Dedičné choroby človeka

Dedičné choroby človeka
 
 
Dedičné choroby, alebo geneticky podmienené ochorenia, sú ochorenia spôsobené zmenou stavby jednotlivých úsekov DNA- génov, alebo väčších oblastí molekuly DNA. V deoxyribonukleovej kyseline sú zapísané funkcie buniek celého organizmu a predpoklady na všetky štruktúry a znaky. Niektoré genetické ochorenia nemusí jedinec získať zdedením, ale sa uňho môžu vyskytnúť kvôli mutáciám. Mutácie sú trvalé zmeny v DNA, teda aj v génoch, a tým pádom aj vo vlastnostiach a znakoch. Mutácie môžu narušiť program buniek a spôsobiť závažné následky pre celý organizmus. Tieto trvalé zmeny v DNA môžu byť dedené rodičovskou zárodočnou bunkou na potomkov. Mutácia však môže v spermii alebo vajíčku vzniknúť nanovo  ako nová mutácia, alebo ešte aj po počatí sa môžu počas nasledovného bunkového delenia vyskytnúť somatické mutácie a viesť ku geneticky podmieneným ochoreniam. Niektoré chromozomálne poruchy môžu byť spôsobené nielen numerickou, ale aj štrukturálnou odchýlkou. Numerické odchýlky vznikajú následkom chybného delenia chromozómov pri tvorení zárodočných buniek, pričom sa jedná o náhodné javy. V mojej práci sa budem venovať monogénne a polygénne podmieneným chorobám:

Monogénne ochorenia sú choroby, pri ktorých je zmena v jednom jedinom géne zodpovedná za ochorenie. Monogénne podmienené ochorenie môže byť: autozomálne dominantné, autozomálne recesívne, viazané na X-choromozóm a napokon mitochondriálne ochorenia.  

O autozomálne recesívnom ochorení hovoríme vtedy, keď vykazujú zmenu obe alely zodpovedajúceho génu - otcovského aj materského. Ak je zmenená len jedna kópia génu, ochorenie sa neprejaví. Ak sa autozomálne recesívne ochorenie vyskytne u dieťaťa zdravých rodičov, musíme vychádzať z toho, že obaja rodičia majú okrem normálnej kópie na danej lokalizácii génu aj jednu zmenenú kópiu génu. pravdepodobnosť ochorenia u detí 25%. Pokiaľ je jeden z rodičov už chorý, teda sú u neho (u nej) obe kópie zmenené, stúpa pravdepodobnosť ochorenia u potomkov z 25% na 50%. Ak sú chorí obaja rodičia, ochorejú rovnako aj všetci potomkovia.

Patrí sem:
Galaktozémia- Pri tomto ochorení chýba enzým meniaci galaktózu (zložku mliečneho cukru) na glukózu. Ten pôsobí na pečeň ako jed a tak isto aj na mozog, čoho dôsledkom je mentálna retardácia. Trpia aj obličky a nakoniec vás tento neduh môže pripraviť definitívne o zrak. Keďže ide o mliečny cukor, musí byť novorodencom choroba okamžite diagnostikovaná a nasadená bezmliečna diéta. Ibaže nie vždy sa to stihne bez následkov. Výskyt 1 : 60000
Cystická fibróza- Cystická fibróza je multiorgánové ochorenie. Prvými príznakmi je slanší pot, preto ten názov, a hustý hlien. Choroba najprv postihne pľúca, potom pankreas, pečeň a postupuje ďalej. Prichádzajú zápaly, problémy s trávením a choroba navyše nie je liečiteľná. Dĺžka života sa dá predĺžiť, no väčšinou sa postihnutí nedožívajú vysokého veku.
 Leprechaunizmus- Dnes sa už vyskytuje veľmi zriedkavo. Jeho presný popis pochádza z roku 1954. Postihnutí majú veľké pery, uši a tvár pretiahnutá a chudá. Umierajú po prvých mesiacoch života.

Autozomálne dominantné ochorenie nastáva, ak vykazuje jedna alela daného génu zmenu, ktorá vedie k chorobným prejavom, aj napriek druhej normálnej kópii. Pravdepodobnosť rovnakého ochorenia u detí jedného chorého rodiča 50%. Ak sú postihnutí obaja rodičia, dieťa ochorie s pravdepodobnosťou 75%. 
Napríklad:  Brachydaktília – krátkoprstosť
Arachnodaktýlia – dlhoprstosť
Syndaktýlia – zrastené prsty

Huntingtonova chorea -  je zriedkavé dedičné neurodegeneratívne ochorenie mozgu charakteristické nekoordinovanými trhavými pohybmi tela a znížením mentálnych schopností postihujúce jednotlivca oboch pohlaví. Samotná choroba nie je smrteľná, ale výrazne oslabuje imunitný systém, a tak znižuje priemernú dĺžku života. Touto chorobou trpí 7 z 100 000 ľudí. Ak sa objaví pred dvadsiatym rokom, označuje sa ako juvenilná Huntingtonova choroba.
Pri X-chromozomálnych ochoreniach leží lokalizácia génu pre dané ochorenie na chromozóme X. Preto je výskyt ochorenia viazaný na pohlavie. Platí, že synovia majú rovnakú kvalitu znaku ako matky a dcéry ako otcovia. Muž nikdy neodovzdáva genetickú informáciu na X chromozóme synom. Takto sa dedí aj vysoký krvný tlak. Ďalšie choroby viazané na nehomologickom úseku X chromozómu sú napríklad:

Daltonizmus – porucha rozlišovania farieb červenej a zelenej.
Hemofília-  Postihnutým chýba zrážací faktor a dochádza k nadmernému krvácaniu. Krvácavosť je dedičná choroba viazaná na pohlavný chromozóm X, na ktorú trpia v prvom rade muži. Ženy sú na základe druhého, spravidla nezmeneného chromozómu X zdravé, podávajú však chorý gén ďalej, t. zn., že sú nositeľkami génu. Rozlišujeme hemofíliu A, ktorá činí 80 % prípadov a týka sa faktora VIII, a zriedkavejšiu hemofíliu B, ktorá vzniká z nedostatku faktoru IX – Christmasova choroba. Tak faktor VIII ako i faktor IX sú nenahraditeľnými súčasťami pri zrážanlivosti krvi. Výskyt je 1 z 5000 až 10000 mužov. Ťažkosti sú pri obidvoch druhoch hemofílie rovnaké a sú o to dramatickejšie, o čo ťažší je nedostatok faktora zrážanlivosti. Pri ťažkých formách dochádza už po minimálnych poraneniach k nezastaviteľnému život ohrozujúcemu krvácaniu smerom von, do tkaniva alebo do kĺbov. Pri miernejších formách treba s krvácaním počítať hlavne pri chirurgických zákrokoch. Liečba pozostáva z intravenózneho podávania chýbajúceho faktora zrážanlivosti, pričom dávka závisí od rizika krvácania, t. zn., že musí byť príslušne vysoká hlavne u detí a pred operáciami. Tieto faktory zrážanlivosti sa vyrábajú z darcovskej krvi a v súčasnosti sú s istotou hraničiacou s pravdepodobnosťou bez vírusov. Na génovo technickej výrobe týchto produktov, a tým výrobe bez vírusov, za výhodnú cenu sa v súčasnosti pracuje.

Mitochondriálne ochorenia môžu spočívať v mutácii jedného úseku (génu) kruhovitej mitochondriálnej DNA. Mitochondrie sú prenášané na potomkov iba od matiek plazmou vajíčok. Mužské zárodočné bunky naproti tomu nemajú takmer žiadne mitochondrie. Typické pre mitochondriálnu dedičnosť je preto prípad, že deti chorej ženy, avšak nikdy nie deti chorého muža, taktiež ochorejú. Obe pohlavia sú však postihnuté rovnako. Pravdepodobnosť ochorenia pre deti chorej ženy je veľmi vysoká a dosahuje až 100%. Ak sa však mutácia u nejakej osoby vytvorila nanovo, môže sa najprv obmedziť len na jednotlivé tkanivá, resp. na časť buniek jedného tkaniva (heteroplazmia). V tomto prípade je pravdepodobnosť prenosu na potomstvo nižšia. Podiel mutácií sa mení s bunkovým delením. To sčasti vysvetľuje variabilitu v druhu a tiaži klinických príznakov. 

Syndróm mačacieho plaču- Syndróm mačacieho plaču je málo sa vyskytujúce dedičné ochorenie, ktoré vzniká skrátením ramena piateho chromozómu, vyštiepením jeho časti. Označenie „syndróm mačacieho plaču“ je podľa podobnosti zvuku, ktorý vydávajú kojenci, nakoľko u nich došlo k chybnému vývinu hrtanu.

U detí so štrukturálnou chromozómovou aberáciou by mali byť podrobené výskumu aj chromozómy rodičov. Sleduje sa odštiepenie štruktúry chromozómu, ktorá sa potom premiestni na iný chromozóm, bez toho, aby stratila genetickú informáciu, ktorú nesie. Tento predĺžený chromozómový úsek môže potom u detí úplne chýbať, čo vedie k dedičnému ochoreniu. V tomto prípade je riziko výskytu danej choroby u ďalšieho dieťaťa v rozsahu 10-30%.  Častosť jeho výskytu je 1:50.000. Nápadná je malá hlava s nízko sediacimi ušami, malá brada, široké nosné dierky, ako aj ďaleko od seba ležiace oči. Veľa detí má kosákovitú vrásku na vnútornej stane, v smere od nosa, ktorá sa pripisuje mongoloidným pacientom a ktorá je typická pre aziatov. Typické je aj chybné postavenie v oblasti očí, keď vonkajšia viečková os je hlbšie ako vnútorná.

Pri polygénnych alebo multifaktoriálnych ochoreniach zohrávajú úlohu aj faktory prostredia. Vzhľadom na genetické komponenty sa väčšinou vychádza z množstva zmien v rozličných génoch, ktorých účinok sa nahromadí. Tieto ochorenia sú časté a nezriedka sa dostavia až v priebehu života. K multifaktoriálnym ochoreniam patria senná nádcha s častosťou od 8 do 100, diabetes s 2 až 100 alebo epilepsia s 1 až 200 osobami. Aj niektoré vývojové anomálie ako napr. vrodený rázštep hornej pery, čeľuste a tvrdého podnebia alebo defekty neurálnej rúry, patria k tejto skupine ochorení. Tieto sa vyskytujú s častosťou asi len od 1-2 na 1000.

Toto boli choroby, ktoré sú prenášané  generácie na generáciu dedením. Sú to poruchy, kde dochádza k zmene alel. S dedičnosťou majú však súvis aj syndrómy, ktoré sa vyskytujú kvôli poruchám chromozómov – aneuploidii.
Aneuploidia vzniká zmenou počtu chromozómov, ktorá je násobkom haploidného počtu, čiže buď v genóme jeden alebo viac chromozómov chýba, alebo je prítomných navyše. Aneuploidné bunky vznikajú často v dôsledku nerovnomerného rozostupovania chromozómov pri meiotickom delení. Chromozómy sa nerozdelia rovnomerne, pritom vzniknú dve dcérske bunky, ktoré majú odlišný počet chromozómov, napríklad jedna bunka bude mať jeden nadbytočný chromozóm – trizomia (2n+1), druhej bude jeden chromozóm chýbať (2n-1). Najznámejšie príklady aneuplidie u človeka sú:
Edwardsov syndróm – trizomia 18 chromozómu (výskyt 1:7500)
Turnerov syndróm – chýbanie jedného z X chromozómov (výskyt 1:4000)
Klinefelderov syndróm – zdvojenie X chromozómu muža (výskyt 1:500-1000).
Downov syndróm – trizomia 21.chromozómu (výskyt 1:700). Medzi symptómy patrí variabilné zníženie inteligencie, spomalenie vývoja motoriky, vrodené srdcové chyby, vývojové anomálie v tráviacom trakte, poruchy sluchu a zraku, sklony k leukémii, narušená funkcia štítnej žľazy. Typické telesné znaky ľudí s downovým syndrómom sú: sploštená typická tvár, šikmo položené oči, kožný záhyb v kútiku oka, široké ruky, krátke prsty, neprerušená čiarka na dlani, otvorené ústa , ovisnuté kútiky úst, veľký jazyk, krátky a široký krk, malé uši. V minulosti zomieralo 75% pacientov s DS pred pubertou a 90% pred 25. rokom. V súčasnosti sa vďaka včasnej liečbe sprievodných ochorení priemerná dĺžka života posúva vyššie. Ľudia s DS sa môžu dožiť 50 rokov a viac. Samostatné ochorenie lekári zatiaľ nevedia liečiť. Liečiteľné sú však sprievodné prejavy, ako srdcové chyby, poruchy zraku, ...

Výskyt downovho syndrómu závisí vo veľkej miere od veku matky:
Cieľom práce bolo priblížiť vám dedičné choroby . Nielen princípy ich dedenia, ale aj ich príznaky, prognózy, symptómy a podobne. Ak vás moja práca zaujala a prinútila byť vďačným za to, že jediným problémom, ktorý máte je to, že sa hneváte, že ste po mame nezdedili tie hnedé oči, tak práca splnila svoj účel.