Semenné rastliny

Semenné rastliny

Podľa prítomnosti oplodia chrániaceho semeno rozoznávame:

1. nahosemenné rastliny – majú "holé" semeno

2. krytosemenné rastliny – majú semeno ukryté v oplodí

Nahosemenné rastliny (Gymnospermae)

Tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďorastami a krytosemennými rastlinami. Majú listy ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené. Vajíčka na plochých alebo listových plodolistoch sú nekryté. Nemajú kvety v pravom slova zmysle – sú nahé, jednopohlavné, vetroopelivé. Len zriedka sa rozmnožujú vegetatívne. Väčšinu dnes žijúcich nahosemenných rastlín zaraďujeme do oddelenia borovicorasty.

Krytosemenné rastliny (Angiospermae)

Patrí sem prevažná časť semenných rastlín (asi 220 000 druhov). Semeno je ukryté v plode. Vajíčka a semená chráni oplodie a zúčastňuje sa na ich rozširovaní. Plody môžu byť suché alebo dužinaté. Všetky krytosemenné rastliny zaraďujeme do oddelenia Magnoliophyta - magnóliorasty.

podríša Vyššie rastliny (Cormobionta, Embryobionta)

oddelenie Borovicorasty (Pinophyta), Lyginodendrorasty, Cykasorasty, Kordaitorasty

trieda Ginká (Ginkgopsida) Cykasy
Ihličnany (Pinopsida)

1. Trieda: Ginkgá (Ginkgoopsida)
Ginkgo dvojlaločné (Ginkgo biloba)

2. Trieda: Ihličnany (Pinopsida)

1. rad: Borovicotvaré (Pinales)
Jedľa biela (Abies alba), Smrek obyčajný (Picea abies), Smrek pichľavý (Picea pungens), Smrekovec opadavý (Larix decidua), Borovica lesná – Sosna (Pinus sylvestris), Borovica čierna (Pinus nigra), Borovica limbová (Pinus cembra), Borovica kosodrevina (Pinus mugo), Borovica hladká (Pinus strobus)

2. rad: Cyprusotvaré (Cupresales)
Tuja západná (Thuja occidentalis), Borievka obyčajná (Juniperus communis)

3. rad: Tisotvaré (Taxales)
Tis obyčajný (Taxus baccata)

oddelenie Magnóliorasty
trieda Jednoklíčnolistové
Dvojklíčnolistové

Trieda Jednoklíčnolistové (Liliopsida)

– zárodok s jedným klíčnym listom

– koreňová sústava so zakrpateným hlavným koreňom

– kvety väčšinou 3-početné

– rovnobežná žilnatina

Čeľaď Ľaliovité

Cesnak kuchynský, Cesnak cibuľový, cesnak pažítkový, cesnak pórový.
Ako okrasné druhy sa pestujú ľalie (Lilium), tulipány (Tulipa) a hyacinty (Hyacinthus), Konvalinka voňavá, plody sú červené, okrúhle bobule. Celá rastlina je jedovatá.

Čeľaď Amarylkovité
Snežienka jarná, bleduľa jarná, narcisy, šafrany, kosatec a mečík.

Čeľaď Lipnicovité (Poaceae)
Hospodársky najvýznamnejšie jednoročné alebo trvácne byliny s dutými stonkami, na ktorých sú spevnené kolienka. Patria sem všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Kvety sú trojpočetné majú zakrpatené kvetné obaly, súkvetím je klas a plodom je zrno.
Ovos siaty, raž siata, pšenica letná, jačmeň siaty, kukurica siata, pýr psí, lipnica hájna, kostrava horská, smlz trsťovitý, mednička jednokvetá

Trieda Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)

– zárodok z dvomi protistojnými klíčnymi listami

– kvety väčšinou 4- až 5-početné

– sieťovitá žilnatina

– hlavný koreň s vedľajšími

Čeľaď Magnóliovité (Magnoliaceae)

Magnólia veľkokvetá je vždyzelený strom dosahujúci výšku 25 m. Má vajcovité červené plody dlhé do 10 cm. Tento druh sa vyskytuje na brehoch riek a vlhkých miestach juhovýchodu USA.

Čeľaď Leknovité (Nymphaeaceae)
Vyvinula sa trieda jednoklíčnolistových. Lekno biele

Čeľaď Iskerníkovité (Ranunculaceae)
Rastliny s jednoduchými kvetmi, ich mliečnice obsahujú alkaloidy. Väčšina druhov je jedovatých, niektoré sa používajú na prípravu liečiv. Rastú prevažne v chladnom podnebí. iskerník prudký

Čeľaď Makovité (Papaveraceae)
Bohatá na mliečnice. Mak siaty – plodom je mnohosemenná tobolka (makovica). Narezávaním nezrelých toboliek sa získava surové ópium, ktoré obsahuje mnohé alkaloidy (morfín, kodeín, papaverín). Mak vlčí, Lastovičník väčší je jedovatý!

Čeľaď Pŕhľavovité (Urticaceae)
Na stonke i na listoch sú jedovaté pálivé chĺpky, ktoré obsahujú acetylcholín a histamín. pŕhľava dvojdomá.

Čeľaď Bukovité
Buk lesný dosahuje výšku 40 m, tvorí lesy najmä na vápencoch. Drevo je rovnomerne rastené, pevné a ťažké, využíva sa v stavebníctve, je vysoko výhrevné.
Dub letný dorastá do výšky 35 m. Plodom je žaluď, dlhý do 4 cm, tretina uzavretá v čiaške. Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, vhodné prevažne na výrobu nábytku.

Čeľaď Brezovité

Breza previsnutá dosahuje výšku 30 m. Poskytuje pevné a ťažko štiepateľné, dobre výhrevné drevo. Jelša lepkavá dorastá do výšky 25 m. Jej drevo je vo vode veľmi trvanlivé, hodí sa na výrobu ceruziek, na rôzne rezbárske a najmä nábytkárske ciele. Lieska obyčajná je ker alebo zriedkavejšie nižší strom. Poskytuje oriešky a tvrdé, biele a ohybné drevo, ktoré sa používa hlavne v košikárstve a rezbárstve. Hrab obyčajný dosahuje výšku 30 m.
Čeľaď Orechovité
Orech čierny dosahuje výšku 30 m. Plodom je okrúhly, jedlý hnedý orech, uzavretý v zelenom obale, dlhý do 5 cm, plody vyrastajú samostatne alebo v pároch. Okrem orechov poskytuje aj hodnotné drevo.

Podtrieda Klinčekové
Čeľaď Mrlíkovité (Chenopodiaceae)
repa obyčajná, repa kŕmna – krmivo pre dobytok, repa cukrová, cvikla, špenát siaty
Podtrieda Diléniové
Čeľaď Fialkovité
Fialka biela (Viola alba) Fialka voňavá (Viola odorata)

Čeľaď Kapustovité (Brassicaceae)
Rastliny obsahujú idioblasty, ktoré im dávajú kapustovitú horkastú chuť. Kapusta obyčajná, kapusta hlávková – forma biela alebo červená, kel hlávkový, kel ružičkový, kaleráb, karfiol, repka olejka, biela, polodlhá forma reďkev siata pravá a guľatá reďkev siata čierna, chren dedinský, kapsička pastierska

Čeľaď Lipovité (Tiliaceae)
Lipa malolistá je opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú okrúhle, dlhé a široké do 7,5 cm. Kvety majú priemer 2 cm, sú svetložlté, voňavé, v súkvetiach až do desať. Lipa veľkolistá je taktiež opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú o niečo väčšie ako u lipy malolistej – 12 cm, a majú ponorenú žilnatinu. Lipa obyčajná je kríženec týchto dvoch druhov.

Čeľaď Ružovité (Rosaceae)
Ako okrasný druh sa pestuje ruža šípová, Nátržník husí, jahoda obyčajná, ostružina černicová a ostružina malinová. Jabloň domáca, Hruška obyčajná, Slivka domáca, Slivka trnková, Čerešňa vtáčia, Marhuľa obyčajná, Broskyňa obyčajná

Čeľaď Zelerovité
Mrkva obyčajná, petržlen záhradný, zeler voňavý, kôpor voňavý, rasca lúčna, paštrnák siaty.

Čeľaď Bôbovité

Na koreňoch majú hľuzy so symbiotickými nitrifikačnými baktériami a obsahujú veľa bielkovín. Kališné lístky sú zrastené a korunné lupienky voľné, len dva dolné čiastočne zrastené. Zrasteným lupienkom sa hovorí člnok a v jeho vnútri sú ukryté tyčinky a piestik.

Fazuľa obyčajná, Hrach siaty, Šošovica kuchynská, Sója fazuľová, podzemnica olejná, rody ďatelina a lucerna.

Podtrieda Astrové
Čeľaď Ľuľkovité
Rajčiak jedlý, Paprika ročná, Tabak virgínsky, Ľuľok zemiakový, Ľuľkovec zlomocný, Durman obyčajný

Čeľaď Hluchavkovité
Hluchavka biela, Šalvia lekárska, Materina dúška, Levanduľa úzkolistá, Mäta pieporná