Dýchacia sústava ľudí

Dýchacia sústava človeka
 
Úvod
Dýchacia sústava umožňuje človeku prísun kyslíku do krvi a odstraňovanie oxidu uhličitého z organizmu. Dýchanie je pre život dôležité, lebo bez neustáleho prísunu kyslíka by sme zomreli. V mojej práci by som vás chcela oboznámiť ako to všetko funguje, z ktorých orgánov sa skladá dýchacia sústava a nakoniec by som vám povedala aj niečo o chorobách ktoré postihujú dýchaciu sústavu. Vybrala som si túto tému aj preto, lebo ma zaujímalo ako to všetko funguje.
 
1. Rozdelenie dýchacej sústavy
1.1 Dýchacie cesty
Dýchacie cesty sa skladajú z horných a dolných dýchacích ciest.
Horné dýchacie cesty
Horné dýchacie cesty tvorí dýchacia rúra, ktorá má vo všetkých častiach okrem nosovej dutiny rovnakú stavbu. Jej základom je chrupkový skelet zabraňujúci zúženiu dýchacích ciest. Stena dýchacej rúry je na priereze tvorená : sliznicou, podsliznicovým väzivom, chrupkou, väzivom, hladkým svalstvom. Skladá sa z nosovej dutiny, nosohltana, hrtana, priedušnice a priedušiek.
NOSOVÁ DUTINA (cavum nasi)
Začína sa nosovými otvormi. Je rozdelená na dve polovice priehradkou, ktoré sa ešte horizontálne delia na nosové mušle, podnebím je oddelená od ústnej dutiny. V hornej časti dutiny sa nachádza čuchové pole s čuchovými bunkami. Plní funkciu zahrievania vzduchu na telesnú teplotu, zvlhčuje vzduch a zbavuje ho mechanických nečistôt, prachových častíc a mikroorganizmov. V zadnej časti pokračuje nosová dutina dvoma otvormi - choánami, ktoré ústia do nosohltana.
NOSOHLTAN (nasopharynx)
Je horným úsekom hltana. Po jeho bokoch vyúsťuje Eustachova trubica spájajúca stredné ucho s nosohltanom, ktorá vyrovnáva zmeny tlaku v stredoušnej dutine. V jej blízkosti sa nachádza množstvo lymfatických uzlín tvoriacich nosohltanové mandle brániace šíreniu infekcie do stredného ucha.
 
Dolné dýchacie cesty 
Začínajú sa hrtanom a končia prieduškami ústiacimi do pľúc.
· HRTAN (larynx)
Je rúrovitého tvaru (dĺžky asi 6 cm), tvorený pohyblivo spojenými chrupkami. Najväčšia je štítna chrupka so zavesenou štítnou žľazou. Pod touto chrupkou sa nachádza prstienková chrupka, k nej sú vzadu pripojené hlasivkové chrupky, od ktorých sú k štítnej chrupke napnuté hlasivkové väzy. Štrbinou medzi nimi prúdi vzduch, ktorý ich rozochvieva a vzniká tak zvuk. Hrtan je od hltana oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglottis) - chrupkou preklápajúcou sa pri prehĺtaní cez vchod do hrtana. Príchlopka zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do dýchacích ciest. Činnosť dýchacej príchlopky je reflexná.
· PRIEDUŠNICA (trachea)
Asi 12 cm dlhá a 1,5 cm široká rúra z podkovovitých chrupiek (15 až 20), nadväzuje na hrtan a je umiestnená pred pažerákom. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Priedušnica vstupuje do hrudníka a rozdeľuje sa na 2 priedušky.
· PRIEDUŠKY (bronchi)
2 chrupkovité rúry, sú pokračovaním priedušnice. Smerom do pľúc sa mnohonásobne vetvia a vytvárajú, tzv. bronchiálny strom (priedušničky- bronchioly,). V stenách priedušničiek sa už chrupka nenachádza. Priedušničky sú zakončené pľúcnymi mechúrikmi (alveolami), dutiny ktorých vystiela vrstvička respiračného epitelu (v  ňom prebieha  výmena dýchacích plynov - vonkajšie dýchanie).

1.2 Pľúca (pulmo)
Sú párovým orgánom, uloženým v hrudníkovej dutine. Tvorí ho hubovité pľúcne tkanivo. Pravá časť pľúc - pravé pľúca, sú zložené z 3 lalokov a ľavá časť - ľavé pľúca z 2 lalokov. Medzi nimi sa nachádza priestor- medzipľúcie, v ktorom je uložené srdce. Povrch pľúc je pokrytý blanou popľúcnicou, ktorá prilieha na pohrudnicu (blana pokrývajúca vnútornú stenu hrudníkového koša). Medzi oboma blanami je štrbina pohrudnicová (pleurálna) dutina zabezpečujúca kĺzanie oboch blán pri dýchacích pohyboch. Dutinu vypĺňa malé množstvo tekutiny s podtlakom, ktorý má dôležitú úlohu pri mechanizme dýchania (udržiava pľúca roztvorené). Ak by pri poranení hrudníka do pohrudnicovej dutiny prenikol vzduch podtlak by sa porušil a pľúca zmrštili (ide o tzv. pneumotorax). Čím väčšie sú plúca, tým väčší objem kyslíka môžu priať na každej strane je vyše 300 000 000 drobných vzduchových bubliniek –pľúcnych mechúrikov(alveoly).
 
2. Dýchanie
2.1 Mechanizmus dýchania
V mechanizme dýchania sa striedajú 2 fázy:
a.)  nádych (inspirium) - aktívny proces,
b.)  výdych (expirium) - pasívny proces.
Nádych (inspirium)
Pri nádychu sa vzduch nasáva do pľúc, pľúca sa roztvárajú. Nádych umožňujú dýchacie svaly, ktoré stiahnutím zväčšujú objem hrudníkovej dutiny - ide o vonkajšie medzirebrové svaly, prsné svaly a bránicu, ktorá sa pri nádychu pohybuje nadol.
Výdych (expirium)
Vzduch je pri výdychu vytláčaný z pľúc, pľúca sa zmršťujú a dýchacie svaly - vnútorné medzirebrové a brušné ochabujú, bránica sa pohybuje nahor.
Dýchacie centrum, ktoré zabezpečuje dýchacie pohyby, sa nachádza v predĺženej mieche, reguluje dýchanie na základe informácií z receptorov nachádzajúcich sa v stenách ciev a vo svaloch. Dýchanie môžeme zmeniť aj vedome, napr. zadržaním dychu alebo prostredníctvom emócií (smiech, plač).
Dychový objem - množstvo vzduchu, ktorý sa vymení pri každom nádychu alebo výdychu (v pokoji predstavuje asi 500 ml).
Rezervný objem – Expiračný: po pokojnom vydýchnutí môžeme s úsilím ešte vydýchnuť asi 1000 ml vzduchu. Inspiračný: Množstvo vzduchu pri maximálnom vdychu je 3000ml.
Vitálna kapacita pľúc - objem vzduchu, ktorý človek vydýchne s maximálnym úsilím po predchádzajúcom maximálnom nádychu. Je ukazovateľom výkonnosti pľúc. Meria sa spirometrom.
Reziduálny pľúcny objem – predstavuje objem vzduchu, ktorý nie je možné z pľúc vydýchnuť (0,5 až 1 liter).
Dychová frekvencia - určuje množstvo nádychov za minútu (asi 16 nádychov v stave pokoja).
Minútový dychový objem - objem vzduchu, ktorý dýchaním vymení za 1 minútu (približne 8 litrov v stave pokoja).
Obranné dýchacie. Kýchanie: Pri kýchaní sa najprv uzavrú dýchacie cesty a zvýši sa tlak v pľúcach a potom sa náhle vypustí. Čkanie: Bránica sa začne sťahovať prudšie ako zvyčajne. Zívanie: Môže byť zapríčinené aj povrchným dýchaním a nahromadením oxidu uhličitého v tele. Pri zívaní sa z tela odstraňuje.

2.2 Vonkajšie a vnútorné dýchanie
Vonkajšie dýchanie:
Prebieha v pľúcnych alveolách, ide o výmenu dýchacích plynov medzi vonkajším prostredím a krvou. Krv prichádza do pľúc odkysličená. Vdýchnutý atmosférický vzduch obsahuje 21% kyslíka ( kyslík sa voľne viaže na železo v hemoglobíne - vzniká oxyhemoglobín). Súčasne sa z krvi uvoľní oxid uhličitý. Okysličená krv je do tela rozvádzaná tepnami.
Vnútorné dýchanie:
Výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami. Prebieha v krvných vlásočniciach, ktoré zásobujú tkanivá. Oxid uhličitý vznikajúci v tkanivách pri oxidáciách je potrebné z tela odstrániť a naopak dodať bunkám kyslík. Kyslík a CO2 prenikajú difúziou cez stenu krvných vlásočníc vždy v smere nižšieho parciálneho tlaku príslušného plynu. V tkanivách je tlak kyslíka nízky, preniká kyslík do tkanív. V krvi je nízky tlak oxidu uhličitého preniká zase CO2 z tkanív do krvi. Nakoľko kyslík je naviazaný na hemoglobín len slabou väzbou ľahko sa uvoľňuje.
 
2.3 Transport a výmena dýchacích plynov
Organizmus vdychuje atmosférický vzduch. Vydychovaný vzduch obsahuje menej kyslíka a viac oxidu uhličitého.
Prenos kyslíka krvou zabezpečujú červené krvinky. Kyslík sa viaže na železo v molekule krvného farbiva hemoglobínu za vzniku oxyhemoglobínu. Oxid uhličitý sa odvádza z tkanív žilovou krvou. V najväčšom podiele sa prenáša vo forme uhličitanov (až 85%), asi 10% naviazaný na hemoglobín alebo ako voľne rozpustený v krvnej plazme (asi 5%).
Výmena dýchacích plynov prebieha jednoduchou difúziou cez bunkové steny medzi pľúcnymi mechúrikmi (alveolami) a krvou a medzi krvou a tkanivami. Kyslík preniká stenou pľúcnych alveol do krvi, pretože v pľúcnych alveolách je parciálny tlak kyslíka vyšší ako v odkysličenej žilovej krvi pritekajúcej do pľúc. Naopak, v tkanivách je parciálny tlak kyslíka menší ako v pritekajúcej okysličenej tepnovej krvi, a preto sa uvoľňuje do tkaniva. Pri oxide uhličitom je situácia opačná.
 
3. Choroby dýchacej sústavy
Väčšina infekčných ochorení dýchacích ciest sa prenáša tzv. kvapôčkami. Sú to drobné kvapôčky hlienu a slín, ktoré pri reči, kašli a kýchaní prudko vydychujeme. Kvapôčky z úst chorých obsahujú choroboplodné zárodky. Medzi najčastejšie choroby dýchacej sústavy patrí:
Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií.  Príznaky: zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy, únava (môže byť extrémna), suchý kašeľ, bolesť hrdla, upchatý nos, podráždené oči, zimnica. Prevencia: Proti chrípke existuje očkovanie.
Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana(skladá sa hlavne z podnebných mandlí, z nosohltanovej a jazykovej mandle). Zápal môže postihovať buď jednotlivé časti alebo všetky mandle súčasne. Nebezpečné sú predovšetkým hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie- abscesy(nahromadenie hnisu)v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín.
Zápal pľúc (pneumonia) - ide hlavne o postihnutie pľúcnych mechúrikov(alveol) zápalovými zmenami. Mechúriky sa naplnia výpotkom, ktorý porušuje až znemožňuje správnu výmenu plynov v postihnutých častiach pľúc. Zápaly pľúc sa podľa vyvolávajúcich činiteľov delia na bakteriálne, vírusové, parazitárne... Príznaky: začiatok býva obyčajne náhly. Teplota vystúpi na 38-41°C, dýchanie sa nápadne zrýchli, je namáhavé, plytké a stenavé. Pri ťažšom priebehu vzniká modré sfarbenie úst a nechtov; ruky a nohy bývajú chladné.
Tuberkulóza (TBC) v histórii označovaná ako suchoty, je mimoriadne rozšírená choroba. Na tuberkulózu môže ochorieť ktorýkoľvek orgán v tele , najčastejšie sú však postihnuté pľúca. Pre pokročilejší stav je veľmi charakteristické chudnutie. Tuberkulózny bacil sa dostáva do dýchacích orgánov vzdušnou cestou pri kýchaní, kašľom alebo prachom. Príznaky: začína zväčša nebadane zvýšenou únavou, nechuťou do jedenia, chudnutím a mierne zvýšenou teplotou. Kašeľ je spočiatku suchý, neskôr chorý vykašliava hlienovo-hnisový obsah, niekedy s prímesou krvi. Krvácanie z pľúc a vykašliavanie veľkého množstva krvi môže byť v niektorých prípadoch životu nebezpečné.
Rakovina pľúc – vychádza z priedušiek. Veľmi dôležitú súvislosť sa dáva s fajčením a na 2.mieste so zvýšeným obsahom benzpyrénu vo vzduchu priemyselných miest. Ani pri tomto ochorení spočiatku nebadať špecifické príznaky. Ochorenie môže signalizovať aj dlhotrvajúci kašeľ. V neskoršom štádiu choroby sa prejaví typické vykašlávanie väčšieho obsahu, niekedy s prímesou krvi. Bolesť a ťažký dych pozorujeme až keď choroba už veľmi pokročila. Chirurgická liečba je opäť úspešná iba vtedy, ak sa vykoná v prvých štádiách choroby. Často sa lieči aj ožarovaním a chemickými prípravkami.
Astma, táto choroba sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spôsobenými opuchom sliznice a kŕčovitým sťahom svalstva a priedušničkovitých stien. Príčinou choroby je alergia- precitlivenosť na rozličné látky (alergény), ktorými môžu byť čiastočky prachu, peria, srsti, produkty baktérií, chemické látky, lieky a pod. Astmatické deti bývajú nervovo nevyrovnané, pričom citové aj duševné vzrušenie môžu u nich vyvolať záchvat. Príznaky: záchvatmi dýchavice spojenými s bledosťou, úzkym bolestným výrazom tváre s hlasný pískavým dýchaním. Astmatické záchvaty sa začínajú prevažne večer a môžu trvať až do rána.  Pri záchvate sa podávajú lieky, ktoré uvoľňujú kŕčovité sťahy svalstva priedušničiek (adrenalín a i.) Z okolia chorého treba odstrániť látky vyvolávajúce záchvat, ale rovnako musíme likvidovať aj všetky možné ložiská infekcie a vyliečiť zápaly ucha, prínosových dutín.
Laryngitída : Závažné ochorenie dýchacích ciest, vyžaduje akútne lekárske vyšetrenie. Je to zápalové ochorenie horných dýchacích ciest, kde v dôsledku infekcie dochádza k opuchu sliznice. Postihnutý je hrtan, hlasivky a príklopka (epiglotis). Najčastejšie sa vyskytuje u detí (1-3 rok.)
Bronchitída: Je vírusové ochorenie. Vyvoláva zápal priedušiek.
Akútna bronchitída – sťažené dýchanie, časté záchvaty kašľa s produkciou žltého alebo sivého hlienu, bolesť v hornej časti hrudníka, ktorá sa zhoršuje pri kašli, niekedy teplota, bolesť v krku a ďalšie chrípkové príznaky.
Chronická bronchitída – kašeľ s produkciou hlienu, ktorý trvá dlhšie ako tri mesiace a najmenej dva roky po sebe sa vracia, sipenie a dýchavičnosť, prípadne úbytok hmotnosti.
Faringitída: Zápal hltanu. Toto ochorenie je ojedinelé.

Záver
V tejto práci som vás oboznámila o celej dýchacej sústave, o jej význame, stavbe a o chorobách ktoré ju postihujú. Každý orgán má svoju úlohu a význam. Myslím si že najdôležitejšie sú pľúca, lebo sú najviac zaťažované. Vzduch ktorý dýchame nie je pre nás vždy dobrý a čistý. Fajčiari sú na tom najhoršie a ich zdravie je najviac ohrozené. Mali by porozmýšľať o fajčení, pretože pľúca sú len jedny a nedajú sa vymeniť. Dúfam že som vás niečo naučila a že túto prácu ešte niekedy použijem, napríklad ako vypracovanú tému na maturity.