Dvojlistovce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: anika
Typ práce: Maturita
Dátum: 05.09.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 399 slov
Počet zobrazení: 10 104
Tlačení: 500
Uložení: 466
Dvojlistovce

Dvojlistovce
Kmeň Hubky Porifera
Lúčovito súmerné, vodné, prisadnuté, nepohyblivé živočíchy. Nemajú nervové a zmyslové bunky, telo je tvorené ektodermou a endodermou (golierikovité bunky - choanocyty), medzi nimi je mezoglea (v nej meňavkovité bunky archeocyty, spongín a ihlice - kostra)
Trávenie je vnútrobunkové, rozmnožovanie nepohlavné (pučaním), aj pohlavné tvorbou gamét z meňavkovitých buniek. Po oplodnení vzniká obrvená plávajúca larva.
Zástupcovia: hubka mycia (odumreté - špongie), venušin kôš, hubka jazerná
 
Kmeň Pŕhlivce Cnidaria
Lúčovito súmerné živočíchy, tvoria tkanivá, medzi ektodermou a endodermou je blastocel vyplnený bunkami mezodermálneho pôvodu (mezenchým). Majú na povrchu tela pŕhlivé bunky (knidoblasty) obsahujúce hypnotizujúci jed. Nervová sústava je difúzna, zmyslové bunky v ektoderme. Tráviacu sústavu tvorí mechúrik, trávenie je cyklické. Svalové bunky sú v dvoch vrstvách.
Počas životného cyklu sa striedajú dve formy: štádium polypa (nepohyblivé, rozmnožujúce sa nepohlavne - strobiláciou) a štádium medúzy (pohyblivé, rozmnožujúce sa pohlavne, gastrovaskulárna sústava, na okraji klobúka statické zmyslové orgány).
 
Trieda Polypovce Hydrozoa
Prevláda polypové štádium, výnimočne medúzové chýba. Tráviacu sústavu tvorí vak, majú regeneračnú schopnosť, sú morské i sladkovodné.
Zástupcovia: nezmar hnedý a nezmar zelený - u nás, len polypové ale pohyblivé štádium
 
Trieda Medúzovce Scyphozoa
Prevažuje medúzové štádium, gonády sa nachádzajú v stenách gastrovaskulárnej sústavy. Po oplodnení vzniká larva, ktorá sa mení na polypa a strobiláciou sa rozmnožuje.
Zástupcovia: medúza ušatá - v mori, medúzka sladkovodná - u nás
 
Trieda Koralovce Anthozoa
Nemajú medúzové štádium, rozmnožujú sa nepohlavne pučaním, ale aj delením, pohlavne tvorbou gamét v gonádach. Vnútorná kostra v mezoglei je tvorená ihlicami, vonkajšia kostra je tvorená rohovinou a uhličitanom vápenatým. Tvoria koralové útesy atoly, napr. konárniky
Zástupcovia: sasanky (netvoria kolónie, bez vonkajšej kostry, symbióza s rakom pustovníkom), koral červený, vejárovníky
 
Kmeň Nepŕhlivce Acnidaria
Trieda Rebrovky
Majú súdočkovitý tvar tela, na ramenách lepkavé bunky, gastrovaskulárnu sústavu, nemajú larvu, sú predchodcovia druhoústovcov, dravé.
 
Kmeň Článkonožce Arthropoda
Sú najpočetnejším kmeňom živočíchov. Ich telo je zložené z rôzneho počtu nezhodných článkov - heteronomná segmentácia. Prvotná telesná dutina gastruly a druhotná telesná dutina navzájom splynú a druhotne sa vytvorila nepravá telesná dutina mixócel. Vzniká hlava, hruď a bruško, prípadne sa hlava a hruď môže spojiť do hlavohrude alebo výnimočne všetky tri časti tvoria jeden celok (napr. roztoče).
Telo je pokryté pokožkou, na ktorej je bielkovinová kutikula prestúpená uhličitanom vápenatým alebo oxidom kremičitým. Pohyb jedincov zabezpečujú končatiny. U niektorých nastala premena predných končatín na tykadlá a hryzadlá, pričom typické končatiny zostávajú na hrudi. Na chrbtovej časti sa vyskytuje jeden alebo dva páry krídel.
Dýchacie orgány sú rozmanité. Niektoré dýchajú celým povrchom tela, iné tvoria žiabre, pľúcne vaky alebo vzdušnice.
Cievna sústava je druhotne otvorená. Druhy, ktoré dýchajú vzdušnicami, majú cievnu sústavu silne potlačenú a zostáva z nej len chrbtová cieva. Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, ktorý je modifikovaný v závislosti od spôsobu výživy (hryzavý, bodavý, sací).
Rozmanité je aj vylučovanie článkonožcov. Môžu nimi byť tykadlové (antenálne) alebo čeľustné žľazy alebo malpigiho žľazy. Nervová sústava je ovplyvnená procesom cefalizácie. V hlave sa nachádza primitívny mozog. Viaceré fyziologické funkcie, ako je napr. zvliekanie atď., sú usmerňované pomocou hormónov. Väčšina článkonožcov je oddeleného pohlavia. Vývoj prebieha väčšinou cez larvu.
 
Podkmeň: Trilobity Trilobitomorpha
Žili v prvohorách na dne morí a dnes ich poznáme len zo skamenelín. Telo bolo dvoma pozdĺžnymi brázdami rozdelené na tri laloky a bolo rovnomerne článkované. Každý článok niesol pár dvojvetvových končatín.
 
Podkmeň: Klepietkavce Chelicerata
Majú hlavu s hruďou zrastenú do hlavohrude. Prvý pár končatín tvorí článkované klepietka (chelicery) a druhý pár tvorí po bokoch úst hmatadlá (pedipalpy). Tykadlá vyvinuté nie sú. Dýchajú žiabrami, pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami.
Trieda: Pavúkovce Arachnida
Sú väčšinou suchozemské článkonožce dýchajúce pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami. Rozdeľujú sa do viacerých radov.
Rad: Šťúry Scorpionidea
Obývajú zväčša tropické a subtropické krajiny, len zopár druhov žije v miernom pásme. Majú obzvlášť vyvinuté hmatadlá. Hlavnou nebezpečnou zbraňou je koncový článok chvosta s ostrým bodcom, s ktorým je spojená jedová žľaza. Jed šťúra karpatského (Euscorpius carpathicus) a jeho príbuzných v Európe nie je pre človeka životu nebezpečný. Samička rodí živé mláďatá, ktoré nosí na chrbte, až kým sa prvýkrát nezvlečú z kože.
Rad: Šťúriky Pseudoscorpionidea
Dosahujú veľkosť 0,8-7mm. Na hmatadlách majú nápadné hmatové brvy. Štúrik obyčajný (Chelifer cancroides) je kozmopolitný druh s veľkosťou 2,6-4,5mm. Živí sa drobným hmyzom a roztočmi. V príbytkoch býva často v knižniciach.
Rad: Pavúky Araneida
Majú hlavu a hruď spojenú do hlavohrude. Majú 4 páry nôh a 8 očí. V hryzadlách na prednej časti hlavohrude majú umiestnené jedové žľazy. Jed pavúkov žijúcich v strednej Európe nie je pre človeka nebezpečný. Dýchajú jedným alebo dvoma pľúcnymi vakmi, len zriedkavo vzdušnicami. Na konci bruška majú tri páry snovacích bradaviek, pomocou ktorých tvoria pavučinové vlákno. Sú mäsožravé a prevažnou zložkou ich potravy je hmyz. Sú dôležitým činiteľom pri premnožení škodcov. V domácnostiach lovia mole a komáre. Križiak obyčajný (Araneus diadematus) meria 5-20mm a vyskytuje sa v rôznych farbách. Robí okrúhle siete na kríkoch, stromoch a medzi vyššími bylinami. Všade je veľmi hojný. K ďalším zástupcom patria behárik, maloočka, plachtárka.
Rad: Kosce Opilionidea
Majú hlavohruď po celej šírke zrastenú s bruškom. Pokožka je pokrytá kutikulou. Dýchajú vzdušnicami. Živia sa prevažne živočíšnou potravou, živou alebo mŕtvou, najmä drobným hmyzom (roztoče, vošky) a malými mäkkýšmi, ale aj rastlinnou potravou, najmä hnijúcou. Majú pre človeka veľký význam, lebo ničia škodcov poľnohospodárskych plodín.
Veľmi hojný je kosec domový (Opilio parietinus), aktívny najmä v noci. Dosahuje veľkosť 5-8mm. Kosec člnkovitý (Platybunus bucephalus) je veľký 6-8mm. Vyskytuje sa najmä v ihličnatých lesoch a je aktívny aj cez deň. Samčekovia kosca rožkatého (Phalangium opilio) majú druhý článok klepietok predĺžený do rožtekovitého výrastku.
Rad: Roztoče Acarina
Telo je zložené z jedného celku (0,1-10mm). Dýchajú vzdušnicami alebo celým povrchom tela. Patrí sem veľa nebezpečných škodcov, ktorí priamo parazitujú na tele alebo prenášajú rozličné nákazy. Sú medzi nimi aj škodcovia živočíšnych a rastlinných produktov. Najpočetnejšie podrady sú kliešťovce, roztočíky a svrabovce.
Nenacicaná samička kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus) dosahuje asi 4mm. Napáda cicavce, vtáky, človeka. Môže prenášať kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán) alebo lymskú boreliózu.
Roztočník včelí (Acarapis woodi) cudzopasí na včelách. Vniká do rozšírených dutín hrudných vzdušníc včiel a vyvoláva akarinózu.
Kožník tukový (Demodex folliculorum) dosahuje dĺžku 0,4mm. Je to neškodný príživník človeka. Žije vo vlasových folikuloch a kožných mazových žľazách predovšetkým na čele a na brade. Je veľmi rozšírený, štatistiky uvádzajú, že sú nim napadnutí všetci ľudia.
Svrabovec kožný (Sarcoptes scabiei) je parazit veľkosti 0,4mm. Samičky v koži vŕtajú chodbičky, kde ukladajú vajíčka. Larvy potom robia ďalšie chodbičky a spôsobujú tak neznesiteľné svrbenie. Ochorenie sa nazýva svrab (scabies).
 
Podkmeň: Vzdušnicovce
Vzdušnicovce (Tracheata) majú ako dýchacie orgány vyvinuté vzdušnice (trachey). Je to systém bohato rozkonárených kanálikov prechádzajúcich telom. Vzdušnice začínajú na povrchu tela otvormi - stigmami a sú vystužené chitínom. Charakteristickým znakom vzdušnicovcov je výrazná cefalizácia. Hlava vznikla splynutím šiestich článkov. Z pôvodných končatín sa na hlave vytvorili tykadlá, hryzadlá a dva páry čeľustí. Vylučovanie zabezpečujú malpigiho žľazy. Sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom. Vývin je u väčšiny nepriamy cez rôzne typy lariev.
 
Trieda Mnohonôžky Diplopoda
Majú pretiahnuté, na priereze valcovité telom, ktoré býva spravidla pancierované. Hlava je okrúhla s pomerne krátkymi hryzadlami a so skupinou jednoduchých očiek. Sú oddeleného pohlavia, vývoj prebieha cez larvu. Patria k významným tvorcom humusu. Ich potravou sú najmä tlejúce rastlinné materiály. Niektoré druhy sú škodcami kultúrnych rastlín.
 
Trieda Stonôžky Chilopoda
Majú pretiahnuté sploštené telo zložené z hlavy a trupu. Na hlave je jeden pár tykadiel, jeden pár hryzadiel, dva páry čeľustí a jednoduché očká. Telo sa skladá z pravidelne sa striedajúcich dlhších a kratších nezdvojených článkov nesúcich pár veľkých a silných nôžok. Na predposlednom článku tela je pohlavný otvor. Posledný pár nôh (vlečné nohy) slúži na obranu, býva predĺžený, zhrubnutý, pokrytý tŕňmi alebo kliešťovitý.
Stonôžka obyčajná (Lithobius forficatus) má ploché gaštanovohnedé telo s dĺžkou 20-35 mm. Patrí medzi hojne rozšírené druhy strednej Európy. Je dravá. Potravu tvorí rozličný hmyz, pavúky a pod.
 
Trieda Hmyz Insecta
Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované - tvorí ho hlava, hruď a bruško. Hlava hmyzu je zrastená zo 6 článkov. Na hlave môžeme pozorovať zložené oči. Na temene sa niektorým skupinám hmyzu zachovali jednoduché očká. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu. Ich tvar je rôzny. Niektoré druhy hmyzu sú pôvodne bezkrídle (Apterygota), ostatné druhy zaraďujeme ku hmyzu krídlatému (Pterygota).
Nervovú sústavu tvorí veľký nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a podhltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z podhltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. Tie v hrudi tvoria veľký uzol a v brušku množstvo menších uzlov.
Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:

- hmyz s nedokonalou premenou (Hemimetabolia)
- hmyz s dokonalou premenou (Holometabolia)

Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blchy, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej premene len larválnym štádiom (vážky, švehly, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz - imago.
Hmyz s nedokonalou premenou
Rad Vážky Odonata
Sú dravý krídlatý hmyz, ktorého larvy žijú vo vode. Larvy dýchajú zväčša tracheálnymi žiabrami. Zložené oči vážok majú okolo 30 000 očiek (omatídií). Majú dobre vyvinuté krídla a patria medzi najlepšie lietajúci hmyz. Zástupca: Šidlo obrovské je najväčšia európska vážka s telom dlhým 80mm a krídlom 50mm. Do tohto radu patria vážky, hadovky, šidielka.
Rad Švehly Thysanura
Švehla obyčajná (Lepisma saccharina) sa často vyskytuje v domácnostiach. Je to nočný hmyz. Dĺžka tela 7-10mm. Živí sa odpadkami organických látok.
Rad Bzdochy Heteroptera
Škodia rastlinám cicaním štiav, niektoré prenášajú vírusové ochorenia. Bzdocha zelená je všeobecne rozšírená. Ďalší zástupcovia sú napr. cifruša bezkrídla, bzdôšky, hladinárky.
Rad Rovnokrídlovce Orthoptera, Saltatoria
Zväčša sa vyskytujú na poliach. Patria sem kobylky a koníky. Kobylka zelená je jedna z najväčších stredoeurópskych kobyliek. Je mäsožravá a živí sa najmä rastlinnými voškami. Svrček poľný sa zdržuje v dierach v zemi, ktoré si sám vyhrabáva.
Rad Vši Anoplura
Sú prispôsobené parazitickému spôsobu života. Je to malý bezkrídly hmyz. Ich vajíčka sa nazývajú hnidy a dospelé jedince ich prilepujú výlučkami na srsť svojho hostiteľa i na tkaniny ľudí. Bodaním a cicaním krvi spôsobujú svrbenie a dráždenie kože. Voš detská (Pediculus capitis), voš šatová (Pediculus corposis).
Rad Šváby Blattodea
Predstavujú najstaršiu skupinu hmyzu, ktorej zástupcovia žili už pred 300 mil rokov. Šváb obyčajný meria 19-30mm. Vyskytuje sa po celý rok, často hromadne, v domácnostiach, v pekárňach a skladoch potravín. Vo dne je ukrytý. Je všežravý a často obžiera potraviny. Má celosvetové rozšírenie. Do tohto radu patrí aj rus domový.
Hmyz s dokonalou premenou
Rad Blanokrídlovce Hymenoptera
Opeľujú rastliny, niektoré požierajú škodlivý hmyz. Zaraďujeme sem aj tzv. spoločenský hmyz ako sú mravce, včely, osy a čmele.
Mravec drevokaz patrí medzi najväčšie druhy mravca v strednej Európe. Majú najmenej členené zložené oči - 6-9 očiek. Najbežnejším druhom u nás je mravec hôrny.
Veľkosť robotníčky osy útočnej je 12-16mm, samička meria 16-20mm. Príbuzným rodom osy je sršeň, ktorý je asi 1,5 až 2-krát väčší a stavia si plástové hniezda zavesené o podklad stopkou. Včela medonosná sa rozmermi podobá na osu. Žije však v omnoho väčších spoločenstvách - 40 000-70 000 jedincov. Opeľujú kvitnúce rastliny, poskytujú med, vosk, jed a propolis. Príbuzným rodom včely je čmeľ, ktorý je asi 1,5-krát väčší.
Rad Motýle Lepidoptera
Delíme ich na denné a nočné, ktoré sa značne líšia farebne aj stavbou tela. Ich larvy sa nazývajú húsenice. Viaceré druhy majú špirálovito stočený cuciak na cicanie nektáru.
Priadka morušová (Bombyx mori) je hospodársky najvýznamnejším motýľom. Medzi najznámejšie denné druhy motýľov patria babôčka admirálska, očkáň, perlovec, vidlochvost feniklový, mlynárik kapustový. Všetky sú pestro sfarbené. K nočným motýľom patria mníška, spriadač, lišaj.
Rad Dvojkrídlovce Diptera
Komár piskľavý (Culex pipiens). Samičky cicajú krv na ľuďoch. V jednom roku sa môže vyvinúť 5-7 generácií. K ďalším zástupcom patria komár z rodu Anopheles, ktorý je prenášačom malárie. Drozofila žltkastá dosahuje veľkosť 3,5-4mm. Hojne sa vyskytuje v skladoch ovocia. Je vhodným objektom pri experimentálnom štúdiu otázok dedičnosti.
Mucha domáca a mäsiarka obyčajná dosahuje veľkosť 10-16mm. Samička znáša živé larvy najčastejšie na mäso a na hnijúce látky organického pôvodu.
Rad Blchy Aphaniptera
Blcha ľudská (Pulex irritans) meria 2-3,5mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i na domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach. Blcha psia cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené.
Rad Chrobáky Coleoptera
Ich hlavnou charakteristikou je prvý pár krídel premenený na krovky, druhý pár je blanitý.

Medzi najobľúbenejšie druhy hmyzu patrí lienka sedembodková. Meria 5-8mm. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy aj imága prenasledujú vošky. U nás sú rozšírené lienka štrnásťbodková s tmavým telom a žltými škvrnami, lienka dvojbodková. Stavbou tela sa na lienku ponáša pásavka zemiaková. Meria 7-16,5mm. Pochádza zo Severnej Ameriky. Larvy aj imága sa živia listami zemiakov a spôsobujú tak veľké škody. Larvy prezimujú v pôde a na jar napádajú zemiaky už po ich nasadení. Chrúst obyčajný meria 20-25mm. Larvy žijú v pôde a živia sa korienkami rastlín. Imága lietajú na jar po večeroch vo veľkom množstve počas niekoľkých dní. Potápnik obrúbený meria 27-32mm. V noci lieta, často zaletí na svetlo. Lykožrút smrekový meria 4,5-5,5mm. Hojný v smrekových lesoch vo vyšších polohách. Pri premnožení spôsobuje kalamity v lesnom hospodárstve.
 
Trieda Ryby Osteichtyes, Pisces
Výlučne vodné stavovce. Ich koža je slizovitá a sú v nej k telu priliehajúce šupiny rôznych typov odvodené zo zamše (cykloidné, ktenoidné, ganoidné). Končatiny sú vyvinuté primárne vo forme dvoch párov plutiev (prsných a brušných plutiev). Majú zuby a lebku zloženú z veľkého počtu kostí.
V nervovej sústave má dominantné postavenie stredný mozog. Urogenitálny a tráviaci systém vyúsťujú z tela samostatne (nemajú kloaku). Dýchanie zabezpečujú žiabre, ale u niektorých skupín sa vyskytujú aj pomocné dýchacie orgány: plynový mechúr, ktorý slúži aj na nadľahčovanie rýb, pľúcne vaky, alebo tzv. labyrint (čeľaď Belontiidae). Variabilita potravinových nárokov rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé (karnivorné), všežravé, bylinožravé (herbivorné), planktónofágne aj parazitické.
 
Trieda: Drsnokožce Chondrichtyes
Trieda čeľustnatcov (paryby alebo chrupkovité ryby). Patria sem najmä žraloky, raje a chiméry. Majú chrupavkovitú kostru a kožu pokrytú ostrými plakoidnými šupinami so stavbou a zložením podobným zubom. Sú veľmi ostré a dodávajú koži podobnú textúru ako má brúsny papier. Niektoré rajovidné a všetky chiméry sú bez šupín. Majú chordu s neúplnými chrupavkovitými stavcami okolo nej. Pohybový orgán sú plutvy: párové (prsné a brušné) a nepárové (chrbtová a chvostová). Niektoré druhy majú v chrbtovej aj tvrdé tŕne. Nemajú plávací mechúr. Špeciálnym zmyslovým orgánom sú Lorenziniho ampule, sústava pórov slúžiaca na zisťovanie slabého elektrického poľa vysielaného telami iných živočíchov. Väčšinou majú aj sústavu bočnej čiary, ktorou vnímajú aj veľmi jemné vibrácie. Majú ostrý zrak a čuch, ktorým vnímajú aj veľmi zriedené chemické látky.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu