Krv a krvné skupiny

Krv a krvné skupiny
 
Úvod
V súčasnosti si častokrát neuvedomujeme, aká dôležitá pre nás môže byť krv a rovnako aké dôležité je poznať svoje telo a jeho zdravotný stav. Tým myslím aj poznanie svojej krvnej skupiny. Pomerne často sa stretávam vo svojom okolí s ľuďmi, ktorí nepoznajú svoju krvnú skupinu, a tým nevedome ohrozujú svoj život napriek tomu, že žijeme v dobe s  vcelku vyspelou úrovňou zdravotníctva a zdravotníckou osvetou. Práve tento zarážajúci fakt ma inšpiroval a podnietil k tomu, aby som sa tejto problematike venovala podrobnejšie a získala v nej väčší prehľad. Napriek nie príliš rozsiahlemu povolenému rozsahu sa budem snažiť odpovedať na čo najväčší počet otázok, ktoré sa vynoria v mysli človeka pri vyslovení slova – krv.
Mojím hlavným cieľom je pripomenúť a objasniť, prečo je krv pre nás taká dôležitá a taktiež sa chcem zamerať na priblíženie problematiky týkajúcej sa dedičnosti krvných skupín. Vo svojom projekte som čerpala informácie z viacerých knižných aj internetových zdrojov a taktiež som ťažila zo svojich doterajších poznatkov o danej téme a to najpodstatnejšie som zahrnula do tohto projektu.
 
1  Krv
Krv (lat. sanguis, gr. haima) je červená nepriehľadná tekutina, ktorá prúdi v krvných cievach. Patrí spolu s tkanivovým mokom medzi výživové tekutiny, ktoré zabezpečujú vnútorné(mimocievne, vnútrocievne)prostredie organizmu.
Krv tvorí asi 8 až 9% hmotnosti ľudského tela, čo u muža predstavuje približne 5 až 6 litrov. Ženy majú v priemere približne o 10% menej krvi v porovnaní s mužmi, čo je asi 4,5 l. Strata krvi bez následkov predstavuje množstvo okolo 0,5 litra, strata väčšia ako 1,5 litra môže spôsobiť smrť. Dospelí ľudia majú asi 60 mililitrov krvi na kilogram telesnej hmotnosti.

1.1 Funkcie krvi
Krv má nasledujúce funkcie, ktoré môžeme rozdeliť na:
 a) špecifické: - udržovanie  homeostázy(udržiavanie stáleho ph v organizme vďaka  roztoku kyseliny uhličitej (H2CO3) a bikarbonátu (HCO3-), ktorý je prítomný v prúde ľudskej krvi pre udržanie veľkosti pH medzi 7,35 a 7,45 a udržiavanie stáleho osmotického tlaku v organizme)
   - obranná funkcia – imunita(obrana pred cudzorodými látkami a organizmami)
  -   schopnosť zrážania
 b) transportné:
   - prenášanie dýchacích plynov(transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom, zber CO2 z tkanív a jeho prenos do pľúc)
 - rozvod živín a odvádzanie splodín(rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám, zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek)
  -  účasť na riadení organizmu(prenášanie hormónov, vitamínov)
 - rozvoz tepla z tepelného jadra po tele ( vyrovnáva teplotné rozdiely medzi orgánmi )

1.2 Zloženie krvi
 Krv je zložená z krvných buniek a plazmy. Krvné telieska sú rozptýlené v krvnej plazme. Pomer medzi objemom krvnej plazmy a objemom krvných buniek sa nazýva hemokrit(tzv. hematokritová hodnota), ktorý dosahuje u muža 46 %, u ženy 42 %.

1.2.1 Plazma
Krvná plazma je tekutina žltkastej farby (farbivo bilirubín) tvorená anorganickými  a organickými látkami. Slúži ako transportné médium.
Plazma obsahuje 90 % vody, 9% organických a 1 % anorganických látok. Z organických látok sú v plazme hlavne tuky, bielkoviny, hormóny, enzýmy a vitamíny, glukóza, žlčové farbivá, kyselina močová. Z anorganických látok najmä sodík a chlór, v menších množstvách aj draslík, vápnik, horčík a železo. Najväčšiu a najzložitejšiu časť organických látok predstavujú bielkoviny (7 %).
Plazmatické bielkoviny sa delia na:
-  albumíny – viažu na seba vodu, prenášače enzýmov aj niektorých hormónov
-  globulíny – funkcia imunitnej reakcie
-  fibrinogén a protrombín – zrážanie krv
-  imunoglobulíny – schopnosť zneškodniť antigény

1.2.2 Erytrocyty( červené krvinky)
 Červené krvinky sú bezjadrové bunky, ktoré prenášajú kyslík a časť oxidu uhličitého. Počet erytrocytov je 5,0.10¹²/l u mužov, 4,5.10¹²/l u žien. Dosť výrazne závisí od nadmorskej výšky. U obyvateľov vysoko položených oblastí je vyšší.
Hlavnou zložkou erytrocytu je hemoglobín. Hemoglobín je červené krvné farbivo, ktoré má schopnosť ľahko viazať i uvoľňovať kyslík a oxid uhličitý.
Molekula hemoglobínu sa skladá z jednej bielkovinovej zložky (globínu) a štyroch farebných (hemových) zložiek, ktoré obsahujú železo.
Existujú tri formy hemoglobínu:
-  oxyhemoglobín – naviazaný O2
-  karboxyhemoglobín – naviazaný CO
-  karbaminohemoglobín – naviazaný CO2
Erytrocyty sa tvoria v červenej kostnej dreni dlhých a plochých kostí. Ich tvorba je regulovaná hormónom erytropoetínom, ktorý sa tvorí v obličkách. Červené krvinky žijú asi 4 mesiace. Ostarnuté sa vychytávajú v slezine, pečeni alebo kostnej dreni a rozkladajú sa.
1.2.3 Leukocyty(biele krvinky)
obr. č. 2 – pohľad na leukocyt a krvnú doštičku(vľavo)
Biele krvinky svojou veľkosťou, tvarom a vlastnosťami predstavujú rôznorodú skupinu buniek, ktoré na rozdiel od erytrocytov majú jadro. V krvi je ich podstatne menej ako červených krviniek (6 až 8.109/l), ale pri chorobe sa ich počet zvýši.Chránia organizmus pred vírusmi a ochoreniami. Ich životnosť závisí od druhu(10 až 180 dní).
Podľa prítomnosti zrniečok (granúl) v cytoplazme sa delia na:
-  granulocyty  – leukocyty s granulami, viac ako 70% leukocytov
-  agranulocyty – leukocyty bez granúl
Podľa spôsobu farbenia granúl sa delia:
-  granulocyty
·  neutrofilné leukocyty – pohlcujú baktérie
·  eozínofilné leukocyty – tlmia účinok histamínu(uvoľňuje sa pri reakcii protilátok s antigénmi)
·  bazofilné leukocyty – produkcia heparínu(zabraňuje zrážaniu krvi v cievach)
-  agranulocyty
· lymfocyty – vytvárajú protilátky
· monocyty – pohlcovanie baktérii

1.2.4 Trombocyty(krvné doštičky)
 Trombocyty zabezpečujú zrážanie krvi. Trombocyty nie sú plnohodnotné bunky, ale úlomky cytoplazmy obrovských buniek kostnej drene – megakaryocytov. Nemajú jadro, žijú iba 4 dni. V 1 mm3 je asi 200 až 300 tisíc. Obsahujú chemické látky, ktoré zužujú cievy a znižujú v nich krvný tlak pri poranení steny. Trombocyty majú význam pri zrážaní krvi a zastavovaní krvácania.
Komplexný proces zastavenia krvácania – hemostáza:

-  reakcia cievy – vazokonstrikcia = cievy okolo rany sa stiahnu
-  rozpad červených krvných doštičiek na vzduchu, pričom sa uvoľňuje enzým trombokináza
-  protrombín( v plazme) sa za prítomnosti vápenatých iónov(Ca2+) mení na trombín
- pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén  mení na nerozpustný fibrín
- fibrín vytvorí sieť vlákien, do ktorých sa zachytia krvinky
- vznikne krvný koláč, poranená cieva sa uzavrie
Krvná zrazenina (trombus) sa asi za polhodiny scvrkne a stvrdne. Pritom z nej uniká tekutina, ktorá je vlastne plazmou bez fibrinogénu, pretože ten ostal v zrazenine.

2  Krvné skupiny
Podstatou systému vlastností krvných skupín je existencia dvoch zložiek – antigénu a protilátky. Antigény – aglutinogény- sú molekuly, ktoré sa nachádzajú na povrchovej membráne červených krviniek a protilátky alebo aglutiníny sú prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú erytrocyty – aglutinácia – iného človeka nesúce im zodpovedajúce aglutinogény.
V červených krvinkách sa nachádza niekoľko antigénov, ktoré sú schopné vyvolať tvorbu protilátok v krvi iného človeka. Tieto krvinkové antigény sa rozdeľujú na niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie z nich sú:
-   AB0 systém
-  Rh- faktor systém
-   MN systém

2.1 Mn systém
V rámci tohto systému rozlišujeme dva antigény v krvinkách - M a N. Podľa toho, či krvinky obsahujú prvý, dru­hý alebo oba súčasne, rozlišujú sa tri skupiny — M, N a MN.
Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Praktický vý­znam majú skupiny sústavy MN pri určovaní rodičovstva a otcovstva (napr. pri strate detí vo vojnách, pri  zámene detí v pôrodniciach).

2.2 Systém Rh
Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktoru (skrátene Rh faktoru) popísal Karl Landsteiner a Alexander Weiner v roku 1940. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov Macaca mulatta ( Rhesus Macaque), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili. AK je tento faktor v červených krvinkách prítomný, tak je krv Rh-pozitívna (Rh+), čo je približne u 80 až 85% populácie. Ak tento faktor nie je prítomný v krvi, hovoríme, že krv je Rh-negatívna (Rh-). Kedže krv Rh negatívneho jedinca nemá tento antigén, nemôže vyvolať tvorbu pro­tilátok v krvi Rh pozitívnych ľudí. Krv Rh pozitívnych ľudí však ich tvorbu vyvolá z Rh negatívnych jedincov. Osobitným prípadom je Rh nega­tívna gravidná žena s Rh pozitívnym plodom. Rh antigén plodu sa dostáva v istom množstve do krvi matky a podnieti v nej tvorbu protilátok. Tie sa spätne dostávajú do krvi plodu a začnú zhlukovať a rozpúšťať jeho erytrocyty. Dnes sa takejto mamičke preventívne podáva v 28. týždni tehotenstva prvá dávka injekcie s názvom Rhega (anti-D globulín), ktorá je tvorená protilátkami. Potom po pôrode sa vyšetrí krv a Rh faktor novorodeniatka. Ak je pozitívny, matka dostane do 72 hodín druhú dávku injekcie Rhega.

2.3 AB0 systém
Objav krvných skupín AB0 je všeobecne pripisovaný viedenskému vedcovi Karlovi Landsteinerovi, ktorý v roku 1901 objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0).
V rámci sústa­vy ABO sú dva aglutinogény - A a B. Podľa toho, či erytrocyty nejakého človeka obsahujú jeden, druhý, oba súčasne alebo ani jeden, sa krv ľudí rozdeľuje na štyri krvné skupiny sústavy — na krvnú skupinu A, B, AB a 0. V plazme sa nachádzajú už hotové protilátky proti takému aglutinogénu, ktorý sa nenachádza v krvinkách. Človek s krvnou skupinou A má v plazme aglutinín anti-B, pôsobiaci proti aglutinogénu B. Človek s krv­nou skupinou B má v plazme agluti­nín anti-A. Ľudia s krvnou skupinou AB nemajú v plazme ani jeden z oboch aglutinínov, zatiaľ čo plazma krvnej skupiny 0 má obe protilátky — anti-A i anti-B.
Krvné skupiny sústavy ABO majú veľký význam pri náhrade stratenej krvi krvou darovanou iným člove­kom.
  Objav krvných skupín znamenal veľký pokrok v lekárstve. Rozhodujú­cou mierou sa oň zaslúžil český neurológ a psychiater Prof. MUDr. Jan Janský.
 
3  Dedičnosť krvných skupín
Každá krv obsahuje dve rovnocenné alely, ktoré sa prejavia naraz. Pričom alely IA a IB sú dominantné a to znamená, že sa pri každej kombinácii prejavia. Alela I0 je recesívna, čo znamená, že sa prejaví len v kombinácií s recesívnou alelou.
-  skupina A – alely IAIA, alebo IAI0
-  skupina B – alely IBIB, alebo IB I0
-  skupina AB – alely IAIB
-  skupina 0 – alely I0I0
obr. č. 5 – tabuľka možností dedičnosti  krvných skupín

Záver
Krv je najdôležitejšou a neodmysliteľnou tekutinou v ľudskom tele, ktorá sa dá len sotva niečím nahradiť. Sprevádza nás po celý život. Pre mnohých je symbolom života, ale taktiež aj smrti. Každopádne sa bez nej nikto nezaobíde, ale jej dôležitosť niektorým ľudom často a stále uniká.
V  tomto projekte som sa snažila zužitkovať svoje doterajšie znalosti z biológie týkajúce sa problematiky krvi a krvných skupín. Pri spracovávaní tejto problematiky som sa dozvedela nielen už mne dávno známe všeobecné fakty o krvi, ktoré som o mnoho ďalších zaujímavých a užitočných informácii prehĺbila, ale najmä som prenikla do vcelku zaujímavej témy dedičnosti krvných skupín a rôznych systémov, podľa ktorých sa delí krv na rozmanité typy . Tieto nové nadobudnuté poznatky mi boli nielen bohatým prínosom k môjmu stredoškolskému štúdiu, ale aj prínosom pre praktický život.
Dúfam, že sa mi podarilo objasniť, prečo je krv pre nás, ľudí, tak nenahraditeľná a prečo si ju treba vážiť a podarilo sa mi tak potvrdiť latinské príslovie „Sanguis vitam est--Krv je život“. Taktiež dúfam, že prostredníctvom tohto projektu mohli aj ďalší študenti nahliadnuť, ako sa prenášajú  krvné skupiny a podarilo sa mi tak vzbudiť u nich záujem, aby pátrali po svojej krvnej skupine a neboli k sebe ľahostajní a dozvedeli sa niečo o sebe. Človek nikdy nevie, kedy sa mu môže niečo stať a častokrát stačí aj taká maličkosť, aj také poznanie svojej krvnej skupiny, aby ušetril doktorom prácu a čas a aby mu mohli rýchlejšie poskytnúť patričnú zdravotnú starostlivosť.

Takže tajomstvá krvi a krvných skupín som odhalila a preto netreba zabúdať na základnú axiómu starostlivosti o vlastnú životodarnú ľudskú tekutinu, a to najmä dodržiavaním pitného režimu a zdravým spôsobom života a stravovania.