Endokrinná sústava

Endokrinná sústava
 
ÚVOD: 
  Za toto všetko sú zodpovedné hormóny. Hormóny, okom neviditeľné látky, ktoré nás ovplvňujú celý život. Ľudské telo pracuje ako dokonalý mechanizmus. Všetky sústavy sú vývojo dokonalé, no akonáhle jedna zlyhá, zlyhá celé telo. Hormónom vďačíme za všetky pocity, nálady. Či už dobré alebo zlé, všetko v tele máme naprogramované tak, aby reagovalo na podnety reakciou. Jednoducho povedané, stačí malá koncentrácia hormonu, stres, zlé počasie a z milých ľudí sa zrazu stávajú monštrá schopné „zabíjať“. To čo je pre nás také čarovné, je v našom tele len zložita synéza hormónov.
Mojim cieľom je objasniť vám endokrinných žliaz, ich účinkom na ľudský organizmus. Objasniť vám čo sa deje s človekom, keď je zamilovaný. Prečo človek plače, ako ovplyvňujú hormony pubertu,  sex.

1.ENDOKRINNÝ SYSTÉM
Endokrinný systém tvoria endokrinné žľazy, ktoré sa nachadzajú na rôznych miestach organizmu. Ich spoločnou črtou je to, že do krvi vylučujú biologicky aktívne látky- hormóny. Preto sa nazývajú aj žlazy s vnútorným vylučovaním. Hormóny sa prenášajú krvou k bunkám cieľových orgánov, ktorých činnosť ovplyvňujú už vo veľmi nízkych koncentráciách. Z funkcie endokrínneho systému teda vyplýva, že patrí k významným regulačným systémom organizmu.
 
1.1ŽĽAZY S VNÚTORNÝM VYLUČOVANÍM
· Podmozgová žľaza- hypofýza
· Šuškovité teliesko- epifýza
· Štítna žľaza
· Prištítne žľazy
· Nadobličky
· Langerhansove ostrovčeky v podžalúdkovej žľaze
· Pohlavné žľazy a dočasne tiež placenta
 
1.2.PODMOZGOVÁ ŽĽAZA- HYPOFÝZA
Má fazuľovitý tvar a je uožená pod podlôžkom (hypotalamus) v medzimozgu. Jej hormóny riadia a ovplyvňujú iné žľazy s vnútorným vylučovaním.
  Rozdeľuje sa na dva laloky:
A/ Predný lalok- adenohypofýza
-je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Činnosť adenohypofýzy riadi hypotalamus (súčasť medzimozgu). Tu sa tvoria regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a tam ovplyvňujú tvorbu hormónov.
Vylučuje 6 hormónov:
· Rastový hormón- rast kostry a mäkkých orgánov, zvyšuje tvorbu bielkovín, pri nedostatku vzniká trpasličí rast, nadbytok spôsobuje nadmerný rast- gigantizmus
· Prolaktín- u ženy na konci gravidity rozvoj mliečnej žľazy a vylučovanie mlieka
· Adenokortikotropný hormón- činnosť nadobličiek, najmä tvorbu glukokortidov
· Tyreotropný hormón- riadi činnosť štítnej žľazy
· Folikulostimulačný hormón- riadi činnosť vaječníkov a riadenie činnosti semenníkov (tvorba spermií)
· Luteinizačný hormón- riadi činnosť vaječníkov (ovulácia, tvorba žltého telieska, vylučovanie progesterónu) a semenníkov (vylučovanie testosteronu).

B/ Zadný lalok- neurohypofýza
-nie je pravá žľaza s vnútornou sekeréciou. Oba jej hormóny sa toria v hypotalame a do neurofýzy sa dostávajú nervovými vláknami.

Hormóny:
· Adiuretín- tento hormón riadi hospodárenie s vodou.
Vylučuje sa, ak má telo nedostatok vody. Hormón vtedy zabezpečí vstrebávanie vody do krvi a bráni vylučovaniu vody močom. Moč hustne. Ak sa viac napijem, dochádza naopak k utlmeniu vylučovania hormónu.
· Oxytocín (len u žien)- podnecuje sťahy maternice pri pôrode a sťahy buniek v mliečnej žľaze (vystrekovanie mlieka pri dojčení
 
1.3.ŠUŠKOVITĚ TELIESKO- EPIFÝZA
Nachádza sa vzadu na medzimozgu. Vytvára sa v ňom hormón melatonín, ktorý pôsobí na sekréciu pohlavných hormónov. Jeho sekrécia je ovplyvnená svetelným režimom. Nedostatok svetla môže spôsobiť horšiu náladu až depresie. Melatonín ovplyvňuje aj režim spánku a bdenia.

1.4.ŠTÍTNA ŽĽAZA
Skladá sa zo začiatku priedušnice a 2 lalokov pri hrtane. Štítna žľaza produkuje hormón tyroxín. Tyroxín osahuje jód, je nevyhnutný pre premenu látok, zvyšuje tvorbu kyslíka a tepla v tkanivách. V detstve má rastové účinky. Činnosť ŠŽ je riadená z predného laloka hypofýzy.
Nedostatok hormónu – nedostatočná činnosť ŠŽ u malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu. U dospelých dochádza k útlmu telesných funkcií. Prevenciou nedostatku jódu v potrave je jodidovanie kuchynskej soli.
Nadbytok hormónu – vedie k opačným prejavom ako nedostatok: dráždivosť, nepokoj, zrýchlená srdcová činnosť a chudnutie.

1.5.PRIŠTÍTNE ŽĽAZY
  Sú to oválne útvary na zadnej strane štítnej žľazy. Prištítne telieska vytvárajú parathormón. Parathormón riadi premenu vápnika v organizme, udržiavanie stálej hladiny vápnika v krvi, jeho uvoľňovanie z kostí. Do premeny vápnika zasahuje aj vitamín D. vylučovanie parathormónu je riadené hladinou vápnika v krvi.
Nedostatok hormónu – pokles hladiny vápnika v krvi sa prejavuje nervovou a svalovou dráždivosťou až kŕčmi, pri ktorých sa môže človek zadusiť.

1.6.NADOBLIČKY
Sú párové žľazy na hornom póle obličiek. Majú 2 časti : kôru a dreň. Dreň nadobličky je vlastne premenené nervové tkanivo.
A/ Hormóny kôry nadobličiek :
· Mineralokortikoidy- aldosterón- udržiavajú rovnováhu medzi sodíkovými a draslíkovými soľami v organizme. Podnecuje zadržiavanie sodíka a vylučovanie draslíka.
Nedostatok hormónu mineralokortikoidov vedie k stratám sodíka a vody, k rozvratu vnútorného prostredia a neskôr aj k poruchám telesných funkcií a smrti
· Glukokortikoidy- kortizol- zabezpečuje rozpad bielkovín a uvoľňovanie tukov zo zásobární. Je užitočný hlavne, ak sú na organizmus kladené vyššie nároky, kedy mobilizuje vnútorné zdroje energie. Tlmí zápalové a alergické procesy. Vylučovanie glukokortikoidov je riadené z medzimozgu
· Androgénne hormóny- podobné učinky ako mužské pohlavné hormóny, pôsobia na vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu
B/ Hormóny drene nadobličiek :
· Adrenalín a noradrenalín- oba hormóny povzbudzujú činnosť obehovej sústavy, zvyšujú činnosť srdca, zväčšujú prietok krvi v činných svaloch, zvyšujú hladinu krvného cukru a rozklad tukov. Tieto hormóny zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu (mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú činnosť obehovej sústavy a mozgu a zlepšujú dýchanie).
 
1.7. LANGERHANSENOVE OSTROVČEKY V PODŽALÚDKOVEJ ŽĽAZE
Produkuje hormóny: 
· Inzulín- pôsobí na prenikanie glukózy do buniek a tým znižuje jej hladinu v krvi. Stupňuje vytváranie tukov zo sacharidov a podporuje tvorbu bielkovín.
Nedostatok hormónu – nedostatok inzulínu sa prejavuje ochorením cukrovka (diabetes mellitus). Ide o ochorenie látkovej premeny a prejavuje sa vysokou hladinou glukózy v krvi a jej výskytom v moči. Cukrovka sa lieči dietou a podávaním inzulínu alebo špeciálnych liekov
· Glukagón- štiepenie glykogénu v pečeni a tvorba glukózy z aminokyselín

1.8. POHLAVNĚ ŽĽAZY
A/ Vaječníky
-  Estrogény- zabezpečuje vývin pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov a proliferačnú fázu maternice po menštruácii. Je najdôležitejší ženský hormón. Zabezpečuje krásne ženské tvary, pokožku a správnu hladinu cholesterolu, je nevyhnutný pre ženský reprodukčný systém, zdravé kosti a srdce, ovplyvňuje kľúčové funkcie mozgu – pozornosť, verbálnu, priestorovú a krátkodobú pamäť. Jeho nedostatok spôsobuje rednutie kostí, návaly a depresívne stavy v klimaktériu, srdcovo-cievne problémy, únik moču, problémy s pamäťou.
-  Progesterón- vylučuje ho žlté teliesko. V sekrečnej fáze menštruácie po ovulácii, zabezpečuje podmienky pre udržanie vajíčka v maternici a pre rozvoj mliečnej žľazy
 
B/ Placenta
· estrogény, progesterón- podmienky pre graviditu a pre normálnu funkciu maternice a mliečnej žľazy
C/ Semenníky
· vylučuje testosterón- zabezpečuje vývin pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov, tvorba bielkovín.
 
2.ÚČINKY HORMÓNOV NA ŽIVOT ČLOVEKA
Za všetkým, čo sa s nami deje a čo nás ovplyvňuje, stoja hormóny. Vo veľkej miere ovplyvňujú náš psychický stav a spôsobujú nám náladovosť, radosť, rozkoš, smútok a ďalšie pocity. Názov „hormón“ má svoj pôvod v gréckom slove „hormaó“, ktoré znamená poháňam, ale aj povzbudzujem. Sú to organické látky, ktoré v živom organizme vytvárajú žľazy s vnútornou sekréciou (v endokrinných žľazách): v hypofýze, nadobličkách, semenníkoch, vaječníkoch, štítnej žľaze, pankrease a prištítnych telieskach. Vylučujú sa do krvi, miechy a mozgovomiechového moku. Sú látkami a nositeľmi informácií pre cieľové orgány a tkanivá. Vyznačujú sa cieleným účinkom už aj pri veľmi nízkych koncentráciách a v tele pôsobia ako chemické regulátory a biokatalyzátory. Pomocou chemického dorozumievania riadia činnosť ostatných žliaz: vylučujú hormóny, ktoré stimulujú ostatné orgány k väčšiemu výkonu alebo ich práve naopak pritlmujú. Vďačíme im aj za reakciu na hlad, stres, ale i choroby.

V organizme človeka fungujú akési vnútorné hodiny nastavené na 24 hodín. Súčasťou nastavenia organizmu je aj aktivita počas dňa a spánok počas noci. Taktiež mnohé hormóny, ktoré sa v našom organizme vylučujú, sú závislé na tomto nastavení a súvisia práve so spánkom. Hormóny majú v tele na starosti značné množstvo funkcií - okrem metabolizmu aj fyzický a psychický vývoj. Kontrolujú rast, energetickú výkonnosť, biochemickú činnosť tela, napríklad trávenie a tiež sexuálny vývin a jeho fungovanie. Takisto pomáhajú telu vyrovnať sa so stresom, nebezpečenstvom či únavou. Porucha v tvorbe hormónov môže poznačiť tak fyzický, ako aj psychický vývin. Existuje veľké množstvo najrôznejších hormónov, ktoré majú najrozličnejšiu funkciu.

2.1.PUBERTA
Puberta začína vtedy ,keď podmozgová žľaza (hypofýza) vyšle telu signál, aby začalo vyrábať špeciálne chemické látky,ženské pohlavné hormony ,estrogén a progesteron..Tvoria sa vo váječníkoch, ,ktoré sú len v ženskom tele. Puberta začína u každého z nás individuálne. Testosterón je mužský pohlavný hormón, ale v malom množstve sa syntetizuje aj u žien. Tvorí sa v semenníkoch a čiastočne v kôre nadobličiek. Počas puberty hladina tohto hormónu u chlapcov stúpa a vyvoláva rast pohlavných orgánov, vývoj sekundárnych pohlavných znakov a mužský typ sexuálnej orientácie. V dospelosti je testosterón potrebný k udržaniu normálnej funkcie pohlavných orgánov. U mužov hladiny testosterónu vekom pomaly klesajú.
Účinkom testosterónu dochádza aj k vytváraniu telových bielkovín a k podpore rastu svalovej hmoty, spôsobuje výrazný anabolický efekt.

Zmeny u dievčat  pri dospievaní:
- rast do výšky
- začiatok rastu prs
- telo sa žensky zaoblí,rozšíria sa  boky a zoštíhli pás
- v podpazuší na nohách a v rozkroku začne rásť ochlpenie
- objaví sa výtok z pošvy
- člověk sa začína viac potiť a  pot získava intenzivnejší pach
- začnú sa viac mastiť vlasy
- pokožka bude mastnejšia a pravdepodobne sa na nej začnú objavovať vyrážky(akné)
- začiatok menstruačního cyklu

Zmeny u chlapcov pri dospievaní:
- rast do výšky
- v podpazuší na nohách a v rozkroku začne rásť ochlpenie
- člověk sa začína viac potiť a pot získava intenzivnejší pach
- začnú sa viac mastiť vlasy
- pokožka bude mastnejšia a pravdepodobne sa na nej začnú objavovať vyrážky(akné)

2.2.HORMÓNY ŠŤASTIA
Endorfíny sú ópioidné peptidy, ktoré obsahujú 31 aminokyselín, produkuje ich ľudský mozog. Majú účinku morfínu a príbuzných látok. Organizmus si ich vytvára na zmiernenie bolesti, napríklad pri úrazoch alebo niektorých ochoreniach. β-endorfín výrazne zvyšuje produkciu inzulínu. Zdá sa teda, že β-endorfín vznikajúci v tele v dôsledku fyzickej námahy nielen tlmí prípadnú bolesť, ale aj pripraví organizmus na účinnejšie využitie glukózy a tým aj lepšie zvládnutie záťaže. Endorfín sa nazýva aj hormón šťastia, pretože sa uvoľňuje do mozgu a spôsobuje dobrú náladu a pocity šťastia. Obsahujú ho mnohé potraviny, napríklad čokoláda a niektoré drogy. Intenzívne telesné cvičenie predstavuje stres, ktorý v organizme spúšťa produkciu endorfínov.

2.3 LÁSKA
Keď prvý krát uvidíme nejakého človeka, ľudské oko prenesie jeho obraz do mozgu, ktorý vyhodnotí či sa tento človek hodí práve k nám. Vo svojom podvedomí nosíme pravdepodobne zapísané znaky a charakteristické rysy. Všetko toto čo nosíme v sebe ako nejaký kód pri pohľade a pri sympatiách dávame najavo tým ako sa pohybujeme, tvárime a správame. Keď sa na nás pozrie osoba opačného pohlavia, jeho mozog v priebehu sekundy vyhodnotí, či nesieme rovnaké znaky. Pokiaľ mozog vyhodnotí, že sme osobou vhodnou k zoznamovaniu, spúšťa sa ďalšia reakcia v ľudskom tele.

Keď ste sa náhodou zoznámili so spomínanou osobou vhodnou k zoznamovaniu Vaša biochémia z ďaleka ešte  neskončila. Vo vašom tele vzruchy prenesú do nadobličiek pokyn, aby začali produkovať hormón adrenalín. Ďalej sa uvoľňuje fenylethylamin. Fenylethylamin vyvoláva euforiu podobne, ako droga amfetamín. Ďalšími uvoľňovanými látkami su dopamín, ktorý zlepšuje náladu a noradrenalín, sa podieľa na prenosoch vzruchov do mozgu. Na vašej tvári už zamilovaného človeka sa objavia  malé červené fliačky, čo je spôsobené prekrvením ciev.  Ak ste už zamilovaný začínate byť postupne od fenylethylaminu závislý. Pokiaľ nedostanete svoju dávku, tak nejete, nespíte a nepracujete. Fenylethylamin sa vylučuje zakaždým, kým ste v prítomnosti milovanej osoby. Vylučovanie fenylethilaminu  sa neskôr znižuje a nahrádza ho iný hormón - endorfín. Na ňom fungujete doslova Vaša droga pre Vašu lásku. Pokiaľ nie su ľudia pripravení na fakt, že ich láska pomaly vyprchá dochádza k rozchodu. Postupne sa neznižovala davka fenylethylaminu ale došlo k tomu náhle býva to ťažké. 

Rozhodujúcou látkou zodpovednou za vášeň je neurotrofín. Jeho zvýšené hodnoty namerali u párov, ktoré nadviazali nový vzťah. Naopak, jeho nedostatok v krvi mali páry zotrvávajúce vo zväzku už nejaký čas. Zamilovanosť trvá v priemere asi dva roky. Je to čas, ktorý nám príroda dala na zoznámenie, zamilovanosť, oplodnenie, donosenie plodu a pôrod. Po čase hladina neurotrofínu klesne a buď nastúpi endorfín na tzv. pokojné manželstvo alebo nastane rozchod a nové hľadanie partnera.
Oxytocín má vplyv na ľúbostný život ženy. Produkuje ho hypofýza, ktorá ho do krvi vylučuje presne pred orgazmom. Primálo tohto hormónu znamená skôr sklamanie nad priebehom vyvrcholenia. Ak sa do obehu dostane dostatočné množstvo, prináša ženám sexuálne uspokojenie. Oxytocín vyvoláva nežnosť, potrebu láskania, žiadostivosť, okrem toho podporuje imunitný systém, vyvoláva kontrakčnú činnosť pred pôrodom a dobrý mliekotok pri dojčení. Nedostatok tohto hormónu hrozí len za predpokladu, že sa žene dostane extrémne málo nežností. Každé poláskanie podnecuje hypofýzu bez ohľadu na to, kto koho láska. Dôležitý je kontakt pokožky, lebo hormonálne látky možno hladkaním povrchu tela vyburcovať.

2.4.HORMÓN HLADU
•  Za náš hlad môže hormón grelín, ktorý vzniká v žalúdku a je veľkým povzbudzovačom do jedla. Nereaguje však na tuky, preto ho úspešne oklamete hocijakým zeleninovým jedlom, z ktorého nepriberiete.
•  Hladina grelínu je najvyššia pred jedlom, po jedle opäť klesá
•  Vedci pozorovaním zistili, že u tých, čo spali o polovicu kratšie, ako tradičných deväť hodín,  narástla denná produkcia grelínu o 28 percent a narástli im aj chute.

ZÁVER:
Hormóny definitívne ovplyvňujú naše nálady, pocity, dokonca zrejme aj myslenie. Vďaka hormónom sú niektorí ľudia veselší, iní pokojnejší a niektorí upadajú do depresie. Vďaka nim sú niektorí až nezdravo chudí, iní zas trpia ťažkou nadváhou. Keď niekedy vidím na ulici naozaj tučného človeka, čo by v autobuse zabral aspoň tri miesta, poviem si, že hádam by mu na deň stačila aj mrkva. Väčšinou ma nenapadne, že za tým môže byť niečo oveľa vážnejšie ako obyčajné prežieranie sa. Ak nefunguje štítna žľaza tak, ako má, spôsobuje to vážne zdravotné problémy. Je dôležité pozorovať samého seba. Keď začnem z ničoho nič chudnúť alebo priberať, keď mi je neustále teplo alebo zima, treba čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc a je už len na doktoroch, či správne diagnostikujú moju chorobu. Myslím si, že nikdy nebudeme schopní ovládať hormóny vzhľadom na ich množstvo a nenahraditeľnú funkciu. Jediná cesta ako si pomôcť je športovať, vyhýbať sa stresy a prijímať vhodné potraviny. Zvyšok už má v rukách príroda sama.

V tomto projekte sme sa snažili zhrnúť, čo najviac informácií o hormónoch, pre počúvateľov zaujímavých a podstatných. Nie je možné zhrnúť všetky informácie o funkcii hormonálnej sústavy na do niekoľkých stránok, avšak myslím si, že cieľ, ktorý sme si vytýčili sa nám podarilo splniť. Je nesporné, aký vplyv majú hormóny na naše telo a myslím si, že svoju náladovosť, či smutnú náladu prestaneme podceňovať.