Fylogenéza vylučovacej a obehovej sústavy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: anika
Typ práce: Maturita
Dátum: 05.09.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 477 slov
Počet zobrazení: 6 182
Tlačení: 406
Uložení: 414
Fylogenéza vylučovacej a obehovej sústavy

Vylučovacia sústava

Jej funkciou je odstraňovať z tela odpadové látky látkovej premeny (metabolity) a udržiavať tak homeostázu. Jednobunkové sladkovodné organizmy odstraňujú odpadové látky celým povrchom tela - difúziou alebo prostredníctvom pulzujúcej vakuoly.
 
Vylučovanie bezstavovcov
Najčastejším vylučovacím ústrojom bezstavovcov sú rôzne upravené nefrídie. Ich najjednoduchšou formou sú protonefrídie vyskytujúce sa u ploskavcov a lariev hmyzu. Sú to rozvetvené rúrky ukončené plamienkovou bunkou. V dutine bunky je niekoľko bičíkov, vírením ktorých je zabezpečený pohyb tekutiny. Protonefrídie vyúsťujú na povrch tela. U mnohoštetinavcov sa stretávame s modifikáciou protonefrídií označovanou solenocyty. Iné modifikácie nefrídií sú označované ako Bojanov orgán (lastúrniky).
Vylučovacím ústrojom obrúčkavcov sú metanefrídie. V jednotlivých článkoch (segmentoch) tela je vždy jeden pár. Začínajú v jednom článku lievikom s obrveným ústím a prechádzajú kanálikom do susedného článku, ktorý vyúsťuje z tela von. Vylučovacím orgánom kôrovcov sú spravidla tykadlové alebo čeľustné žľazy, ktoré vyúsťujú pri základnom článku tykadiel alebo čeľustí. Iným typom vylučovacieho ústrojenstva sú Malpig(h)iho rúrky (hmyz, pavúky, stonôžky). Tieto vznikajú vychlípením zadnej časti čreva. Ich epitel v hornej časti prepúšťa telové tekutiny s odpadovými látkami a v spodnej časti sa spätne vstrebáva voda. Vyúsťuje do konečníka.
 
Vylučovanie stavovcov
Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky (nephros), ktoré tiež prechádzajú postupnou premenou. Predobličky (pronefros) sú vylučovacie ústroje lariev obojživelníkov. Tvoria ich kanáliky, ktoré začínajú v telovej dutine lievikom, okolo ktorého je klbko kapilár. Kanáliky ústia do odvodového kanálika. U rýb a obojživelníkov sa vytvárajú prvoobličky (mesonephros), kde sa klbko krvných kapilár už vtláča do vnútra kanálika.
Najdokonalejším typom sú pravé obličky (metanephros), ktoré vznikajú ako párový orgán. Ich základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nefrón. Vylučovacia sústava je mezodermálneho pôvodu.
 
Obehová sústava živočíchov
Zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín (hydrolymfa, hemolymfa, krv, tkanivový mok, lymfa). Hydrolymfa je telovou tekutinou medúzovcov. Jej zloženie je podobné zloženiu morskej vody, v ktorej živočích žije. Obsahuje prevažne vodu, soli a len veľmi málo organických látok. Špecializovaná sústava na rozvoz hydrolymfy nie je vytvorená.
U najjednoduchších mnohobunkovcov (ploskavce, okrúhlovce) taktiež nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav.

Bezstavovce majú v princípe dva typy obehovej sústavy:
1. Otvorený cievny systém - telová tekutina hemolymfa sa zo srdca vylieva cievami do telesnej dutiny a pulzujúce cievy ju vytláčajú z priestoru medzi telesnými orgánmi do dýchacieho orgánu (žiabre, pľúcne vaky), okysličená hemolymfa sa cievou vracia do srdca (mäkkýše, článkonožce).

2. Uzavretý cievny systém - krv prúdi v uzavretom systéme ciev, k hlave smeruje chrbtovou cievou a späť do srdca sa vracia brušnou cievou; miazga (lymfa) sa voľne vylieva v telesnej dutine (obrúčkavce, hlavonožce).
Srdcovo-cievny systém stavovcov
Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce. Výnimku tvoria bezčrepovce, kde funkciu srdca plní pulzujúca časť brušnej cievy a pohyb krvi v žiabrach zabezpečuje viac žiabrových sŕdc.
Ryby a larvy obojživelníkov majú srdce tvorené jednou predsieňou a jednou komorou (larvy obojživelníkov majú v predsieni neúplnú priehradku). U rýb sa neokysličená krv zbiera do žilového splavu, preteká cez predsieň do komory a odtiaľ do žiaber. Zo žiaber prechádza okysličená krv do chrbtovej cievy. Tá sa rozvetvuje v sieť vlásočníc v jednotlivých orgánoch, kde nastáva výmena dýchacích plynov. Z nich sa odkysličená krv zbiera do žilového splavu.
Obojživelníky majú srdce s dvoma predsieňami a jednou komorou. Zo srdca sa krv vytláča do tepny. Tepna sa vetví na dva kmene, z ktorých jeden ide do tela a druhý do pľúc. Po návrate krvi z pľúc sa v komore mieša okysličená (arteriálna) krv s krvou neokysličenou (venóznou).
U plazov dochádza k rozdeleniu komory, ale priehradka rozdeľujúca komoru je neúplná, a preto dochádza k čiastočnému miešaniu arteriálnej a venóznej krvi.

K úplnému rozdeleniu obehu krvi okysličenej a neokysličenej a ku vzniku pľúcneho a telového obehu dochádza u vtákov a cicavcov. Z pravej srdcovej komory sa neokysličená krv dostáva pľúcnicou do pľúc, kde sa nasýti O2 a zbaví CO2. Okysličená krv sa vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, čím sa uzatvára pľúcny krvný obeh. V ľavej komore začína telový krvný obeh. Srdcovnicou (aortou) okysličená krv opúšťa srdce, systémom tepien je rozvádzaná do jednotlivých orgánov. Odkysličenú krv zbiera systém žíl a vracia ju do pravej predsiene. Obehová sústava je mezodermálneho pôvodu.

Etológia

Veda o správaní sa živočíchov. Správanie úzko súvisí s vonkajším prostredím. Zakladá sa na priamom pozorovaní správania živočíchov, presných záznamoch o jednotlivých vrodených a naučených prejavoch a ich podrobnej analýze. Využíva tiež modelové situácie, napodobneniny - atrapy, ktoré majú zvýraznené konkrétne znaky a vyvolávajú vrodené inštinktívne správanie, rôzne dlhá izolácia zvierat v rozličnom období vývinu mláďat a sledovanie negatívneho vplyvu izolácie na sociálne správanie v dospelom veku živočíchov. Ďalej je to výskum učebných schopností živočíchov prostredníctvom rôznych zariadení, napr. bludísk, v ktorých sa sleduje rýchlosť naučenia sa správnej cesty k cieľu - k potrave.
Na začiatku 20. storočia to bol fyziologický výskumný smer, ktorého predstaviteľom bol Ivan Petrovič Pavlov. Skúmal vyššiu nervovú činnosť živočíchov, väčšinou laboratórnych psov. Okrem výskumu podmienených reflexov si všímal aj individuálne prejavy živočíchov. Na experimentálnu prácu Pavlova nadviazal ďalší výskumný smer - behaviorizmus. Zaoberal sa učebnými procesmi, predovšetkým laboratórnych druhov zvierat v bludiskách a v rôznych problémových skrinkách (známa je tzv. Skinnerova klietka). Vlastná etológia sa začala rozvíjať v rámci zoológie koncom tridsiatych rokov 20. storočia. Jej základ tvorili výskumy Konrada Lorenza, Nicholaasa Tinbergena a Karla von Frischa, ktorí za svoje významné objavy, ktoré viedli k založeniu etológie ako biologickej disciplíny, získali v roku 1973 Nobelovu cenu.
Inštinkt - hierarchicky usporiadaný nervový mechanizmus. Je druhovo nešpecifický.
Pud - pripravenosť zvieraťa k určitému správaniu. Je druhovo nešpecifický.
Inštinktívne správanie - podvedomé jednanie vzniknuté nahromadením pudov, vyvolaných vonkajšími a vnútornými podnetmi.
Druhy správania
Vrodené (inštinktívne) správanie - je druhovo špecifické a zakódované v genetickom základe živočícha. Niekedy sa prejavuje neskôr počas života (napr. v dospelosti) pôsobením vplyvov vonkajšieho a vnútorného prostredia.
Získané správanie - pre niektoré formy správania majú živočíchy dispozície alebo jednotlivé prvky. Samotnému správaniu sa musia naučiť skúsenosťou alebo odpozorovaním od dospelých jedincov svojho druhu (pri stavbe hniezda je potrebné sa naučiť funkčný postup, čiže jednotlivé pohybové prvky).
Obligatórne (nútené) učenie - nadväzuje na vrodené správanie. Patrí sem podmieňovanie (I. P. Pavlov) alebo vtláčanie (imprinting) - veľmi radikálna forma učenia, ku ktorej dochádza u mnohých druhov v prvých hodinách alebo dňoch života zvieraťa (v tzv. kritickom období). Zviera sa okamžite a trvalo naučí základné kľúčové podnety (vzhľad rodiča).
Fakultatívne (príležitostné) učenie - môže vyplynúť z hravého konania alebo zo zvedavosti. Napr. exploračné správanie (skúma rôznym spôsobom neznáme predmety, ktoré nemajú preňho žiadny význam a nemusel by si ich všímať vôbec).
Tradícia - prenos naučeného správania na iné jedince i na ďalšie generácie.
Hlavné funkčné druhy správania
Orientácia - je životne dôležitá pre všetky pohyblivé organizmy.
Kinéza - pohyb vzťahujúci sa iba k intenzite podnetu bez ohľadu na lokalizáciu. Pohybová aktivita rastie v nepriaznivom a klesá v priaznivom období.
Taxie - usmernené pohyby prebiehajúce v smere pôsobenia podnetu.
Zložitejšie formy orientácie - pilotovanie, kompasová orientácia, navigácia.
Živočíchy používajú pozemské značky (stromy) alebo časopriestorový systém založený na hodnotení azimutu alebo výšky slnka nad obzorom, prípadne dobe, za ktorú prejdú určitý priestor.
Potravinové správanie je spojené so získaním a spracovaním potravy (vyhľadávanie, lov koristi, vytváranie zásob, spracovanie potravy). Je cyklicky opakované v rôzne dlhých intervaloch (od niekoľkých hodín až po niekoľko mesiacov). Vonkajší prejav je veľmi zložitý a má medzidruhové i vnútrodruhové (vekové, pohlavné) rozdiely.
Biologické rytmy - životné pochody prebiehajúce v cykloch rôznej dĺžky trvania. Poznáme cykly endogénne (nádych a výdych, tlkot srdca) a exogénne (striedanie dňa a noci).
Komfortné správanie sa vyskytuje najmä u stavovcov. Má dve skupiny prejavov, ktoré sa líšia priebehom a motiváciou. Patrí sem starostlivosť o pokrývku tela (čistenie, kúpanie), naťahovanie sa a zívanie.
Komunikácia je prenos informácie pomocou vydaných a prijatých signálov. Podľa úrovne signálov poznáme rôzne hladiny komunikácie. Najnižšou hladinou je nešpecifická komunikácia - vylučovanie sekrétov do prostredia. Najvyššia je podmienená vytvorením špecifických signalizačných zariadení a zodpovedajúcich receptorov.
Signály môžu byť zvukové, optické, chemické, dotykové atď. Ich hlavnou funkciou je identifikácia, zbližovanie a výstraha. Niekedy tu ide o ritualizované správanie - prvky funkčného chovania sa zmenili na prostriedok signalizácie (pozdrav pohlavného partnera).

Ochranné správanie

Situácia vyvoláva tri stupne aktivity: preventívna aktivita, aktívna ochrana pred nebezpečím - útek alebo akinéza (znehybnenie), aktívna obrana alebo panika.
Úteková reakcia patrí k inštinktívnemu správaniu. Vzniká prekročením útekovej vzdialenosti (výsledkom je útek bez strachu) alebo po prekročení kritickej vzdialenosti (zviera cíti strach - podniká obranný útok).
Teritorialita - správanie spojené s ochranou určitého územia voči príslušníkom vlastného druhu. Je signalizované druhovo špecifickými značkami (pachové, zrakové, zvukové).

Správanie živočíchov pri rozmnožovaní

Má dva okruhy: epigamné správanie (ruja, tokanie) vrcholiace párením a materské (starostlivostné) správanie (počas inkubácie, gravidity, pôrodu a výchovy mláďaťa)

Sociálne správanie

Týka sa vzťahov skupín dvoch alebo viacerých jedincov rovnakého (zriedkavo niekoľkých) druhu, medzi ktorými sú iné než sexuálne vzťahy. Podľa spôsobu združovania a charakteristických vnútorných vzťahov existuje náhodná societa (jeden alebo viac jedincov (druhov) sa po krátkom čase rozídu - vznikajú tzv. agregácie), anonymná societa (jedince sa navzájom nepoznajú - kŕdeľ vtákov, húf rýb) alebo individualizované spoločenstvá (jedince patria k rovnakému druhu a navzájom sa poznajú. Majú vytvorený systém sociálnej dominancie).

Hravé správanie

Časové poradie funkčne súvisiacich činností je porušené. Patria sem prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lovu atď.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu