinutú hlavu, okolo ústneho otvoru sa nachádzajú ramená s prísavkami. Sépie majú 10 ramien a chobotnice 8 ramien. Priestranná plášťová dutina je dopredu otvorená lievikovitým otvorom, ktorým pri rýchlom pohybe vystreľujú vodu pod tlakom, a tak rýchlo unikajú pohybom dozadu – reaktívny pohyb.
Hlavonožce sú dravce. Dosahujú veľkosť až niekoľko desiatok metrov. Patria sem sépie, kalmary a chobotnice. Lovia sa ako potrava. Sépia obyčajná sa loví aj kvôli sépiovej kosti, ktorá sa používa ako minerálne výživa pre chovateľov domácich vtákov. Medzi bežné chobotnice patrí osmonoh pobrežný.
 
Kmeň: obrúčkavce – Annelida
Ich názov je odvodený od rovnocenných článkovobrúčok -  homonómna článkovanosť – rovnomerná . Vonkajšie články zodpovedajú vnútorným /okrem pijavíc/. Na článkoch sú rôzne párové výrastky – parapódiá mnohoštetinavce – morské druhy alebo  zväzky štetín – napr. dážďovka. Veľmi dobre vyvinutá druhotná telová dutina – célom. Morské druhy tvoria schránky, niektoré spevnené uhličitanom vápenatým. Mnohým druhom sa formuje hlavová časť – pri dravých druhoch sú tu sústredené zmyslové orgány – oči, hmatadlá, statocysty, sú tu aj zariadenia na chytanie koristi a i.. Majú dobre vyvinutý kožno –svalový vak.
 
CS - zatvorená, vzájomno spojená chrbtová a brušná cieva;
DS - žiabre, alebo celý povrch tela
VS – metanefrídie- opakujú sa v každom článku;
NS – rebríčková – mozgové ganglium nad hltanom a pod hltanom je spojené obrúčkou, na brušnej strane  je pás pospájaných nervových ganglií /v každom článku jeden navzájom pospájaný pár/;
RSoddeleného pohlavia, obojpohlavnosť je zriedkavá, pohlavné orgány sú uložené vo viacerých článkoch na určitej časti tela. Rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne /niektoré morské druhy rozpadom alebo pučaním/. Pohlavné rozmnožovanie prebieha vnútorným alebo vonkajším oplodnením, pri obojpohlavných druhoch /dážďovka/ dozrievajú spermie skôr ako vajíčka – pri kopulácii si vymieňajú spermie.
Vývin – suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin, morské – nepriamy;
Život – hlavne v mori – najmä v príbrežných zónach na dne, prenikajú aj do najväčších hĺbok, iba nepatrná časť žije v planktóne; žijú aj  v sladkej vode a v pôde – významne sa podieľajú na tvorbe humusu; parazitizmus je zriedkavý.
 
 Trieda:  Mnohoštetinavce – Polychaeta
Sú to hlavne morské druhy s dobre vyvinutými parapódiami, na ktorých sú zväzky šetín a žiabre / Zástupcovia - Nerreidka; Dážďovka rybárska, Koralovka dutinková, Palolo zelený – jeho telo sa delí na dve časti – nepohlavnú a pohlavnú, pohlavná časť sa od tela odtrháva a  pláva samostatne; v Tichomorí sa palolo považuje za pochúťku.
 
Trieda: Máloštetinavce – Oligochaeta
Štetiny pomáhajú pri pohybe, sú na každom článku.
Dážďovka zemná  žije v pôde, živí sa zvyškami odumretých rastlín, ktoré rozkladá a za pomoci črevných a pôdnych baktérií sa významne podieľa na tvorbe humusu. 
Dážďovka svietivá – suchozemský druh, pri podráždení vylučuje sliz, ktorý svetielkuje. Dážďovka obrovská – žije v Austrálii, dodahuje 3 m.
 
 Trieda: Pijavice – Hirudinea
Žijú v sladkých vodách; živia sa dravo, aj ako ektoparazity. Majú ústnu a koncovú prísavku.
Pijavica lekárska už v stredoveku slúžila na lekárske účely – na odsávanie krvi pri vysokom krvnom tlaku, ale aj na rozpúšťanie krvných zrazenín. Jej sliny obsahujú látku zabraňujúcu zrážaniu krvi – heparín. 
 
Na rybách parazituje pijavička rybia; 
Našou najväčšou pijavicou je pijavica konská – má vyše 10 cm, je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi.
 
kmeň: Článkonožce - Arthropoda
Najpočetnejším a druhovo najbohatším kmeňom živočíchov. Známych je vyše milión druhov, odhaduje sa až 10 miliónov. Majú nerovnomernú – heteronómnu článkovanosť tela /články sú združené do väčších celkov/.
Telo sa skladá troch častí, ktoré vznikli koncentráciou článkov – z hlavy /caput/, hrude /thorax/ a bruška /abdomen/; tieto časti v jednotlivých skupinách  rôzne splývajú /napr. hlavohruď a bruško/. Končatiny majú veľmi výkonné priečne pruhované skupiny svalov. Každý  článok tela nesie pár článkovaných končatín, ktoré sú rôzne špecializované; článkované končatiny sú kĺbovito spojené – pokrok v pohybe – rýchlejší.
 
Obyčajne majú silný vonkajší pancier - vonkajšiu kostru; povrch je spevnený chitínom a často inkrustovaný aj CaCO3; jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené – je pevný a zároveň aj pružný – dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu, preto sa musia zvliekať. Zvliekanie je zložitý proces, ktorý riadi NS prostredníctvom vylučovania hormónov.
 
CS - otvorená; majú rúrkovité srdce umiestnené na chrbtovej strane;
DS – vodné dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcnymi vačkami, alebo systémom z povrchu do vnútra tela sa ponárajúcich trubíc – vzdušnicami /tracheami/; dýchací povrch sa tým zvyšuje, čo umožňuje intenzívnejšiu výmenu plynov a výkonnejší metabolizmus; rozdiel medzi vzdušnicamipľúcnymi vakmi je v tom, že vzdušnice rozvádzajú kyslík ku tkanivám bez účasti obehovej sústavy  a  pľúcne vaky  na prenos dýchacích plynov v tele využívajú pohyb telových tekutín;
VS – premenené nefrídie na tykadlové žľazy /kôrovce/ alebo čeľustné žľazy – ústiace na povrch tela, alebo Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva.
NS premenená rebríčková NS –koncentráciou ganglií /nervových uzlov/; postupne sa v hlavovej časti vytvára mozog – sústreďuje signály ZS, najmä zložených očí, očiek, tykadiel...
ZS v dôsledku aktívnejšieho života – prudký rozvoj zmyslových orgánov; zložené oči – slúžia najmä na vnímanie pohybu; každá časť zloženého očka – faceta vníma podráždenie osobitne /mozaikové videnie/, čo umožňuje aj pri rýchlom pohybe /napr. pri lete/  registrovať pohyb, aj statické okolie;
HS nervové bunky produkujú aj hormóny – neurohormonálna sekrécia; hormóny majú dôležitú úlohu pri zvliekaní a rôznych premenách vo vývine;
RS oddeleného pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom, oplodnenie je väčšinou vnútorné, často prostredníctvom spermatofórov /spermie sú uložené vo zvláštnych schránkach, ktoré prenášajú na samicu/;
-  veľká väčšina suchozemských skupín kopuluje;
 
Vývin môže byť priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo vajíčku; častejšie je nepriamy vývin – prebieha cez larvy mimo vajíčka; larvy majú obyčajne menej článkov ako dospelé jedince, líšia sa od nich aj tvarom; zložité premeny sú typické hlavne pre vyššie článkonožce – hmyz, kde sa objavuje aj štádium pokoja – kukla.
Žijú takmer vo všetkých biotopoch na Zemi – v mori, sladkých vodách, ale väčšina na suchej zemi /aj lietajú/;  mnohé sú parazitické - na rastlinách, na živočíchoch.
 
Podkmeň - Trilobity /Trilobitomorpha/ Vyhynutá, fylogeneticky významná skupina.
Podkmeň – Klepietkavce - Chelicerata Telo tvoria najčastejšie dve časti – hlavohruď a bruško. Na hlavohrudi sú 4 páry kráčavých končatín. 
Trieda:  hrotnáče / Merostomata/
Žijú v mori – iba 5 druhov; ostrochvost americkývyskytuje sa na východnom pobreží Severnej Ameriky;
Trieda : Pavúkovce  /Arachnoidea/ 
•  Šťúry v južnej Európe žije šťúr karpatský 
•  Pavúky - Kútnik domový – najčastejší v domácnostiach, Strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk, obýva nory v zemi, Pavúk vodný – jediný vodný druh, pod vodou splieta pavučinové komôrky - z povrchu znáša vzduchové bublinky.
•  Šťúriky - Šťúrik obyčajný – žije v domácnostiach
•  Kosce - Kosec domový – vyskytuje sa na stenách domov; netká pavučinu;
•  Roztoče – Kliešť obyčajný, svrabovec kožný, Skladokaz múčny – žije najmä v skladoch potravín, ktoré sa potom stávajú hygienicky nepoužiteľné
 
Podkmeň  –  Kôrovce /Crustacea/
Prevažne vodné živočíchy. Patria sem planktónne druhy
dafnia, cyklopy, lastúrničky, žiabronôžky. 
Vyššie kôrovce - na rozdiel od nižších kôrovcov sú oveľa väčšie. Majú 5 párov kráčavých
končatín, z nich 1. pár má klepetá. Patrí sem rak riečny – živí sa uhynutými zvieratami, priamy vývin.
V moriach žijú – kraby ,  homáre, langusty
 
 Podkmeň – Hmyz /Insecta/
Na hrudi sú tri páry kráčavých nôh - majú mohutne vyvinuté svalstvo; lietajúci hmyz má na chrbte 2. a 3. článku krídla, niektoré skupiny ich majú úplne redukované; na pohyb krídel slúžia špecializované svaly, ktoré sa upínajú na vonkajšiu chitinóznu kostru. 
Podtrieda: bezkrídly hmyz
chvostoskoky , švehly – v domácnosti žije na vlhkých miestach švehla obyčajná;
 Podtrieda: krídlatý hmyz
vážky  podenky, rovnokrídlovce - kobylky, vši, bzdochy, šváby – šváb obyčajný, rus domový, rovnakokrídlovce /červce, vošky/, švoly, modlivky, strapky, ucholaky, chrobáky a i.;
 
5. Posúďte hospodársky význam jednotlivých kmeňov prvoústovcov pre prírodu a pre človeka.
Zaraďte do systému: pásomnica dlhočlánkovaná, ploskuľa mliečnobiela, hlísta detská,  slimák záhradný, dážďovka obyčajná, kútnik domový, rak riečny, lienka sedembodková.
 
Hospodársky význam jednotlivých kmeňov prvoústovcov
 
Hlístovce: pôdne a vodné druhy majú ekologický význam. Pôdne druhy sa zúčastňujú na tvorbe humusu. Vodné druhy sa podieľajú na samočistiacich procesoch vo vodách.
 
Mäkkýše: mnoho druhov sa loví / potrava pre človeka – ustrice/, aj chov v akvakultúrach, významný aj chov perál.
 
Obrúčkavce:  Význam pre vodné ekosystémy je mnohoraký. Druhy, ktoré požierajú odumreté organické zvyšky, patria medzi reducenty a podieľajú sa na samočistení vody. Mnohé obrúčkavce sú dôležitou súčasťou potravy rýb, vodných vtákov ale aj niektorých cicavcov. Dážďovky tým významne prispievajú k tvorbe humusu. Pijavice sa využívajú napríklad pri odsávaní krvi z krvných zrazenín, pri liečbe vysokého krvného tlaku, kŕčových žíl, ale aj po chirurgických zákrokoch pri ošetrovaní rán. Pomáhajú uvoľňovať upchaté cievy. Hoci pijavice nemožno považovať za všeliek, výborné výsledky pri hirudoterapii.
 
Článkonožce - hmyz: opeľovače rastlín, chov pre produkty – med, materská kašička, vosk.
 
pásomnica dlhočlánkovaná – patrí do triedy Pásomnice a kmeňa Ploskavce
 ploskuľa mliečnobiela  – patrí do triedy Ploskulice a kmeňa Ploskavce
hlísta detská – patrí do kmeňa Hlístovce
slimák záhradný  – patrí do triedy Ulitníky a kmeňa Mäkkýše
dážďovka obyčajná – patrí do triedy Máloštetinavce a kmeňa Obrúčkavce
kútnik domový – patrí do triedy Pavúkovce, podkmeňa Klepietkavce a kmeňa Článkonožce
rak riečny  – patrí do podkmeňa Kôrovce a kmeňa Článkonožce
lienka sedembodková – patrí medzi chrobáky do  podriedy Krídlatý hmyz , triedy Mnohonôžky, podkmeňa Hmyz a kmeňa Článkonožce

6. Vysvetlite pojmy: druhoústovce, chordáty.
Uveďte taxonomické členenie skupiny druhoústovce a stručne charakterizujte jednotlivé
kmene a podkmene (plášťovce, kopijovce a stavovce).

Druhoústovce
•  Z pôvodných úst = prvoúst vzniká análny otvor a ústa vznikajú druhotne.
•  Nervová sústava  je na chrbtovej strane a je rúrková.
•  Cievna sústava je na brušnej strane.
•  Majú dobre vyvinutý célom.
•  Ak majú kostru, tak je vnútorná.

Chordáty
Základným znakom: prítomnosť chordy.  Chorda dorsalis – chrbtová struna - je to vnútorná osová kostra - pevná, ohybná, pružná. Vzniká počas ranného vývinu a to v podobe vychlípeniny na chrbtovej strane tráviacej rúry. Vývojovo jednoduchšie chordáty ju majú po celý život,  pokročilejšie  (stavovce) : iba počas ranej ontogenézy - neskôr ju nahrádzajú stavce.
 
SYSTÉM:  druhoústovce
Kmeň: OSTNATOKOŽCE - Echinodermata
Kmeň: CHORDÁTY – CHORDATA :  Podkmeň: Plášťovce  - Tunicata
    Podkmeň: Kopijovce  -  Cephalochordata
  Podkmeň: Stavovce - Vertebrata 
 
OSTNATOKOŽCE – Echinodermata
Skupina veľmi starých organizmov. Larva – dvojstarnne súmerná, dospelé – lúčovito súmerné. Majú rôzny tvar tela. Niektoré majú tŕne s jedovými žľazami. Majú vytvorenú ambulakrálnu sústavu – systém kanálikov vyplnených tekutinou – plní funkciu pohybovú, dýchaciu, cievnu a vylučovaciu.  Patria sem:  ľaliovky, hadovice, hviezdovky, ježovky, holotúrie.
 
CHORDÁTY – CHORDATA 
 Podkmeň: Plášťovce  - Tunicata
Charakteristickým znakom plášťovcov (Tunicata) je plášť (tunika), do ktorého je obalené telo. Sú to výlučne morské živočíchy. Majú otvorenú cievnu sústavu, nemajú vylučovacie orgány. Patria sem tri triedy ASCÍDIE,  SALPY, VRŠOVKY.
 
Podkmeň: Kopijovce  -  Cephalochordata
Vzhľadom pripomínajú malé priehľadné ryby. Žijú na morskom dne. Majú z bokov sploštené telo, majú  plutvové lemy. Nemajú oči ani čeľuste. Charakteristickým znakom kopijovcov je aj doživotná prítomnosť chordy, ktorá sa tiahne celým telom od hlavového až po chvostový koniec. Dýchajú celým povrchom tela. Cievna sústava je zatvorená, bez srdca, krv je bezfarebná. Patrí sem kopijovec rybkovitý. 
 
Podkmeň: Stavovce - Vertebrata 
Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.
 
Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.
 
 Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky krídla.
 
 Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu.
Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost.
Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj zuby, u vtákov zobák.
 
Dýchacia sústava  - vodné stavovce dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami.
 
Cievna sústava  - centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.
 
Vylučovacia sústava  - vylučovacími orgánmi sú obličky.
 
Nervová sústava  - rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.
 
Zmysly stavovcov (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave. 
 
Rozmnožovacia sústava: stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u obojživelníkov.
 
Stavovce sa podľa spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny:
 
•  Bezblanovce (Anamnia
Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky. Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa nenachádzajú zárodočné blany.
 
•  Blanovce (Amniota)
Plazy, vtáky a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia, okolo zárodku vznikajú plodové blany (amnión, seróza, alantois).

7. Charakterizujte podkmeň stavovce a jeho jednotlivé triedy z hľadiska stavby tela a spôsobu
života.
Uveďte príklady typických zástupcov jednotlivých tried stavovcov a zaraďte ich do
systematických skupín.
 
Podkmeň: Stavovce - Vertebrata 
Stavovce sú najdokonalejšou skupinou chordátov s dobre vyvinutou nervovou sústavou a zmyslami. Chorda je postupne nahrádzaná chrupkovými neskôr kostenými stavcami, ktoré tvoria vnútornú kostru.
 
Stavce vytvárajú chrbticu (osovú kostru tela), ktorá je charakteristickým znakom stavovcov a tiahne sa od hlavy po chvost. A predstavuje hlavnú opornú časť kostry. Na chrbticu je pripojená lebka, lopatkovým pletencom horné končatiny a panvovým pletencom dolné končatiny. Funkciou chrbtice je chrániť miechu a nervy.
 
 Oporu tela tvorí kostra, ktorá určuje jeho tvar. Stavovce sú pohyblivými živočíchmi s pevnou vnútornou kostrou z kostí alebo chrupiek. Kostra je pevná a zároveň ohybná (vďaka kĺbovým spojom), pripájajú sa na ňu svaly. Pohyb zabezpečujú končatiny, väčšina stavovcov má štyri končatiny (predné a zadné nohy), ryby majú vyvinuté plutvy, vtáky krídla.
 
 Povrch tela stavovcov pokrýva viacvrstvová koža (slizká, šupinatá alebo operená). Má ochrannú funkciu.
Telo stavovcov tvorí hlava, trup a končatiny, prípadne chvost.
Na uchopovanie a spracovávanie potravy slúžia čeľuste u všetkých stavovcov (okrem kruhoústnic). Väčšina stavovcov má vyvinuté aj zuby, u vtákov zobák.
 
Dýchacia sústava  - vodné stavovce dýchajú žiabrami, suchozemské pľúcami.
 
Cievna sústava  - centrom je srdce zložené z predsiení a komôr, medzi ktorými sa nachádzajú chlopne, brániace spätnému toku krvi. Všeobecne platí, že čím je živočích väčší, tým ma pomalší tep srdca.
 
Vylučovacia sústava  - vylučovacími orgánmi sú obličky.
 
Nervová sústava  - rúrkovitá, sústredená na chrbtovej strane tela, rozšírením miechy v oblasti hlavy sa vytvára mozog, ktorý je chránený lebkou. Výrazný mozog majú hlavne vtáky a cicavce.
 
Zmysly stavovcov (zrak, sluch, čuch, chuť, hmat, zmysly magnetické a elektrické, zmysly na vnímanie bolesti, tepla, gravitácie) slúžia na hľadanie potravy, ochranu pred nebezpečenstvom, atď. Zmyslové orgány sa sústreďujú na hlave. 
 
Rozmnožovacia sústava: stavovce sú oddeleného pohlavia. Vývin je väčšinou priamy. Nepriamy vývin prostredníctvom larvy sa vyskytuje napr. u obojživelníkov.
 
Stavovce sa podľa spôsobu vývinu nového jedinca delia na dve skupiny:
 
•  Bezblanovce (Anamnia
Kruhoústnice, drsnokožce, ryby a obojživelníky. Vajíčka kladú do vody alebo vlhkého prostredia, okolo zárodku sa nenachádzajú zárodočné blany.
 
•  Blanovce (Amniota)
Plazy, vtáky a cicavce. Vajíčka kladú mimo vodného prostredia, okolo zárodku vznikajú plodové blany (amnión, seróza, alantois).
 
Systém podkmeňa: Stavovce -  Vertebrata
 
Nadtrieda:  kruhoústnice - Cyclostomata 
Trieda: mihule  - Cephalaspidomorpha
Nadtrieda:  čeľustnatce – Gnathostomata
 Trieda: drsnokožce  - Chondrichthyes
  Trieda:  ryby  - Osteichthyes
Trieda:  obojživelníky  - Amphibia
 Trieda:  plazy - Reptilia
 Trieda:  vtáky  - Aves
 Trieda:  cicavce  - Mammalia
 
· kruhoústnice - Cyclostomata 
Sú  to morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Nemajú čeluste , ako ústa im slúži prísavkovitý otvor s ostrými zubami. Telo im vystužuje chrupkovitá chorda. Za hlavou majú žiabrové otvory. Chvost majú z bokov stlačený a okrem chvostovej plutvy majú plutvový lem. Telo je bez šupín. Dospelé jedince sú väčšinou cudzopasné.
 
mihule  - Cephalaspidomorpha
Majú slabý zrak. Parazitujú na rybách, živia sa ich tkanivami a krvou. V dospelosti väčšinou žijú v mori. Neresia sa v sladkej vode, po neresení obaja rodičia zahynú, žijú istý čas ako larvy a potom zamieria do mora. U nás: mihuľa potočná.
 
· čeľustnatce – Gnathostomata
Majú čeľuste  (vznikli premenou prvých žiabrových oblúkov), párové končatiny a vnútornú kostru.
 
drsnokožce  - Chondrichthyes
Väčšinou žijú v mori - morské predátory, niektoré navštevujú aj sladké vody, niekoľko druhov je výlučne sladkovodných. Vnútorná kostra je z chrupky. Majú plakoidné šupiny – stavbou a zložením pripomínajú zuby, sú veľmi ostré (chiméry šupiny nemajú). na rozdiel od rýb nemajú plynový mechúr, namiesto neho majú v pečeni veľa oleja - nadľahčuje ich. Majú negatívny vztlak – musia neprestajne plávať, aby neklesli na dno. Majú 5-7 žiabrových otvorov, veľmi dobre vyvinuté zmysly (hlavne zrak a čuch) - zvláštny zmysel: Lorenziho amplule – slúžia na zisťovanie slabého elektrického poľa vytváraného inými živočíchmi. bočná čiara – vnímajú ňou jemné vibrácie. Sú prevažne dravé, niektoré sa živia aj uhynutými živočíchmi, zdochlinami. Oplodnenie je vnútorné  - samec vpúšťa spermie do tela pohlavného otvoru samice prostredníctvom modifikovaných brušných plutiev.
 
Delíme ich na 3 skupiny: žralokovité drsnokožce, rajovité drsnokožce, chiméry.
Žralokovité drsnokožce
Patria sem žraloky. Majú prúdnicovité telo, tuhé plutvy – nemôžu ich ohýbať ani prikladať k telu (kormidlujú nimi). Ich veľkosť kolíše: od 12 m po 30 cm. Majú 5 párov žiabrových štrbín. Najviac sa vyskytujú v tropických vodách. Patria sem žralok modrý, žralok belasý, žralok tigrí, žralok kladivohlavý.
Rajovité drsnokožce
Majú sploštené telo, krídlovité plutvy. Žijú pri dne, niektoré sa čiastočne zahrabávajú do usadenín. Ústa majú na spodnej strane hlavy. Buď nemajú šupiny alebo majú veľké ostnité šupiny. Na chvoste majú veľký tŕň napojený na jedové žľazy. Patria sem raja elektrická, manta veľká.
Chiméry
Malá skupina. Majú mäkké telo bez šupín, dlhé a štíhle, mohutnú hlavu s veľkými očami. Výskyt: okolie Arktídy a Antarktídy. Najznámejšia: chiméra hlavatá.
 
ryby  - Osteichthyes
Je to najväčšia skupina stavovcov. Majú ľahkú ale pevnú vnútornú kostru: kostra – 3 časti:  lebka, chrbtica, plutvy.
Takmer všetky ryby majú plutvy. Poznáme 2 skupiny: nepárové – chrbtová, análna, chvostová  a  párové -  prsné a brušné.
Väčšina rýb má šupiny, na ktorých býva tenká vrstva kože vylučujúca sliz (odpudzuje cudzopasníky a choroboplodné zárodky). Šupiny poskytujú ochranu a hladké obtekanie vody okolo nich. Typy šupín:  cykloidné  a ktenoidné. Niektorým druhom šupiny chýbajú.
Informácie o prostredí získavajú pomocou viacerých zmyslových orgánov ( zrak, sluch, hmat, chuť, čuch)  a okrem toho  majú osobitné zmyslové orgány -  bočná čiara, ktorou zachytávajú vibrácie a zmeny tlaku prúdenia vody.
Väčšina rýb má plávací mechúr – regulujú si n
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/6083-system-a-fylogeneza-zivocichov/