Srdce a cievna sústava

Srdce a cievna sústava

Úvod
Každodenný život nám prináša množstvo prekážok, ktoré musíme zvládať. Mnohí z nás sú otrokmi závratného životného tempa. Nemáme čas ani sa zhlboka nadýchnuť a uvoľniť. Preto sa častokrát nezamýšľame ani nad neuveriteľnými dejmi prebiehajúcimi vo vnútri nášho vlastného tela. Pri hlbšom zamyslení sa nás však ohúri nevídaná dokonalosť a spolupôsobenie celého systému ľudského tela. V takýchto chvíľach si väčšinou kladieme otázky: Čo je to? Ako to pracuje? Prečo sa to mení? Čo sa s tým stane? Ľudia sa takto pýtali už od nepamäti, najmä ak išlo o ich vlastné telo. Pravdepodobne aj vám prichádzajú na um tieto otázky, i keď premýšľate o niečom inom. Keď si porežete prst alebo odriete koleno, objaví sa krv. Spočiatku je jasná, červená, no neskôr stmavne. Krvácanie zastane a rana sa onedlho zahojí. O niekoľko dní ani nepoznáte, kde poranenie bolo. To všetko je zvláštne a tajomné, nemám pravdu? Srdce je jedným z najdôležitejších orgánov nášho tela. Dôkazom jeho popredného postavenia v ľudskom organizme sú aj mnohé symboly, s ktorými sa v živote stretávame. Srdce je symbolom lásky i vnútorného sveta človeka. Dokonca sa častokrát hovorí: ,,Správne dokáže vidieť človek jedine srdcom.“[1] Súhlasím s tvrdením, že všetky orgány ľudského tela sú veľmi dôležité a majú pre našu existenciu nesmierny význam. Srdce si ale získalo výsadné postavenie svojou neobyčajnou a nepretržitou činnosťou. Pracuje ako pumpa, pričom za 24 hodín prečerpá okolo 10 000l krvi. To je objem jednej veľkej cisterny. Srdce je skutočne silným svalom. Len vďaka srdcu a všetkým cievam majú naše orgány dostatok živín i látok potrebných na vykonávanie práce. Každá, čo i len menšia porucha na srdci, má neobyčajný vplyv na celý náš organizmus. Táto skutočnosť podmieňuje jeho popredné postavenie v celom systéme nášho tela. Môžem vám teda úprimne povedať, že mňa zaujalo srdce spolu s obehovou sústavou predovšetkým svojou nepretržitou činnosťou i výnimočnosťou spolupôsobenia s ostatnými orgánmi ľudského tela. Svojou prácou vám chcem preto objasniť jeho dôležitosť i to, ako funguje. Uskutočnením pitvy bravčového srdca, ktoré má veľmi podobnú stavbu ako naše - ľudské srdce, vám chcem ukázať vzhľad jeho niektorých častí v reálnom svete. Verím, že pri čítaní mojej práce sa nebudete vôbec nudiť a pochopíte, aké šťastie je mať zdravé srdce i to, že nič sa nedeje v našom tele bezdôvodne.    

1 Srdcovo-cievna sústava človeka
 
1.1 Charakteristika srdcovo-cievnej sústavy
Srdce, cievy, krv a lymfa tvoria v ľudskom tele veľmi dôležitú funkčnú jednotku. Zásobujú totiž všetky orgány tela kyslíkom, živinami, vitamínmi, elektrolytmi a pod. Súčasne privádzajú splodiny látkovej premeny priamo do vylučovacích orgánov. Spoločne tvoria veľmi dôležitú, obehovú sústavu človeka. Srdcovo-cievna, obehová sústava sa skladá z dvoch základných častí: centrálnej, ktorú tvorí srdce a periférnej, ktorú tvoria cievy (tepny, žily, vlásočnice) - v nich koluje krv.

1.2 Funkcia srdcovo-cievnej sústavy
Srdcovo-cievna sústava má tri hlavné funkcie: transportnú, regulačnú a ochrannú.
1.  Transportná funkcia:
a)  Respiračná - krv prostredníctvom erytrocytov transportuje kyslík z pľúc do tkanív a odtiaľ oxid uhličitý do pľúc;
b)  Nutritívna (výživná) - vstrebané základné živiny z čriev sa krvou dostávajú do pečene a odtiaľ do celého tela;
c)  Exkrečná - odpadové produkty metabolizmu, nadmerné množstvo iónov alebo vody sa krvou dostávajú do obličiek, kde sa prefiltrujú do moču, a tak sa vylúčia z tela;
2.  Regulačná funkcia - hormóny a iné regulačné molekuly sa z miesta svojho vzniku roznášajú krvou do cieľového tkaniva;
3.  Ochranná - zrážanie krvi chráni naše telo pred vykrvácaním, tvorba protilátok v krvi zase proti infekciám a choroboplodným zárodkom
 
2 Srdce človeka
 
2.1 Popis srdca
Srdce (cor) je dutý svalový orgán kužeľovitého tvaru, uložený v dutine hrudníka na bránici a opretý o pľúca v priestore, ktorý sa nazýva medzipľúcie (pozri aj príloha č. 1, obr. 12, 13). Srdce je teda uložené šikmo medzi pľúcami vo väzivovom vaku - osrdcovníku (perikarde). Jeho veľkosť zodpovedá veľkosti päste dotyčného človeka. Srdce váži 250-300g. Pracuje ako pumpa, ktorá svojou činnosťou, zmrštením - systola a ochabnutím - diastola, zabezpečuje tlakový spád potrebný na prúdenie krvi v cievach.
 
2.2 Stavba srdca
Srdce tvorí horná plocha, ktorá sa volá základňa a hrot smerujúci nadol a doľava. Na povrchu srdca je priečna brázda - oddeľuje predsiene od komôr. Zvnútra je srdce rozdelené srdcovou priehradkou na pravú (prechádza ňou len odkysličená krv) a ľavú polovicu (prechádza ňou len okysličená krv), pričom každá z nich má dve dutiny:
pravá predsieň - atrium dextrum
pravá komora - ventriculus dexter
ľavá predsieň - atrium sinistrum
ľavá komora - ventriculus sinister
V hornej časti srdca sú predsiene (atriá) a v dolnej časti sú komory (ventriculi). Medzi pravou predsieňou a komorou je trojcípa chlopňa, ľavú predsieň oddeľuje od ľavej komory dvojcípa (mitrálna) chlopňa.

Chlopne zabraňujú spätnému toku krvi. Okrem cípovitých chlopní sú súčasťou srdca aj polmesiačikovité chlopne, ktoré sa nachádzajú na začiatku veľkých tepien - pľúcnice a aorty (srdcovnice).
Stena srdca má tri vrstvy:
a)  vnútornú - vnútrosrdie (endocardium) - tenká, priesvitná, lesklá blana, ktorú tvoria endotelové bunky, medzi ktorými sú elastické vlákna a bunky hladkého svalstva, vystiela vnútorné dutiny srdca a tvorí cípovité chlopne;
b)  strednú - srdcová svalovina (myocardium, myokard) - hlavná stavebná zložka steny srdca, rozdeľuje sa na pracovnú a prevodovú svalovinu, v komorách je svalovina hrubšia, pričom najhrubšia je v ľavej komore (pozri aj kapitolu pitva srdca), svalovina zabezpečuje pracovný cyklus a aj vedenie nervových vzruchov;
c)  vonkajšiu - osrdie (epicardium) - tenká blana na vonkajšom povrchu srdca, pod ktorou je vrstva tukového tkaniva s koronárnymi cievami vyživujúcimi myokard.
 
2.3 Pracovný cyklus
Obeh krvi v cievach umožňuje cyklická práca srdca, ktoré predstavuje pružnú, neunaviteľnú a jednosmernú pumpu. Pracovný cyklus srdca pozostáva z dvoch fáz: zo sťahu - systoly a z relatívneho ochabnutia - diastoly.
Srdce pracuje ako ventilové čerpadlo, pričom v jeho činnosti môžeme pozorovať fázu plnenia a vyprázdňovania. Srdce sa teda neustále zmršťuje a ochabuje. Zmrštenie srdca (systola) spôsobuje vyprázdnenie jeho komôr; ochabnutie srdca (diastola) umožňuje prítok krvi do komôr. Pri ochabnutí (diastole) predsiení odkysličená krv vstupuje z hornej i dolnej dutej žily do pravej predsiene a zo štyroch pľúcnych žíl prichádza okysličená krv do ľavej predsiene (pozri príloha č. 1, obr. 15). Stiahnutie (systola) predsiení je charakteristické tým, že ľavá a pravá predsieň sa sťahujú, čím vypudzujú krv do uvoľnených komôr (pozri príloha č. 1, obr. 16). Pri stiahnutí (systole) komôr sa krv vypudí z pravej komory cez pľúcnicu do pľúc na okysličenie a z ľavej komory sa vypudí okysličená krv cez srdcovnicu (aortu) do celého tela. 
Činnosť oddielov srdca je pritom koordinovaná. Vodivý systém srdca zabezpečuje, že najprv nastane systola predsiení a až po nej systola komôr. V blízkosti vodivého systému srdca je veľa nervových buniek a vláken, ktoré patria k autonómnemu nervovému systému. Cez tieto bunky a vlákna autonómny nervový systém srdca zosilňuje a zrýchľuje alebo spomaľuje a oslabuje činnosť srdca podľa akútnych potrieb organizmu.
 
2.4 Malý krvný obeh
Malý krvný obeh, inak nazývaný aj pľúcny, prebieha medzi srdcom a pľúcami. Začína sa v pravej komore, odkiaľ sa vypudzuje odkysličená krv do pľúcnice, prostredníctvom ktorej sa krv dostáva do pľúc. V pľúcach dôjde k okysličeniu krvi, ktorá je vedená štyrmi pľúcnymi žilami naspäť do srdca, do jeho ľavej predsiene.

2.5 Veľký krvný obeh
Veľký krvný obeh (telový obeh) je obeh krvi medzi srdcom a telom človeka. Začína sa v ľavej komore srdca, ktorá vypudzuje okysličenú krv do aorty (srdcovnice). Aortou sa teda okysličená krv odvádza z ľavej komory do celého tela. Horná a dutá žila sú dve žily, ktoré následne privedú naspäť do srdca, do jeho pravej predsiene odkysličenú krv. Stiahnutím pravej predsiene sa krv dostane do pravej komory a prebehne malý krvný obeh. Do veľkého krvného obehu patrí aj krvný obeh cez pečeň, tzv. portálny (vrátnicový) obeh.

2.6 Prevodový systém srdca
Činnosť srdca zabezpečujú dva druhy buniek špeciálne upravenej svaloviny srdca. Prvý druh predstavujú bunky prevodového systému, ktoré vytvárajú a vedú vzruchy z predsiení do komôr. Druhým typom sú svalové bunky, ktoré na tieto vytvorené vzruchy (podnety) odpovedajú zmrštením (systolou) - kontrakciou. Po zmrštení nastáva ochabnutie, čiže diastola. Pri tom platí, že ak je systola predsiení, tak je diastola komôr a naopak. Prevodový systém srdca predstavuje tkanivo, ktoré je svojou stavbou podobné svalovine a funkciou nervovému tkanivu. Elektrické impulzy, ktoré tu vznikajú, sú výsledkom činnosti zhlukov špeciálneho tkaniva v myokarde. Prevodový systém srdca tvorí sinoatriálny uzol, atrioventrikulárny uzol, predsieňovo-komorový Hissov mostík (zväzok) a Purkyňove vlákna (pozri obr. 5 nižšie). Sinoatriálny uzol určuje základný rytmus srdcovej činnosti, a preto sa nazýva aj udavač rytmu. Elektrokardiogram - EKG sa používa na vyšetrenie činnosti srdca. Tento prístroj totiž zaznamenáva šírenie vzruchov v jednotlivých častiach srdca.  

2.7 Prejavy srdcovej činnosti
Srdcová činnosť sa môže prejaviť - ozvami, tepom a zmenou elektrických prúdov. Srdcová ozva je zvuk vyvolaný sťahom srdcového svalu a následným uzavretím chlopní. Tep vzniká nárazom krvi na steny aorty pri sťahu (systole) komory. U zdravého človeka je počet tepov 70/min (pri fyzickej námahe a duševnom vypätí sa môže zvýšiť až na 200 tepov za minútu). K základným vyšetreniam srdcovej činnosti patrí aj meranie krvného tlaku, čiže tlaku v tepnách. Najvyššia hodnota tlaku je dosiahnutá počas systoly a nazýva sa systolický tlak (100-120 torrov). Najnižšia hodnota, na ktorú tlak klesne počas diastoly, je diastolický tlak (60-80 torrov).

3 Krvné cievy
 
3.1 Druhy krvných ciev
Telo človeka je celé prepletené hustou sieťou ciev. Cievny systém ľudského tela tvorí uzavretá sústava rúrok, ktoré sa v jednotlivých úsekoch odlišujú stavbou a tým aj vlastnosťami či priepustnosťou svojich stien. Kolobeh krvi cievami zabezpečuje srdce svojou činnosťou.

Anatomicky sa rozoznávajú tri druhy krvných ciev:
a)  tepny (arteriae) - vedú krv zo srdca do vlásočníc, ich steny sú silné a tuhé, lebo udržiavajú krvný tlak;
b)  žily (venae) - vedú krv z vlásočníc do srdca, ich stena je tenká a majú aj tenkú vrstvu svaloviny, na dutinovej strane majú žily dolných končatín chlopne podobné polmesiačikovitým chlopniam v srdci, a tak napomáhajú prúdeniu krvi smerom k srdcu, žily sa môžu rozšíriť, a tak prijať viac krvi;
c)  vlásočnice (vasa capillaria) - sú tenké a prestupujú všetkými tkanivami, majú dôležitú úlohu pri výmene látok medzi krvou a tkanivovým mokom, nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu, ich plocha v tele dosahuje vyše 6000m2.
Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktoré vedú okysličenú krv zo srdca k jednotlivým orgánom a tkanivám. Výnimku predstavuje len tepna - pľúcnica, ktorá vedie odkysličenú krv z pravej komory srdca do pľúc. Najmohutnejšou tepnou je aorta (srdcovnica) privádzajúca okysličenú krv z ľavej komory do celého tela.
Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré vedú odkysličenú krv z tkanív orgánov do pravej predsiene srdca. Jedinou výnimkou sú pľúcne žily privádzajúce okysličenú krv z pľúc do ľavej predsiene srdca (pozri aj príloha č. 1, obr. 19, kde je porovnaná stavba tepny a žily).
Srdce teda pumpuje krv obohatenú v pľúcach kyslíkom do celého tela pomocou trubíc, nazývaných tepny - artérie, a ich menších vetvičiek - tepničiek (arteriol). Krv sa vracia smerom k srdcu najprv malými cievkami, označovanými ako žilky, ktoré ústia do väčších trubíc - žíl. Tepničky a žilky sú vzájomné prepojené sieťou jemných cievok - vlásočníc (kapilár). V nich sa uskutočňuje výmena kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou a bunkami tela. 

3.2 Najdôležitejšie tepny a žily

4 Srdce v reáli
V kapitole s názvom Srdce v reáli uvádzam svoje vlastné pozorovania a zistenia, ku ktorým som dospela svojou činnosťou. Pred pár mesiacmi som mala možnosť vidieť dokument, ktorý natočili študenti Katedry zoológie Univerzity Komenského v Bratislave. Zo všetkých prezentácií ma najviac zaujala pitva bravčového srdca. Pre svoju jednoduchosť a nenáročnosť som sa rozhodla, že takúto pitvu uskutočním aj ja v domácich priestoroch. Výsledkom boli zaujímavé zistenia, o ktorých hovorím v nasledujúcej podkapitole. Ďalším, pre mňa určite neopísateľným zážitkom, bola konzultácia so známym internistom MUDr. Petrom Dědičom, ktorý mi ukázal skutočný trombus.
 
4.1 Pitva srdca
Ako som už v úvode tejto kapitoly spomínala, na základe prezentácie natočenej študentmi katedry zoológie som aj ja uskutočnila pitvu srdca. Nepoužila som, samozrejme, ľudské ale bravčové srdce, ktoré je ľahko dostupné v každej predajni mäsa. Podľa vyjadrení autorky prezentácie Pitva srdca je bravčové srdce takmer na nerozoznanie od ľudského. Pitvou bravčového srdca som prišla na niekoľko zaujímavých zistení. Jedným z prvých bolo, že svalovina srdca nie je vo všetkých častiach rovnako hrubá. Po odobratí vzoriek (odstrihnutí kúskov svaloviny) z obidvoch komôr aj predsiení som zistila, že v komorách srdca je svalovina výrazne hrubšia ako v predsieňach. Rozdiel hrúbky bol zreteľný aj medzi svalovinou ľavej a pravej komory. Hrúbka svaloviny ľavej komory bola až 15mm, zatiaľ čo hrúbka pravej komory bola len 5mm.

Počas celého uskutočňovania pitvy bravčového srdca som mala možnosť vidieť jeho hladký povrch nielen z vonkajšej strany, ale aj zvnútra. Hladký povrch srdca podmieňuje jemná, tenká blana. Na povrchu srdca sa nachádzali biele kusy, ktoré predstavovali tukové vankúšiky. Ich funkcia je veľmi významná - chránia srdce pred akýmikoľvek nárazmi. Pri skúmaní pravej predsiene som videla jej vyklenutie smerom dopredu, do tzv. uška. Vzadu v hornej časti predsiene bolo vyústenie hornej dutej žily a v dolnej časti zase vyústenie dolnej dutej žily (boli tam charakteristické otvory). Ľavá predsieň tak isto vybiehala v uško. Ľavá komora mala príznačný kužeľovitý tvar. Horná plocha srdca - základňa bola širšia ako dolná časť, čiže hrot srdca. Z oblasti medzi pravou predsieňou a pravou komorou som si oddelila trojcípu chlopňu a z priestoru medzi ľavou komorou a predsieňou zase dvojcípu (mitrálnu) chlopňu. Na obrázku nižšie je názorná ukážka cípovitých chlopní. Nakoľko na urobených fotografiách nebolo vidieť zreteľný rozdiel medzi nimi, uvádzam radšej tieto obrázky.
 
Následne som odrezala zvyšky pľúcnice a aorty (zvyšné časti boli odstránené mäsiarmi), pričom po ich prestrihnutí som našla zreteľné zvyšky polmesiačikovitých chlopní. Priemer aorty bol až neuveriteľných 30mm.
 
4.2 Neuveriteľné prežitie
Pri odbornej konzultácii s internistom Mudr. Petrom Dědičom som mala možnosť vidieť na sonografii vlastné srdce a prietok krvi v ňom. To však nebolo ani zďaleka všetko. Ukázal mi trombus - krvnú zrazeninu, ktorá bola operačne odstránená pacientke vo veku 86 rokov. Zrazenina veľkosti päste dieťaťa sa nachádzala v ľavej predsieni. Pacientke spôsobovala bolesti a iné ťažkosti, keďže bránila správnemu a plynulému toku krvi cez jej srdce. Operácia bola uskutočnená v roku 1999 a pacientka tento zákrok zázračne prežila. Tento fakt mi len potvrdil vyspelosť súčasného sveta a nemalé skúsenosti lekárov v boji proti rôznym chorobám. Trombus je teda starý až 13 rokov a je umiestený v roztoku formalínu. Len vďaka tomu som ho mohla vidieť ešte aj ja po tak neuveriteľne dlhom čase od jeho odstránenia z tela pacientky. Túto zrazeninu sa síce lekárom podarilo odstrániť, ale kardiológ Gabriel Kamenský hovorí: ,,Počet infarktov na Slovensku stále neklesá. U mladých je rizikovým faktorom hlavne fajčenie.“[2] Preto si vážme svoj život hlavne my, mladí ľudia, a neničme si ho cieľavedome.

Záver
Ľudské telo funguje ako hodinky, nepretržite bez akejkoľvek prestávky či oddychu. Mnohé deje, ktoré sa v ňom dennodenne odohrávajú ani neregistrujeme. Keď však zastavíme vo svojej mysli čas a uvedomíme si silu týchto javov, zdá sa nám to všetko neuveriteľné. Taká je aj práca nepochybne dôležitého ľudského orgánu, srdca. Jeho stavba, prítomnosť chlopní, ochabovanie predsiení a komôr, následný sťah, všetko má svoju úlohu a význam. Som rada, že práve štúdium srdca mi poskytlo toľko neuveriteľne skvelých zistení, nových informácií a úžasných zážitkov prežitých pri pitve srdca aj pri pohľade na reálnu krvnú zrazeninu - trombus. Nič sa v našom organizme nedeje bezdôvodne. Spolupráca všetkých orgánov ľudského tela je skutočne pôsobivá. Vážme si teda svoj život a zdravie, ktoré máme. Odstránenie poškodenia niektorej časti nášho tela vždy nemusí skončiť šťastne, ako to bolo v prípade pacientky s krvnou zrazeninou v ľavej predsieni srdca. Je pravda, že máme mnohé vyspelé technológie i nástroje a aj mnohých odborníkov v oblasti medicíny, no človek si nevyberá, kedy a kde sa niečo stane. Preto si svoje zdravie chráňme a neničme ho dobrovoľne, napr. fajčením cigariet. Aj tie totiž škodia srdcu. Verím, že svojou prácou som vám aspoň čiastočne priblížila srdce a cievnu sústavu človeka. Zároveň dúfam, že aj vás tieto skutočnosti nadchnú svojou veľkoleposťou a neobyčajnosťou, s ktorou sa len tak na každom kroku určite nestretnete.