Zóny pre každého študenta

Oko – stavba a funkcia oka

Oko – stavba a funkcia oka

Úvod

V tretích ročníkoch na našej škole dostanú žiaci za úlohu vypracovať dva projekty vo forme stredoškolskej odbornej činnosti. Prvý projekt je hlavný a druhý je vedľajší. Mohli sme si vybrať zo skoro všetkých predmetov, kde sa nachádzalo mnoho tém.

No každý žiak si musel vybrať predmet, ktorý má v rozvrhu. Na nasledujúcich stranách nájdeme náš hlavný projekt. I keď nás zaujímala psychológia, museli sme si vybrať iný predmet. Nepotrebovali sme sa venovať niečomu, kde nepotrebujeme známky. Tak nám oči padli na biológiu. Zaujímavé témy mali vybraté už spolužiaci, tak sme si zapísali tému Zmyslové orgány živočíchov, konkrétne Oko. O oku sa dá nájsť veľa informácií a nedá sa povedať že je nezaujímavé.

Veď bez zraku sa strašne ťažko žije a väčšina ľudí si nevie ani len predstaviť život bez tohto dôležitého zmyslu. Cieľ práce je oboznámiť, priblížiť a sprostredkovať nové informácie o oku ako zmyslovom orgáne, o jeho častiach, z čoho sa skladá, ako je to možné že vidíme. Spoznáme aj najčastejšie ochorenia oka a tak ďalej. Informácie pre spracovanie tejto témy sme museli hľadať na internete, keďže žiadne knihy o zraku a oku doma nemáme a taktiež ani očný lekár sa v rodine nenachádza.

1. Oko

1.1 Anatómia oka cicavcov

Zrak je náš najdôležitejší zmysel vďaka ktorému prijímame až 80% informácií z vonkajšieho prostredia. Samotným orgánom, ktorý zabezpečuje videnie je ľudské oko. Reaguje na svetlo a je to veľmi zložitý a dokonalý systém tvorený množstvom častí, ktoré musia dokonale spolupracovať.

Veľa živočíchov (vrátane cicavcov, vtákov, plazov a niektorých rýb) má oči umiestnené na jednej strane hlavy, čo im umožňuje trojrozmerné binokulárne videnie - jednotlivé obrázky z oboch očí sa skladajú do jedného, ktorý vnímame. Oproti tomu existuje aj monookulárne videnie, kedy živočích vníma súčasne dva rozdielne obrazy, ako napríklad zajac alebo chameleón. Optické chyby, spôsobené ohybom svetla na zrenici príliš malých očí jednoduchého typu, prakticky znemožňujú ich používanie, preto by pre drobné druhy hmyzu boli také oči bezcenné.

V priebehu vývoja živočíchov došlo k výraznému rozvoju od svetlocitlivých orgánov reagujúcích iba na to, či svetlo je alebo nie je, až po „jednoduché“ oko u stavovcov (vrátane človeka) a hlavonožcov a zložené oko u článkovcov.

Štruktúra ľudského oka sa úplne prispôsobuje potrebe zaostriť lúč svetla na sietnicu. Všetky časti oka, cez ktoré lúč svetla prechádza sú priehľadné, aby čo najviac zabraňovali rozptylu dopadajúceho svetla. Rohovka a šošovka pomáhajú lúč svetla spojiť a zaostriť na zadnú stenu oka - sietnicu. Toto svetlo potom spôsobuje chemické premeny vo svetlocitlivých bunkách, ktoré vysielajú nervové impulzy zrakovým nervom do mozgu. Svetlo vstupuje cez rohovku, do oblasti vyplnenej komorovou vodou a dopadá na šošovku cez zrenicu. Tá sa pomocou svalov(dúhovky) rozťahuje a zužuje, čím reguluje množstvo prechádzajúceho svetla. Pomocou svalov je regulovaná aj šošovka, ktorá zaostruje lúče svetla, aby sa zbiehali presne na sietnici, kde vytvárajú prevrátený obraz. Zostávajúca oblasť oka je vyplnená sklovcom, ktorý udržuje v oku stály tlak a tým aj tvar.

Jednotlivé časti oka:

Očnica je kostená očnica tvorená siedmimi, navzájom susediacimi lebečnými kosťami. Hlavnú časť tvorí čelová kosť, klinová kosť, jarmová kosť a kosť hornej čeľuste. Očnica má niekoľko otvorov vzadu a naspodku, ktorými vedú nervy a cievy. Očná guľa, čiže tá časť, ktorá sa hovorovo nazýva okom, vypĺňa približne 1/5 očnice. Zvyšok je vyplnený tukovým a väzivovým tkanivom, svalmi, nervami a cievami.

Očné bielko sa stará o stabilitu očnej gule. Skladá sa z kolagénu a elastických vlákien.

Očná rohovka je číre tkanivo bez ciev. Ako transparentné, rovnomerne vyklenuté okno je dôležitou časťou aparátu oka lámajúceho svetlo. Jej priemer je približne 11,5 mm.

Dúhovka jej najdôležitejšou úlohou je regulácia dopadania svetla v zmysle oslepenia. Dúhovka má centrálny, okrúhly, pohyblivý otvor, pupilu. Pupila sa môže pomocou dvoch svalov zužovať alebo rozširovať. Obsah pigmentu pupily určuje jej farbu: Modré oči sú menej pigmentované, hnedé oči sú silne pigmentované.

Šošovka je okrem rohovky zodpovedná za spájanie svetelných lúčov a ich ostré zobrazenie na sietnici. Šošovka sa skladá z transparentného tkaniva. Môže meniť svoju formu a tým aj silu lomu, čo je potrebné pri videní do blízka. Táto vlastnosť sa nazýva akomodácia. V starobe sa často stráca v dôsledku znižovania elasticity okolitých častí. Vtedy človek potrebuje okuliare na čítanie.

Cievovka je to stredná vrstva steny očnej gule. Skladá sa prevažne z ciev a predstavuje tak najviac prekrvené tkanivo telesa. Cievovka sa stará o výživu vonkajšej sietnice. Svojou pigmentáciou zabraňuje prítomnosti rušivého rozptýleného svetla.Sietnica ležia v nej fotoreceptory, ktoré prijímaním svetelných a farebných podnetov umožňujú videnie. Delia sa na čapíky a tyčinky. Spolu 6,5 milióna čapíkov slúži farebnému videniu cez deň, 120 miliónov tyčiniek slúži čierno-bielemu videniu v tme. Centrum sietnice, takzvaná „žltá škvrna“, je funkčne najdôležitejšou časťou sietnice. Je zodpovedná za rozkladaciu schopnosť a za farebné videnie. Tu je najvyššia hustota receptorov, pokladá sa za oblasť najostrejšieho videnia. Sklovec  vypĺňa 2/3 očnej gule a svojou gélovitou konzistenciou je zodpovedný za zachovanie formy oka. Je číry pretože 98,5 % sklovca tvorí voda.

Prídavné orgány oka:

Spojovka je sliznica ktorá vystiela priestor medzi viečkom, očnou guľou a očnou dutinou. Je to blana sýtej ružovej farby.

Slzná žľaza je uložená v dutine nad očnou guľou. Vylučuje slzy ktoré obsahujú chlorid sodný a lyzozým. Slúžia na zvlhčovanie prednej steny oka a na ochranu pred infekciou. Slzy odtekajú do slzného vačku vnútornou stranou oka a ďalej slzovodom do nosnej dutiny. Očné viečka sú dva pohyblivé očné záhyby, horné a dolné viečko, ktorých najdôležitejšou úlohou je ochrana očnej gule. Viečka sa reflexne zatvárajú pri vnikaní cudzích telies a pri silnom oslepení svetlom. Aj obočie a mihalnice zabraňujú tomu, aby sa do oka dostal prach a pot. Viečka sa okrem toho pravidelným, mimovoľným žmurkaním starajú o rovnomerné rozdelenie slzného filmu na rohovke. Okohybné svaly sú tvorené z priečne pruhovaného svalstva, je ich 6. Slúžia na pohyb očnou guľou.

1.2 Vnútroočný tlak

Vnútroočný tlak je jedným z veľmi významných klinických faktorov v oftalmológii. Jeho udržiavanie v normálnych, fyziologických hodnotách je pre správnu funkciu oka a očných štruktúr veľmi dôležité. Zachováva stály tvar oka a chráni ho pred deformáciou. Vnútroočný tlak je výsledkom rovnováhy medzi tvorbou a odtokom vnútroočnej tekutiny. Meria sa rôznymi typmi tonometrov, od najjednoduchších mechanických až po drahé elektronické bezkontaktné tonometre. Rozmedzie fyziologických hodnôt vnútroočného tlaku je pomerne veľké a to 10 až 21 mmHg u zdravých očí.

Vnútroočný tlak je dôležitým orientačným ukazovateľom závažnosti ochorenia. Vyšetrenie musí byť vždy doplnené o zmapovanie zorného poľa a stavu papily zrakového nervu. Napríklad u Normotenzného glaukómu nemusia hodnoty vnútroočného tlaku dosahovať patologických hodnôt ani v pokročilom štádiu. Naopak, u očnej hypertenzie je vnútroočný tlaku zvýšený, ale ostatné príznaky glaukómu chýbajú. U týchto chorých sa často objavuje aj nízky krvný tlak. Vypitie veľkého množstva tekutín za krátky časový interval môže viesť k výkyvom tlaku a aj aplikácie kortikosteroidov a stav očných viečok taktiež ovplyvňujú jeho hodnoty.

Vnútroočný tlak významne zvyšuje psychický stres a fajčenie. Športové aktivity, konzumácia alkoholu v malom množstve a užívanie marihuany vnútroočný tlak znižujú. Dokonca držanie a poloha tela majú tiež vplyv na jeho výkyvy. V ležiacej polohe sa očný tlak zvyšuje asi o 2 mmHg, pri stoji na hlave sa zvýši extrémne. Telesná námaha ho naopak znižuje.

1.3 Pohlcovanie žiarenia

V rôznych častiach oka dochádza k pohlcovaniu rôznych vlnových dĺžok žiarenia. To sa dá využiť pri operáciách oka, ale predovšetkým to chráni oko pred poškodením. Žiarenie je pohlcované pomocou rozkladu proteínov a iných látok, čím sa spotrebováva energia. Vyššie dávky nevhodného žiarenia spôsobujú slzenie, zvýšenie teploty a tlaku v oku, zápaly a podobne.

100-315 nm - absorbuje sa prevažne v rohovke, zvyšok sa rozptýli v sklovci,
315-400 nm - absorbuje sa prevažne v šošovke za pomoci premeny proteínov,
400-1400 nm - prechádza cez šošovku a dopadá na sietnicu, kde môže spôsobiť aj vážne poškodenie. Viditeľné svetlo 400-700 nm je oko schopné v priebehu 0,25 sekundy zredukovať pomocou zreničky na znesiteľné množstvo.
viac ako 1400 nm - je absorbované v rohovke. Spôsobuje silné slzenie a zvyšovanie teploty a tlaku sklovca.

Ultrafialové lúče sú neviditeľné, sú však všade okolo nás. Čím je kratšia vlnová dĺžka žiarenia, tým je vyššia úroveň svetelnej energie – a tým môže potenciálne spôsobiť väčšie poškodenie.

1.4 Slzy

Jednou zo základných podmienok normálnej činnosti oka je primerané zvlhčovanie povrchu oka slzami. Nedochádza pri tom ani k hromadeniu sĺz alebo ich stekaniu na tvár. Slzy môžeme jednoducho definovať ako tekutinu, ktorá vyteká z našich očí, keď plačeme alebo keď naše oči „slzia“ – napríklad pri podráždení. Sú kvapalným produktom slzných, hlienových a tukových žliaz. V prípade, že dôjde k podráždeniu predného segmentu oka alebo k emočnému vzrušeniu, produkcia sĺz sa až niekoľkonásobne zvyšuje. Hlavnou úlohou sĺz je zvlhčiť povrch predného segmentu, ochrana pred infekciami a čistenie oka.

Na tomto zvlhčení má najväčší podiel typ sĺz, ktorý sa nazýva slzný film. Udržiava oči neustále vlhké. Slzný film je dôležitý pre metabolizmus rohovky a jej výživu. Jeho hrúbka je 4,5 – 8,7 μm a kolíše s dobou po mrknutí. Je tvorený troma funkčne úzko súvisiacimi vrstvami: vonkajšou – tukovou, strednou – vodnou a vnútornou – hlienovou. Hlavnou úlohou tukovej vrstvy je ochrana vodnej vrstvy pred odparovaním. Taktiež zvlhčuje viečka pri ich pohybe cez očnú guľu. Vodná vrstva dodáva atmosferický kyslík rohovkovému epitelu, má antibakteriálne účinky, vytvára optimálne hladký povrch rohovky, umožňuje tvorbu ostrého obrazu na sietnici a nakoniec odplavuje zo spojivkového vaku a rohovky ostatky odumretých buniek a baktérií.

Hlienová vrstva má veľkú bobtnavú schopnosť, výrazne znižuje povrchové napätie a hydrofóbne vlastnosti epitelu sa tak menia na hydrofilné. Tým je umožnené jednoduché rozprestrenie vodnej vrstvy po povrchu rohovky a jej zvlhčenie. Nerovnováha v kvalite a kvantite jednotlivých zložiek slzného filmu alebo poruchy mrkania zhoršujú distribúciu sĺz a môžu predstavovať výrazný problém – napríklad syndróm suchého oka.

1.5 Farba očí

Hnedá, modrá a zelená farba predstavujú najrozšírenejšie farby našich očí. Popri nich však existuje paleta ďalších farieb, ktoré sú určitou kombináciou už spomínaných farieb. Mnoho ľudí sa rodí s ťažko opísateľnými šedými očami, ktoré sa počas vývoja menia na modrú či hnedú farbu. To, že oči majú určitú farbu je dané predovšetkým koncentráciou pigmentu melanínu v očnej dúhovke.

V prípade, že dúhovka obsahuje pigment na oboch stranách, svetlo vstupujúce do oka sa odráža takým spôsobom, že dúhovka má hnedú farbu. Niekedy sa však na povrchu dúhovky nenachádza žiaden pigment, poprípade len vo veľmi malom množstve. Vtedy svetlo reaguje so šedými dúhovkovými vláknami a dúhovka tak získava modrú farbu. Veľkosť a vzdialenosť vlákien a strómálnych buniek dúhovky podmieňuje „modrookosť“ alebo „zelenokosť“.

Albinizmus je vzácna genetická porucha. Vtedy postihnutý jedinci nemajú žiaden pigment a ich farba očí sa preto javí ako ružová až červená.
Veľa detí, najmä bielej rasy sa rodia s neutrálnou farbou očí. Ako sú oči vystavené slnečnému žiareniu, melanocyty v dúhovke začínajú produkovať pigment melanín a farba očí sa postupne začína meniť a podobať sa na oči rodičov. Pigmentácia je kompletná v treťom roku života.

Farbu oči taktiež môže ovplyvňovať zdravotný stav. Mnoho ľudí sa stretáva s tým, že keď sú chorí, prípadne v strese alebo užívajú lieky, farba ich očí je tmavšia či svetlejšia. Je to dôsledok rozmiestnenia a hustoty melanínu, alebo lipofuscinu na dúhovke. Je čiastočne dokázané, že aj vplyv hormónov má vplyv na pigmentáciu dúhovky, čím je tiež možné vysvetliť zmenu farby očí u dospelých.

2. Choroby oka a zraku

2.1 Zelený zákal 

Zelený (očný) zákal alebo glaukóm je chronické ochorenie zrakového nervu, ktoré v prípade neskorej diagnózy a nedostatočnej liečby vedie k ťažkému poškodeniu zraku až k slepote. Vo svete je evidovaných viac ako 70 mil. ľudí trpiacich na zelený zákal.

Viac ako polovica z nich sa začína liečiť neskoro a na druhej strane, na základe najnovších poznatkov o tomto ochorení, sa ukazuje, že mnoho ľudí sa lieči zbytočne. Glaukóm oka je najčastejšou príčinou slepoty vo vyspelých krajinách. Je spôsobený nepomerom medzi tvorbou a odtokom komorového moku, ale sťaženie odtoku cez Schlemmov kanál hrá v patogenéze glaukómu nesporne dôležitejšiu úlohu ako jeho zvýšená tvorba.Tiež je geneticky podmienený. Rizikovosť zvyšujú aj ochorenia ako vysoký krvný tlak, skleróza, cukrovka. Rozdeľuje sa na primárny alebo sekundárny.

Primárny glaukóm oka ktorý nie je podmienený iným očným ochorením sa vyskytuje v dvoch základných formách. Prvá, najčastejšie sa objavujúca forma je zákerná tým, že pacient nemusí mať žiadne ťažkosti. Len niekedy býva pocit tlaku v očiach, za očami, pobolievanie hlavy.

Ochorenie sa zistí väčšinou náhodne pri predpisovaní okuliarov alebo pri preventívnej oftalmologickej prehliadke. Ak sú ťažkosti ako výpadky v zornom poli a pokles zrakovej ostrosti naozaj spôsobené glaukómom, tak na efektívnu liečbu je už neskoro. Sekundárnyglaukóm okaje podmienený iným očným ochorením.

2.2 Krátkozrakosť

Krátkozrakosť alebo myopia je refrakčná chyba zraku, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú už pred sietnicou, a na sietnici tak nevzniká ostrý obraz. Jej prejavom je zlá viditeľnosť postihnutého na vzdialené predmety. Napravuje sa okuliarmi s šošovkou - rozptylkou. Opakom krátkozrakosti je ďalekozrakosť.

2.3 Ďalekozrakosť

Ďalekozrakosť je chyba oka, pri ktorej sa lúče svetla usmernené očnou šošovkou zbiehajú až za sietnicou, preto na sietnici nevzniká ostrý obraz. Oko minimálne odchýlky dokáže čiastočne kompenzovať akomodáciou šošovky (zmenou mohutnosti). Takto postihnutý človek zle vidí blízke predmety, naopak celkom dobre vidí predmety vzdialené. Chyba sa dá napraviť použitím spojky (okuliare alebo očné šošovky).

2.4 Tupozrakosť

Tupozrakosť nepatrí medzi poruchy dioptrické ale funkčné. Môžeme ju definovať ako zníženie zrakovej ostrosti spôsobenej útlmom z nečinnosti oka. Mozgové zrakové centrum nespracováva informácie prichádzajúce z postihnutého oka ale prijíma zrakové vnemy len z druhého oka.

Tupozrakosť vzniká predovšetkým v detstve, kedy sa vyvíja miesto najostrejšieho videnia - makula. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich. Vznik tupozrakosti môže spôsobiť aj dlhodobý obväz jedného oka. Rodina, okolie ale ani samotné dieťa nemusia problém dlho spozorovať pokým nedôjde k náhodnému zakrytiu lepšieho oka. Zlé videnie sa väčšinou zistí až pri odbornom vyšetrení. Konkrétny účinný liek na tupozrakosť neexistujeOvplyvniť ju je možné len v určitom veku (medzi 3. -9 rokom života) špeciálnymi cvikmi, ale v neskoršom veku sú zmeny nezvratné. To znamená, že tupozrakosť je možné úplne alebo čiastočne vyriešiť len v skoršom veku a keď je včas diagnostikovaná.

Cieľom liečby je donútiť tupozrakéokok činnosti. Robí sa to tak, že z videnia vylúčime dobre vidiace oko. Jeho vylúčenie docielime zakrytím, čiže oklúziou pomocou okluzora, ktorý sa upevní na okuliare alebo nalepí priamo cez oko, použiť môžeme aj náplasť alebo nepriehľadnú kontaktnú šošovku. Zakrývať oko začíname čo najskôr, po 6. roku života sa možnosť docieliť lepšie videnie radikálne znižuje. Zakrývať lepšie oko je nutné dlhodobo, spočiatku k získaniu dobrej zrakovej ostrosti, neskôr k udržaniu už získaného videnia. Prognóza úspešnosti vyliečenia tupozrakosti závisí na včasnom odhalení poruchy a okamžitom začiatku liečby.

K liečbe tupozrakosti je nutné pristupovať s najväčšou zodpovednosťou a trpezlivosťou, pretože ide o budúcnosť dieťaťa. Je nutné si uvedomiť, že nevyliečená tupozrakosť, s ktorou dieťa vstupuje do života, znamená neschopnosť priestorového videnia a praktickú jednookosť. Táto skutočnosť ovplyvňuje jeho možnosti štúdia, športovania, obmedzuje výber povolania a ovplyvňuje jeho budúcnosť.

3 Lekárske zásahy

3.1 Zmena farby očí 

Americký lekár Gregg Homer dokáže svojim pacientom laserovou liečbou zmeniť farbu očí. Tvrdí, že 20 sekúnd laserového žiarenia stačí na odstránenie časti pigmentu z hnedých očí, ktoré sa následne začnú meniť na modré. Iní oční lekári však varujú, že zničenie očného pigmentu môže spôsobiť problémy s videním, ak sa do zrenice dostane príliš veľa svetla.

Procedúra sa začína použitím automatizovaného skenovacieho systému, ktorý odfotografuje dúhovku a zistí, ktoré oblasti treba zasiahnuť laserom. Ten sa následne zapne a zamieri vždy na jeden bod v dúhovke. Po tom, ako ožiari každý z daných bodov, začne znova a proces niekoľkokrát zopakuje, čo trvá len 20 sekúnd.

Niektorí oční lekári však vyjadrili pochybnosti. "Pigment je tam z nejakého dôvodu. Ak sa stratí, môže to spôsobiť problémy ako napríklad zdvojené videnie," povedal Larry Benjamin. "Nevedeli by ste ovládať množstvo svetla, ktoré sa dostáva dovnútra," dodal. Doktor Gregg Homer, vedúci vedecký pracovník projektu tieto tvrdenia odmieta. "Laser má dosah len na pigment na povrchu dúhovky," reagoval na obavy. "Zo zadnej časti dúhovky odstraňujeme len jednu tretinu až polovicu pigmentu, čo zo zdravotného hľadiska nie je závažné. Používame dve frekvencie, ktoré tmavý pigment absolútne pohltí, takže zvyšku oka poškodenie nehrozí.

Laser sa zahreje a mení štruktúru pigmentových buniek. Telo ich identifikuje ako zničené tkanivo, preto pošle bielkoviny. Toto vyvolá ďalší jav, ktorý je ako malý pac-man, ktorý tkanivo strávi na molekulárnej úrovni," vysvetlil princíp zmeny farby oka. Po prvom týždni liečby farba oka stmavne a tkanivo mení svoje vlastnosti. Potom sa začne proces trávenia a po jednom až troch týždňoch sa objaví modrá farba. Pigment melanín sa neobnovuje, takže k pôvodnej farbe sa nedá vrátiť. Na pokusoch sa zúčastnilo zatiaľ sedemnásť ľudí. Podľa farmaceutickej spoločnosti, ktorá má na starosti komercionalizáciu objavu, potrvá dokončenie bezpečnostných testov ešte približne 18 mesiacov. Jej prieskumy naznačujú, že by ľudia o procedúru mali záujem.

Záver

Vďaka tomuto projektu, tejto stredoškolskej odbornej činnosti sme sa dozvedeli a získali mnoho nových informácií o našom veľmi dôležitom orgáne zmyslového vnímania. Aké je zloženie oka, že sa neskladá len zo šošovky, zrenice, bielka, zopár svalov a nejakých buniek. Ale že sa tam nachádzajú aj iné dôležité štruktúry.

Oboznámili sme sa s ich funkciami a úlohami, aké zohrávajú jednotlivé časti oka. Že majú medzi sebou súvislosti a jeden orgán by nevedel fungovať bez toho druhého. Zistili sme, čo znamenajú odborné pojmy, ako napríklad vnútroočný tlak, pupila, fotoreceptory a iné. Zistili sme, ako náš orgán pohlcuje žiarenie, ktoré môže byť nebezpečné pre zrak a ako nakoniec získame do mozgu informáciu o obraze a o tom čo práve vidíme. Že slzy nie sú len emočný prejav, ale plnia veľmi dôležitú úlohu pri ochrane a udržiavaní oka. Sú tvorené slzným filmom ktorý má tri vrstvy: tuková, vodná, hlienová.

Spoznali sme najčastejšie ochorenia oka, napríklad ako Glaukóm, čo znamená zelený zákal a rozdeľuje sa na primárny a sekundárny. Zopakovali sme si, ale konkrétnejšie, čo je to Ďalekozrakosť a Krátkozrakosť a že existuje aj Tupozrakosť.

Už vieme, že farba očí nie je náhodná, ale presne biologicky daná a upravuje sa podľa spôsobu života a prostredia. Naši lekári zistili ako sa dá farba očí meniť a od čoho to závisí. Mne osobne sa táto téma spracúvala bez nejakých veľkých problémov, pretože je pre mňa zaujímavá a chcela som sa dozvedieť a naučiť nové informácie o očiach ktoré sú asi pre každú osobu veľmi dôležité.

Popri veciach ktoré tu sú napísané som si prečítala aj mnoho iných, napríklad ako sa chrániť a aj zopár zaujímavostí, napríklad že vedci vymysleli Bionické oko. Toto oko čiastočne nahrádza to naše, ale nemá všetky funkcie. Je to na základe elektrických impulzov do mozgu.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/7134-oko-stavba-a-funkcia-oka/