Kmeň obrúčkavce, trieda plazy a obojživelníky

Kmeň obrúčkavce, trieda plazy a obojživelníky

Kmeň Obrúčkavce Annelida
Telo je článkované (segmentované). V jednotlivé články sú rovnorodé - stavba sa opakuje (metamérne, homonómne článkovanie). Medzi ektodermou a endodermou je druhotná telová dutina coelom, v ktorej sú uložené orgány.
Povrch tela má rôzne výrastky, najnápadnejšie sú parapódie - panohy a štetiny slúžiace na pohyb, opakujúce sa párne na každom článku. Niekedy je telo pokryté kutikulou. V pokožke sú žľazové bunky, ktorých sekréty uľahčujú pohyb alebo sa nimi zlepujú cudzie menšie čiastočky a tvoria sa schránky, v ktorých živočích žije. Pohyb umožňuje kožnosvalový vak. Cievny systém je uzavretý. krvný a miazgový obeh sú oddelené. Krv obsahuje hemoglobín rozpustený v krvnej plazme. Funkciu srdca vykonáva pulzujúca chrbtová cieva, ktorá posúva krv smerom ku hlave, brušnou cievou sa vracia späť. Vodné obrúčkavce dýchajú pomocou žiaber, suchozemské dýchajú celým povrchom tela. Tráviaca sústava začína ústami na druhom článku, je priama a končí análnym otvorom na poslednom článku tela. Črevný záves (typhlosolis) je u niektorých skupín mohutne vyvinutý. Vylučovanie zabezpečujú metanefrídie, ktoré sa nachádzajú v každom článku v páre a ústia von z tela vždy v nasledujúcom článku tela. Nervová sústava je rebríčková. V každom článku sa nachádza pár ganglií, ktoré sú pospájané komisúrami (priečnymi spojmi) a konektívami (pozdĺžnymi spojmi). Sú väčšinou oddeleného pohlavia, hermafroditizmus je menej častý. Môžu sa rozmnožovať aj nepohlavne rozpadom materského organizmu na viac častí, ktoré dorastajú.
Zástupcovia obrúčkavcov žijú hlavne v moriach, sladkej vode, ale i v pôde.
 
Trieda Mnohoštetinavce Polychaeta
Väčšinou morské obrúčkavce. Na článkoch je pár parapódií, ktoré slúžia na pohyb a nesú tiež žiabre, hmatové brvy a zväzky štetín. Na prvom článku je pár tykadlových výrastkov. Častejšie sa rozmnožujú nepohlavne, a to rôznymi spôsobmi. Početnosťou druhov je to oveľa väčšia skupina ako opaskovce, ale menej významná. Najznámejší zástupcovia sú napr. húsenkovka (afroditka) pestrá žijúca na morskom dne, nereidka vznášavá, ktorá sa vo vode vznáša a palolo zelený, typický nepohlavným rozmnožovaním. Predná časť jedinca je nepohlavná, a produkuje zadnú pohlavnú časť (obsahuje pohlavné bunky), ktorá sa od jedinca oddeľuje a samostatne sa vznáša.
 
Trieda Opaskovce Clitellata
Majú zreteľné článkovanie. Nemajú parapódie ani tykadlá, ale na každom článku sú zväzky štetín. Dýchajú celým povrchom tela, žiabre majú len niektoré druhy. Sú hermafrodity. Pohlavné žľazy sa nachádzajú len v prednej časti, tu je aj opasok - clitellum. Žijú v sladkých vodách, v bahne, ale aj v mori a v pôde. Najznámejším druhom je dážďovka obyčajná. Je dlhá 90-190mm. Žije v pôde v nížinách i v horskom stupni. Dážďovka svietivá je dlhá 45-115mm a je schopná svetielkovať. Žije v horách v práchnivom dreve.
Pijavice v súčasnosti tvoria už samostatnú triedu Hirudinea. Telo pijavíc je sekundárne článkované (navonok je článkov viac). Majú dve prísavky: predná je menšia, zadná je väčšia. Telo má štetiny len výnimočne. Často je pigmentované. Opasok býva len slabo vyvinutý. Majú najviac vyvinutú črevnú riasu typhlosolis, ktorá zväčšuje povrch pre vstrebávanie. Cicajúce druhy majú vyvinutý silný svalnatý hltan.

Pijavica lekárska (Hirudo medicinalis) je dlhá 100-150mm. Na chrbte má charakteristické žlté alebo pomarančové pásiky. Žije v dobre prehrievaných plytkých nádržiach, ale aj v rybníkoch, jazerách a riečnych ramenách. Živí sa krvou teplokrvných stavovcov, najmä dobytka, koní a človeka. Pri cicaní vypúšťa do rany hirudinín, ktorý zabraňuje zrážaniu krvi. Preto rany i po opadnutí pijavice ešte dlho krvácajú. V súčasnosti je zriedkavejšia. Pijavica konská je naša bežná pijavica v stojatých a tečúcich vodách. Je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi. Dosahuje veľkosť až 15cm.
Kmeň: Hlístovce Nematoda
Sú to živočíchy s podlhovastým, nečlánkovaným telom, ktoré je na priereze okrúhle, dvojstranne (bilaterálne) súmerné a je tvorené z 3 zárodočných vrstiev - ektoderm, mezoderm a endoderm. Medzi ektodermom a endodermom sa nachádza prvotná telová dutina pseudocél vyplnená tekutinou, ktorá je pod tlakom, a tým sa udržiava telo pružné. V tekutine sa tiež sústreďujú splodiny látkovej premeny. Typ kostry spevnenej tlakom sa nazýva hydroskelet, udržiava pevnosť a pružnosť tela. Hydroskelet je základom pre sťahovanie svalov, pomocou ktorých sa pohybujú. Telo je pokryté pevnou kutikulou, ktorá chráni organizmus pred nepriaznivými vonkajšími vplyvmi (pri endoparazitoch - pred účinkami tráviacich enzýmov hostiteľa). Kutikula sa pri raste zvlieka.
Tráviaca sústava je tvorená tráviacou rúrou s dvoma otvormi. Za ústnym otvorom sa nachádzajú cicavé zariadenia, rovné črevo končiace análnym otvorom. Vylučovaciu sústavu tvoria protonefrídie alebo nie je vyvinutá. Nervová sústava je pásová, je tvorená okolo hltanovou obrúčkou, z ktorej vybiehajú do tela nervové pásy a tiež do prednej časti, kde sa koncentrujú zmyslové orgány. Cievna sústava nie je vyvinutá.
Dýchajú celým povrchom tela, endoparazity dokážu prijímať kyslík anaeróbne - získavajú ho rozkladom sacharidov z potravy. Sú gonochoristi, vyskytuje sa u nich často pohlavná dvojtvarosť - pohlavný dimorfizmus (samce sú menšie ako samice). Vývin je nepriamy - z oplodneného vajíčka sa liahnu larvy, ktoré po viacnásobnom zvliekaní dospievajú. Ich životným prostredím je pôda (zúčastňujú sa na tvorbe humusu), sladká i morská voda. Mnohé druhy parazitujú na rastlinách, živočíchoch alebo človeku.
Hlísta detská (Ascarislumbricoides) - parazituje v tenkom čreve, hlavne u detí. Vývojový cyklus: oplodnené vajíčka hlísty nachádzajúce sa vo výkaloch sa hnojením zeleninových polí zachytávajú na zelenine, nedostatočne umytou zeleninou sa dostávajú do tráviaceho ústrojenstva človeka, v čreve sa zárodok uvoľňuje a preniká cez epitel čreva do krvného a miazgového obehu, krvou sú roznášané do pečene a pľúc, vykašliavaním sa dostávajú do ústnej dutiny, opätovným prehltnutím hlienu sa vracajú do tráviacej sústavy, do tenkého čreva, kde pohlavne dospievajú. Pohlavná dvojtvarosť hlísty detskej - samček je menší, má nápadne zahnutý koniec tela, samička je dlhšia.
Mrľa ľudská (Enterobiusvermicularis) - črevný parazit, hlavne u detí, spôsobuje svrbenie konečníka. Samice vyliezajú na okraje, kladú oplodnené vajíčka v okolí análneho otvoru a vyvolávajú dráždenie jeho epitelu.
Svalovec špirálovitý (Trichinellaspiralis) - larvy žijú špirálovito stočené v rôznych živočíchoch (ošípané, diviaky). Nedostatočne tepelne spracovaným mäsom sa dostáva do tela človeka, prenikne do svalov, zapuzdrí sa a spôsobuje horúčkovité ochorenia. Larvy sa môžu lymfatickými cestami a krvou dostať až do mozgu alebo srdca a spôsobiť smrť.
 
Trieda: Obojživelníky Amphibia
Tvoria prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Larválne štádium prekonávajú vo vodnom prostredí, kedy larvy dýchajú žiabrami. Vonkajšie žiabre po čase zaniknú a na žiabrových oblúkoch sa vytvoria žiabrové lupienky, čím vzniknú vnútorné žiabre. Pri premene na dospelého jedinca im žiabre zanikajú a sú nahradené pľúcami a dýchajú atmosférický kyslík. Majú hladkú kožu bez šupín, v ktorej je množstvo slizových žliaz.
Kostra je v prevažnej miere kostená. Základ tvorí chrbtica, stavce majú bočné výbežky. Stavec, ktorý spája chrbticu s lebkou má dva výbežky, čo bráni otáčaniu hlavy. Vytvorila sa kostra predných a zadných končatín, ktoré sa ku chrbtici pripájajú lopatkovým a panvovým pásmom. Rebrá sú vytvorené v náznakoch. Dýchacím orgánom dospelých jedincov sú pľúca, ktoré sú u mlokov málo vnútorne členené, u žiab majú zložitejšie usporiadanie. Vzduch sa dostáva do pľúc prehltávaním, nakoľko nie sú vyvinuté rebrá, a teda ani hrudný kôš. Mechanizmus nádychu a výdychu je preto iný ako u vyšších tried. Dýchanie pľúcami je do značnej miery dopĺňané kožným dýchaním.
Majú zložitejší krvný obeh, srdce má 2 predsiene a 1 komoru. Do pravej predsiene prichádza z tela odkysličená krv, tá prechádza do komory. Do ľavej predsiene prichádza okysličená krv z pľúc a tá rovnako prechádza do spoločnej komory. V komore nastáva miešanie okysličenej a neokysličenej krvi. Časť krvi z komory putuje do pľúc a časť sa dostáva do telového krvného obehu. V porovnaní s rybami sa vytvárajú 2 krvné obehy: pľúcny a telový. Sú to ektotermné živočíchy, ich telesná teplota závisí od teploty vonkajšieho prostredia. Okrem vnútorného ucha majú aj stredné ucho, v ktorom je 1 sluchová kostička - strmienok. Ten sa na jednom konci opiera o sluchový bubienok na boku hlavy. Obojživelníky kladú vajíčka do vody, kde sa z nich liahnu žubrienky. Zaniká chvostová plutva a vytvárajú sa dva páry končatín. Žubrienky sa živia rastlinnou potravou, dospelé jedince sa živia prevažne živočíšnou potravou.
 
Trieda: Plazy Reptilia
Sú prispôsobené životu na suchej zemi, druhotne môžu prejsť do vodného prostredia. Takmer všetky majú končatiny, pomocou ktorých sa pohybujú. Telo je pokryté kožou, na ktorej sa nachádzajú rôzne štíty a výrastky, ktoré chránia pokožku pred poškodením (korytnačky, krokodíly). Vylučovacie žľazy sa v pokožke nenachádzajú, iba ak pachové žľazy na vymedzovanie teritória.
Kostra je kostená. Hlavová a tvárová časť je dokonalejšia. Chorda sa nachádza len v embryonálnom štádiu, neskôr vznikajú stavce. Chrbtica je rozdelená na časti (nachádza sa aj drieková časť), nosič (atlas) a čapovec (epistrofeus) majú len 1 kostený výbežok, ktorý umožňuje pohyblivé spojenie medzi hlavou a chrbticou. Nachádzajú sa u nich rebrá. V chvostovej časti je veľký počet stavcov.

Nervová sústava je dokonalejšia. Vyvinutý je predovšetkým predný ale aj stredný mozog. Napriek veľkosti predného mozgu je tu pomerne málo šedej hmoty. Slabo je vyvinuté vonkajšie a stredné ucho, dobre je vyvinuté vnútorné ucho, v ktorom je strmienok. Kvalita zraku závisí od skupiny živočíchov. U niektorých sa nachádzajú mihalnice a žmurka. U hadov je žmurka prirastená. Temenné oko, ktoré registruje svetlo a tmu, sa nachádza medzi temennými kosťami. Čuchový ústroj je rôzny podľa skupiny živočíchov.
U všetkých plazov sú vyvinuté pľúca. Dýchanie kožou sa nevyskytuje. Hrudnú dutinu od brušnej oddeľuje bránica, ktorá napomáha pri dýchaní. V srdci dochádza oproti nižším stavovcom ku zmene - 2 predsiene a komora je čiastočne (alebo úplne u krokodílov) rozdelená, takže dochádza k menšiemu miešaniu okysličenej a neokysličenej krvi. U všetkých plazov je malý pľúcny obeh a veľký telový obeh. Ostávajú zachované prvé 3 žiabrové oblúky. Nemajú stálu telesnú teplotu, väčšina z nich obľubuje teplejšie podnebie alebo vyhrievanie sa na slnku.

Ústna dutina je výraznejšie oddelená od hltanovej časti. Prvýkrát sa vyskytuje slepé črevo na rozhraní tenkého a hrubého čreva. Krokodíly majú špeciálny typ alveolárneho chrupu. Jazyk je u jašteríc rozoklaný. Prvýkrát sa vyskytujú pravé obličky s močovými cestami a mechúrom. Nachádza sa tu spoločné vyústenie močových a pohlavných ciest - kloaka.

Plazy sú oddeleného pohlavia. Vývoj jedinca prebieha mimo tela vo vajci (významnú úlohu tu zohráva amnión /podľa toho Amniota - blanovce/ a vo vnútri plodová voda). Vývoj prebieha niekoľko týždňov. Plazy sú najviac rozšírené v tropických oblastiach, mnohé sa prispôsobili životu vo vode (krokodíly, korytnačky). Plazy majú veľký význam v prírode, pretože ničia škodlivý hmyz (jašterice) a hlodavcov (vretenice). Väčšina z nich je zákonom chránená.