Antikoncepcia

Antikoncepcia
 
Úvod
Počas praveku narastal počet obyvateľstva našej planéty veľmi pomaly. Neolitická revolúcia priniesla do života človeka zmeny, ktoré umožňovali prežitie približne 10 miliónov  ľudí. Na začiatku nášho letopočtu ich obývalo Zem už 250 miliónov, no nárast ľudskej populácie bol stále pomalý. Avšak populačná explózia, ktorej začiatok zaznamenávame v 19. storočí úplne zmenila tvár sveta. V roku 1830 sa počet ľudí zvýšil na 1 miliardu, v roku 1930 na 2 miliardy, v 1860 na 3 miliardy, v 1975 na 4 miliardy, v 1987 na 5 miliárd, v roku 1999 už toto číslo dosiahlo 6 miliárd. Teraz je rok 2010 a na našej planéte nás žije nás viac než 6,8 miliardy.

Predstavujeme nebezpečenstvo sami pre seba, ktoré sa niekedy zdá byť nezvrátiteľným. Človek si neuvedomuje následky svojich činov, zaberá obrovské územie Zeme a svojim potrebám podriaďuje všetko naokolo. Medzi ľudské potreby patrí aj sexuálny akt, ktorého obľúbenosť potvrdzuje obrovský nárast obyvateľstva počas posledných dvoch storočí. V dnešnej dobe so sexom doslova experimentuje čoraz viac mladých ľudí a niektorí ani nevedia o širokom spektre produktov, ktoré ponúkajú doterajšie poznatky týkajúce sa antikoncepcie, alebo majú skreslené predstavy o účinnosti niektorých metód, ktoré by mali zabrániť neželanému tehotenstvu.

Výber našej práce ovplyvnila enormne narastajúca natalita, ktorá je podmienená aj nezodpovednosťou niektorých ľudí, a tiež nedostatočná informovanosť mladých v oblasti antikoncepcie. Naším hlavným cieľom je teda popularizácia výrobkov, ktoré je možné využiť nielen v mladosti, ale aj v budúcnosti, a naviac vyvrátenie niektorých zaužívaných predstáv, ktoré nie sú až tak spoľahlivé ako si myslíme. Najprv v práci poukážeme na bohatú históriu antikoncepcie, a potom sa zameriame jednotlivo na prirodzené metódy antikoncepcie, bariérovú antikoncepciu, chemické metódy a hormonálne kontraceptíva. Nakoniec budeme prezentovať výsledky ankety, ktorú sme vykonali na pôde našej školy, aby sme ukázali aké sú vedomosti študentiek o antikoncepcii a aký na ňu kladú dôraz.

História antikoncepcie

Pravek
Hlavnou antikoncepčnou metódou v praveku boli výplachy pošvy. K týmto výplachom sa používal napríklad roztok z citrónovej šťavy a mahagónových luskov. Tomuto prostriedku priznáva antikoncepčnú účinnosť i najmodernejšia veda, pretože citrón pôsobí adstringentne a výťažok z luskov mahagonovníka preukázateľne znehybňuje spermie. Z času na čas sa k celkom dobrej účinnosti už v predhistorických dobách dopracovali takzvané zábranné metódy. V tomto období bola dokonca známa aj akási forma chirurgického zákroku, ktorá mala zabrániť tehotenstvu.  Zákrok spočíval v narezaní kože a vývodných ciest v oblasti hrádze – teda vytvorení falošného vyústenia močovej rúry. Muž bol síce odsúdený k močeniu v sede, pri súloži však týmto otvorom v hrádzi odchádzal ejakulát a do ženských rodidiel sa spermie nedostali.
 
Starovek
Je isté, že staroveké civilizácie nemali ani náznak informácií o činnosti ženských vaječníkov, a vôbec nie o pravidelnej produkcii vajíčka. Vaječníky boli v starovekých spisoch označované za „ženské semenníky“ a ani tak zreteľný biologický fenomén, akým je periodická ruja niektorých zvierat, neviedol k objavu, že by sa práve v tejto dobe mohlo jednať o produkciu samičej zárodočnej bunky. Dokonca aj tak slávny mysliteľ, akým bol Aristoteles, považoval ženské telo len za akýsi rezervoár, do ktorého sa ukladá semenný zárodok, ktorý sa potom zväčšuje a rastie. Zakladateľ lekárstva Hippokrates prišiel na to, že k ľudskému rozmnožovaniu je potrebné spojenie muža a ženy. Bližšie detaily reprodukcie i pre neho ostali zahalené závojom tajomstva, rovnako ako pre ďalšieho vedca Pythagora.

Od roku 1850 pred Kristom máme prvé písomné správy o ľudskom úsilí, ktoré smerovalo k regulácií počatia. K tomu bol potrebný prevratný objav, že základ nového života je spojený so súložou muža a ženy. Zábrana otehotnenia sa zrejme uskutočňovala pomocou metódy pokusu a omylu. Všetky tieto pokusy však niesli ešte nutnú dávku čarodejníctva a povier. 3850 rokov stará písomnosť pochádza z Egypta - Papyrus Petri, bola objavená v roku 1889 a pochádza z obdobia XII. dynastie. Medzi záplavou rôznych povier a nezmyslov v nej však existuje jedna racionálna rada. K zabráneniu otehotnenia sa doporučuje pasta obsahujúca krokodílí trus, použitá ako pesar. V niektorých ďalších predpisoch je miesto krokodílieho trusu použitý sloní trus. Ďalším celkom rozumným prostriedkom je akýsi prvodobý pesar, ktorý obsahuje menej odpudivú substanciu - včelí med a uhličitan sodný. Okrem spermicídneho účinku mohli mať tieto špeciálne pošvové upchávky taktiež charakter mechanický a pôsobiť ako bariéra.

Starí Egypťania taktiež používali pred súložou takzvanú vykurovaciu techniku. Zapálením zmesi rôznych voňavých bylín vykurovali bezprostredne pred súložou ženskú pošvu.  Ako antikoncepčná metóda to veľký význam nemalo, ale dnes sa nám táto procedúra javí ako zaujímavá sexuálna predohra. Existujú dohady, že olivový olej používala k antikoncepcii slávna kráľovná Kleopatra. Miešala ho vraj ešte s olejom cédrovým, olovnatou masťou a kadidlom. Vďaka tejto pošvovej polypragmázii bola za celý život tehotná len trikrát (S Caesarom syna a s Markom Antoniom ešte jedny dvojčatá).
Mužský kondóm je podstatne viac známy a predstavuje určite jednu z najstarších antikoncepčných metód. Už náhrobné dosky v starom Egypte totiž znázorňujú muža, ktorý má na svojom penise natiahnutý akýsi plátený obal. Tieto obaly boli jasne farebné, preto dodnes nie je jasné, či sa snáď nejednalo o akýsi módny doplnok, ktorý mal zvýšiť mužskú príťažlivosť. Zvieracie mechúry boli celkom v obľube u starých Rimanov, ale pravdepodobne slúžili viac ako ochrana pred venerickou infekciou než ako antikoncepcia.

O skutočný antikoncepčný prelom sa postarali starí Gréci. Na prvom mieste sa patrí spomenúť Sórána z Efezu. Jeho priekopnícky čin spočíva predovšetkým v tom, že ako prvý odlíšil antikoncepciu od potratu. Ako antikoncepčné opatrenie doporučoval špeciálnu gymnastiku spojenú s panvovými pohybmi, zadržaniu dychu vo chvíli ejakulácie, zvláštny sed s pokrčenými kolenami a vyvolanie kýchania. Ešte účelnejšie by bolo zrejme zavedenie rôznych látok do pošvy pred súložou, ako napríklad medu, výlisku z cédru, alebo olovenej beloby s myrtovým olejom. Ako bariérová antikoncepčná metóda mu slúžilo vretienko ovčej vlny zavádzané do pošvy pred súložou, niekedy vylepšené ešte namočením do vína. Je zaujímavé, že väčšina v staroveku používaných prostriedkov zavádzaná do pošvy mala skutočne čiastočne spermicídny a čiastočne bariérový efekt, zatiaľ čo substancie hltané ústami nemali antikoncepčné účinky. Ďalšou zaujímavosťou boli drvené granátové jablká a figy, ktoré sa zavádzali do pošvy pred pohlavným stykom v Grécku už v šiestom storočí nášho letopočtu. Nemali len chemický účinok, ale predstavovali akúsi bariéru pre spermie.

Veľkú zásluhu v regulácii plodnosti v staroveku mal aj Hippokrates. Bystrím pozorovaním dobre živených skýtskych žien, ktoré boli nápadne často postihnuté neplodnosťou Hippokrates správne usúdil, že u týchto iránskych kočovných kmeňov neschopnosť otehotnieť súvisí práve s ich nadmernou obezitou. Prezieravo potom doporučoval ženám ako zábranu otehotnenia zvyšovanie telesnej hmotnosti. V dobách, kedy nemal nikto ani tušenie o súvislosti podkožného tuku s metabolizmom estrogénov, bolo ordinovanie výkrmnej diéty ako antikoncepčného prostriedku činnom naozaj nadmieru prezieravým.

Stredovek
V Európe dominujúca stredoveká rímsko-katolícka cirkev výrazne zaťala bodec slobodomyseľným myšlienkam starovekej antikoncepcie. Odvážne a nebojácne názory starovekých vedcov a filozofov sa museli stále viac podriaďovať katolíckej cenzúre, takže niet divu, že centrum pokrokového myslenia stredoveku sa presťahovalo do islamského sveta.

Tu bol zástancom pokrokových názorov ohľadne antikoncepcie najmä Rhazes. Prehlasoval napríklad, že mužské semeno by nemalo vstúpiť do maternice pokiaľ by tehotenstvo a pôrod predstavovali pre ženu nebezpečie. Bol propagátorom prerušovaného pohlavného styku svojim poučením, že „pred ejakuláciou sa má muž od ženy odsunúť“. Preniknutiu spermií do pošvy však zabraňoval rôznymi pošvovými čípkami. Zloženie týchto „pesarov“ bolo značne kuriózne, i keď ich spermicídny účinok nie je úplne vylúčený.

Al-Rázi doporučoval napríklad železnú strusku, smolu, tamariškovú gumu, z rastlín kapustu a zo živočíšnych produktov hovädziu žlč, ušný maz zo zvierat, alebo už zo staroegyptských predpisov prevzatý sloní výkal. Ak sa mužské spermie dostali do pošvy alebo maternice, prišlo na radu doporučenie, že by mala žena ihneď vstať, prinútiť sa ku kýchaniu, smrkať a hlasno kričať, čo vraj spôsobí, že semeno sa zase vypudí z rodidiel von.

Kresťanská stredoveká Európa, ako bolo už povedané, v antikoncepčnom úsilí značne zaostávala za islamským svetom. Európske chovanie a mravy boli v tomto období absolútne ovplyvňované rímsko-katolíckou cirkvou. Okrajové zmienky o antikoncepcii nájdeme len ojedinele u lekára, astrológa a alchymistu Arnolda de Villa Nova a minoritu Frátra Rudolfa z polovice 14. storočia. U týchto autorov sa dočítame, že neotehotnie tá žena, ktorá pľuvne žabe trikrát do tlamy, vypije ovčí moč alebo zajačiu krv, zje včely, alebo pije po tri dni ráno vždy jeden liter vody, v ktorej kováči chladili kliešte.

Mimochodom, táto posledná rada nie je tak úplne nezmyselná, pretože by sa mohlo jednať o chronickú otravu olovom. Nie je totiž vylúčené, že pri chladení horúceho kovu môžu do vody prenikať stopové množstvá olova spôsobujúce neplodnosť. Fráter Rudolf taktiež doporučoval, aby žena sedela alebo ležala na toľkých prstoch, koľko rokov nechce otehotnieť. Keby bol tento spôsob naozaj funkčný, určite by bolo po starostiach. Skutočný kondóm, ako ďalšia antikoncepčná metóda, sa podarilo vyrobiť v roku 1564, kedy taliansky anatóm Gabriel Fallopius prišiel s nápadom navliecť na penis akési puzdro zhotovené z ľanového plátna napusteného olejom, do ktorého sa pridával ešte zvláštny roztok proti infekcii. Toto puzdro malo plniť ochrannú funkciu. V 18. storočí bol v príprave kondómu postupne vyraďovaný textilný materiál a ochrana bola zhotovovaná zo zvieracích slepých čriev. V 18. storočí sa používanie kondómov dosť rozšírilo. Známym užívateľom kondómov bol i Giovanni Giacomo Casanova.

20. storočie až súčasnosť
Počas 20. storočia antikoncepcia zaznamenala najväčší posun vpred, čo sa týka účinnosti jednotlivých druhov kontraceptív. V dvadsiatych rokoch vznikali prvé antikoncepčné poradne v USA a Veľkej Británii, kde boli ženám prezentované nové formy ochrany proti neželanému tehotenstvu. Američanka Margaret Sangerová dokonca organizovala aj pravidelné medzinárodné kongresy s antikoncepčnou tématikou. Medzi prvé propagované výrobky v tomto období sa zaraďujú napríklad kondómy a Mesingov pesar – prvý záznam o pesare je z roku 1938, ďalej lokálne vaginálne penotvorné prostriedky a vaginálne špongie. V tridsiatych rokoch bola známa aj dočasná sterilizácia žien ožiarením. Prerušovanú súlož pokladali ľudia za škodlivú a metódu plodných a neplodných dní označili za nespoľahlivú. V tej dobe už boli známe aj perorálne hormonálne tabletky, ktorých prvým výrobcom bol Američan Pincus, a tiež vnútromaternicové teliesko, ktorého tvorcom sa stal v roku  1920 nemecký gynekológ Gräfenberg. Bolo vyrobené zo zliatiny medi, niklu a zinku, a preto ho odsudzovali mnohí lekári, ktorí hovorili o riziku zápalových ochorení v súvislosti s jeho zavedením.

Po skončení 2. svetovej vojny vzrastal dopyt po antikoncepcii hlavne v USA. Margaret Sangerová výrazne prispela k vývoju hormonálnych kontraceptív tým, že zohnala peniaze potrebné na výskum. Predpokladalo sa, že ak žena prijme vo forme tabliet estrogén a progesterón, je možné modifikovať menštruačný cyklus tým, že hypofýza dostáva skreslenú informáciu o prirodzene vytvorených hormónoch v tele, čo má za následok, že sa netvorí vo vaječníku folikul, a teda ani dedôjde k uvoľneniu vajíčka. Chemici navrhli zachovanie „prirodzeného“ menštruačného cyklu, a preto vyvinuli tabletky, ktoré zaručovali týždennú pauzu v užívaní, aby sa vyplavilo z tela ženy zhrubnuté endometrium. Prvé klinické testy prebiehali v Portoriku v roku 1956 a o tri roky neskôr bola dostupná prvá perorálna hormonálna antikoncepcia, ktorej užívanie bolo schválené. Jej názov bol Enovid a obsahovala 150 mikrogramov mestranolu a 10 mg norethynodrelu, teda pomerne vysoké množstvo hormónov, keďže v 21. storočí je obsah hormónov jedna tridsatina mg. Podaním ohromných množstiev estrogénu sa objavovali aj vedľajšie účinky, napríklad nadúvanie, bolesť a opuch prsníkov, zápal žíl, krvné zrazeniny a tiež infarkt. Na prelome 50. a 60. rokov zaznamenalo posun aj vnútromaternicové teliesko (IUD), keďže vývoj umelých hmôt umožnil výrobu nových typov IUD, napríklad v Česku to bolo teliesko DANA (Dobrá A Neškodná Antikoncepcia), ktoré je známe dodnes.

Antikoncepcia v 80. a 90. rokoch 20. storočia zaznamenala dve krízy. Vzostup antikoncepčných metód prerušili na prelome 70. a 80. rokov správy o škodlivosti vnútromaternicového telieska, ktoré údajne spôsobovalo panvové zápalové ochorenia  a tiež správy o tom, že hormonálne tabletky spôsobujú nádory a infarkt myokardu. Výskum zistil, že štúdie o IUD boli chybné, no tomu už médiá nevenovali až takú veľkú pozornosť a v USA vnútromaternicové teliesko takmer vymizlo. Pokiaľ ide o hormonálne tabletky, riziko infarktu  sa potvrdilo, ale len u žien, ktoré boli fajčiarky staršie ako 35 rokov. Dôsledkom prvej krízy vzrástol počet interrupcií a ženy sa prikláňali skôr k používaniu bariérových metód antikoncepcie. Druhá kríza bola spôsobená v 90. rokoch skreslenými informáciami o vzniku žilnej trombózy zapríčinenej užívaním progesterónu, tlač informovala o tom ako antikoncepcia zabíja ženy. Štúdia sa však potvrdila len u žien, ktoré mali vrodené poruchy krvnej zrážanlivosti. Počet interrupcií po desať ročnom opätovnom vzostupe užívania modernej antikoncepcie teda znovu vzrástol. V priebehu ďalších rokov však ženy na aféru postupne „zabudli“ a opäť sa vrátili k užívaniu hormonálnej antikoncepcie.

V šúčasnosti existuje široké spektrum produktov, ktoré zabraňujú neželanému tehotenstvu. Na Slovensku máme prístupných asi 50 prípravkov s rôznou dávkou estrogénu a progestínu v kombinovanej hormonálnej antikoncepcii, čo umožňuje čo najlepšie prispôsobenie zloženia všetkým pacientkam tak, aby sa eliminovali nežiadúce účinky. Ženy majú na výber tiež medzi podkožnými implantátmi, rôznymi typmi vnútromaternicového telieska, vaginálnymi krúžkami, injekčnou antikoncepciou, spermicídnymi produktmi a bariérovou antikoncepciou. Pre mužov je zatiaľ jedinou antikoncepčou formou, ktorá si nevyžaduje chirurgický zákrok, kondóm, no jeho používanosť v dnešnej dobe je vysoká hlavne preto, lebo ako jediná antikoncepcia zabraňuje prenosu HIV.
 
Druhy antikoncepcie
3.1 Prirodzené metódy antikoncepcie
Prirodzené metódy antikoncepcie sú súhrnným názvom pre antikoncepciu, ktorú ako jedinú toleruje aj cirkev. Toto označenie však nie je úplne presné, pretože každé ovplyvnenie plodnosti môžeme pokladať za „neprirodzené“. Podstatou sú teda antikoncepčné metódy,  ktoré nepredstavujú akékoľvek použitie pomôcok zabraňujúcich stretu spermie s vajíčkom, užitie medikamentov a lekársky zákrok.

3.1.1 Prerušovaná súlož
Prerušovaná súlož, latinsky coitus interruptus, je formou prirodzenej antikoncepcie a patri k najstarším antikoncepčným metódam v histórii. Spočíva v tom, že muž pred ejakuláciou vyberie penis z pošvy partnerky a tá potom prebieha mimo rodidiel ženy. To znamená, že spermie sa nedostanú do maternice a k vajíčku, čiže nedôjde k oplodneniu. I keď táto metóda je veľmi obľúbená, jej úspešnosť je dosť nízka- 75% a v prípade, že je to jediná forma antikoncepcie, ktorú pár využíva, šanca otehotnieť je 85%. Toto percento spôsobuje najmä fakt, že časť semena sa  môže dostať do pošvy ženy ešte před ejakuláciou, pretože už od prvých chvíľ, kedy je muž vzrušený, vylučuje jeho penis tzv. kvapôčky lásky. Tie majú za úlohu penis zvlhčiť a obsahujú tiež určité množstvo spermií. Práve tieto spermie sú zvyčajne zodpovedné aj za nechcene splodené deti.

Výhodou tejto formy je, že nemá vedľajšie účinky, nie je potrebná návšteva doktora a nie je finančne nákladná. Na druhú stranu, ale nie je veľmi spoľahlivá, nechráni pred pohlavnými chorobami, má vysoké nároky na sebakontrolu partnera a znižuje sexuálne uspokojenie. Navyše při pravidelnom využívaní tejto formy antikoncepcie stúpa psychický tlak na muža, či nezlyhá. Je vhodná najmä pre páry, ktoré napríklad z náboženských dôvodov odmietajú antikoncepciu. Je nevhodná pre neskúsené páry a pre mužov so sklonom ku predčasnej ejakulácii, kedže je pravdepodobné, že nestihnú vytiahnuť penis pred ejakuláciou.

3.1.2 Metóda plodných a neplodných dní
Metóda plodných a neplodných dní je tiež formou prirodzenej antikoncepcie a zvykne sa označovať aj ako kalendárna metóda. Vyžaduje si dôkladné sledovanie menštruačného cyklu a vyhodnotenie ovulácie. Podstatou tejto metódy je fakt, že vajíčko môže byť oplodnené v období ovulácie kedy je vypudené z vaječníku a Grafovho folikulu a putuje vajíčkovodom do maternice. Vajíčko dokáže prežiť vo vajíčkovode po ovulácii bez oplodnenia približne 72 hodín a spermia v tele ženy prežije maximálne 7 dní. Ak chce teda žena používať túto formu antikoncepcie musí vedieť presne kedy má ovuláciu. Tá nastáva pri ideálnom cykle, ktorý trvá 28 dní, siedmy deň cyklu. Plodné obdobie je v rozpätí sedem dní pred ovuláciou a tri dni po nej. V týchto dňoch by sa teda žena mala vyhnúť pohlavnému styku pokiaľ nechce otehotnieť. Predtým ako žena začne využívať túto formu chránenia sa před neželaným tehotenstvom, mala by aspoň pol roka sledovať svoj menštruačný cyklus.
Spoľahlivosť tejto metódy je nízka- 80%, pretože nie je vylúčené, že počas jedného cyklu dôjde k dvom ovuláciám a navyše žena môže mať rôzne poruchy menštruačného cyklu čím nie je možné určiť presný deň ovulácie. Výhody tejto formy antikoncepcie sú podobné ako pri ostatných formách prirodzenej antikoncepcie a to žiadne vedlajšie účinky a jej finančná nenáročnosť. Nevýhou je, že nechráni pred pohlavnými chorobami a je potrebné veľmi dôsledné sledovanie cyklu. Odporúča sa najmä partnerom, ktorí by pri jej zlyhaní nežiadali o prerušenie tehotenstva a pre ženy, ktoré už dobře poznajú svoj menštruačný cyklus.

3.1.3 Meranie bazálnej teploty
Po uvolnení vajíčka z vaječníka sa počas ovulácie, ktorá prebieha približne uprostred menštuačného cyklu, vzniká vo vaječníku žlté teliesko, ktoré produkuje hormón progesterón. Účinkom progesterónu prebieha zmena sliznice maternice, ktorá zhrubne tak, aby bola schopná prijať oplodnené vajíčko, a tiež následne dochádza k zvýšeniu telesnej teploty o 0,2 – 0,4°C. Zvýšená bazálna teplota sa zvyèajne nemení poèas celej druhej polovice menštruaèného cyklu a poskytuje informáciu o tom, že už v tele ženy prebehla ovulácia. Vo viac ako 80% prípadov sa teplota zvýši zo dňa na deň, u ostatných sa zvyšuje stupňovito v priebehu 2 až 3 dní. V prípadoch, keď ovulácia nenastane, telesná teplota sa takmer nemení počas celého trvania menštruačného cyklu, a to je znak počiatočného tehotenstva.

Meranie bazálnej teploty je dôležité vykonávať každý deň ráno v posteli, bezprostredne po prebudení, pretože telesná teplota je závislá od pohybovej aktivity a príjmu potravy. Teplota sa meria v ústach, v pošve, alebo v konečníku – ale vždy na rovnakom mieste. Meranie je dôležité vykonávať dlhšie, teda aj ak zobrazí konečnú teplotu už po pol minúte, mal by sa ponechať pod jazykom aspoň 5 minút a v pošve či konečníku minimálne 3 minúty. Nameraná teplota sa zaznačuje do menštuačného kalendára s označenou stupnicou, kde sa postupne znázorní takzvaná dvojfázová teplotná krivka, pomocou ktorej možno pozorovať zmeny teploty v dvoch poloviciach cyklu. V prvej polovici býva zvyčajne krivka nižšia a v druhej polovici vyššia o 0,2 – 0,4°C. Pri zaznamenaní trvalého vzostupu krivky trvajúceho tri dni sa predpokladá, že v tele prebehla ovulácia. Zvýšená teplota pred menštruáciou opäť klesá. Ak teda žena nameria počas troch po sebe idúcich dňoch teplotu vyššiu než počas šiestich predchádzajúcich dní, znamená to neplodné obdobie až do začiatku nasledujúcej menštruácie.

Podľa tejto metódy nechránený pohlavný styk do ovulácie nie je veľmi „bezpečný“ aj vtedy, keď je uskutočnený hneď po menštruácii. K zmene teplotnej krivky môže dôjsť aj pri nachladnutí alebo inom ochorení, teda je nutné nespoliehať sa len na meranie bazálnej teploty, ale spojiť ju aj s inou antikoncepčnou metódou.

3.1.4 Hlienová metóda
Tiež nazývaná „Billingsova metóda“ je založená na pozorovaní zmien sekrécie cervikálneho hlienu, ktoré možno zisťovať pri pošvovom vchode. Hlien, ktorý je produkovaný žliazkami krčka maternice podlieha počas fáz menštruačného cyklu zmenám, ktoré zodpovedajú koncentrácii hormónov uvoľňovaných vaječníkmi. Zmeny hlienu majú u žien individuálny charakter, ktorému sa postupom času naučí rozumieť každá žena sama. Počas dní, ktoré nasledujú bezprostredne po menštrácii sa hlien tvorí len v malom množstve a je hustý a lepkavý. Toto obdobie sa nazýva aj „suché dni“. Žena má zreteľný pocit suchosti pošvového vchodu a dotyk toaletného papiera nezanecháva stopy hlienu. Spoločne s blížiacou sa menštuáciou uvoľňujú vaječníky viac estrogénu, čo spôsobuje, že hlien redne, stáva sa vodnatejším, je veľmi klzký a  je možné ťahať ho na vzdialenosť niekoľlko centimetrov, čím pripomína surový vaječný bielok. Tieto zmeny predstavujú najplodnejšie obdobie menštruačného cyklu a žena ich najviac zaznamenáva 3 dni pred a 2 dni po ovulácii. Ako sa blíži ovulácia, žena má stále vlhší pocit spojený s určitou klzkosťou. Niekedy sa môže stať, že je hlien uprostred cyklu jemne ružový, čo je následok mikroskopického krvácania, ktoré niekedy ovuláciu sprevádza. Posledný deň výskytu riedkeho elastického hlienu označujeme ako „hlienový vrchol“. Nie je to deň najväčšieho výskytu hlienu, ale posledný deň jeho detekcie. Po ovulácii sa hlien opäť zahusťuje, je lepkavejší, teda sa mení jeho charakter, stráca elasticitu a znova nastupujú „suché dni“.

Z antikoncepčného hľadiska sa teda za „bezpečné“ dni pokladajú suché dni bezprostredné po menštruácii a až 3 dni po hlienovom vrchole. Akonáhle žena ucíti známky hlienu, alebo zistí jeho stopy medzi prstami či na toaletnom papieri, mala by sa sexuálnemu styku vyvarovať.  V priebehu suchých dní sa ale doporučuje mať pohlavný styk maximálne každý druhý deň, pretože hrozí zámena počiatočného ovulačného hlienu so zbytkom sklovitého sekrétu z penisu po súloži z predchádzajúceho dňa.

Kvalitu sekrécie môže ovplyvniť množstvo faktorov. Infekcie môžu byť spojené s výtokom, ktorý je tiež zameniteľný s cervikálnym hlienom . Tiež ju môže modifikovať príležitostné použitie napríklad spermicídnych krémov alebo čípkov. U niektorých žien, ktoré majú krátky menštruačný cyklus (25 dní a menej) dochádza ku komplikácii s touto metódou, pretože im chýbajú suché dni v prvej polovici cyklu. Ovulácia sa u nich dostavuje skôr a pohlavný styk bez rizika je u nich možný až na štvrtý deň po výskyte ovulačného hlienu.
 
3.2 Bariérová antikoncepcia
Bariérová antikoncepcia všeobecne zabraňuje stretnutiu spermie a vajíčka.

3.2.1 Kondóm
Kondómy su jednou z najstarších foriem antikoncepcie, ktorá je jednou z najlepších metód ochrany pred počatím a prinášajú výrazne znížené riziko prenosu infekcie. Vynálezcom kondómu je údajne markíz de Sade, ktorý si ku koreňu penisu priviazal stužkou mušelínový obal - nezaujímalo ho či žena otehotnie, alebo nie, jediné, čo ho zaujímalo bolo, že sa chránil pohlavným chorobám. Kondómy nielen zabraňujú stretu vajíčka so spermiou, ale tiež bránia, aby sa ejakulát dostal do pošvy. Väčšina pohlavných chorôb sídli v semene, takže je lepšie sa mu vyhnúť pokiaľ žena nemá monogamný vzťah. Kondómy tiež zabraňujú prenosu pohlavne prenosných chorôb, hlavne tých, ktoré sa prenášajú kožou, pretože vďaka nim nedôjde ku kontaktu kože genitálií. Je ich možné kúpiť bez receptu, čiže sú najdostupnejšou bariérovou antikoncepciou. Existuje množstvo rôznych druhov kondómov: latexové, polyuretánové, s rezervoárom v špičke a tiež bez neho. Latexové kondómy s rezervoárom predstavujú najlepšiu možnosť, polyuretánové sú vhodné pre ľudí, ktorí sú alergickí na latex.

Kondómy nie sú stopercentne spoľahlivé, rovnako ako všetky ostatné druhy antikoncepcie. Preukázalo sa, že na 10% chirurgických rukavíc sa našla malá dierka, čo vyvoláva rôzne diskusie o tom, koľko takýchto zdanlivo malých dierok sa môže vyskytovať na kondómoch. K overovaniu kvality série kondómov sa používa množstvo testov, ktoré zistia aj tú najmenšiu trhlinku spôsobenú výrobou, ktorá predstavuje ponorenie sklenených foriem do roztoku latexu, vysušenie, opatrenie práškovým povlakom a následné zrolovanie. Test, ktorému podstúpi každý jeden kus je skúška elektrického odporu, keďže guma nie je vodivá. Ak prenikne prúd z jedného konca k druhému, vyskytuje sa tam trhlinka a takýto výrobok nie je zaradený do predaja. Test, ktorým prechádzajú série kondómov a nie každý jednotlivý kus, zisťuje odolnosť kondómu, ktorý by mal vydržať vzduchovú náplň približne 25 litrov. Spočíva teda v nafúknutí kondómu vzduchom a sleduje sa, kedy praská.
Kondómy sú vysoko účinné hlavne u starších párov, ktoré už majú s nimi určité skúsenosti. Pre tieto páry je index zlyhania asi 2 ženy zo 100 za rok. U mladších párov je tento index 15 žien zo 100 za rok, čo znamená, že úspešnosť ich použitia závisí aj od cviku. Mladým ženám sa preto doporučuje, aby použitie kondómu kombinovali aj s inou formou antikoncepcie, napríklad so spermicídmi. Toto zlyhanie je možné vysvetliť aj tým, že kondóm jeden z partnerov pretrhne pri nešikovnej manipulácii, pretože v rýchlosti sa dá roztrhnúť aj nechtom. Jeho prasknutie môže byť spôsobené aj nedostatočným zvlhnutím pošvy a následného zvýšeného trenia. Pri zistení poškodenia kondómu po pohlavnom styku by sa žena mala obrátiť na gynekológa, ktorý jej predpíše urgentnú antikoncepciu vo forme tabliet.
Kondóm teda predstavuje mechanickú zábranupre spermie, aby nemohli vniknúť do vagíny. Kondóm sa má nasadzovať až po úplnom stoporení penisu, ale hlavne pred akýmkoľvek pohlavným stykom. Pri zavádzaní je nevyhnutné stlačiť jeho koniec, aby sa z neho vypustil vzduch a následne sa zroluje ku koreňu penisu. Pri jeho použití sa nesmú nanášať žiadne olejové lubrikanty, pretože olej je schopný rozleptať gumu do 15 minút. Pri jeho sťahovaní sa musí pevne pridržať jeho okraj tak, aby obsah nevytekal.

Výhody kondómov sú hlavne v jednoduchosti použitia, nemajú žiadne zdravotné riziká, okrem toho, že môže dôjsť k alergii vyvolanej latexom. Sú pomerne lacné, ľahko prenosné a pre niektoré páry sú veľmi vítané hlavne kvôli zachyteniu semena, ktorého pach a výzor môže partnerke prekážať. Najväčsím kladom je to, že bránia prenosu pohlavných infekcií – ako jediná antikoncepcia aj prenosu HIV spôsobujúceho AIDS. Nevýhodou kondómu je zníženie citlivosti sexuálneho pôžitku pri pohlavnom styku. Niektorí muži sa im preto vyhýbajú, pričom zabúdajú, že existujú mimoriadne jemné kondómy, ktoré sa cenovo veľmi nelíšia od ostatných. Problémom sa stáva aj alergia na ich gumovú alebo spermicídnu zložku, čo sa dá vyriešiť kúpou iného typu kondómov. Po použití by sa nemali splachovať, pretože je spoločensky ohľaduplnejšie odhodiť ich do koša zabalené v kúsku papiera, než nimi zaplavovať kanalizačný odpad.

3.2.2 Vaginálny pesar
Pesar je formou bariérovej antikoncepcie. Je to tenký gumený klobúčik z latexu alebo silikónu, ktorý si žena zavedie na krčok maternice a tým bráni preniknutiu spermií do maternice a k vajíčku. Pesar musí teda pokrývať krčok a nesmie tlačiť. Pred použitím by mala žena navštíviť gynekológa, ktorý jej určí správnu veľkosť. Veľkosť pesarov sa pohybuje v rozpätí od päťdesiat do stopäť milimetrov. Samotné zavádzanie pesaru spočiatku nie je jednoduché, a tak je potrebné obrátiť sa na ženského lekára. Pesar do pošvy zavedie gynekológ, skontroluje, či dobre drží na mieste a žena si teda môže byť istá, že ju chráni před neželaným tehotenstvom. Pesar si žena môže zaviesť už 2 hodiny pred pohlavným stykom a mala by ho vybrať do 6 hodín po styku, čo je výhodné najmä preto, že intímne chvíle medzi partnermi nie sú prerušené jako je to napríklad v prípade kondómu. Pesar je možné po použití umyť, nechať uschnúť, zasypať špeciálnym zásypom a znovu používať asi rok až dva. Pred jeho ďalším použitím by ho ale žena mala skontrolovať, či nie je nejak poškodený.  Navyše je ho možné skombinovať so spermicídmi čím sa jeho účinnosť ešte zvýši.

Jeho spoľahlivosť je lepšia jako při prirodzenej antikoncepcii a to 82%. Zlyháva väčšinou preto, že bol nesprávne zavedený alebo sú v ňom dierky. Jeho výhodou je nízka cena, takmer žiadne vedľajšie účinky a určitá ochrana proti pohlavným chorobám. Nevýhodou je, že môže znižovať sexuálny zážitok a v prípade kombinovania so spermicídmi môže dôjsť k alergickej reakcii. Niektoré ženy sa stretávajú s nepríjemným výtokom, ťažkou aplikáciou alebo majú problém pesar vôbec zohnať. Na druhej strane výskumy ukazujú, že ženy, ktoré používajú takúto bariérovú antikoncepciu, sa stretávajú s rakovinou krčka maternice v oveľa menšej miere než tie, ktoré sa na ňu nespoliehajú.
 
3.3 Chemické metódy antikoncepcie
Chemické metódy antikoncepcie predstavujú spermicídy, ktoré sa vkladajú alebo nanášajú do vagíny tesne pred pohlavným stykom a vytvárajú pre spermie „nepriateľské“ kyslé prostredie, znemožňujú transport spermií do vyšších častí rodidiel deštrukciou bunkovej mambrány a povrchu spermie. Sú predávané vo forme krému, peny, čípkov, tabliet a vaginálnej špongie.  Často sú kombinované s bariérovou antikoncepciou ako doplnková metóda. Samotné predstavujú riziko otehotnenia 15%.

Technika zavádzania spermicídov je relatívne jednoduchá a nevyžaduje výraznejšiu manipuláciu v oblasti genitálií. Čas medzi zavedením a pohlavným stykom je pri každej formy rozdielna – pri tabletách a čípkoch sa tento čas pohybuje okolo 10 minút, pena a krém sú aktívne okamžite. Väčšina spermicídov pôsobí 120 minút po aplikácii a počas tejto doby by sa nemali robiť výplachy pošvy, aby sa spermicídne látky nevyplavili.

Ich nevýhodou je podmienka opakovanej aplikácie pred opakovaným pohlavným stykom. Táto podmienka negatívne ovplyvňuje niektoré páry, pretože ovyplyvňuje ich spontánnu sexuálnu aktivitu. Niektorým partnerom tiež vadí ich sekrécia z pošvy počas súlože. Je preukázané, že spermicídy zvyšujú riziko infekcie tým, že menia kvalitu sliznice, pretože podráždia kožu, ktorá je následne vstupnou bránou pre infekcie. Súčasné doporučenia navrhujú obmedzenie použitia spermicídov na jedenkrát denne. Častejšie použitie môže totiž zvýšiť riziko infikovania sa HIV. Spermicídy majú malú účinnosť ako ochrana proti pohlavným chorobám.

Výhodou spermicídov je ich dostupnosť a jednoduchosť použitia. Nie sú pri nich preukázané vedľajšie účinky, no je možná precitlivelosť na niektorú ich zložku. Nevyžadujú lekársky predpis a sú voľnopredajné v lekárňach. Sú vhodné najmä pre páry, ktoré nemajú častý pohlavný styk a tiež ako doplnok iných bariérových metód. 

3.3.1 Pena
Antikoncepčné peny sa predávajú vo forme spreja. Penu zo spreja žena nanáša na priložený aplikátok, ktorého zavedenie do pošvy je podobné ako pri tampóne. Účinkuje šesť hodín a po ukončení jej účinnosti je nutné počkať šesť hodín a nemať pohlavný styk.

3.3.2 Vaginálne tablety a čípky
Podstatou vaginálnych tabliet a čípkov je vloženie hlboko do pošvového vchodu, kde sa počas 5 – 10 minút rozpustia a vytvárajú nehostinné prostredie pre spermie. V niektorých krajinách sú vyhľadávané šumivé antikoncepčné tablety, ktoré vytvárajú penu priamo v pošve. 

3.3.3 Vaginálna špongia
Vaginálna špongia sa po prvý raz vyskytla na trhu v roku 1983 a získala si značnú obľubu. Je vyrobená z polyuretánovej peny a obsahuje 1 gram nonoxynolu, ktorý má výrazné spermicídne účinky. Antikoncepčný účinok špongie spočíva v schopnosti absorbovať ejakulát, v aktívnom pôsobení spermicídov a tiež tvorí mechanickú zábranu pre spermie, aby sa nemohli dostať do maternice. Vyrába sa v jednotnej veľkosti, môže sa zaviesť do pošvy kedykoľvek pred pohlavným stykom. Ponecháva sa vo vagíne maximálne 24 hodín a je na jednorázové použitie, čiže sa nedoporučuje, aby ju žena očistila a znovu použila. Pred jej zavedením je vhodné navlhčiť ju zľahka vodou, čím sa jej povrch zjemní a vzniknutý film uľahčí jej aplikovanie. Špongia po zavedení musí pokrývať celý krčok maternice. Po vyvrcholení je ejakulát do nej rýchlo absorbovaný a to spôsobuje imobilizáciu spermií. Doporučuje sa, aby táto antikoncepčná pena zostala v pošve ešte 6 hodín po pohlavnom styku, aby sa zaistilo dlhodobé pôsobenie spermicídnej látky.
Index antikoncepčnej špongie sa udáva od 9 do 20 zlyhaní na 100 žien za jeden rok. Výsledky spoľahlivosti dokázali, že je účinnejšia než samotné spermicídy, no je menej efektívna než kombinácia diafragmy so spermicídmi.
Jej výhoda spočíva v nepretržitej ochrane počas 24 hodín, bez akéhokoľvek prerušenia sexuálnej aktivity a nie je pri nej potrebná časová rezerva ako pri ostatných spermicídoch. Je tiež dobre finančne prístupná všetkým ženám.
Nevýhodou jej používania  sa stávajú prípadné problémy so zavádzaním do pošvy, s diskomfortom a tiež sa môže pri nej objaviť alergická reakcia na spermicídne látky, ktoré obsahuje. Jej vedľajším účinkom býva vznik kvasiinkových infekcií a tiež toxický šok, ktorý môže nastať ak si žena ponechá špongiu v tele dlhšie, než sa doporučuje. Pri jej dlhšom zavedení tiež môže vzniknúť nepríjemný zápach a zvýšená sekrécia z pošvy. Neslúži ako ochrana proti pohlavne prenosným chorobám, a preto je ju vhodné kombinovať s iným druhom chemickej antikoncepcie. Nemôže sa používať počas menštuácie. Stále je ju možné zakúpiť iba v zahraničných lekárňach.
 
3.4 Vnútromaternicové teliesko
Vnútromaternicové teliesko je jednou z foriem antikoncepcie, hodí sa mimoriadne pre ženy, ktoré hormonálnu antikoncepciu užívať nechcú alebo nemôžu a je známe aj pod skratkou IUD alebo DANA. Je to teliesko z plastickej látky (polystyrénu) v rôznych podobách. Má rôzne podoby, ale najčastejšie sa stretávame so špirálami, slučkami, mašličkami alebo majú tvar písmena „T“. Jeho veľkosť je asi 3 cm a zaviesť ho musí gynekológ pomocou špeciálneho zavádzača za sterilných podmienok do dutiny maternice. Podľa veľkosti dutiny maternice zistenej sondážou sa vyberie vhodné teliesko.

Existujú dva typy vnútromaternicových teliesok. Jedno je pokryté medeným drôtikom a druhé obsahuje ženský hormón progesterón. Medené vnútromaternicové teliesko je možné nosiť až 5 rokov a jeho spoľahlivosť je pomerne vysoká. Z tohto telieska sa potom meď kontinuálne uvoľňuje do intrauterinného prostredia, čím sa zvyšuje antikoncepčný účinok.Takže tieto telieska skutočne zabraňujú počatiu a nie len nidácii (uchyteniu) oplodneného vajíčka. Medené teliesko väčšine žien vyhovuje, pretože sa nemusí tak často vymieňať. Malá frekvencia výmeny navyše znižuje riziko zriedkavých, ale možných komplikácií pri zavádzaní telieska (infekcie a poškodenie maternice).

Aj telieska s progesterónovým nosičom majú takisto vysoký antikoncepčný efekt. Počas zavedenia takéhoto telieska sa po dobu 1. až 3. rokov (záleží od odporúčania výrobcu) uvoľňujú malé dávky hormónu. Po uplynutí doby použiteľnosti sa musí teliesko vymeniť za nové. Progesterónové teliesko bráni tehotenstvu tým, že zhusťuje cervikálny hlien a stenčuje výstelku maternice. V dôsledku toho existuje malá pravdepodobnosť, že by sa spermie dostali do maternice, a že by sa oplodnené vajíčko uchytilo v stene maternice.

Telieska sa zavádzajú do dutiny maternice ambulantne, a to zvyčajne počas menštruácie (obvykle v strede cyklu, na 4 až 5 deň). V tomto čase je najmenšia pravdepodobnosť existujúceho tehotenstva a krček je mierne pootvorený, čo zavádzanie telieska tým len uľahčí. Po pôrode sa odporúča počkať zo zavedením telieska minimálne 6 týždňov, pretože involúciou (sťahovaním) maternice by sa teliesko mohlo dostať von. Lekár pred zavedením telieska môže odporučiť perorálne (ústne) antibiotikum, ktoré žena užije asi jednu hodinu pred zavádzaním. Tento liek slúži ako prevencia bakteriálnej infekcie. Taktiež môže odporučiť liek proti bolesti, pretože počas zavádzania telieska aj po ňom môže žena trpieť kŕčmi maternice. Po dôkladnej dezinfekcii vonkajších rodidiel, lekár pomocou pošvových zrkadiel uchytí krček, potom zmeria dĺžku maternice pomocou sondy.

Vnútromaternicové teliesko sa zavádza tenkou umelohmotnou rúrkou (zavádzačom), čo najvyššie do maternice. Zavádzač sa potom pomaly vyberie a vnútromaternicové teliesko sa rozvinie do želateľného tvaru. Dve šnúrky visiace z telieska cez krček lekár skráti na praktickú dĺžku. Pri ďalšej kontrole (asi o mesiac) lekár skontroluje, či je vnútromaternicové teliesko správne umiestnené.

Spoľahlivosť vnútromaternicového telieska je vysoká - 98%. Odporúča sa ženám, ktoré už majú aspoň jedno dieťa, alebo vôbec nechcú deti a sú staršie ako 35 rokov. U žien, ktoré ešte nerodili, by sa mali zavádzať iba v špeciálnych prípadoch. Je vhodné ak žena žije v obojstrannom monogamnom zväzku, pretože sa tým znižuje riziko zápalu malej panvy vyvolané sexuálne prenosnými chorobami. V prvých troch mesiacoch môže žena počítať so špinením, menštruácia môže byť nepravidelná, v prípade telieska s hormónmi môže počítať s úľavou pri silnej menštruácii, dokonca môže aj úplne vymiznúť. Naopak telieska s meďou sa pri silnej menštruácii neodporúčajú, pretože ich maternica môže pri kŕčoch vypudiť, alebo sa teliesko môže posunúť. K rizikovým faktorom pri použití vnútromaternicového telieska patria častejšie zápaly, riziko cýst na vaječníkoch či nepríjemný pocit z cudzorodého telesa v tele.

S prvými náznakmi akéhosi telieska je možné sa stretnúť v arabskom svete.  Arabi v severnej Afrike mali odpradávna značné ťažkosti s tehotnými ťavími samicami, ktoré znamenali závažnú komplikáciu na dlhých púštnych karavánach. Práve tieto problémy inšpirovali mužov vkladať ťavím samiciam do maternice kamienok veľkosti fazule. Po celý čas zavedenia kamienka sa ťavy prestali množiť. V starovekom Grécku podobnú metódu používal Hippokrates, ktorý zavádzal do maternice predmety zo slonoviny, neskoršie aj z platiny, ktoré boli ozdobené diamantami. Po tomto období však poznatok, že cudzie teleso zavedené do maternice spôsobuje dočasnú neplodnosť, upadlo do zabudnutia. Až v 20. rokoch 20. storočia sa k tejto myšlienke vrátil nemecký gynekológ Ernst Gräfenberger. Ako vnútromaternicové teliesko používal telieska v tvare krúžku, ktoré boli vyrobené zo zlatého, alebo strieborného drôtika. Antikoncepčný účinok bol dokonalý, takže sa zrazu zdalo, že problém s ľudskou antikoncepciou je elegantne vyriešený. Zrazu sa začali všetkým ženám zavádzať vnútromaternicové telieska. Vôbec sa nepozeralo na to, či je tento druh antikoncepcie pre ženu vhodný, alebo nie. Treba si uvedomiť, že začiatkom 20. storočia boli hygienické opatrenia na gynekologických pracoviskách na veľmi nízkej úrovni. Veľmi často dochádzalo k zaneseniu infekcie do dutiny maternice a následným nepríjemným infekčným zápalom. V rokoch 1934 – 1959 nie je o vnútromaternicovom teliesku ani zmienka. Až v 60. rokoch, keď došlo k rozkvetu používania plastických hmôt sa z tohto materiálu začali vyrábať aj telieska, ktoré sa používajú dodnes.
 
3.5 Hormonálna antikoncepcia
Hormonálna antikoncepcia je zo všetkých druhov antikoncepcie najúčinnejšia. Jednotlivé formy sa od seba odlišujú hormonálnym zložením a spôsobom podania do tela ženy. Môže obsahovať buď kombináciu estrogénu a progesterónu, alebo iba progesterón. Jej podstatou je teda zabránenie nástupu ovulácie, ovplyvnenie kvality výstelky sliznice maternice a zahustenie hlienu v krčku maternice. Hormonálna antikoncepcia tiež udržiava pravidelný menštruačný cyklus. Najčastejšie je využívaná antikoncepčná tabletka.

3.5.1 Antikoncepčná náplasť
Jedná sa o nízkodávkovú monofázickú hormonálnu antikoncepciu, ktorá zaručuje rovnakú mieru ochrany pred počatím ako tabletky. Interval výmeny náplasti je raz týždenne, štandardne sa aplikuje každý týždeň nová náplasť trikrát po sebe a následne nasleduje týždeň bez náplasti. Dolná veková hranica pre užívanie je 15 rokov, horná hranica nie je jasne definovaná, ale obvykle sa uvádza 45 rokov. Antikoncepčná náplasť prináša oproti klasickým antikoncepčným tabletkám niekoľko výhod.

Hormóny obsiahnuté v náplasti sa vstrebávajú do krvi priamo kožou, ich vstrebávanie nie je ovplyvnené aktuálnym stavom tráviaceho traktu a hormóny zároveň neprechádzajú pečeňou (tzv. first pass effect). Z toho dôvodu je možné, aby náplasť obsahovala menšie množstvo hormónov ako tabletky. Náplasť je vhodná obzvlášť pre pacientky so zažívacími ťažkosťami, u ktorých sa častejšie prejavuje nevoľnosť a zvracanie, ktoré znižujú účinnosť hormonálnej antikoncepcie podávanej v tabletkách.

Antikoncepčná náplasť je hodnotená ako spoľahlivejšia vďaka tomu, že minimalizuje chyby užívateliek. Predĺženie intervalu užívania z jedného dňa na týždeň a dlhšia časová tolerancia pri oneskorenej výmene náplasti (48 hodín) zaistia ochranu aj ženám, ktoré žijú hektickým spôsobom života. Oproti tomu je ochrana pri tabletkách zaručená len do 12-hodinového oneskorenia. Zatiaľ čo antikoncepčné tabletky bezchybne užíva len tretina žien, antikoncepčné náplasti používa bez problémov väčšina.

Stabilná hladina hormónov je dôležitá u pacientiek, ktoré trpia nepríjemnými stavy spojenými s menštruačným cyklom – napr. bolesti hlavy až migrény, často sprevádzané aj zvracaním, hnačkami a kolapsovými stavmi. Práve vďaka pozvoľnému uvoľňovaniu hormónov z náplasti je v tele udržiavaná stabilná hladina hormónov. Tá vytvára akúsi poistku ochrany pred počatím pre prípad, že si žena zabudne náplasť včas vymeniť.

Ženy uvítajú najmä možnosť užívania raz týždenne alebo možnosť regulácie menštruácie prostredníctvom kontinuálneho užívania náplasti. V čase dovoleniek, pri dôležitých životných udalostiach alebo pre zvýšenie osobného pohodlia sa môže náplasť lepiť a voliť tak frekvencia i čas príchodu menštruačného cyklu. Výhodou náplasti je i to, že neovplyvňuje hmotnosť užívateliek.

3.5.2 Antikoncepčná injekcia
Antikoncepčnú injekciu vpichuje doktor do sedacieho svalu. Jej účinnosť je 2 až 3 mesiace a spoľahlivosť je 99%. Jej výhodou je, že nenarušuje sex, môže se používať pri kojení, poskytuje určitú ochranu pred infekciami a rakovinou maternice, má antikocepčné účinky trvajúce 8 až 12 týždňov a môže zmierniť ťažké a bolestivé priebehy menštruácie, ako aj pomôcť zmierniť predmenštruačný syndróm. Naopak nevýhodou je, že menštruačný cyklus sa môže zmeniť, môže byť nepravidelný (čo niekedy trvá i niekoľko mesiacov po injekcii). Vedľajšie účinky zahrnujú bolesti hlavy, akné, precitlivelosť prsníkov, prírastok hmotnosti, zmeny nálad, bolesti brucha a plynnatosť. Všetky nežiadúce účinky trvajú rovnako dlho, ako účinkuje injekcia, nekedy môže trvať aj rok, než sa plodnosť vráti do normálu. Nechráni pred pohlavnými chorobami.

3.5.3 Podkožný implantát
Podkožný implatát je malá trubička veľkosti zápalky, ktorá má rozmery 34 x 24 mm. Obsahuje rovnaký typ hormónov ako progesterónové tabletky. Je zhotovený z pružého silikónu a jeho zavedenie vykonáva lekár. Po miestnom znecitlivení anestézou doktor nareže pokožku asi 6 - 8 cm nad lakťovou jamkou, vytvorí asi 2 mm rez a zavedie do neho dutý zavádzač s implantátom. Potom sa rana jednoducho prelepí leukoplastom, nie je potrebné ju zašívať. Jazva nie je veľmi viditeľná, ale implantát pod kožou je dobre hmatateľný a niekedy ho možno aj spozorovať voľným okom. Po troch rokoch sa implantát odstraňuje, pretože stráca svoj účinok. Ak s ním žena však nie je spokojná, je možné kedykoľvek jej ho odstrániť odborníkom opätovným narezaním kože.
Postupné uvoľňovanie gestagénu difúziou priamo do krvi zabezpečuje zamedzeniu ovulácie bez toho, aby potlačil funkciu vaječníkov a teda neovplyvňuje prirodzenú tvorbu estrogénov. Zahusťuje cervikálny hlien, čo napomáha k zabráneniu preniknutia spermií do maternice a naviac mení kvalitu výstelky sliznice maternice, ktorá značne nehrubne a to vytvára nehostinné prostredie pre uchytenie vajíčka.

Výhodou podkožných implantátov je jeho účinnosť, pretože k jeho zlyhaniu dochádza len v 1% prípadov. U žien s vysokou nadváhou sa index zlyhania zvyšuje dvojnásobne pravdepodobne preto, lebo nadmerné tukové vrstvy ovplyvňujú vstrebávanie hormónu. V súčasnosti sa však vyrába aj nový preparát, pri ktorom dochádza k nižšiemu indexu zlyhania u obéznych žien. Ďalším kladom je aj fakt, že sa dá kedykoľvek odstrániť z tela ak by nastali u ženy komplikácie spôsobené touto formou antikoncepcie. Jeho pôsobenie na krv a cukor v tele je vďaka nízkym dávkam hormónu malé, tiež neobsahuje estrogény, teda žena nie je vystavená zdravotným rizikám, ktoré doprevádzajú podávanie týchto hormónov. Implantát značne znižuje výskyt menštruačných bolestí a tiež rakovinu maternice. 

Nevýhodu predstavuje nástup nepravidelného menštruačného cyklu u niektorých pacientiek. Občas sa vyskytuje aj slabé krvácanie alebo zakrvavený výtok v období medzi dvomi cyklami. Menštruácia môže tiež zoslabnúť alebo úplne vymyznúť počas niekoľkých mesiacov, čo môže znepokojiť ženy, ktoré mávajú inak nechránený pohlavný styk. Obmedzenie v jeho využívaní existuje pre ženy s akútnym ochorením pečene, žltačkou, zápalom žíl alebo tých, ktoré prekonali srdcový infarkt. Zaujímavé je, že u žien, ktoré používali podkožný implantát sa vyskytuje mimomaternicové tehotenstvo v 0,28 prípadoch z 1000 za jeden rok, zatiaľ čo u ostatných žien je výskyt tohto ochorenia 1,5 – 2,0 na 1000 žien za jeden rok.

3.5.4 Vaginálny krúžok
Vaginálny krúžok je mäkký, ohybný, priesvitný a má vonkajší priemer 54mm. Obsahuje hormóny gestagén a estrogén. Slúži ako monofázická antikoncepcia, zabraňuje ovulácii a zároveň zahusťuje hlien v oblasti krčka maternice a znemožňuje tak prienik spermií do maternice. Žena si ho môže do pošvy zavádzať sama, tiež si sama určuje polohu pri zavádzaní - v stoji, v drepe, v ľahu a pod. Krúžok sa stlačí a vsunie do pošvy tak hlboko, aby ho žena nepociťovala ako nepohodlný. Presná poloha krúžku v pošve pre jeho antikoncepčný účinok nie je dôležitá.  

Zavedený vaginálny inzert sa ponecháva v pošve tri týždne, potom sa na jeden týždeň odstráni a počas toho týždňa má žena menštruáciu. Krvácanie z vysadenia sa dostaví asi 3 dni po odstránení krúžku a menštruácia sa nemusí skončiť pred plánovaným zavedením nového krúžku. Po týždni pauzy sa na nový cyklus zavádza nový krúžok. Ak by sa krúžok náhodou napríklad počas vyberania tampónu vytiahol, možno ho opláchnuť vlažnou vodou a vložiť späť do pošvy, antikoncepčná účinnosť sa tým neporuší. Ak sa krúžok náhodne vyberie, mal by byť vložený do pošvy najneskôr do troch hodín, v opačnom prípade antikoncepčná účinnosť už nie je dokonalá. Ak je krúžok správne zavedený, jeho spoľahlivosť je 99%.

Vaginálny krúžok sa začína užívať medzi prvým až piatym dňom menštruácie, pokiaľ žena neužívala dosiaľ žiadnu antikoncepciu. Ak žena užívala kombinovanú hormonálnu antikoncepciu, krúžok sa nakladá prvý deň po zvyčajnej pauze bez tabliet. Ak si žena želá odložiť menštruáciu, po troch týždňoch si jeden krúžok odstráni a zavedie si druhý. Ak je potrebné si menštruáciu preložiť na iný deň, ako býva obvykle, treba skrátiť obdobie bez krúžku o zvolený počet dní.

Samozrejme, ako pri každej hormonálnej antikoncepcii existujú stavy, kedy lekár krúžok nesmie doporučiť sú to stavy po prekonanej, alebo súčasnej trombóze, prekonaná embólia, cukrovka s cievnym postihnutím, prítomnosť závažného postihnutia pečene, nádory pečene, známe nádory, alebo podozrenie na nádory pohlavných orgánov, alebo prsníkov, nediagnostikované krvácanie z pošvy a alergia na niektorú zo zložiek antikoncepčného krúžku.

Častou otázkou nových užívateliek krúžku býva, či je možné krúžok vytiahnuť penisom počas pohlavného styku. Občas sa to stať môže, nebýva to však časté. Ak sa krúžok do troch hodín do pošvy vráti, antikoncepčná účinnosť sa neporuší. Partner pri pohlavnom styku vaginálny krúžok obvykle necíti a ak áno, iba zriedkavo a krúžok nie je pokladaný za rušivý element pohlavného aktu. Obavy s prechodu hormónov na muža sú neopodstatnené. Pre ženy je veľmi dôležitým aj fakt, že hmotnosť ženy neovplyvňuje antikoncepčnú účinnosť krúžku. Tiež používanie krúžku nie je dôvodom zvýšenia hmotnosti u užívateliek.

Hlavným prínosom antikoncepčného krúžku je skutočnosť, že na antikoncepciu žena musí myslieť iba raz mesačne, čo je veľkou výhodou pre ženy, ktoré zabúdajú na pravidelné užívanie antikoncepčných tabliet. Vložiť, či vyňať krúžok je jednoduchý proces, ktorý žene umožní plne kontrolovať svoju antikoncepčnú metódu a zabezpečí nepretržité uvoľňovanie hormónov bez denných kolísaní hladín v obehu.

3.5.5 Kombinované tabletky
Prvá antikoncepčná tabletka z roku 1960 sa nazývala Enovid a jej objavenie znamenalo „revolúciu“ v antikoncepcii. Ako prvá kontraceptívna metóda totiž mala spoľahlivosť väčšiu ako 98%. Tabletka, ktorá obsahuje kombináciu hormónov estrogénu a progestínu zabraňuje uvoľneniu vajíčka z vaječníka, teda nedochádza u ženy k ovulácii. Takzvaný folikulárny hormón - estrogén a hormón žltého telieska – progestín zabraňujú vydaniu signálu do mozgu o tom, aby sa vajíčko uvoľnilo. Vďaka týmto hormónom endometrium síce hrubne, no na 21. deň dochádza k jeho odlupovaniu počas krvácania podobnému menštruácii, teda ak by aj vajíčko bolo uvoľnené z vaječníka, nemohlo by sa zahniezdiť na stene sliznice maternice. Naviac kombinácia hormónov brzdí pohyb mužských spermií, pretože zahusťuje cervikálny hlien. Získavanie hormónov obsiahnutých v tabletke v tridsiatych rokoch minulého storočia prebiehalo využívaním živého materiálu. Neskôr bola podobná látka nájdená v mexickom pralese – v rastline Cabeza de negro, čím sa získala surovina na výrobu umelých hormónov. V dnešnej dobe sa vyrábajú už len synteticky.

V súčasnosti existujú tri typy kontraceptívnych kombinovaných tabliet: monofázové, dvojfázové a trojfázové. Monofázové obsahujú počas celého cyklu rovnaké množstvo estrogénu aj progestínu. Užívajú sa 21 dní v tú istú hodinu, potom sa na 7 dní vysadia a následne prichádza anovulačná menštruácia. Po uplynutí 7 dní sa opäť zaháji ich ďalšie užívanie. Najnovšie preparáty obsahujú 28 tabletiek, aby si žena zvykla na ich neustále prijímanie a nezabudla po sedem dňovej prestávke opäť začať ich užívanie. Pri tomto type tabliet však posledných sedem obsahuje takzvané placebo, ktoré neobsahuje hormóny. Dvojfázové tabletky sa skladajú z oboch hormónov, no líšia sa v tom, že dávka estrogénu je počas 21 dní nemenná, zatiaľ čo v prvých 11 dňoch je dávka progestínu nízka a potom sa zvýši na dvojnásobok. Pri trojfázových tabletkách je princípom čo najdokonalejšia imitácia hormonálneho cyklu ženy, pričom obsahujú rôzne koncentrácie hormónov po dobu 10, 6 a 5 dní. Pri niektorých preparátoch sa stretávame aj s nemennou dávkou estrogénu. Spoľahlivosť všetkých troch typov tabliet je rovnaká a ich index sa pohybuje okolo 0,1 – 1, čo namená 1 – 10 nežiadúcich otehotnení na 1000 žien za jeden rok, percentuálne sa pohybuje okolo 99%.
Ich výhodou sa teda stáva vysoká účinnosť, pokiaľ sú správne užívané. Ďalej je ich možné brať od dospievania až po menopauzu a pri nežiadúcich účinkoch sa dajú kedykoľvek vysadiť alebo je možné nahradiť ich iným typom, ktorý obsahuje rozdielne hormonálne zloženie. Tým, že zahusťujú cervikálny hlien prispievajú aj k tomu, aby cez neho neprenikli choroboplodné zárodky. U chudokrvných žien predstavujú výhodu aj v znížení intenzity menštruačného krvácania a teda aj vo vyplavovaní železa z tela. Tiež znižujú bolesť pri krvácaní, a preto sa zvyknú predpisovať aj mladým dievčatám, ktoré ešte nemali pohlavný styk.  Údajne znižujú výskyt rakoviny maternice o 38% pri minimálne dvojročnom užívaní, znižuje sa nimi aj výskyt rakoviny vaječníkov a vaječníkových cýst.

Nevýhodou je, že neslúžia ako ochrana pred vírusom HIV, teda pri začínajúcich vzťahoch by sa mali kombinovať aj s kondómami. Môžu sa pri nich vyskytovať viaceré nežiadúce účinky ako napríklad počiatočné zažívacie problémy spojené s nevolnosťou, nechuťou k jedlu a zvracaním, ďalej bolesti hlavy, napätie v prsiach, výkyvy nálad, kŕče v lýtkach, mierne sčervenanie kože, zmeny libida, pocity únavy a niekedy sa dostavujú aj zmeny v hmotnosti, ktoré však nemusia byť spôsobené estrogénom. Časté je špinenie alebo krvácanie „mimo cyklus“, ktoré postupne vymizne a nie je dôvodom k ukončeniu užívania tabletiek. Tento druh antikoncepcie je úplne nevhodný pre ženy, ktoré trpia alebo prešli nádorovým ochorením, ktoré prekonali žilovú trombózu alebo embóliu, ktoré majú vrodené choroby zrážanlivosti krvi a tie, ktoré majú problémy s pečeňou. Nemali by ich užívať ani fajčiarky, pretože sa u nich zyvšuje výskyt nežiadúcich príznakov, riziko infartku, vznik cievnych ochorení a poruchy so zrážanlivosťou krvi.

3.5.6 Tabletky obsahujúce progestín
Rozdiel medzi tabletkami obsahujúcimi kombináciu estrogénu a progestínu (syntetická forma progestrerónu) predstavuje to, že pri užívaní samotného progestínu dochádza ku každomesačnej ovulácii, no endometrium nie je pripravené na prijatie oplodneného vajíčka, pretože je príliš tenké. Počas uvoľnenia vajíčka z vajíčkovodu teda môže dôjsť k splynutiu vajíčka so spermiou, ale oplodnené vajíčko sa nemôže zahniezdiť v maternici. Progestín tiež mení kvalitu cervikálneho hlienu. Účinnosť tabliet je 99%. Progestínové tablety sú určené predovšetkým ženám, ktoré nemôžu alebo nechcú brať estrogén, no chcú využívať „rovnaké výhody“ ako ženy užívajúce kombinované tabletky. Ich užívanie je možné aj dojčiacim ženám, pretože neprijímajú estrogén, ktorý potláča laktáciu. Ďalšie ženy, ktoré môžu vyhľadať práve tieto tablety, sú tie, ktoré trpia určitým cievnym ochorením spôsobujúcim krvné zrazeniny – týmto ženám sa totiž doporučuje držať sa ďaleko od estrogénov.

3.5.7 Urgentná antikoncepcia
Tabletka po styku je núdzová antikoncepcia určená na užitie po zlyhaní inej antikoncepčnej metódy, napríklad zvlečenie či prasknutie kondómu, vynechanie hormonálnej antikoncepcie, alebo po nechránenom pohlavnom styku. Nikdy by však nemala nahradiť metódu pravidelnej antikoncepcie. Núdzová antikoncepcia je jedinou antikoncepčnou metódou, ktorá sa používa po nechránenom pohlavnom styku.Významnou indikáciou núdzovej antikoncepcie je znásilnenie ženy. Jej zmyslom je okamžitá dostupnosť v krízových situáciách, a preto je možné zakúpiť si ju aj bez lekárskeho predpisu. Pred neželaným tehotenstvom chráni látka levonorgestrel. V jedinej tabletke sa jej nachádza 1,50 mg. Oproti antikoncepčným tabletkám, ktoré levonorgestrel tiež obsahujú je to niekoľkonásobne vyššia dávka.

Núdzovú antikoncepciu môže bez problémov užívať väčšina žien. Existujú však stavy a ochorenia, pri ktorých sa nesmie užívať: precitlivenosť na liečivo, alebo niektorú z pomocných látok, ťažká nedostatočnosť pečene (hepatálna dysfunkcia), tehotenstvo, nechránený styk pred viac ako 72 hodinami, alebo meškajúca menštruácia. V takomto prípade už môže ísť o tehotenstvo a liečba nebude účinná.

V prípade, že núdzovú antikoncepciu omylom užije tehotná žena, štúdie nezaznamenali žiadne nežiaduce účinky gestagénov na plod.  Ak žena užíva iné lieky, alebo trpí na chronické ochorenie tenkého čreva (Crohnova choroba), mala by sa o vhodnosti užitia tabletky poradiť so svojim lekárom, alebo lekárnikom.  Neodporúča sa používať u „detí“, nakoľko sú u vekovej skupiny dievčat do 16 prístupné len veľmi obmedzené údaje.

Núdzová tabletka so sebou prináša aj niekoľko vedľajších účinkov a to nevoľnosť, prípadne zvracanie, u niektorých žien môže menštruácia začať o niekoľko dní skôr, alebo neskôr, prípadne nastane nepravidelné krvácanie alebo špinenie ešte pred menštruáciou. Vo väčšine prípadov tabletka po styku ´´rozhádže´´ menštruačný cyklus na niekoľko mesiacov dopredu.
Účinnosť tabletky je 84% a závisí najmä od času kedy ju žena užije. Platí pravidlo čím skôr tým lepšie. Táto tabletka však nechráni pred pohlavnými chorobami.

Anketa o antikoncepcii
Vytvorili sme anonymný dotazník, ktorý nám preukazuje informovanosť a používanosť antikoncepcie u 73 študentiek gymnázia JGT vo veku od 16 – 19 rokov. Po prvé mali študentky vyplniť tabuľku, podľa ktorej sme zistili, ktoré antikoncepčné metódy poznajú len na základe názvu, ktorých fungovanie poznajú, ktoré nepoznajú vôbec, s ktorými majú skúsenosť a proti ktorých používaniu sú. Ako druhú časť mali odpovedať na 6 otázok týkajúcich sa danej problematiky.
 
Tabuľka:
Vysvetlivky:
l 1: poznám názov
l 2: viem ako funguje
l 3: mám s tým skúsenosť 
l 4: vôbec nepoznám 
l 5: som proti používaniu

Otázky:
1. Myslíš si, že je antikoncepcia dôležitá?
láno – 90,5%
lnie – 2,7%
lneodpovedala – 6,8%
2. Ktorá forma antikoncepcie je podľa teba najúčinnejšia?
lvnútromaternicové teliesko – 9,6%
lpodkožný implantát – 2,7%
lvaginálny krúžok – 1,4%
lkondóm – 11,0%
lantikoncepčná náplasť – 5,5%
lantikoncepčné tabletky – 49,3%
lkombinácia antikoncepčných tabletiek a kondómu – 11,0%
lžiadny sex – 6,85%
lvaginálne čípky – 1,4%
lkastrácia – 1,4%
lžiadna nie je 100% - 8,2%
lneviem – 1,4%
lneodpovedala – 9,6%
3. O ktorých spôsoboch chránenia sa pred pohlavnými chorobami vieš?
lkondóm – 78,0%
ločkovanie – 2,7%
lžiadny sex – 22,0%
lantikoncepčné tabletky – 4,0%
lmonogamia – 15,0%
lpesar – 2,7%
lžiadny – 2,7%
lneodpovedala – 16,4%
4. Máš partnera?
láno – 44,0%
lnie – 52,0%
lneodpovedala – 4,0%
5. Hovoríš o antikoncepcii s partnerom?
láno – 42,5%
lnie – 2,7%