Srdcovo-cievna sústava človeka

Srdcovo-cievna sústava človeka
 
Úvod
Srdce a cievna sústava človeka je pre náš život nevyhnutná, pretože zabezpečujú transport kyslíka a živín do každej bunky v ľudskom tele. V minulosti bolo srdce dokonca považované sa sídlo duše a ľudských citov. Srdce je biologickou pumpou v našom tele, ktorá keď by prestala biť, náš organizmus by nedokázal bez neho ďalej fungovať. V mojej práci budem na začiatku stručne charakterizovať kardiovaskulárny systém ako celok a ďalej budem charakterizovať jednotlivé časti srdcovo cievnej sústavy, a to srdce, krvné cievy a miazgovú sústavu. Cieľom mojej práce bolo najmä získať nové poznatky o srdcovo-cievnej sústave a zároveň ich aj priblížiť čitateľom tejto práce. Dúfam, že vás moja práca zaujme a prinesie aj vám nové poznatky.
 
1 Srdcovo-cievna sústava
Ľudský organizmus potrebuje zásobovací a transportný systém, ktorý dokáže uspokojiť požiadavky tkanív za každého funkčného stavu. Tento transportný systém musí pracovať rýchlo a veľmi účinne, aby bol čo najefektívnejší. Keďže živý organizmus musí stále doplňovať pre život nevyhnutné látky ale zároveň aj odstraňovať produkty látkovej výmeny, ktoré by mohli organizmus poškodzovať. U človeka túto zložitú transportnú funkciu zabezpečuje srdcovo-cievna sústava (kardiovaskulárna sústava).

Úlohou srdcovo-cievneho systému je udržovať krv v stálom kolobehu a tým zaistiť tkanivám stály prísun kyslíka, živín a humorálnych látok a odvádzať z organizmu oxid uhličitý a odpadové produkty látkovej výmeny[1]. Srdcovo-cievna sústava zohráva tiež dôležitú úlohu  pri ochrane tela proti infekciám, pretože v krvi sa nachádzajú aj biele krvinky.
 
1.1 Funkcie srdcovo-cievnej sústavy
Distribúcia: Srdcovo-cievna sústava rozvádza krv z pľúc a živiny z tráviacej sústavy, napríklad glukózu, do všetkých buniek tela. Odpadové produkty zo všetkých buniek privádza na miesta, kde sa môžu z tela vylúčiť, napríklad oxid uhličitý do pľúc alebo močovinu do obličiek. Prenáša tiež hormóny z endokrymných žliaz do cieľových tkanív.[2]
 
Ochrana: Kardiovaskulárny systém chráni telo proti infekciám, spôsobeným cudzorodými mikroorganizmami, napríklad baktériami. Iniciovaním tvorby zrazenín zabraňuje strácaniu krvi z tela.
 
Regulácia: Distribuuje teplo, aby udržala telo pri teplote 37°C.  Udržiava normálne pH tkanív (vyváženosť medzi kyslím a zásaditým prostredím). Udržiava správne množstvo tekutej zložky v obehovej sústave.
2 Srdce (Cor)
 
Srdce je nepárový, dutý svalový orgán, červenohnedej farby, ktorý svojimi kontrakciami ako pumpa zabezpečuje krvný obeh v tele.[3] Hmotnosť srdca je 270 – 320 g, u športovcov je hmotnosť vyššia. Srdce je uložené v dolnej časti hrudníka v priestore, ktorý označujeme medzipľúcie. Tento priestor je ohraničený hrudnou kosťou, bránicou a hrudníkovou časťou chrbtice. Srdce zaberá strednú časť medzipľúcia. Je uložené za hrudnou kosťou a chrupkovými časťami  rebier prevažne ľavej strany hrudníka. Po bokoch na srdce naliehajú pravé a ľavé pľúca a zdola bránica.
 
2.1 Vonkajší opis srdca
Srdce má tvar trojbokej pyramídy. Širšia základňa srdca smeruje doprava, dozadu a hore, užší hrot srdca smeruje dopredu, doľava a dole. Srdce má tri polohy, ktoré označujeme podľa polohy srdca. Mostíkovorebrová plocha je orientovaná dopredu k prednej stene hrudníka, bránicová plocha smeruje dole a leží na bránici a pľúcna plocha, ktorá je orientovaná doľava a dozadu. Medzi bránicovou a mostíkovorebrovou plochou je ostrý pravý okraj srdca. Prechod bránicovej do pľúcnej plochy je plochší a oblejší. Na povrchu srdca je výrazná vencovitá brázda, ktorá prebieha kruhovito a oddeľuje pravú a ľavú predsieň od pravej a ľavej komory. Pozdĺžne medzikomorové brázdy naznačujú polohu komorovej priehradky.[4]
 
2.2 Dutiny srdca
Srdce sa skladá zo štyroch dutín. Pravá polovica srdca, ktorú tvoria pravá predsieň a pravá komora, je oddelená jednak predsieňovou, jednak komorovou priehradkou od ľavej polovice, ktorú tvoria ľavá predsieň a ľavá komora.
 
2.2.1 Pravá predsieň (atrium dextrum)
Pravá predsieň má dve časti. Zadná, menšia časť sa označuje ako splav dutých žil, preto, že sem ústia horná a dolná dutá žila. Predná, väčšia časť sa smerom dopredu vyklenuje a zväčšuje sa o pravé uško. Do pravej predsiene priamo vyúsťujú aj predné žily srdca a hlavná zberná žila srdca, ktorú nazývame vencový splav. Mediálnu stenu pravej predsiene tvorí medzipredsieňová priehradka, na ktorej sa pri pohľade z pravej predsiene nachádza stlačené miesto (oválna jama), ktoré naznačuje uzatvorenie oválneho otvoru hneď po narodení. V embryonálnom štádiu života cez oválny otvore preteká krv z pravej predsiene do ľavej predsiene.[5]
Smerom dole prechádza pravým predsieňovo-komorovým otvorom do pravej komory.  Tu sa nachádza trojcípa pravá predsieňovo-komorová chlopňa.

2.2.2 Pravá komora (ventriculus dexter)
Pravá komora sa delí na dve časti: vtokovú a výtokovú časť.  Zadná časť komory je drsná, siaha až po hrot srdca a tvorí vtokovú časť komory. Výtokovú časť tvorí predná časť, ktorá má tvar lievika s hladkou stenou a označuje sa ako tepnový kužeľ. Hranicu medzi vtokovou a výtokovou časťou tvorí svalová vyvýšenina – nadkomorový hrebeň. Zo svaloviny komory vystupujú tri bradavkovité svaly, ktoré prechádzajú do šľachových strún a tieto sa upínajú na cípy trojcípovej chlopne, čim bránia preklopeniu jednotlivých cípov chlopne do predsiene pri systole srdca. Výtoková časť pravej komory prechádza do pľúcnicového kmeňa.
 
2.2.3 Ľavá predsieň (atrium sinistrum)
Má podobný tvar aj stavbu ako pravá predsieň. Zo zadnej strany do predsiene ústia štyri pľúcne žily. Smerom dole ľavá predsieň cez ľavý predsieňovo-komorový otvor pokračuje do ľavej komory. Tu sa nachádza dvojcípa ľavá predsieňovo-komorová chlopňa.
 
2.2.4 Ľavá komora (ventriculus sinister)
Ľavá komora má tvar kužeľa, je dlhšia a ma trikrát hrubšiu stenu ako pravá komora. Komorová dutina je úponom bradavkových svalov tiež rozdelená na časť vtokovú, ktorá je drsná a výtokovú hladkú časť, ktorá smeruje k otvoru srdcovnice. V otvore srdcovnice sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa srdcovnice.[6]
 
Cípové a polmesiačikovité chlopne srdca sa otvárajú a zatvárajú tlakom krvi. Pri ochabnutí svaloviny komôr srdca (diastole) sú otvorené cípové chlopne a uzatvorené polmesiačikovité chlopne a krv priteká z predsieni do komôr a komory sa naplnia krvou. Pri zmrštení svaloviny komôr (systole) sa zatvoria cípové chlopne, aby sa krv nevrátila do predsiení a otvoria sa polmesiačikovité chlopne pľúcnicového kmeňa a srdcovnice a krv preteká z pravej komory do pľúc a z ľavej komory do celého tela. Spätným nárazom krvi sa potom uzatvoria polmesiačikovité chlopne čím zabránia návratu krvi do komôr. Svalovina srdca dospelého človeka sa priemere kontrahuje 60 – 70-krát za minútu v pokoji.[7] Jednou kontrakciou sa vstrekne do pľúcnicového kmeňa alebo do srdcovnice asi 60 ml krvi, čo predstavuje množstvo asi 6000 l krvi za deň[8]. U športovcov sa práca srdca ekonomizuje tým, že sa znižuje tepová frekvencia (tep menej ako 70/min) a zväčšuje sa tepový objem (viac ako 60 ml).
 
2.3 Stavba srdca
Steny srdca sa skladajú z troch vrstiev: vnútrosrdie, svalovina srdca a osrdie.
Vnútrosrdie (endokardium) tvorí hladká, lesklá a priesvitná blana, ktorú tvoria endotelové bunky. Chlopne srdca sú vytvorené z endokardu, ktorý je vystužený väzivovými platničkami.
Svalovina srdca (myocardium) tvorí strednú vrstvu steny srdca. Svalovina srdca je tvorená špeciálne upraveným druhom priečne-pruhovaného svalového tkaniva. Svalovina v predsieňach je tenká, v komorách, najmä v ľavej, ktorá vyvrhuje krv do celého tela, je mohutná. Medzi svalovinou komôr a predsieni je vložené husté kolagénové väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu predsieni a komôr a zároveň vytvára konštrukciu na pripojenie srdcových chlopní. Označujeme ho skelet srdca.
 
Osrdie (epicardium) tvorí vonkajšiu vrstvu steny srdca. Je to tenká, lesklá a hladká serózna blana.  Osrdie tvorí vnútorný list osrdcovníka (pericardium). Osrdcovník je vak, v ktorom je uložené srdce a udržuje ho v anatomickej polohe.[9] Vonkajší list je nástenný list. Perikard je pripevnený na bránicu, mostík a orgány medzipľúcia. Medzi vnútorným a vonkajším listom perikardu je štrbinová dutina osrdcovníka vyplnená malým množstvom čírej tekutiny, ktorá zvlhčuje steny a uľahčuje pohyby srdca.
 
2.4 Nervy srdca
Srdcové nervy sú autonómne a riadia činnosť srdca podľa potrieb organizmu. Sú to vegetatívne parasympatikové a sympatikové nervy.
· Parasympatikové vetvy vystupujú z blúdivého nervu. Označujú sa horné a dolné krčné srdcové vetvy. Tieto vetvy činnosť srdca spomaľujú.
· Sympatikové nervy vystupujú z troch párových ganglií sympatikového kmeňa a označujú sa horný, stredný a dolný krčný srdcový nerv. Sympatikové krčné srdcové nervy urýchľujú srdcovú činnosť.
 
2.5 Cievy srdca
Srdce má bohaté cievne zásobenie, ktoré je potrebné na výkon jeho funkcie a spotrebu energie pri zabezpečovaní cirkulácie krvi v organizme.
  Stenu srdca vyživujú dve vencovité tepny:
· Pravá vencovitá tepna – vystupuje z pravej zátoky srdcovnice a kladie sa doprava do vencovitej brázdy. Vysiela vetvu pre pravý okraj srdca, drobné vetvičky do pravej predsiene a pravej komory a končí vzadu ako medzikomorová vetva v rovnomennej brázde srdca.
· Ľavá vencovitá tepna – začína v ľavej zátoke srdcovnice a kladie sa do ľavej časti vencovitej brázdy. Vetví sa na prednú medzikomorovú vetvu, ktorá zostupuje v prednej medzikomorovej brázde srdca a odvíjajúcu vetvu, ktorá sa pokračuje vo vencovitej brázde na ľavú komoru. Ľavá vencovitá tepna vyživuje ľavú komoru, ľavú predsieň, prednú časť pravej komory a prednú časť medzikomorovej priehradky.
 
Žilová krv zo steny srdca odteká najmä do vencovitého splavu (sinus coronarius), ktorý predstavuje hlavnú zbernú žilu srdca. Vencovitý splav je pomerne silný žilový kmeň na zadnej strane srdca, z ktorého sa krv vlieva do pravej predsiene. Najmenšie srdcové žily sa otvárajú priamo do dutín srdca[10], najčastejšie do pravej predsiene. Miazgové cievy srdca tvoria v srdci tri siete: subendokardovú, myokardovú a subepikardovú. Miazga z týchto sieti odteká do medzipľúcia.
 
3 Krvné cievy
Krvné cievy tvoria sústavu trubíc, v ktorých prúdi krv, prostredníctvom ktorej sa dostáva kyslí, živiny, hormóny a iné látky do orgánov a tkanív. Z tkanív je krvnou cestou dovádzaný oxid uhličitý a splodiny látkovej premeny. Krvné cievy sa podieľajú na udržiavaní stáleho vnútorného prostredia pre bunky všetkých tkanív. Z anatomického a funkčného hľadiska rozdeľujeme krvné cievy na tepny (arteriae), žily (venae) a vlásočnice (vasa capillaria). Tepny vedú okysličenú krv zo srdca do orgánov a tkanív, kde sa rozpadáva na siete vlásočníc. Z tejto siete sa zbierajú žily, ktoré odvádzajú odkysličenú krv naspäť do srdca.

3.1 Stavba cievnej steny
Vo všeobecnosti sa cievy skladajú z troch vrstiev: vnútorná vrstva (tunica intima), stredná vrstva (tunica media) a vonkajšia povrchová vrstva (tunica externa seu adventita). V rôznych miestach cievneho riečiska (tepny, žily, vlásočnice) sú jednotlivé vrstvy rôzne zastúpené.
 
Tepny (arteriae) sa postupne vetvia na slabšie a tenšie vetvy, až postupne vznikajú tepničky, ktoré už voľným okom nevidíme. Tepničky sa vetvia do vlásočníc, kde začína mikrocirkulačné riečisko. Tlak v srdcovnici je 27 kPa[11], smerom na perifériu klesá a vo vlásočniciach je asi 3 kPa, preto aj stavba tepien je prispôsobená týmto funkčným nárokom. Steny tepny sa skladajú z troch vrstiev:

- Vnútorný obal – tvorí ho jedna vrstva plochých endotelových buniek, ktoré nasadajú na spodinovú platňu.
- Stredný obal – je najhrubšia časť steny tepny. Skladá sa z hladkého svalového tkaniva, špirálovite alebo kruhovite usporiadaného a zo sieti elastických a kolagénových vlákien. Podľa zatúpenia elastických vlákien, resp. hladkej svaloviny rozdeľujeme tepny na elastické a svalové.
- Vonkajší obal – je tvorený elastickými a kolagénovými vláknami, ktoré zväčšujú pružnosť cievnej steny. Táto vrstva obsahuje výživné, kapilárne siete a nervové splete.

Žily (venae) majú tenšiu stenu ako tepny, ale podobne ako aj tepny, aj žily sú tvorené troma vrstvami. Stredná vrstva je menej vyvinutá a je v nej prevaha väzivových vlákien nad hladkou svalovinou.  V niektorých žilách svalovina úplne chýba. Charakteristickým znakom žíl sú žilové chlopne, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. V mieste chlopní je žilová stena najslabšia a preto sa tu môže vytvoriť výdutie žilovej steny (najmä na žilách spodných končatín).
 
Vlásočnice (vasa capillaria) sú spojky medzi žilovým a tepnovým riečiskom. Stena kapilár má priesvit 5 – 7 mikrometra a je tvorená vrstvou endotelových buniek. V miestach vlásočníc dochádza k výmene dýchacích plynov a difúzii tekutín. Ako celok predstavujú kapiláry obrovské riečisko s plochou 6200 m2.[12]

3.2 Pľúcny (malý) krvný obeh
Krv v malom krvnom obehu (circulus sanguinis minor) preteká pľúcami kde dochádza k výmene dýchacích plynov medzi krvou a vzduchom z okolitého prostredia.
Malý krvný obeh začína v pravej komore srdca pľúcnicovým kmeňom, ktorý oddeľuje od pravej komory polmesiačikovitá chlopňa. Pľúcnicový kmeň vystupuje nahor a v blízkosti srdcovnice sa rozvetvuje na dve pľúcne tepny, ktoré vstupujú do pľúc. Tieto dve tepny ako jediné v tele vedú odkysličenú krv. V pľúcach sa tepny postupne vetvia na tepny menšieho priesvitu, až vytvoria  okolo pľúcnych mechúrikov siete vlásočníc, kde sa krv obohacuje o kyslík. Okysličená krv sa zbiera zo siete vlásočníc do žiliek a postupne do pľúcnych žíl, ktoré ju odvádzajú do ľavej predsiene srdca. Pľúcne žily prebiehajú v pľúcnom tkanive nezávisle od tepien a spravidla vystupujú z každých pľúc dve pľúcne žily.
 
3.3 Telový (veľký) krvný obeh
Veľký krvný obeh začína v ľavej komore srdca odkiaľ vystupuje srdcovnica (aorta), hlavná tepna veľkého krvného obehu. Srdcovnica začína vystupujúcou časťou, potom vytvára oblúk a pokračuje nadol ako hrudníková srdcovnica do hrudníkovej dutiny a pokračuje ako brušná srdcovnica do brušnej dutiny, kde sa delí na pravú a ľavú spoločnú bedrovú tepnu. Aorta svojimi vetvami, ktoré sa v orgánoch postupne rozpadajú až na vlásočnice, rozvádza okysličenú krv do všetkých tkanív v tele. Krv z periférie nasýtená oxidom uhličitým sa dostáva žilami späť do srdca. Všetky žily sa zbierajú do dvoch veľkých kmeňov, a to do hornej a dolnej dutej žily. Obidve duté žily sa potom vlievajú do pravej predsiene srdca, kam sa vlieva aj žilová krv zo samotného srdca cestou vencovitého splavu. Žilová krv z nepárových orgánov brušnej dutiny sa vlieva najprv do vrátnice[13], ktorá privádza krv obohatenú o živiny do pečene a vytvára pečeňový (funkčný) krvný obeh a potom cez pečeňové žily sa krv dostáva do dolnej dutej žily. Takto vzniká uzavretý okruh krvného obehu, ktorý označujeme ako telový, veľký krvný obeh.

4 Miazgová sústava
Miazgová sústava je súčasťou cievneho systému, embryonálne a funkčne je úzko spätá so žilovým systémom. Zahŕňa miazgové cievy (vasa lymphatica), miazgu (lympha), lymfatické bunky, tkanivá a orgány, fungujúce v systéme obrany organizmu, ku ktorým radíme: miazgové uzliny (nodi lymphatici), roztrúsené subepitelové lymfatické tkanivo podobajúce sa miazgovým uzlinám, slezinu (splen) a týmus (thymus). Má dve hlavné, navzájom súvisiace funkcie:
 
· Imunologickú (obrannú) úlohu spočívajúcu v obrane organizmu voči cudzorodým organickým látkam (antigénom) vniknutým do vnútorného prostredia organizmu.
· Drenážnu úlohu spočívajúcu v resorbcii, doprave tekutín a makromolekulárnych cudzorodých látok (hlavne bielkovín) z tkanív cez lymfatické uzliny priamo do krvi. Lymfatickými cestami sa môžu šíriť aj čiastočky zhubných nádorov a vznikajú nádorové metastázy.
 
Záver
Touto prácou som sa snažil priniesť bližšie informácie o srdcovo-cievnej sústave človeka. Musím podotknúť, že ma spracovanie tejto témy celkom zaujalo, pretože podľa môjho názoru je zaujímavé vedieť ako funguje kardiovaskulárny systém v našom tele. Pri spracovaní tejto témy som používal najmä knižné zdroje, t. j. odbornú literatúru, ale aj internet, kde som získaval najmä obrázky, ktoré som neskôr použil v prezentácii. Jedným z dôvodov, prečo som si zvolil práve túto tému, bolo aj to, že srdce je bezpochyby spolu s mozgom najdôležitejším orgánom v našom tele. Podľa môjho názoru je na srdci veľmi zaujímavé najmä to, že pracuje bez prestávky bez toho aby sa nejako unavilo alebo si oddýchlo. Predstavte si napríklad len to, že by ste mali držať vo vystretej ruke jednu hodinu kilo soli, určite by ste sa unavili. Dúfam, že vás moja práca zaujala, a možno vám aj priniesla nové poznatky o srdcovo-cievnom systéme, ktorý je súčasťou života každého z nás.