Všeobecné vlastnosti živých sústav

Všeobecné vlastnosti živých sústav

Všeobecné vlastnosti živých sústav

– spoločné vlastnosti, ktoré platia pre všetky živé organizmy

Spoločné znaky medzi živou a neživou prírodou

– sú hmotné
– skladajú sa z rôznych prvkov a zlúčenín
– menia sa v priestore a čase na základe fyzikálnych a chemických dejov

Rozdielne znaky

– rôzna životnosť v priestore a čase
– živé organizmy podliehajú vlastným biologickým zákonitostiam, ktoré sú presne riadené
– organizácia živej prírody je oveľa zložitejšia

Konkrétne vlastnosti:

1. Chemické zloženie- voda
   - AL
   - OL
Organické látky:
– bielkoviny- funkcia- stavebná (rast svalstva)
  – katalytická (urýchľovanie procesov) – enzýmy
  – imunobiologická= ochranná (podieľajú sa na imunite organizmu, sú protilátkami
  alebo ich vytvárajú)
  – riadiaca – hormóny
– sacharidy: druh energie
– tuky: funkcia- ochranná (ochrana orgánov) a zásobná
– nukleové kyseliny- nositeľmi GI
  – význam majú aj pre vývin a rozmnožovanie organizmu

Bielkoviny a NK sa zúčastňujú na genetických procesoch a podieľajú sa aj na samotnom metabolizme

2. Chemické procesy (metabolické)

– každý organizmus musí prijímať nejaké látky, energiu..
– jednotlivé organizmy prijímajú rôzne druhy energie
– v každom živom organizme prebieha:
  TOK LÁTOK:- súvisí s prijímom, enzymatickým spracovaním a výdajom látok bunkového metab.
  TOK ENERGIE:- súvisí s prijímom rôznych foriem energie a organizmus ju využíva na prijateľnú
formu, nevyužitú energiu vylučujú vo forme tepla alebo vo forme energeticky
   menej bohatých látok
  TOK INFORMÁCIÍ:-súvisí s genetickými informáciami, s ich premenami a prenosom na potomstvo +
  dedičnosťou vlastností
  – každý organizmus, ktorý si s prostredím vymieňa L,E,I sa nazýva otvorený (= je
  otvorenou sústavou)
  – premene látok a energie sa hovorí METABOLIZMUS (látkový, energetický)

3. Štruktúra

– Bunka- základná stavebná, funkčná a štruktúrna (tvar, stavba) jednotka všetkých živých organizmov
·  prokaryotická- staršia, jednoduchšia
·  eukaryotická- mladšia, zložitejšia

4. Dráždivosť

– schopnosť organizmov reagovať na vonkajšie (teplo, zima) a vnútorné (hlad) faktory prostredia a odpovedať na ne

5. Regulácia

– každý organizmus je riadený
– všetky funkcie sú v živých organizmoch riadené pomocou hormónov a NS (fylogeneticky najstaršia
  sústava)
– organizmus má schopnosť zachovávať si stálosť vnútorného prostredia= HOMEOSTÁZU (zabezpeču-
  je ju samoregulácia) = napríklad stabilná teplota, stále pH, bez ohľadu na zmeny vonkajšieho
  prostredia

6. Rozmnožovanie (reprodukcia)
– úzko súvisí s tokom látok
– schopnosť organizmu rozmnožovať sa ak sú zachované životné podmienky
– aby bol zachovaný druh

JEDINEC

– je presne ohraničenou sústavou vzhľadom na vonkajšie prostredie
– dĺžka života jedinca je ohraničená (narodením a smrťou)
– jedinec sa počas života mení (vyvíja sa )
– individuálny vývin jedina = ONTOGENÉZA (medzi vznikom a zánikom)
– u jedinca sa uskutočňujú morfologické a fyziologické zmeny
– každý jedinec (ak je plodný) je schopný rozmnožovať sa
– je považovaný za otvorenú sústavu

DRUH

– súbor jedincov s podobnými vlastnosťami
– je ohraničenou sústavou ale nie tak presne ako jedinec
– tvorí ho skupina navzájom podobných jedincov
– dĺžka života (závisí od rozmnožovania) druhu nie je ohraničená- presahuje dĺžku života jedinca
– dĺžku života môžu ovplyvniť zmena podmienok prostredia, ktorým sa nevie prispôsobiť
– REPRODUKČNÁ IZOLÁCIA DRUHU: Rozmnožovať sa môžu jedince len rovnakého druhu, pričom
  potomstvo musí byť plodné (kôň+somár=mulica – nie je plodná)
– druh sa mení oveľa pomalšie, zmeny ktoré vznikajú u druhu = FYLOGENÉZA (vývoj druhu)