Mnohobunkové živočíchy

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 303 slov
Počet zobrazení: 11 812
Tlačení: 489
Uložení: 465
RÍŠA: ŽIVOČÍCHY (ANIMALIA)
PODRÍŠA:  Mnohobunkové živočíchy
 
Charakteristika mnohobunkových živočíchov:
- mnohobunkové, heterotrofné organizmy
- sú konzumenty
- tvoria sa u nich špecializované bunky, tkanivá, orgány
- telo tvoria 2 typy buniek - somatické (telové)
- gaméty (pohlavné)
 
Mnohobunkovce prechádzajú procesom EMBRYOGENÉZY:
- brázdenie (delenie) zygoty
- špecializácia buniek (sú diferencované)
- vznik zárodočných buniek – Blastoméry
- vznik tkanív a orgánov
 
- všetky mnohobunkové organizmy (aj človek) prechádzajú rovnakými vývinovými obdobiami:
  Zygota (ak sa delí vzniká)-Morula-Blastula-Gastrula
 
Morula: - 16-18 buniek
- mnohobunkový plný útvar
- prechádza do ďalšieho vývinového štádia (-Blastula)
 
Blastula: - mnohobunkový dutý útvar
  - povrch tvorí len 1 vrstva buniek
 
Gastrula: - vzniká preliačením 1 časti blastuly
- vznikom gastruly sa tvoria zárodočné vrstvy a telová dutina
 
 
Embryonálne bunky (= Blastoméry)
- z nich vznikajú - zárodočné vrstvy - endoderm
- mezoderm
- ektoderm
  - telové dutiny - blastocel (prvotná telová dutina)
  - mixocel (zmiešaný typ)
  - célom ( druhotná telová dutina)
Stavba tela
•  Najjednoduchšie mnohobunkovce:
- telo je zložené z 2 zárodočných vrstiev (ekto a endodermu)
- súmernosť tela – najčastejšie lúčovitá (môžeme viesť viac osí súmernosti a vzniknú vždy rovnaké
polovice)
•  Zložitejšie mnohobunkovce:
- telo tvorí aj tretia zárodočná vrstva (mezoderm)
- súmernosť tela- bilaterálna
 
SYSTÉM ŽIVOČÍCHOV
Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy
Oddelenie: Dvojlistovce (Diblastica)
Kmeň: 1. Hubky (Porifera)
2. Pŕhlivce (Cnidaria) - Trieda:Polypovce
Medúzovce
Koralovce
3. Rebrovky 
 
 
KMEŇ: HUBKY
Charakteristika:
- veľkosť- od niekoľkých milimetrov po niekoľko metrov
- najjednoduchšie vodné organizmy
- telo je nepohyblivé (prirastené k podkladu)
- nemajú nervové a zmyslové bunky
- sú to najstaršie mnohobunkové organizmy
 
Stavba tela:
- telo má amorfný až pohárovitý tvar
- medzi ekto- a endodermou je MEZOGLEA
- medzi 2ma zárodočnými vrstvami sa nachádza BLASTOCEL – je vyplnený rôsolovitou hmotou (mezoglea)
- v mezoglei sa nachádzajú - Ihlice - kremičité
- vápenaté (tvoria kostru hubky)
- Spongiové vlákna - z organickej hmoty
- tvoria kostru hubky
- Meňavkovité bunky – zabezpečujú prenos výživných látok
- endoderm ohraničuje tráviacu dutinu
- tráviacu dutinu vystieľajú CHOANOCYTY - golierikovité bunky
- sú bičíkaté
- zabezpečujú prenos látok z povrchu bunky do vnútra bunky
- na povrchu tela hubky sa nachádzajú otvory OSTIE- cez ne sa dostáva voda do vnútra bunky
- voda z tela sa dostáva cez nápadný otvor OSCULUM (v tomto prípade sa cez osculum len vylučujú látky)
- trávenie u hubiek je vnútrobunkové
- vývinové štádium je na úrovni gastruly
- proces vzniku hubiek sa nazýva GASTRULÁCIA
 
Rozmnožovanie hubiek:
•  Nepohlavné - pučaním - vznikajú kolónie
- v nepriaznivých podmienkach tvoria v mezoglei GEMULE - majú guľovitý tvar
- obsahujú zárodočné bunky-
  vo vnútri prežívajú zimu
- na jar z gemulý vznikajú
nové hubky
•  Pohlavné - gaméty sa tvoria v mezoglei z nediferencovaných meňavkovitých buniek (archeocytov)
  - zo zygoty sa vyvíja obrvená larva
Výskyt hubiek:
- vodné organizmy
- väčšinou morské, menej sladkovodné
- žijú prisadnuto, tvoria kolónie
 
Druh:
Hubka riečna (sladkovodná)
Venušín kôš (morská, až 60cm)
Hubka micia (je produktom na prírodné špongie)
 
KMEŇ: PŔHLIVCE
Stavba tela:
- telo je zložené z ekto a endodermu
- bunky pŕhlivcov tvoria tkanivá
- blastocel je vyplnený bunkami, ktoré sú podobné mezoglei hubiek
- KORALY- majú v blastocéle bynky mezodermálneho pôvodu
- bunky tvoria hubovitú štruktúru – mezenchým
- telo je vakovité, na úrovni gastruly
- 1x sa vyskytujú GONÁDY
- oplodnenie je vonkajšie
- názov kmeňa je odvodený od prítomnosti pŕhlivých buniek, ktoré sa nachádzajú na ramenách v ektoderme
 
Anatómia tela:
TS: - tráviaca dutina (je vakovitá)
- dutina obsahuje 1 otvor na príjem a výdaj látok (trávenie je cyklické-prijímem, strávim, vylúčim)
- u medúz črevo tvorí gastrovaskulárnuu sústavu (plní sústavu obehovej sústavy)
 
SS: - majú jednoduché svalové bunky, ktoré pomáhajú pri pohybe
 
NS: - najjednoduchší typ NS – Difúzna (rozptýlená)
- u medúz nervové bunky tvoria pásy okolo klobúka
- výborná regeneračná schopnosť
 
ZMYSLY: - u medúz- statické a zrakové zmyslové orgány
 
P-RS: - nepohlavne: pučaním
  - pohlavne: gamétami (oplodnenie je vonkajšie)
 
 
Životný cyklus pŕhlivcov prebieha cez 2 formy:
·  polyp
·  medúza
 
POLYP: - telo vakovitého tvaru
- štádium prisadnuté na podklade (nepohiblivé) , má tenkú mezogleu
- rozmnožuje sa väčšinou nepohlavne
- na spodnom konci je nožný disk, na opačnom konci je ústny otvor gonády po bokoch tela ( v pukoch)
v nich sú gaméty
- osculum - na príjem a výdaj potravy
     - vnútri tráviaca dutina ( tráviace črevo s jedným otvorom)
               - ramená s pŕhlivými bunkami
 
 
MEDÚZA: - pohyblivé, voľne plávajúce štádium klobúkovitého tvaru
- črevo sa rozdeľuje na komplikovanú gastrovaskulárnu sústavu (aj obehové funkcie)
- nervové bunky sústredené do pásov obopínajúcich klobúk medúzy
- na okraji klobúka – statické a zrakové zmyslové orgány
- vo svojom vývine majú obrvenú larvu gastrulového typu – planulu
- tvar zvona, misky
   - vývojovo mladšia
   - ústny otvor na spodnej strane
 
Trieda: Polypovce
- prevláda polypové štádium
- TS tvorí vak bez priehradok
- ich medúzy majú okraj klobúka prekrytý plachtičkou
- majú veľkú regeneračnú schopnosť
- žijú v mori aj v sladkých vodách
- živia sa planktónom
 
Druh:
- Nezmar hnedý - Medúzka sladkovodná (v stojatých vodách)
- Nezmar zelený
Trieda: Medúzovce
- prevažná časť životného cyklu je v štádiu medúzy
- gonády sa nachádzajú po stenách gastrovakulárnej  sústavy a sú endodermálneho pôvodu
- po oplodnení vzbiká larva, ktorá prisadá a mení sa na polypa
- polypy sa rozmnožujú nepohlavne oddeľovaním častí – STROBILÁCIOU
 
Druh:
- Medúza ušatá (v európskych moriach)
 
Trieda: Koralovce
- nemajú štádium medúzy
- rozmnožujú sa nepohlavne – pučaním, delením
- pohlavné bunky vznikajú v gonádach
- majú vnútornú kostru v mezoglei tvorenú ihlicami
- vonkajšia kostra – rohovina alebo uhličitan vápenatý (veľmi pevná)
- živia sa mikroskopickými organizmami
- v teplých čistých moriach (tvoria kolónie)
- z ich vonkajšej kostry sa tvoria vápencové útvary, koralové útesy  a ostrovy – atoly
- patria emdzi najstaršie živočíchy
 
Druh:
- Sasanka konská (má mäkké telo)
 
KMEŇ:  REBROVKY
- stavbou tela pripomínajú pŕhlivce
- vývin je priamy, blastocél obsahuje mezenchým, z ktorého vznikajú svaly
- stavbou tela sú blízke larve planule, tento jav sa nazýva NEOTÉNIA
- nemajú pŕhlivé bunky, nahrádzajú ich lepivé bunky KOLOBLASTY
- na povrchu tela je 8 pásov lupienkov v podobe rebier (preto sa nazývajú rebrovky)
- obsahujú až 99% vody a v mori sú priesvitnejšie ako medúzy
- výskyt: vznášajú sa v mori, niektoré lezú po dne
 
Druh:
- Beroa oválna
- Venušin pás

Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy
Oddelenie:Trojlistovce (Triblastica)
Vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia)
Skupina (1): Necélomové prvoústovce (Acoelomata)
Kmeň: 1. Ploskavce (Plathelminthes) - Trieda: Ploskulice
    Motolice
 Pásomnice
2. Hlístovce (Nematoda) - Rad: Háďatká
 Hlísty
 Mrle
    Nitkovky
 
Skupina(2): Celómové prvoústovce (Coelomata)
Kmeň: 3. Mäkkýše (Mollusca) - Podkmeň: Mäkkýšovce
  Schránkovce- Trieda: Ulitníky -Rad: Vodniaky
Slimáky
  Lastúrniky
  Hlavonožce
  4. Obrúčkavce (Annelida)- Trieda: Mnohoštetinavce
  Máloštetinavce
  Pijavice
ODDELENIE: TROJLISTOVCE
- telo tvoria 3 zárodočné vrstvy: - endoderm (vnútorná vrstva)
 - mezoderm (stredná vrstva)
  - ektoderm (vonkajšia vrstva)
- súmernosť tela: bilaterálna (= dvojstranne súmerná – telom vedieme len  1 os súmernosti a dostaneme 2
  rovnaké polovice)
- diferencovanosť tela: -  hlavová časť – KRANIÁLNA
  - chvostová časť – KAUDÁLNA
   - brušná časť – VENTRÁLNA
   - chrbtová časť – DORZÁLNA
- proces formovania hlavy: cefalizácia (v hlavovej časti sa sústreďuje nervová sústava a zmysly)
- pohyb: pomocou svalovej sústavy
  vziká “kožnosvalový vak“ (- zdokonaľuje sa pohyb-dokonalejší a rýchlejší metabolizmus-zložitejší
  príjem potravy- zdokonaľuje sa telová sústava (otvor na príjem aj
 výdaj potravy)- formujú sa dokonalejšie vylučovacie sústavy-
  vznikom viacerých telových sústav sa zdokonaľuje vnútorná stavba tela)
 
VÝVOJOVÁ VETVA: PRVOÚSTOVCE
- živočíchy, u ktorých ústny otvor vznikol z primárneho otvoru Gastruly a na opačnom konci tela sa vytvoril
  vylučovací otvor
 
SKUPINA: NECÉLOMOVÉ PRVOÚSTOVCE
- nie sú viazané len na 1 biotop preto sú pri trojlistovcoch
 
KMEŇ: PLOSKAVCE
- zárodočné vrstvy: bez mezodermu (iba ekto- a endoderm)
- telová dutina: schizocel (prvotná telová dutina)
- hmota schizocelu: mezenchým
- stavba tela: - zhora sploštené
  - tvorí ho HLAVA a TRUP
- anatómia tela:
  TS: - cyklické trávenie
- 1 otvor na príjem aj výdaj  (na brušnej strane)
- tráviaca dutina – je bohato rozvetvená
- typ: gastrovaskulárna
 
  VS: - 1x výskyt
- protonefrídie – plamienkové bunky, sú obrvené (brvami zhromažďujú katabolity a otvorom ich vylúčia)
NS: - v hlavovej časti- 1 pár ganglií (uzliny)
- z ganglií- 2 nervové pásy (sú pospájané navzájom nervovými vláknami, vyrastajú z brušnej časti)
- typ: gangliová-pásavá
 
ZMYSLY: - niektoré majú pigmentové škvrny
- dobrá regeneračná schopnosť
 
DS: - dýchanie je kožné = celým povrchom tela
 
P-RS: - hermafrodity (obojpohlavné)
- vývin nepriamy = cez larvu
 
TRIEDA: Ploskulice
Druh: Ploskuľa mliečnobiela - pri pohybe pomáhajú riasinky a sliz
 - voľne žijúci, sladkovodný živočích
 - cca 2cm
    - má očné škvrny, ktoré reagujú na svetelné podráždenie
TRIEDA: Motolice
Druh: Motolica pečeňová - parazit, najčastejšie parazituje v pečeni oviec (prechádza cez viacerých hostiteľov)
  - cez TS sa dostávajú do CS
  - živia sa krvou, slizom
  - môže spôsobiť smrť
TRIEDA: Pásomnice
Druh: Pásomnica dlhočlánkovaná - 8-12m
   - parazit tenkého čreva cicavcov
   - odoberá živiny, človek je anemický
   - telo sa skladá z hlavičky s prísavkami – nimi sa pripevní o sliznicu TČ
(tenké črevo je hlavným orgánom trávenia a vstrebávania)
   - TS zanikla a potravu prijímajú celým povrchom tela
- získame ju cez nedostatočne spracované mäso
 
 
 
 
KMEŇ: HLÍSTOVCE
- zárodočné vrstvy: bez mezodermu (len ekto- a endoderm)
- prvotná telová dutina: pseudocel (= nepravá telová dutina bez epitelovej výstelky)
- hmota pseudocelu: tekutina pod tlakom HYDROSKELET (“vodná kostra“)
- stavba tela: - podlhovasté, na priereze okrúhle , červovitého tvaru, hladké, nečlánkované
  - na povrchu je pevná, pružká kutikula
- anatómia tela:
  TS: - tráviaca rúra (vytvára sa črevo)
- ústny a análny otvor (2 otvory)
- typ: gastrovaskulárna
 
  VS: - protonefrídie (plamienkové bunky)
- osobitné žľazy na vylučovanie látok
 
  NS: - v hlavovej časti- 1 pár ganglií (uzlín)
- z ganglií- 2 nervové pásy (1 pár je brušný a 1 je chrbtový)
- typ: gangliová-pásavá
 
  DS: - nie je vyvinutá, dýchanie je aeróbne
- kyslík získavajú rozkladom OL
- nie je tu kožné dýchanie
 
  CS: - ešte nie je vyvinutá
 
  P-RS: - gonochoristi (s oddelenými pohlavnými bunkami)
- vývin nepriamy
  - výrazný pohlavný dimorfizmus (vieme rozlíšiť samca a samicu)
 
RAD: Háďatká
- sú to rastlinné parazity
Druh: Háďatko repné - parazituje na koreňoch repy
  - poškodzuje koreňovú sústavu, odoberá živiny
 
RAD: Hlísty
Druh: Hlísta detská - parazit tenkého čreva
   - u človeka
  - ako ju dostaneme: larvy z listovej zeleniny
  - liečenie antibiotikami
RAD: Mrle
Druh: Mrla ľudská - parazit hrubého čreva (v okolí análneho otvoru)
 - kvôli slabej hygiene
    - samičky v okolí konečníka kladú larvy (sú svrbivé)
RAD: Nitkovky
Druh: Vlásovec očný - môže sa dostať až po rohovku
Svalovec špirálový - pri nedostatočnej tepelnej úprave mäsa
- spôsobuje svrbenie
- zapuzdrí sa do svalov
 
SKUPINA: CELÓMOVÉ PRVOÚSTOVCE
- zárodočné vrstvy: ektoderm, mezoderm (nie je po celý život), endoderm
- druhová telová dutina: célom (blastocel je potlačený)
  jej steny sú z mezodermy
- stavba tela: vznikom célomu sa tvorí článkované telo
 
Význam célomu:
- célom vytvára dobre izolované vnútorné prostredie
- vznikajú špecializované svaly
- živočíchy majú dobre vyvinutú CS a VS
- célom je hydroskeletom – obsahuje vodu a spevňuje telo
 
KMEŇ: MÄKKÝŠE
- vývoj mäkkýšov : smeroval k pasívnemu spôsobu života
- telová dutina: Mixocel - prvotná telová dutina splýva s druhotnou
 célom - len počas embryonálneho vývinu
   - počas rastu sa rozpadá a splýva s prvotnou telovou dutinou
- stavba tela: - hlava
  - svalnatá noha - z hladkého svalového tkaniva
  - vnútornostný vak
- schránka: - ulita
- lastúra
 (dochádza ku vzniku vnútornostného vaku)
 
- anatómia tela:
  TS: - charakteristický znak RADULA (pilnikovitý jazýček - na strúhanie potravy)
- 1x tráviaca žľaza HEPATOPANKREAS (orgán produkujúci enzýmy a tým napomáha tráveniu)
 
  DS: - vodné - Žiabrami
- suchozemské - Pľúcnymi vakmi
 
  CS: - otvorená, len u hlavonožcov uzavretá
   (výbežky sa spájajú a prechádzajú cez 1 komorové srdce)
- srdce je jednokomorové, v osrdcovníku
- telová tekutina HEMOLYMFA
- dýchacie farbivo- HEMOCYANÍN (zabezpečuje prenos kyslíka), HEMOGLOBÍN
 
  VS: - metanefrídie, je dokonalejšia
NS: gangliová-pozmenená rebríčková
 
 
ZMYSLY: - oči-môžu byť ploché
- oči u hlavonožcov- komorové (podobné ako u človeka)
- na hlave môžu byť 2 páry hmatadiel
 
P-RS: - hermafrodity aj gonochoristi
   - vývin- priamy aj nepriamy
 
Schránka môže byť buď- kompaktná (ulita) je ztočená -pravotočivá alebo ľavotočivá
  - z 2 pohyblivých častí
 
PODKMEŇ: Mäkkýšovce
Druh: Chitón
 
PODKMEŇ: Schránkovce
TRIEDA: Ulitníky - sú to hermafrodity
Rad: Vodniaky- typické mäkkýše, sú to vodné slimáky
Druh: Vodniak vysoký - má vysokú a krehkú ulitu, ktorá je ostrá
Kotuľka veľká - má ploskú ulitu
 
Rad: Slimáky
Druh: Močiarka živorodá - v sladkých vodách (v Dunaji)
Vretienka obyčajná - dostatočne štíhla
Slizniak karpatský - nemá ulitu
  - má modrofialovú farbu (SK)
Slimák
Ostanky = morské porcelánovce
  - rôzne tvarované a sfarbené ulity
 
TRIEDA: Lastúrniky - väčšinou gonochoristy
Druh: Korýtko rybničné - 5cm
  - v čistých a tečúcich vodách
  - lastúra je hrubšia (kvôli prúdu vody)
Škľabka veľká - 15-20cm
  - väčšinou v znečistených a stojatých vodách
Perlorodka - má vysokú perleťotvornú schopnosť
  - vznikajú po určitom čase perly
Hrebenatka
Slávka jedlá – tmavofialová až čierna
 
TRIEDA: Hlavonožce
- sú gonochoristi
- nemajú vonkajšiu schránku- je redukovaná do vnútra tela v podobe sépiovej kosti
- sú jedlé
- na ramenách majú prísavky
- svalnatá noha sa premenila na chápadlá (ramená) = je ich 8, a svalnatý lievik (na prečerpanie vody ku žiabram
  aj pohyb)
 
Druh: Lodienka perleťová - ako jediná má vonkajšiu schránku !!
Sépia obyčajná
Kalamár
Krak obrovský - oči má ako tanier
 - majú mohutné ramená
Osmonoh pobrežný – keď sú samice gravidné tak celý čas nejedia, ale potom hynú
 
KMEŇ: OBRÚČKAVCE
- stavba tela: - úplná článkovanosť (segmentácia) tela
   - telo je rovnomerne (homogénne) článkované- každý článok je predelený blanitou membránou a
každá časť samostatne existuje
- sú to najtypickejšie trojlistovce
- články (segmenty): - oddelené blanitými priehradkami
   - sú samostatnými jednotkami
   - môžu sa na nich vytvárať - zväzky štetín
- parapódia
- žiabre (u morských)
- zárodočné vrstvy: vytvorená tretia zárodočná vrstva MEZODERM
- vytvárením mezodermu vzniká druhotná telová dutina CÉLOM (prítomná po celý život)
- steny mezodermu sa dotýkajú endo- a ektodermu
- célom zatláča blastocél - prvotnú telovú dutinu
 
- anatómia tela:
  TS: - priame črevo s predĺženou riasou (zväčšuje vstrebávací povrch)

  DS: - žiabrami - len vodné
- celým povrchom tela - kožné dýchanie (suchozemské)
 
  CS: - zatvorená (sú prvé, ktoré majú uzavretú cievnu sústavu)
- brušná a chrbtová cieva (brušnou hemolymfa ide dozadu chrbtovou dopredu)
- telová tekutina- HEMOLYMFA
 
  VS: - metanefrídie- začínajú v 1 článku 
  - začínajú obrveným lievikom a v druhom vyúsťujú vylučovacím kanálikom
 
  NS: - na brušnej strane
- typ: gangliová-rebríčková
- v hlavovej časti sa nachádzajú 2 gangliá - nadhltanová uzlina
   - podhltanová uzlina
- v každom článku sa nachádza 1 pár menších ganglií, ktoré sú navzájom pospájané nervovými vláknami
 
  P-RS:- prevažne gonochoristi
- vývin- väčšinou priamy (môže byť aj nepriamy- cez larvu = TROCHOFÓRA)
- rozmnožovanie - pohlavné
- nepohlavné (niektoré morské- napríklad pučaním)
 
TRIEDA: Mnohoštetinavce
- väčšinou morské
- na článkoch majú veľa štetín
- vytvárajú parapódia
 
Druh: Dážďovka rybárska - morská
 - jedlá
Palolo zelený – morský
 
TRIEDA: Máloštetinavce
- majú málo štetín
- majú opasok, ktorý je v prednej časti tela a je to slizovitý obal = KOKÓN-a ten tvorí opasok
Druh: Dážďovka zemná - podieľa sa na tvorbe humusu
   - prežiera sa hlinou
   - čo z nej výjde to je humus (= hlina, ktorá prešla tráviacím traktom)
Dážďovka svietivá – fosforuje
Tubifex bahenný (sladkovodný)
TRIEDA: Pijavice
- ich článkovanie je homogénne
- vonkajšie články sú užšie a je ich viac ako vnútorných
- neobsahujú štetiny
- majú  2 prísavky - ústnu
  - chvostovú  s ktorými sa prisajú p hostiteľa
- sú dočasné ektoparazity
- nespôsobujú smrť
- ich pozdĺžne črevo vytvára bočné vaky,v ktorých zhromažďujú nasatú krv
 
Druh: Pijavica lekárska- v medicíne (na odčerpávanie krvi)
  - 10-12cm
Pijavička rybia
Pijavica konská – parazituje na koreňoch
 
KMEŇ: ČLÁNKONOŽCE
- ich názov nevyplýva od článkovaného tela
- charakteristický znak: rúrkované, článkované končatiny- ARTHROPODIA
   články končatín sú spojené kĺbom -rýchlejší pohyb (majú aktívnu funkciu)
  -premena končatín na: chytacie, ústne a zmyslové org.
- telo sa diferencuje na: HLAVU
    TRUP - hruď  morfologicky a fyziologicky
  - bruško
- článkovanosť: heteronómna (jednotlivé časti sú rôzne)
- časti tela: Hlava- proces cefalizácie (hlava vznikla splynutím prvých piatich článkov)
 Hruď- môžu byť rôzne upravené krídla (u hmyzu vyrastajú z 2. alebo 3. článku)
- končatiny- pohybová funkcia (= hrudné končatiny)
  Bruško- končatiny sú väčšinou zakrpatené
  - ak sú, slúžia na pridržiavanie vajíčok (napríklad u rakov)
 
- povrch tela: pevný pancier- tzv. Vonkajšia kostra
 - hlavnou zložkou panciera je chitín a je spevnený CaCO3 (uhličitanom vápenatým)
  - pancier sa skladá z pohyblivých doštičiek
  - zabezpečuje ochranu organizmu (je pevný)
  - nemá schopnosť rásť-lieni sa  (zvlieka)
  - svaly sa upínajú na vnútornú plochu panciera (vnútornú kostru)
- anatómia tela:
- telová dutina: Mixocel (vyplnený hemolymfou-obsahuje farbivá)
 
SS:- svaly sú priečne pruhované, veľmi výkonné
  - svaly sa upínajú na vnútornú stranu vonkajšej kostry
 
TS:- rôzne vyvinutá, zdokonalená, rozdelená na viac častí
  (viac diferencovaná - zdokonaľuje sa príjem potravy)
 
CS:- otvorená
  - hemolymfa môže obsahovať dýchacie farbivá
  (vylieva sa smerom k hlavovej časti)
  - srdce je trubicovité- na chrbtovej strane tela
 
 
DS:- závisí od prostredia, v ktorom žijú
  - celým povrchom tela
  - žiabre
  - pľúcne vaky -pavúkovce (systém chitinizovaných kanálikov/rúrok, ktoré prechádzajú celým telom,
  vyúsťujú po bokoch tela na každom článku otvormi, ktoré nazývame prieduchy)
  - vzdušnice (trachey)
  - pľúcne vaky a vzdušnice umožňujú intenzívnejšiu výmenu plynov, čo ovplyvňuje rýchlosť metabolizmu
 
NS:- gangliová- pozmenená rebríčková
v hlave- nadhltanová a podhltanová uzlina
v hrudi a brušku- hrudné a brušné gangliá
 
- nadhltanová uzlina intervuje (nervovo riadi) oči a tykadlá a je koordinačným centrom
- podhltanová uzlina intervuje (nervovo riadi) ústne ústrojenstvo
- niektoré nervové bunky podporujú v špecifických žľazách produkciu hormónov, ktoré ovplyvňujú vývin a
  premenu organizmu- vzniká (formuje sa) NEUROHUMORÁLNY SYSTÉM (=nervovo-hormonálne riadenie)
 
ZMYSLY:- sú dobre vyvinuté
  - oči, hmatové a čuchové receptory, rovnovážne a sluchové receptory
  - oči- jednoduché
  - zložené (facetové)
  - čuch a hmat- tieto receptory zdokonaľujú spôsob života vo vonkajšom prostredí
  - sluch- reagujú na sluchové podnety
 
VS:- nefrídie - sú premenené na hmatové a čeľustné žľazy
  - Malpigické žľazy - druhotne sa vytvorili a napájajú sa na zadné črevo, sú predchodcami obličiek
 
V- vajíčko
L - larva
K- kukla
I - imago

P-RS:- sú gonochoristi (oddeleného pohlavia)
  - vývin- priamy (bez larvy)
  - nepriamy- s dokonalou premenou: V-L-K-I
  - s nedokonalou premenou: V-L-I
 
Systém (taxonómia) článkonožcov:
Ríša: Živočíchy (Animalia)
Podríša: Mnohobunkové živočíchy (Polycytozoa)
Oddelenie: Trojlistovce (Triblastica)
Vývojová vetva: Prvoústovce (Protostomia)
Skupina: Célomové prvoústovce (Coelomata)
Kmeň: Článkonožce (Arthropoda)
Podkmeň: Trilobity (Trilobitomorpha)
  Klepietkavce-Trieda: Hrotnáče
    Pavúkovce-Rad: Šťúry
  Šťúriky telo je zložené z hlavohrude a bruška
  Pavúky
  Kosce
  Roztoče  hlavohruď a bruško tvoria 1 celok (sú dokon.)
Kôrovce-Trieda:Veslonôžky
Kaprovce
Lupeňonôžky
Rakovce- Rad: Rovnakonôžky
Rôznonôžky vyššie kôrovce
Desaťnožce-Podrad: Kraby
     Raky
Viacnôžky- Trieda: Mnohonôžky
  Stonôžky
Hmyz-Trieda: Šesťnôžky -Podtrieda:Bezkrídlovce- Rad: Chvostovky (Collembola)
    Švehly (Thysanura)
 Krídlovce-Nadrad: S nedokonalou premenou (Hemimetabola)
    Rad: Vážky (Odonata)
  Šváby (Blattodea)
  Rovnokrídlovce (Orthoptera)
  Ucholaky (Dermaptera)
   Vši (Amoplura)
  Bzdochy (Heteroptera)
  Švoly (Mallophaga)
   Modlivky (Mantodea)
   Nadrad: S dokonalou premenou (Holometabola)
   Rad:  Blanokrídlovce (Hymenoptera)
   Dvojkrídlovce (Diptera)
Motýle (Lepidoptera)
Blchy (Siphonaptera)
Chrobáky (Coleoptera)
 
PODKMEŇ: TRILOBITY (Trilobitomorpha)
- stavba tela- Hlava
  - Trup (nie je diferencovaný)
  - Telson (koncová časť tela, ktorá vznikla splynutím posledných článkov)
- telo je pokryté pancierom
- chrbát panciera je rozdelený na 3 laloky/ lobity
- v súčasnosti sú to skameneliny (žili v prvohorách)  Obrázok
- telo bolo článkované- z každého článku vyrástal 1 pár končatín Trilobity
- morské jedince (žili na dne morí a oceánov)
- veľkosť: 2-10cm (niektoré aj 60cm)
- ak sa pohybovali, tak sa odrážali od dna
 
PODKMEŇ: KLEPIETKAVCE (Chelicerata)
- väčšinou suchozemské
- stavba tela: A. primitívnejšie druhy- hlavohruď- chelicery (premenený prvý pár končatín= klepietka)
  - pedipalpy (premenený druhý pár končatín=hmatadlá)
 - 4 páry končatín
- bruško- bez končatín
  B. dokonalejšie formy- hlavohruď+bruško = tvoria jeden celok
  (ťažko rozlíšiť hlavu a bruško)
TRIEDA: Hrotnáče (Merostomata)
- ešte žijúce
- vo voľnej prírode
- veľkosť cca 1m
- hlavohruď je pokrytá pancierom obrázok
- telo je zakončené hrotom Hrotnáč americký (Ostrochvost)
- nožičky majú rozdvojené
 
TRIEDA: Pavúkovce (Arachnoidea)
Rad: Šťúry (Škorpióny)
- telo je článkované  Obrázok
- na konci tela je jedová žľaza  Šťúr karpatský
Druh: Šťúr Karpatský
 
Rad: Šťúriky
- v starých knihách
- po múroch Obrázok Šťúrik
- veľkosť maximálne milimeter
 
Rad: Pavúky
- hlavohruď je s bruškom spojená výraznou stopkou
- chelicery majú podobu končatín
- majú výrazné hryzadlá, do ktorých ústia jedové žľazy
- na hlavohrudi majú 8 očí
- tkajú siete pomocou snovacích žliaz (v zadnej časti bruška)- produkujú tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne a tak
  stavajú (tkajú) siete
- vždy si postavia najskôr rám siete
- tkanie siete je inštinktívna záležitosť  obrázky
- dýchajú pľúcnymi vakmi
- charakteristické je mimotelové trávenie
Druh: Kútnik domový
   Tarantula (zástupca vtáčkarov)
  Križiak
  Pavúčik vodný- aktívny je v noci
- skrýva sa v škárach múrov
- sú dravé (aktívne vyhľadávajú potravu)
- je obrvený
- opačne stavia sieť
- na hladine zachytáva bublinky (na dýchanie vo vode) - dýcha pľúcnymi vakmi
Rad: Kosce
- netkajú siete
- výskyt: vo vlhkých, tmavých a teplých oblastiach
- má dlé, tenké končatiny- ľahko sa ulomia (po odtrhnutí končatín vykonáva kosivý pohyb)
Druh: Kosec domový

Rad: Roztoče
- výrazný pohlavný dimorfizmus
- oplodnenie je vnútorné
- živia sa krvou (krv saje samička)
- samček sa živí šťavami z tráv
- v koncových častiach tykadiel majú senzory, ktoré vnímajú či sa nachádza CO2
- sú najdokonalejšie klepietkavce
- chelicery a pedipalpy zrástli do GNATOSTOMY (predchodca čeľustí)
- sú súčasťou prachu
- majú viac negatívny význam ako pozitívny
- vyvolávajú ochorenia
- kliešť môže byť prenášačom vírusu (encefalitída) alebo baktérie (lymská borelióza- zápal lymfatických uzlín)
Druh: Kliešť obyčajný
Skladokaz múčny
 
PODKMEŇ: KÔROVCE (Crustacea)
- žijú vo vode alebo v blízkosti vody
- stavba tela: A. Hlavohruď- 2 páry tykadiel
  - 1 pár hryzadiel
  - 2 páry čeľustí
 - zložené oči (Naupliové oko-typické pre larvy a cyklopa)
  - 1 pár dvojitých končatín- na každom článku (sú rozdvojené)
  B. Bruško- na konci vidlica alebo telson
  - končatiny na nosenie vajíčok
- vývin:  priamy (väčšinou sladkovodné)
  nepriamy cez larvu /NAUPLIUS, ZOEA/ (väčšinou morské)
- systém kôrovcov:
  Trieda: Veslonôžky  Telo nemá stabilný počet článkov
    Kaprovce  Nižšie kôrovce Sú súčasťou planktónu
    Lupeňonôžky   Veľkosť cca 1mm

  Rakovce - Rad: Rovnakonôžky Stabilizoval sa počet
Rôznonôžky Vyššie kôrovce článkov.
Desaťnožce - Podrad: Kraby  Dokonalejší pohyb.
Raky
  
- dýchanie: žiabrami
 
TRIEDA: LUPEŇONÓŽKY
Druh: Dafnia- veľkosť 1-2mm
 
TRIEDA: KAPROVCE
Druh: Kaprovec Ploský- veľkosť max 5mm
   - dočasný ektoparazit
  - živí sa krvou hostiteľa
 
TRIEDA: VESLONÓŽKY
Druh: Cyklop obyčajný- 1 naupliové oko
  - vidlicovité končatiny
 
TRIEDA: RAKOVCE
Rad: Rovnakonôžky
Druh: Žižiavka múrová-  hrudné končatiny slúžia na pohyb
- telo z vrchu sploštené
 
Rad: Rôznonôžky
Druh: Krivák obyčajný-  súčasť planktónu
-  telo z boku sploštené
  -  2 typy končatín- Hrudné (na chôdzu)
- Brušné (na plávanie)
Rad: Desaťnožce
- 10 končatín (5 párov)
- morské aj sladkovodné
- Podrad: Raky- v 1 článku tykadiel majú polohovorovnovážny orgán- STATOCYSTA- dutinový orgán-
zbierajú si tam zrnká piesku, ktoré dráždia nervové zakončenia a tak si udržiavajú rovnováhu
(zvliekaním panciera stratia aj piesok)
  Druh: Rak riečny- v čistých pramenitých vodách, indikátor čistoty vôd
Rak pustovník
Langusta obecná
Homár obyčajný
 
- Podrad: Kraby- hlavohruď je okrúhla
  - z vrchu sploštená
  - bruško výrazné skrátené a ohnuté pod hlavohruď
  - oči na stopkách
  - 2 rôzne veľké klepetá
  Druh: Krab obyčajný
Veľkrab japonský
Krab kamčatský (až 3m)
 
PODKMEŇ: VIACNÓŽKY (Myriapoda)
- sú suchozemské
- dravé- aktívne vyhľadávajú potravu
- vyskytujú sa v tmavých, tienistých miestach alebo v pôde
 
TRIEDA: MNOHONÓŽKY
- telo na priereze okrúhle
- telo sa skladá z dvojčlánkov (z každého 1 pár končatín)
- sú tmavšie
  Druh: Mnohonôžka zemná
 
TRIEDA: STONÓŽKY
- dvojčlánky tvoria širší a užší a z nich vyrastajú 2 páry končatín
- telo z vrchu sploštené
- sú hnedočervené
  Druh: Stonôžka obyčajná-
 
PODKMEŇ: HMYZ (Insecta)
- hrudné články sú 3- z každého vyrastá 1 pár končatín (= 6 nôžky)
- z 2. a 3. článku- vyrastajú krídla
- 2. článok je blanitý (včely, muchy)
- 3. článok je rôzne upravený
- typy krídel: - Blanité- 2 páry krídel
  - včely, osy, sršne
- Pergamenovité- stvrdnuté
 - koníky, kobylky, svrčky
  - Chitinizované- POLOKROVKY- bzdochy
- z 2/3 sú chitinizované, spodná časť je blanitá
  -KROVKY-chrobák, lienka, roháč
- celé sú chitinizované
  - Šupinovité- základ je blanitý, sú s malými šupinkami
  - motýle
- anatómia tela:
  TS:- dostatočne upravená
  - rôzne typy ústnych ústrojov
  - u suchozemských sú prítomné sú slinné žľazy (na zmäkčenie potravy)
  - hrvoľ- rozšírená časť pažeráka, kde dochádza k napučaniu potravy
 
  DS:- tracheami
 
  P-RS:- vývin- priamy
- nepriamy
- partenogeneticky (bez oplodnenia vajíčka) napr. trúdy, včely
- sú to gonochoristi
- typy lariev- NAJÁDA- vodná  charakteristické pre vývin s nedokonalou premenou
- NYMFA- suchozemská
- PRAVÁ LARVA- Húsenica- char. pre vývin s dokonalou premenou
   - výrazne sa líši tvarom, spôsobom prijímania potravy, a typom
ústnych ústrojov
PODKMEŇ: Hmyz
TRIEDA: ŠESŤNÓŽKY
Podtrieda: Bezkrídlovce
- nemajú a nikdy nemali krídla
- na brušku zvyšky končatín
  Druh: Chvostoskok karpatský -  chvostom sa odráža
  - žije v pôde, vo vlhkých až vodných biotopoch
Švehla obyčajná - suchozemská, vyskytuje sa v teplých a tmavých priestoroch
- veľkosť 1 cm
Podtrieda: Krídlovce
- 2 páry krídel
- delia sa podľa vývinu:
Nadrad: Hmyz s nedokonalou premenou:
- nemajú štádium kukly, larvy majú krídla
Rad: Vážky:- veľké, zložené oči
  - dlhé a štíhle telo (bruško)
  - 2 páry silných blanitých krídel
  - vidia všetko len svoje telo nevidia
  - sú dravé (silné hryzavé ústrojenstvo)
 - v blízkosti vodných biotopov
Druh: Šidlo obrovské
  Vážka ploská

  Rad: Šváby: - nočné živočíchy
- všežravé
- v zlých hygienických podmienkach (kychyňa..)
Druh: Rus domový
  Šváb obyčajný 
 
  Rad: Modlivky
Druh: Modlivka zelená- charakteristický je druhový kanibalizmus
- samička je väčšia
- samička po oplodnení zožerie samčeka ( tým si zabezpečuje výživne látky pre
vyvíjajúce sa potomstvo)
Rad: Rovnokrídlovce
Podrad:  Koníky
  Kobylky
  Svrčky
- KONÍKY- majú krátke krídla, krátke tykadlá
- KOBYLKY- sú veľké
- krídla presahujú dĺžku tela
- dlhé tykadlá
- Svrčky a Koníky vydávajú zvuky (trú zadné končatiny o seba)
  Druh: Koník modrokrídly
Kobylka zelená
Svrček poľný
 
Rad: Ucholaky
- bruško majú zakončené klieštikmi- pomáhajú si s nimi roztvárať krídla
- živia sa rastlinnými a ovocnými šťavami
  Druh: Ucholak obyčajný (na ovocí)
 
Rad: Švoly
- napádajú hniezda vtákov
- živia sa odumretou pokožkou a organickými zvyškami
  Druh: Švola slepačia
 
Rad: Vši
- sú to dočasné ektoparazity
- živia sa krvou, pokožkou
- vajíčka = HNIDY
- majú silné pazúriky
- telo je z vrchu sploštené
- krídla im zanikli (sú druhotne bezkrídle)
  Druh: Voš detská (vlasová)
Voš lonová- prenáša sa pohlavným stykom
  -spôsobuje svrbenie
Voš šatová- v starých šatách
- živí sa odumretou pokožkou
- spôsobuje štipance (keď ich rozškrabeme - brušný týfus)
- je prenášačom brušného týfusu
 
Rad: Bzdochy
- sú výrazne sfarbené (na odstrašenie)
- vypúšťajú nepríjemné zápachy (taktiež na odstrašenie)
  Druh: Cifruša bezkrídla- krídla sú kožovité polokrovky
- 2. pár  je blanitý
 
Nadrad: Hmyz s dokonalou premenou:
- vývin ide cez štádium kukly
 
Rad: Blanokrídlovce
- patrí tu sociálny hmyz
- hruď je s bruškom spojená tenkou blankou
  Druh: Osa obyčajná/ útočná
Čmeliak zemný
Sršeň (má veľké žihadlo)
Včela medonosná
 
Rad: Dvojkrídlovce
- vyvinutý majú len 1 pár krídel
  Druh: Komár piskľavý- krv pijú len samičky
  -larvy sa vyvíjajú vo vodnom prostredí
Mucha domáca- prenášač chorôb
Ovad hovädzí- má na hlave veľké oči
  - saje krv
Mucha TSE-TSE- prenáša spavú nemoc
Anofeles škvrnitokrídly
 
Rad: Motýle
- larva sa značne odlišuje od dospelého jedinca (sú rôzne veľké, tvarované)
  Druh: Vidlochvost feniklový
Babôčka
Modráčik
Mlinárik kapustový
Lišaj mliečnikový
 
Rad: Blchy
- druhotne bezdkrídly hmyz
- dočasné ektoparazity
- telo z boku  sploštené
- majú výborné skákavé končatiny
  Druh: Blcha ľudská
 
Rad: chrobáky
- majú krovky (tvrdé krídla)
  Druh: Bystrušky
Fúzač- má dlhé tykadlá
Lienka sedembodková
Lysavka dúhová
Nosáčik- má predĺžený sosáčik
  - ťažké krídla
Nosorožtek- veľký sosáčik (samička má menší)
- žijú v pilinách
- niektoré majú až 4 ročné larválne štádium
Mandalinka zemiaková
Potápnik obrúbený- vodný, má až 4cm
Roháč
 
MIMIKRY- vlastnosť hmyzu, keď sfarbením a tvarom sa prispôsobujú prostrediu
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025