Pohlavná sústava a pohlavný život

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Dievča petka (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 110 slov
Počet zobrazení: 13 007
Tlačení: 315
Uložení: 350
Pohlavná sústava a pohlavný život
 
1 ÚVOD
Myslíme si, že každý z Vás pozná pojem „pohlavná sústava“, s ktorej funkciou sa určite stretol aj v praxi. Nie alebo áno? Táto práca je vytvorená preto, aby sme Vám priblížili, ako pohlavná sústava funguje, aké sú jej funkcie a aký význam má pre našu existenciu. Už od malička sme schopní vnímať svet okolo nás, máme plno otázok, no nie vždy sa dočkáme odpovede. Každý z nás sa raz zvedavo opýtal mamy či otca, odkiaľ prišiel na tento svet. S odstupom času však vieme, aké bolo pre nich ťažké opísať to bez červenania a mumlania. Človek je tvor zvedavý. V detstve má plno banálnych otázok, na ktoré existuje jednoduchá odpoveď. No ako dospieva, badá zmeny na svojom tele a odpovede sa začínajú komplikovať.

Táto téma nie je témou každodenného rozhovoru, avšak proces rozmnožovania je jeden zo základných prejavov života na Zemi. Tak prečo ju tabuizovať? Rovnako ako srdce, aj orgány pohlavnej sústavy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri fungovaní ľudského organizmu. Venujme im preto viac pozornosti!
 
Tak poďme sa na to spoločne pozrieť.
 
1.1 Pohlavná sústava
Rozmnožovanie (reprodukcia) je jednou zo základných vlastností všetkých živých organizmov. Zabezpečuje kontinuitu biologického druhu a prenos genetickej informácie. Túto funkciu má pohlavná sústava. Tvorí ju súbor orgánov, v ktorých sa tvoria pohlavné bunky a pohlavné hormóny, zabezpečujú transport pohlavných buniek, umožňujú oplodnenie, vývin zárodku a plodu.
 
1.1.2  Mužské pohlavné orgány
Mužské pohlavné orgány slúžia na tvorbu mužských pohlavných buniek, ktorých produkcia začína v puberte. Delia sa na vnútorné a vonkajšie  pohlavné orgány.
1.  vnútorné pohlavné orgány
o  semenníky
o  nadsemenníky
o  semenovody
o  semenné mechúriky
o  Predstojnica
2.  vonkajšie pohlavné orgány
o  pohlavný úd
o  miešok
 
Vnútorné pohlavné orgány:
Semenník (testis) je párová žľaza uložená v dolnej časti miešku. Je to orgán splošteného tvaru( dĺžka asi 4,5 cm, šírka 3 cm a hrúbka 2 cm, váži 25- 30 gramov).   Semenník je zavesený na semennom povrazci (ľavý leží nižšie ako pravý semenník).
 
Je tvorený z parenchýnu, ktorý je pokrytý väzivovou blanou, z ktorého odstupujú k zadnému okraju lúčovito idúce väzivové priehradky, ktoré rozdeľujú semenník na lalôčky. Tie obsahujú stočené semenotvorné kanáliky. Stočené kanáliky obsahujú semenotvorný epitel, z ktorého vznikajú spermatozoidy. V stenách semenotvorných kanálikov sú nezrelé pohlavné bunky, ktoré v období puberty začínajú postupne dozrievať až z nich vznikajú zrelé pohlavné bunky- spermie, ktoré sa uvoľňujú a sú zatláčované do nadsemenníkov.
 
Nadsemenník (epididymis) je podlhovastý úzky párový orgán. Na nadsemenníku rozlišujeme hornú časť – hlavu nadsemenníka a dolná časť- chvost nadsemenníka.  Na povrchu nadsemenníka je jemmé väzivové púzdro. Bunky nadsemenníka produkujú látky, ktoré podmieňujú zrelosť spermií. Dolná časť vývodu nadsemmeníka  je aj akousi zásobárňou spermií.
Semenovod (ductus deferens) je párový útvar, ktorý má podobu silnej až 50 cm dlhej trubičky o priemere 3 mm. Spája sa s vývodom  semenného mechúrika a spolu ústi pod močovým mechúrom do močovej trubice. Stena semenovodu je tvorená z troch vrstiev. Vnútorná- obsahuje výživné cievy a nervové vlákna, svalová vrtsva je najsilnejšou časťou steny, a je uspôsobená tak, že pri svojom zmrštení najskôr rozširuje lúmen semenovodu a nasáva tak spermie z nadsemenníka.  Opačným pohybom, mohutným sťahom svalstva sa semenovod zužuje a tým dochádza aj k vystreknutiu spermií do močovej rúry a von. Semenný mechúrik (vesicula seminalis) je párový orgán, vákovitá slepo ukončená trubica, dlhá asi 12 cm, široká 6-7 mm, na ktorej je veľa záhybov. Vnútro vystieľa sliznica , ktorá je taktiež zriasnená a produkuje lepkavú hmotu, ktorá tlmí pohyb spermií.
Predstojnica (prostata) je nepárový žľaznatý orgán, má tvar gaštana (šírka 4cm, vysoká 3cm, hrubá 2cm, hmotnosť 20 gramov ). Do normálnej veľkosti dorastá až v 17 rokoch. Skladá sa zo žľaznatého tkaniva a svalnatej zložky. Sekrét prostaty je výlučok drobných žliazok a má za úlohu zvlhčovať močovú rúru pred vystreknutím spermy a stáva sa jej súčasťou. V starobe sa prostata často zväčšuje  a to spôsobuje stláčanie močovej rúry a poruchy močenia.
 
Vonkajšie pohlavné orgány:
Pohlavný úd (penis) sa skladá  z hubovitého tkaniva, ktoré vytvára tri samostatné toporivé telesá: párové dutinkaté teleso a nepárové hubovité teleso.  Penis je zakončený žaluďom penisu, ktorým prechádza močová rúra. Na povrchu pohlavného údu je voľne pohyblivá tenká koža - predkožka,  ktorá prechádza zásobnou riasou predkožkou na kužeľovité rozšírený žaluď penisu. Žaluď je kónického tvaru, zhora sploštený. Na spodnej strane dutinkatých telies penisu je žliabok,  do ktorého je vlastne uložené dutinkaté teleso močovej rúry. Väzivový obal vysiela do vnútra trámčeky, ktoré vytvárajú väzivové útvary s dutinkami, do ktorých vyúsťujú drobné tepny a vyúsťujú z nich odvodné žily. Pri zvýšenom prívode krvi sa dutiny napĺňajú krvou, a tým sa orgán zväčšuje a tuhne - nastáva stoporenie (erekcia). Ústredie tohto zložitého reflexu je v driekovej oblasti. Hlavnými funkciami pohlavného údu sú odvod moču z močového mechúra von z tela a transport ejakulátu pri pohlavnom akte, polúcii alebo masturbácii.

Miešok (scrotum) je kožovosvalový vak, kde sú uložené semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu. Je umiestnený medzi análnym otvorom a penisom. V koži miešku sú mazové a potné žľazy. Je silnejšie pigmentovaný ako koža inde. Pod kožou je podkožná svalová vrstva z hladkého svalstva, ktorá umožňuje miešku meniť tvar, a tým aj regulovať teplotu semenníkov. Spermie, ktoré sa tvoria v semenníkoch, totiž potrebujú k svojmu vývinu nižšiu teplotu než je teplota zvyšku tela. Zdá sa, že u človeka je ideálna teplota pre spermatogenézu asi 34,4 °C; 36,7 °C už môže znižovať počet spermií v ejakuláte.
 
1.1.3  Masturbácia
Masturbácia, onania, onanovanie alebo sebaukájanie je ukájanie pohlavného údu sebou samým. Výraz onánia vychádza z biblického Onana. Vznikol nepresným výkladom biblického textu. V skutočnosti Onan praktikoval prerušovanú súlož a semeno vystriekol miesto do manželky na zem. Aj keď majú ľudia k masturbácii rôzne postoje, príroda ju nepovažuje za nič nezvyčajné. Masturbácii sa totiž venuje aj mnoho iných cicavcov. Len ľudia však na masturbáciu uvalili mnoho morálnych, etických a náboženských tabu. Aj preto sa s masturbáciou spája mnoho nepravdivých až absurdných mýtov, vychádzajúcich najmä z náboženskej náuky:

- masturbácia je diablovo pokušenie
- masturbácia je zdraviu škodlivá
- masturbácia poškodzuje vnútorné orgány
- masturbácia spôsobuje slepotu
- masturbácia v puberte spôsobuje neplodnosť v dospelom veku
- masturbácia v puberte spôsobuje spomalenie až zastavenie fyzického rastu
- masturbácia spôsobuje ochlpenie dlaní

Všetky tieto negatívne vlastnosti, pripisované masturbácii, sú nepravdivé. Naopak, odborníci v ostatných rokoch akceptujú jej pozitíva, napríklad pre mužov s predčasnou ejakuláciou môže byť masturbácia vhodným spôsobom, ako sa naučiť ovládať svoje telo. Masturbácia je prirodzená sexuálna aktivita. Ľudia začínajú masturbovať v puberte, pričom masturbácia je dôležitou súčasťou procesu (nielen sexuálneho) dospievania.
Muži si dráždia penis (prípadne aj iné erotogénne zóny) takmer výhradne rukou. Ženy si obvykle dráždia klitoris, pošvu, prípadne aj prsníky a ďalšie erotogénne zóny, a to tak rukou, ako aj umelým penisom („robertkom“), prípadne inými erotickými pomôckami.
 
1.1.4  Ženské pohlavné orgány
Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Rozdeľujú sa na:

- vonkajšie pohlavné orgány
-  vrch ohanbia (mons pubis)
- veľké pysky ohanbia (labia majora)
- malé pysky ohanbia (labia minora)
-  predsieň pošvy (vestibulum vaginae)
- dráždec (klitoris)

- vnútorné pohlavné orgány
- vaječníky (ovaria)
- vajíčkovod (tuba uterina)
- maternica (uterus)
-  pošva (vagina)

Vonkajšie pohlavné orgány:
 
Vrch ohanbia (mons pubis) je kožná vyvýšenina, nadvihnutá vrstvou tukového tkaniva, umiestnená pred sponou lonových kostí. Smerom dozadu prechádza do veľkých pyskov ohanbia (labia majora pudendi). Mons pubis a labia majora sú kryté chlpmi.
 
Veľké pysky ohanbia sú kožné valy, ich podkladom je prevažne tukové tkanivo.

Malé pysky ohanbia (labia minora pudendi) sú pomerne tenké kožné valy, ktorých silne pigmentovaná koža má charakter sliznice. Podkladom malých pyskov je väzivo, ktoré neobsahuje tukové bunky. Väčšinou sú ukryté medzi veľkými pyskami. V ich veľkosti a tvare je značná variabilita ako aj etnické rozdiely (napr.tzv. hottentotská zásterka, kedy malé pysky siahajú až na stehná). Smerom dopredu smerujú k drážďcu a smerom dozadu prechádzajú do veľkých pyskov ohanbia. Medzi nimi je uložená predsieň pošvy (vestibulum vaginae), do ktorej sa otvára pošva a pred ňou močová trubica. V sliznici predsiene sú početné malé predsieňové žliazky, ktoré produkujú hlien a udržujú stálu vlhkosť predsiene. Za hľuzou predsiene je uložená párová veľká predsieňová žľaza, ktorej vývod ústi do predsiene pošvy. Produkuje hlienovitý sekrét, ktorý zvlhčuje vstup do vagíny pri sexuálnom vzrušení.
 
Dráždec (clitoris) je uložený v mieste spojenia pyskov ohanbia. Má podobný vývoj aj stavbu ako penis. Väčšia časť drážďca je krytá okolitým väzivom a na povrch vystupuje iba malá časť tela a žaluď, ktorého koža je citlivá a pohlavne dráždivá.
 
Vnútorné pohlavné orgány:
 
Vaječník (ovarium) je párový orgán mandľovitého tvaru, uložený v malej panve. Jeho veľkosť, tvar a povrch sa menia v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu. U mladej ženy, ktorá ešte nerodila, je asi 3 cm dlhý, 1,5 cm široký a 1 cm hrubý. Váži okolo10 g. Až do puberty je povrch vaječníka hladký, potom sa zjazvuje po ovuláciách a vystupujú na povrch
tiež dozrievajúce folikuly. Od puberty má dve základné funkcie: produkovať ženské pohlavné bunky – vajíčka a syntetizovať pohlavné hormóny – estrogén a progesterón. V stavbe vaječníka rozlišujeme kôrovú a dreňovú časť. V kôre sú prítomné primárne folikuly, ktoré postupne dozrievajú na folikuly sekundárne. V oboch vaječníkoch je asi 300 - 400 tisíc primárnych folikulov. Z nich väčšina zaniká a niektoré sa menia na folikuly, ktorých folikulárne bunky produkujú hormón estrogén.  Primárne folikuly majú priemer 30-34 mikrometrov a tvoria ich už spomínané folikulárne bunky, medzi ktorými je nezrelá ženská pohlavná bunka – oocyt. V čase ovulácie (vypudenia pohlavnej bunky) praskajú obaly folikulu a vystreknutou tekutinou je oocyt 1. radu vyplavený do pobrušnicovej dutiny. Je zachytený prstovými výbežkami vajíčkovodu a transportovaný smerom k maternici.

Z prasknutého folikulu vzniká žlté teliesko (corpus luteum), ktoré pôsobí ako dočasná endokrinná žľaza produkujúca progesterón. Dreňová časť vaječníka je tvorená väzivom a hladkými svalovými bunkami. Je bohato cievne zásobená. Zdá sa, že nemá nijaké špecifické funkcie.
 
Vajíčkovod (tuba uterina) je párový trubicový orgán, dlhý 10 – 12 cm, hrubý 0,5 cm, uložený po stranách maternice. Smerom k vaječníku je otvorený do brušnej dutiny. Je lievikovito rozšírený a zakončený strapcovitými výbežkami, ktoré sa v čase ovulácie prikladajú na povrch vaječníka. Druhý koniec ústi do maternice. Vnútro vajíčkovodov je vystlané sliznicou, krytou na povrchu riasinkovým epitelom, riasinky ktorého kmitajú smerom k maternici. Vajcová bunka je transportovaná do maternice činnosťou riasinkového epitelu a peristaltickými pohybmi svaloviny vajíčkovodu.
 
Maternica (uterus) je nepárový dutý svalový orgán, uložený v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Má tvar sploštenej hrušky. U žien, ktoré ešte nerodili je dlhá asi 6 – 8 cm, široká 4 – 5 cm a hrubá 2,5 – 3 cm. Počas gravidity sa mnohonásobne zväčší, takže zasahuje vysoko do brušnej dutiny až po bránicu. Jej hmotnosť sa zväčší zo 40 – 50 g na 1000 g. Po pôrode sa znova zmenší. V maternici dochádza k uhniezdeniu vyvíjajúceho sa zárodku a vývinu plodu až do pôrodu. Vnútro maternice je vystlané sliznicou, na povrchu krytou vysokým riasinkovým epitelom. Sliznica maternice podlieha cyklickým zmenám, ktoré súvisia s dozrievaním vajíčok vo vaječníku a produkciou hormónov.

Pošva (vagina) je svalovo – väzivová trubica, ktorá je vývodnou pôrodnou cestou a súčasne ženským kopulačným orgánom. Je dlhá 8 – 12 cm s variabilným priemerom. Na začiatku pošvy je u žien, ktoré ešte nesúložili, tenká slizničná blana, tzv. panenská blana (hymen). Hymen neuzatvára vagínu úplne. Ostáva v ňom malý otvor, ktorý umožňuje odtok
menštruačnej krvi. Vnútro vystiela sliznica. Sekrét zvlažujúci povrch sliznice pošvy je produkt bakteriálnej flóry osídľujúcej pošvu.
 
1.1.5   Reprodukčný cyklus ženy
Podobne ako u iných primátov, aj u človeka sa v pravidelných intervaloch uvoľňujú z ovarií ženské pohlavné bunky. Tento cyklus je sprevádzaný radom fyziologických, ale aj morfologických zmien jednak v samotnom ovariu, jednak v sliznici maternice. Celý tento súbor zmien voláme reproduktívny cyklus ženy.
Vonkajšie prejavy cyklu sa objavujú s nástupom puberty, kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti – menarché. V našich podmienkach v súčasnosti vek vstupu do menarché nastáva v priemere medzi 12 – 13 rokom, hoci na začiatku nášho storočia to bolo vyše 15 rokov. Menarché ženy trvá 35 – 40 rokov, potom nastupuje obdobie postupného vyhasínania činnosti pohlavných žliaz, ktoré sa označuje ako klimaktérium – prechod. Nakoniec sa cyklus celkom zastaví, žena už nie je schopná oplodnenia a vstupuje do obdobia menopauzy.

Spomínané cyklické zmeny postihujú jednak vaječníky (ovariálny cyklus), jednak sliznicu maternice (uterinný cyklus).

V rámci ovariálneho cyklu rozlišujeme dve fázy:
1.  Folikulárna fáza, charakterizovaná vznikom Graafových folikulov, z ktorých sa jeden stáva vedúcim. Tento praská a uvoľní sa ovocyt 1. radu. Tento dej označujeme ako ovulácia. Dochádza k nej približne medzi 14. – 16. dňom reproduktívneho cyklu a toto obdobie je považované za koncepčné optimum.
2.  Luteínová fáza je obdobie po ovulácii, keď sa miesto prasknutého folikula mení na žlté teliesko, v bunkách ktorého sa začne vytvárať oranžové farbivo, luteín, ktoré dalo útvaru názov. Žlté teliesko funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorá produkuje najdôležitejší z gestagénov – progesterón. Tento hormón okrem iného stimuluje termoregulačné centrá v mozgu, v dôsledku čoho je ranná telová teplota o 0,5°C vyššia ako zvyčajne a tak zmeny v bazálnej teplote môžu informovať o termíne ovulácie. Žlté teliesko dorastá do veľkosti čerešne v 7. – 8. dni po ovulácii. V ďalších dňoch, pokiaľ nedošlo k oplodneniu, dochádza v jeho tkanivách k degeneračným zmenám a naokoniec ostáva po ňom jazvička z tuhého belavého väziva. V prípade, že došlo k oplodneniu, žlté teliesko sa asi v polovici gravidity mení na tehotenské žlté teliesko a svojimi hormónmi (progesterón) zabraňuje dozrievaniu ďalších Graafových folikulov a tým vlastne zastavuje cyklus. Ku koncu svojej činnosti produkuje aj prolaktín, ktorý pripravuje mliečne žľazy na produkciu mlieka. Ku koncu gravidity produkuje pravdepodobne aj hormón relaxín, ktorý zmäkčuje tkanivo lonovej spony a uľahčuje tak prechod plodu cez pôrodný kanál.

Uterinný cyklus, nazývaný tiež ako meštruačný je závislý na priebehu ovariálneho  cyklu a na hormónoch produkovaných ovariom v jeho priebehu. Cyklus sa ráta od prvého dňa meštruácie a prebieha v týchto fázach:
1.  Menštruačná fáza – prebieha 1. –  4. deň cyklu, ak nedošlo k oplodneniu vajíčka. Začína odlúpením a odstránením sliznice maternice prestúpenej krvou, čo sa prejaví krvácaním z pošvy. Keď sa funkčná časť sliznice maternice celkom odstráni, krvácanie prestane.
2.  Proliferačná fáza – prebieha od 5. – 14. dňa, je pod vplyvom estrogénov zrejúceho folikulu vaječníka. Prvé obdobie tejto fázy sa nazýva fáza regenerácie a trvá 1 až 2 dni. V tomto období sa obnažená bazálna vrstva sliznice pokryje regenerovaným epitelom, v nasledujúcich dňoch sliznica rastie a hrubne.
3.  Sekrečná fáza – trvá od 15. – 28. dňa, je pod vplyvom hormónu žltého telieska – progesterónu. Sliznica ďalej hrubne a nadobúda hubovitú konzistenciu. Žliazky sa rozširujú, predlžujú, špirálovito stáčajú, produkujú hlienovitý sekrét, cievy sa bohato rozvetvujú. Sliznica sa stáva kyprou, dobre prekrvenou a presiaknutou tekutinou. V tomto štádiu je pripravená na prijatie oplodneného vajíčka.
4.  Ischemická fáza – nastáva v 28. deň cyklu. V prípade, že vajíčko nebolo oplodnené, žlté teliesko zaniká a tým klesá produkcia pohlavných hormónov. Cievy sliznice sa stiahnu, sliznica sa neprekrvuje a odumiera. Nastáva nová menštruačná fáza a s ňou nový cyklus.
 
Menštruačný cyklus je mimo vplyvov hormonálnych ovplyvňovaný aj nervovou cestou. Zmeny hladín jednotlivých hormónov počas cyklu však nevplývajú iba na vaječníky a sliznicu maternice, ale toto kolísanie sa prejavuje aj v iných fyziologických funkciách, psychických prejavoch a emotívnych stavoch. Tak okrem už spomínaného zvýšenia bazálnej teploty v čase po ovulácii, sa v luteálnej fáze prejavuje zvýšenie tepovej frekvencie a zmeny v počtoch leukocytov a lymfocytov.

Počas cyklu dochádza aj k výkyvom psychickým a emotívnym, ktoré sa výrazne prejavujú podráždenosťou, nepokojným spánkom, stratou schopnosti koncentrácie a predĺžením reakčného času. V minulosti bola za kritickú fázu cyklu považovaná menštruačná fáza, ale výskumy zamerané na zmeny výkonnosti počas cyklu dokázali, že je to obdobie tesne pred menštruáciou, ktoré negatívne ovplyvňuje výkonnosť a to nie len psychickú, ale aj fyzickú. Výskumy ukázali, že sa prejavuje až u 70 % normálne menštruujúcich žien. U starších žien sú prejavy predmenštruačnej tenzie výraznejšie ako u mladších a tiež tieto stavy horšie znášajú.
Tieto cyklické zmeny výkonnosti v priebehu cyklu boli sledované najmä u športovkýň, kde sa napr. na Olympijských hrách v Mexiku (1968) zistilo, že niektoré ženy dosiahli tu svoje maximálne výkony, hoci práve menštruovali, zatiaľčo ženy, ktoré boli v období predmenstrua nedosiahli ani svoje štandardné výkony. Okrem výkonnosti športovej a v pracovnom procese sa vplyv tejto tenzie prejavil aj u mladých dievčat vo vyučovacom procese.
 
POHLAVNÝ ŽIVOT

1.2  Pohlavné choroby
Pohlavné choroby patria už niekoľko storočí k najzávažnejším chorobám človeka. Ich význam spočíva nielen v prechodnom alebo trvalom poškodení zdravia nakazených ľudí, ale i v ohrození zdravého vývinu potomstva prenosom niektorých týchto nákaz na plod. Medzi pohlavné choroby sa donenávna zaraďovalo iba 5 klasických chorôb- syfilis, kvapavka, mäkký vred, chlamýdiový lymfogranulóm a donovanóza. Skupina týchto infekcií sa v súčasnosti rozširuje o ďalšie, získané prevažne pri pohlavnom styku, ku ktorým  patrí viacero vírusových, parazitárnych a baktériových nákaz prenosných pri  rôznych formách pohlavného styku, nákazy vyvolané baktériami, červami a prvokmi. Najzávažnejšou chorobou prenášanou pohlavným stykom je syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti- AIDS. Pri pohlavným stykom prenosných chorobách uplynie rozlične dlhý čas od styku po objavenie sa prvých príznakov, často sa navzájom kombinujú do zmiešaných infekcií a môžu postihnúť ľudí každého veku.  
 
1.2.1  Druhy pohlávnych chorôb a prevencia pred nimi
1.  Genitálny herpes – vírusová infekcia spôsobená vírom Herpes simplex. Sú 2 druhy: Typ 1(orálny herpes, pľuzgieriky na perách), Typ 2(genitálny herpes).  Symptómy:  pľuzgieriky na alebo v blízkosti genitálií, niektorí ľudia môžu pociťovať príznaky ako pri prechladnutí. Ako ho dostať: sexuálnym kontaktom s postihnutým miestom.  Prevencia: latexové kondómy pre akýkoľvek sex.  Liečba: nedá sa liečiť, ostáva v tele na celý život.
2.  Ľudský papillomavirus – je vírusová bradavica spôsobená HPV, spôsobujú rôzne poškodenia na koži a slizniciach v oblasti genitálií, konečníka a ústnej dutiny. HPV je najrozšírenejšou sexuálne prenosnou chorobou. Približne polovica sexuálne aktívnych mužov a žien sa v priebehu života infikuje HPV. Symptómy: nemá, no niektoré druhy spôsobujú napr. rakovinu maternicového hrdla.  Ako ho dostať: sexuálnym stykom, od infikovanej matky sa môže preniesť na plod.  Prevencia: nová vakcína môže ochrániť ženy pred 4 typmi HPV, ktoré spôsobujú najviac rakovín maternice. Býva aplikovaná v 3 dávkach, ktoré by mali byť podané pred začatím sexuálnej aktivity dievčat. Väčšina ľudí o tom, že majú vírus ani nevedia.  Liečba: nedá sa liečiť, pri oslabenej imunite majú výrastky tendenciu sa objavovať.
3.  Trichomoniáza- pôvodcom tejto pohlavnej choroby je bičíkovec Trichomonas vaginalis.  Postihuje prevažne pohlavné ústroje, no niekedy osídľuje i močovú trubicu, konečník, a cez pošvu môže prejsť až do dutiny maternice. Výskyt tejto choroby je v tejto dobe pomerne častý. Trpia ním predovšetkým mladí ĺudia v reprodukčnom veku (16.- 35. rok života). 
 
Symptómy: ostáve veľmi dlho neodhalená, a to hlavne u mužov. Ak sa však nejaké príznaky objavia, u mužov je to pálenie pri močení, u žien spenený výtok z  pošvy s typickým zápachom. Ako ho dostať:  pohlavným stykom s nakazenou osobou. Nákaza pri análnom styku je takmer nemožná, pretože pôvodca tejto choroby sa v čreve nemôže rozmnožovať.  
Prevencia: kondómy  Liečba: podanie antibiotík perorálne (cez ústa), musia sa liečiť obaja partneri, keďže táto choroba je sexuálne prenosná. Liečba trvá 7- 10 dní a vtedy je vhodné sa vyhnúť pohlavnému styku. Tehotná žena, u ktorej sa trichomoniáda nelieči, obyčajne porodí skôr ako by plánovane mala a dieťa má nízku pôrodnú hmotnosť.
4.  Chlamýdiová infekcia-  je jedným z najznámejších sexuálne prenosných ochorení, ktoré môže u žien viesť k vážnym reprodukčným problémom. Pôvodcom tejto infekcie je baktéria Chlamydia Trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie v oblasti uro- genitálneho systému.  Symptómy: nemá výrazné príznaky a preto ostáva často neliečená a spôsobuje napríklad poruchy plodnosti. U mužov saaa prejavvví najčastejšie pocitom pálenia pri močení, opisujú bolesť semenníkov a prostaty. Táto infekcia môže spustiť tvorbu protilátok proti spermiám, čo neskôr ovplyvňuje tvorbu spermií. U žien je to hlienovitý výtok. Ako ho dostať: sexuálnym stykom. U novorodenca od infikovanej matky môže táto infekcia spôsobiť zápal pľúc.  Prevencia: sex s kondómom  Liečba: orálne antibiotiká
5.  Kvapavka/ Gonorea – je najčastejšou pohlavnou chorobou na svete. Je vyvolaná baktériami.  Symptómy: U muža – Už 1 až 3 dni po nakazení nastáva sčervenanie a opuchnutie ústia močovej rúry. Po 2- 3 týždňoch má pacient bolesti na hrádzi močového mechúra. Existuje nebezpečenstvo neskoršej neplodnosti. U ženy – ak sa vyskytnú ťažkosti, tak je to bolesť pri močení a časté nutkanie na močenie, čo je znakom zápalu močovej rúry a močového mechúra.  Prevencia: používanie prezervatívov Liečba: antibiotiká
6.  Syfilis- je choroba spôsobená baktériou, ktorá preniká do tela cez sliznicu alebo poranenia na koži. Symptómy: V primárnom štádiu vzniká na mieste vniknutia pôvodcu nebolestivá, vypuklá vyrážka (tvrdý vred). Miestom vniknutia býva penis, pysky ohanbia, vagína, ústa. Do týždňa sa objavuje zdurenie lymfatických uzlín. V sekundárnom štádiu sa symptómy začínajú objavovať po 9 týždňoch. Z lymfatických uzlín sa pôvodcovia dostávajú do krvného obehu. Vyrážky na koži môžu pokrývať už celé telo, v okolí genitálií tvoria veľké, otvorené, sivobiele škvrny, ktoré sú vysoko infekčné. Ak sa choroba nelieči, v terciálnom štádiu sú už zmeny na kĺboch a na kostre, postihnutý je aj mozog a nervová sústava. Postihnutý máva halucinácie. V konečnom  štádiu stráca zrak, reflexy, trpí únikom moču a nastáva smrť. Ako ho dostať: šíri sa kontaktom s kožnými vyrážkami alebo kontaktom s postihnutým miestom. Prevencia: používanie ochrany môže pomôcť v prevencii. Liečba: v začiatočných štádiách sa lieči antibiotikami.
 
1.2.2 Zhrnutie
Choroby prenosné pohlavným stykom zaujímajú medzi nákazami človeka čoraz významnejšie postavenie. Časté striedanie sexuálnych partnerov, homosexuálne a bisexuálne vzťahy, ako aj rôzne techniky pohlavného styku a široké možnosti pohlavných stykov s osobami krajín s endemickým výskytom HIV vedú k prudkému šíreniu týchto nákaz od najľahších foriem až po smrteľné nebezpečenstvo AIDS. Najúčinnejšou prevenciou je trvalý vzťah zdravých sexuálnych partnerov, používanie ochranných prostriedkov (kondómov) pri pohlavnom styku s neznámou či promiskuitnou osobou, dôsledná osobná hygiena a včasné vyhľadanie lekárskej pomoci pri akomkoľvek podozrení na možnosť nákazy.
 
2  POHLAVNÝ ŽIVOT A  SEXUALITA
Sexualita a ešte viac sex sú v súčasnosti veľmi frekventované slová, a to nielen v „dospelom“ svete, ale aj medzi deťmi. Čo vlastne sexualita znamená?  
Užšie pohľady na sexualitu napr. hovoria: sexualita je to, čo sa deje v posteli, v noci a týka sa niektorých častí ľudského tela. Sexualita je to, čo sa týka žien a reprodukcie. Sexualita sa predovšetkým týka sexuálneho styku (orgazmu), reprodukcie a hygieny. Sexualita je to, čo ovplyvňujú hormóny. Sexualita sa týka dospelých, deti sú v tomto smere nevinné.
Širšie pohľady na sexualitu hovoria, že sexualita neplní len reprodukčnú funkciu a nie je to len pohlavný styk medzi mužom a ženou. Sexualita je jednak súčasťou intímneho vzťahu zahŕňajúceho celú škálu prejavov príťažlivosti, a to aj mimo sexuálneho aktu. Navyše sa stretávame so sexuálnymi pocitmi, predstavami jednotlivcov vrátane detí, ktoré spoluvytvárajú ich sebaobraz, resp. identitu. Štúdie zamerané na ľudskú sexualitu ukázali, že sexualita sa prejavuje počas celého života človeka od detstva po starobu, je veľmi variabilná a vstupuje do interakcie s mnohými biologickými, psychologickými a sociálnymi faktormi.
 
2.1  Rozdiely v sexuálnom prežívaní mužov a žien
Mnohí partneri nerešpektujú odlišnosti medzi pohlaviami, prirodzené psychofyzické a sexuálne rozdiely medzi mužom a ženou, a tak sa nevedomky dopúšťajú chýb. Ak chceme dosiahnuť harmonické spolužitie, je veľmi dôležité uvedomiť si práve rozdiely v erotickom prežívaní mužov a žien.   Žena pohlavne dozrieva skôr ako muž. To však neznamená, že skôr pociťuje aj pohlavnú túžbu. Naopak, potreba sexuálneho styku a túžba po ňom  sa u ženy nielenže spravidla prebúdza neskôr, ale vyžaduje si aj spolupôsobenie muža: jeho jemnosť, nežnosť, trpezlivosť, ktoré by mali byť súčasťou dlhej ľúbostnej predohry. Z toho vyplýva , že ak sa chce dospievajúce dievča alebo mladá žena mužom páčiť, pôsobiť na nich príťažlivo, nemusí to ešte znamenať, že túži po pohlavnom styku. Ak povzbudzuje mužovu aktivitu, je to predovšetkým z túžby po blízkosti a nehe, čo však muži vedia len ťažko pochopiť. U mužov vzniká erotické vzrušenie ľahšie a rýchlejšie a po skončení pohlavného styku aj rýchlejšie odoznievam, zatiaľ čo žena zvyčajne aj po akte túži po prejavoch lásky a nežnosti.  Tieto odlišnosti v erotickom prežívaní bývajú častým zdrojom nedorozumení., konfliktov a sklamaní. Ženy vo všeobecnosti oveľa menej reagujú na optické podnety. Pohľad na nahého muža ich zdaľeka nevzrušuje tak, ako vzrušuje muža pohľad na nahú ženu. Aj vyvrcholenie sexuálneho spojenia (orgazmus) žena prežíva zriedkavejšie ako muž. Túžba a potreba prežívať orgazmus sa u ženy vyvíja len postupne a vyžaduje si veľa porozumenia zo strany partnera. Rozdielna je aj frekvencia potreby pohlavného styku. Pokiaľ ide o mladé dvojice, vo všeobecnosti majú väčšie požiadavky muži, ktorým by vyhovoval denný styk, zatiaľ co partnerkám povedzme raz do týždňa. Pritom obidve požiadavky sú v norme. V manželstvách stredného a staršieho veku sa tieto rozdiely zvyčajne vyrovnávajú, pretože sexuálna apetencia (túžba, chuť) u žien vekom pomaly stúpa, zatiaľ čo u mužov sa mierne znižuje. Ženy sú vnímavejšie aj k prostrediu,  ktoré môže na ich sexuálnu túžbu pôsobiť buď rušivo, alebo podnetne.  Nepríjemné prostredie, strach z vyrušenia, náhlivosť a nedostatok času, hluk či cudzí hovor ich zvyčajne úplne odrádzajú. Muži sú zasa na rozdiel od žien citlivejší a zraniteľnejší v oblasti uznávania svojich sexuálnych schopností. Psychicky veľmi ťažko znášajú „ zlyhanie“ pri pohlavnom styku- stoporenie pohlavného údu.
 
Poruchy potencie (sexuálnej výkonnosti) bývajú veľa ráz iba dočasné. Niekdy sa spravia spontánne, samy od seba, napríklad zmenou životosprávy, inokedy je lepšie navštíviť odborného poradcu alebo sexuologickú poradňu.
 
2.2  Sexuálne odchýlky
Tabuizácia (nedotknuteľnosť, zákaz hovoriť o veci) sexuálnych problémov už našťastie patrí minulosti. Sexuálne deviácie, t. j. odchýlky pohlavného pudu, spoločnosť však stále pokladá za niečo, čo nemožno akceptovať,  a postihnuté osoby viac- menej odsudzuje.
Homosexualita je trvalé uprednostňovanie osôb rovnakého pohlavia,  pričom  uprednostňovaním rozumieme aj citovú účasť (túžbu po láske, po milovanej bytosti). Ženská forma homosexuality sa nazýva lesbizmus. Vieme, že homosexualita sa vyskytovala prakticky v celej histórii ľudstva, vo všetkých kultúrach. Jej príčiny môžu byť vrodené (porucha v 3. a 4. mesiaci vnútromaternicového života plodu ) alebo získané- vplyv nepriaznivých rodinných pomerov. Homosexualitu možno len ťažko vyliečiť.
Niektorí ľudia uprednostňujú uspokojenie pohlavného pudu naraz s viacerými partnermi, spravidla rôzneho pohlavia. Hovoríme o tzv. skupinovom sexe (pluralizme) .
Exhibicionizmus sa vyskytuje prevažne u mužov. Exhibicionisti pred ženami odhaľujú pohlavný orgán, čím chcú v nich vyvolať pocit strachu. Reakcia strachu atakovaných žien im prináša sexuálne uspokojenie bez toho, aby sa pokúsili o pohlavný styk. Pre obeť takéto správanie zvyčajne nie je nebezpečné. 
Voyeurizmus je vzrušovanie sa a upokojovanie sa pohľadom na nahé ženy alebo na pohlavný akt.
Popri týchto najčastejšie sa vyskytujúcich sexuálnych odchýlkach, ktoré sú neškodné a spoločensky pomerne málo nebezpečné, existujú aj sexuálne úchylky.
 
Pedofília je upokojovanie pohlavného  pudu stykom s deťmi. Nejde vždy o agresívne konanie. Často sa vyskytuje u mentálne retardovaných jedincov alebo u mužov, ktorí si nedokážu nájsť primeranú partnerku.  Pedofília je trestná. Táto choroba sa lieči buď medikamentózne alebo chirurgicky v spojení s psychoterapiou. Incest je pohlavný styk medzi najbližšími pokrvnými príbuznými. Je trestný, ak deviant využíva závislosť obete alebo obeť je maloletá. Tento vzťah sa najčastejšie vyskytuje medzi otcom a dcérou, spravidla v neharmonických rodinách. Spoločensky najzávažnejšou a najnebezpečnejšou poruchou je sadizmus.  Sadizmus je devácia, pri ktorej postihnutý dosiahne orgazmus len vtedy, ak sexuálnemu objektu spôsobí bolesť, utrpenie alebo smrť. Protipólom tejto úchylky je masochizmus- pohlavné ukájanie sa bolesťou, ktorú poci´tuje sám deviant. Zistili sme, že problematika ľudskej sexuality je veľmi zložitá a liečba jej porúch je samostatným medicínskym odborom.

2.1  Pohlavný styk
Milovanie sa považuje za intímny spôsob kontaktu medzi dvoma ľuďmi. Jeho biologická funkcia spočíva v rozmnožovaní. Okrem tejto funkcie plní pohlavný styk aj relaxačnú a milostnú funkciu. Mal by byť prejavom vzájomnej dôvery a lásky medzi partnermi. Mal by umožňovať hlboké vnímanie vzájomnej lásky a túžby. Pohlavný styk v pravom čase a s pravou osobou môže byť neuveriteľne krásny. Dvojica sa navzájom v predohre vzrušuje najprv rozličnými nežnosťami, objímaním, láskaním, bozkami po celom tele. Pohlavné vzrušenie ovplyvňuje aj vôňa a chuť partnerovej pokožky. To stimuluje mozog k prenosu signálu do oblasti genitálií a iných častí tela, pripravujúcich ich tak na sexuálny styk. Pri vzrušení sa zrýchľuje dych aj pulz, dochádza k zmenám v pohlavných orgánoch oboch partnerov – u muža sa zvyšuje prítok krvi do penisu a ten sa postupne zväčšuje, stmavne a stoporí sa. Pri stupňovaní vzrušenia dosiahne maximálnu dĺžku a hrúbku. Ženám sa zvyšuje prítok krvi do vulvy a pošvy. Tá zvlhne a jej vnútorná časť sa rozšíri, vonkajšia sa zúži. Stoporí sa dráždec (klitoris), bradavky sa vzpriamia a sú citlivejšie. Keď sú obaja partneri vzrušení, sú pripravení na pohlavné spojenie (súlož), pri ktorom penis vnikne do pošvy. Existujú aj iné spôsoby dosiahnutia orgazmu bez spojenia pohlavných orgánov.  Partneri ho pociťujú ako sériu príjemných a hlbokých vĺn šíriacich sa po celom tele. Partneri nemusia dosiahnuť orgazmus súčasne. Aj keď je orgazmus pre väčšinu ľudí dôležitý, nie je to jediný príjemný sexuálny pocit. Aby sex prinášal partnerom príjemné pocity a napĺňal ich očakávania, mali by o svojich pocitoch a prežívaní spolu komunikovať, povedať si, čo majú a nemajú radi. Postupne sa učia a spoznávajú reakcie svojho tela na rozličné spôsoby stimulácie. Niektoré dvojice sa milujú v jednej polohe, iné svoje milovanie obmieňajú a rady experimentujú. Vyžaduje si to však vzájomnú dôveru, poznanie, rešpekt, vzájomnú dohodu o hraniciach v sexe a nijaké násilie. Po ejakulácii penis ochabne, mužovo vzrušenie sa vytratí. Ženské telo sa vracia do normálneho stavu pomalšie. Bez ohľadu na vek a skúsenosti majú niektorí ľudia sexuálne problémy (predčasný výron semena, problémy s erekciou, orgazmom, bolestivou súložou), ktoré sa dajú v partnerskom vzťahu založenom na skutočnej láske a porozumení prekonať komunikáciou alebo s pomocou odborníka.

Prvé milovanie
Pomyslenie na prvé milovanie môže dievčatá a chlapcov vzrušovať, ale aj vyvolávať rozličné obavy. Pred prvým milovaním treba vyriešiť niekoľko závažných otázok: očakávania, riziká, vhodnú antikoncepciu a ochranu pred infekciami, sexuálne prenosnými ochoreniami a nákazou vírusom HIV. Partneri bývajú nervózni, nedokážu sa uvoľniť, náhlia sa, možno im chýba dostatok súkromia a pohodlie. Každá dvojica je jedinečná, nedá sa presne povedať, čo je a čo nie je správne. Muži a ženy sa dokážu vzrušiť len pomyslením na sex alebo pohľadom na telo partnera/ky. Niektorým ženám trvá zvyčajne dlhšie, kým sa vzrušia tak, že im zvlhne pošva (môžu použiť lubikačný gél). Ak sú partneri nervózni, môžu sa objaviť problémy s erekciou, uvoľnením a zvlhnutím pošvy. Niekedy pociťujú partneri pri milovaní bolesť. Príčiny môžu byť rozličné: úzky otvor panenskej blany u žien, problémy s predkožkou u muža. Vtedy sa odporúča vyhľadať pomoc odborníka, ktorý nenáročným chirurgickým zákrokom tieto príčiny odstráni.

Raz k prvému milovaniu dôjde. Pocity z neho sa môžu zlepšiť, ak budú partneri spolu citlivo a otvorene komunikovať o tom, čo cítia, prežívajú, čo sa im páči/nepáči a čo pri milovaní potrebujú. Byť pripravený na sexuálny život znamená naučiť sa rešpektovať samého seba aj ostatných. Nebáť sa požiadať o pomoc, ak je to potrebné a dať si vysvetliť veci, ktorým nerozumieme.

2.1.1  Chránený pohlavný styk
Antikoncepcia
Plánované rodičovstvo si nevieme predstaviť bez regulácie počatia dostupnou antikoncepciou. Jedinou stopercentne účinnou metódou regulácie počatia je zrieknutie sa pohlavného styku. Ak nedôjde k pohlavnému styku, nemôže vajíčko splynúť so spermiou, a teda nemôže nastať tehotenstvo. Ak sa však dvojica rozhodne pre pohlavný styk a chce sa vyhnúť otehotneniu, môže si vybrať z viacerých metód antikoncepcie. Ich stručný opis, podmienky používania, vhodnosť (alebo nevhodnosť) pre mladistvých, ako aj percento spoľahlivosti nájdete v tabuľke. Prehľad nie je ani nemôže byť úplný, pretože vývoj a výskum v oblasti nových antikoncepčných metód stále pokračuje. Na porovnanie v nej uvádzame aj tzv. index spoľahlivosti, t. j. Pearlovo číslo, ktoré udáva počet otehotnení na 100 žien za 1 rok (to znamená, čím je číslo nižšie, tým spoľahlivejšia je metóda). Aj keď antikoncepciu môžeme rozdeliť na „mužskú“ a „ženskú“, jej výber (zväčša po porade s odborníkom) by mal vždy byť vecou obidvoch partnerov.

Zdá sa, že naši mladí ľudia stále podceňujú možnosť antikoncepcie. Výsledkom sú pomerne časté sobáše vynútené tehotenstvom alebo interrupcia – vážny problém dnešnej doby. V mnohých vyspelých krajinách sa napríklad oveľa častejšie používa prezervatív (kondóm), ktorý popri vysokej spoľahlivosti má aj ďalšie výhody. Mierne znižuje dráždivosť, čo umožňuje mladým mužom s vysokou vzrušivosťou (pri nepravidelných sexuálnych stykoch a pri sklone k predčasnému výronu semena) predĺžiť čas súlože a uspokojiť aj partnerku bez prerušenia koitu (pohlavného styku). Navyše prezervatív relatívne bezpečne chráni muža i ženu pred najrôznejšími pohlavnými nákazami. Preto je najvhodnejším antikoncepčným prostriedkom pre mladých ľudí.
 
2.1.2 Dôsledky nechráneného pohlavného styku – interrupcia
V súčasnosti na Slovensku vyše dve tretiny partnerských dvojíc rodičovstvo vopred neplánujú, nepoužívajú žiadnu antikoncepciu a ak žena nechce otehotnieť, spolieha sa viac-menej na náhodu. Preto spolu s Ruskom, Rumunskom a ďalšími dvoma krajinami bez sexuálnej výchovy a osvety patríme medzi prvých päť krajín sveta s najvyšším počtom interrupcií na počet obyvateľov.

Nedostatočná výchova predchádzajúcich generácií spôsobila oslabenie pocitu zodpovednosti za sexuálny život pred manželstvom i v manželstve.
Niektorí ľudia sa dodnes domnievajú, že interrupcia, t. j. umelé prerušenie tehotenstva, je celkom neškodný zákrok. Iní síce interrupciu odsudzujú, ale nedôveujú ani antikoncepcii. Názor ďalšej časti verejnosti, že interrupcie by bolo potrebné zakázať, je úplne nesprávny a zavádzajúci. Napokon, dokazujú to aj skúsenosti zo zahraničia. V krajinách, ktoré prijali prísne obmedzujúce zákony, napríklad Írsko a Poľsko, sa interrupcie vykonávajú naďalej, ibaže ilegálne, často v nesterilných podmienkach ohrozujúcich životy žien. Časť z nich, ktoré si to môžu finančne dovoliť, odchádza za interrupciou do zahraničia. Naopak krajiny s dlhoročnými tradíciami v oblasti sexuálnej výchovy mládeže majú značne liberálne interrupčné zákony, pričom počet interrupcií je pomerne nízky. Napríklad Holandsko je v súčasnosti krajinou s najnižším počtom interrupcií v Európe, pričom je to krajina s najliberálnejším interrupčným zákonom. Zo zdravotného hľadiska interrupcia je chirurgický zákrok, ktorý radikálne zasahuje do organizmu, do jeho fyziologických procesov, a preto prináša isté riziko poškodenia, najmä u žien, ktoré ešte nerodili. Nezanedbateľná je aj psychická trauma spojená s týmto zákrokom.
Dnes sa v zdravotníckych zariadeniach okrem klasických interrupcií robia aj tzv. miniinterrupcie, ktoré majú podľa výskumov menej škodlivé následky. U žien, ktoré ešte nerodili, sa môžu robiť do 45 dní od prvého dňa poslednej menštruácie a u žien, ktoré už rodili, do 55 dňa. Pre interrupciu by sa však partneri mali rozhodnúť len v krajnom prípade.
 
Ak spolu sexuálne žijú a zatiaľ neuvažujú o potomstve, je najvyšší čas rozhodnúť sa pre niektorú zo spoľahlivých metód antikoncepcie. Iba takýto postoj je dôkazom zodpovednosti voči sebe, partnerovi i budúcim deťom, dôkaz úcty k životu – pred narodením i po narodení.   
 
Ilegálne v Írsku
V tejto krajine bol uzákonený zákaz interrupcie bez výnimky v roku 186. V súčasnosti je zapracovaný do ich ústavy. Podľa odhadov sa ročne v Írsku uskutoční približne 4-tisíc ilegálnych potratov napriek tomu, že lekárom hrozia prísne tresty. Okolo 15-tisíc írskych žien každoročne cestuje nechať si umelo prerušiť tehotenstvo do Anglicka, kde to zákon umožňuje.
Najkratšia lehota
Potrat vo Francúzsku je legálny len do 10. týždňa tehotenstva, čo je najkratšia lehota v Európe. Neskôr už musia zákrok odporučiť dvaja lekári, pokiaľ sa preukáže, že dieťa je ťažko poškodené, prípadne matke hrozí smrť.
 Cenu zákroku zväčša hradí poisťovňa (80 % ceny).
V Poľsku je potrat zakázaný
Platí tu zákon, podľa ktorého sú interrupcie zakázané, výnimkou je len ohrozenie života alebo zdravia ženy, ak je ťažko poškodený plod, alebo ak ide o tehotenstvo v dôsledku znásilnenia či incestu. Výška trestu je až 8 rokov väzenia.
V Rusku 3 – 4 potraty
V Rusku je interrupcia povolená pod podmienkou lekárskeho potvrdenia do 12 týždňov. Odhaduje sa, že Ruska v produktívnom veku absolvuje priemerne 3 až 4 zákroky ročne! Povolené sú len dva ročne.
Turkyne len so súhlasom manžela
V Turecku  ako v jedinej krajine Európy musia mať ženy na interrupciu povolenie od manžela. Povolená je do 10 týždňov. Väčšina nemocníc však nie je dobre zariadená, v krajine sa preto bežne robia ilegálne potraty.
 
3  DISKUSIA
3.1 Tabletka “PO“ – čo vám spôsobí?
Dostali sa už niekedy do situácie, že vám zlyhala antikoncepcia? Prasknutý kondóm, či nevydarená prerušovaná súlož vyženú chladný pot nielen vám, ale aj vášmu partnerovi. Ak si k tomu pripočítate, že máte zrejme plodné dni, tak je poriadny „malér“ na svete! Ešte však nie je nič stratené. Páry, ktoré na ochranu zabudli, alebo im zlyhala, môžu siahnuť po tzv. pohotovostnej antikoncepcii, alebo inak známej tabletke „po“. Koluje o nej mnoho povestí, aká je však pravda? Mal by sa tento liek stať každodennou súčasťou života ženy, alebo je to ďalší výdobytok, ktorý nám umožňuje pristupovať k ochrane o niečo ľahkovážnejšie? Tzv. tabletka deň po je pohotovostná hormonálna antikoncepcia, ktorá zabraňuje počatiu a musí byť užitá bezprostredne alebo do 72 hodín po styku. Pre väčšinu žien je to prvá pomoc v núdzi po nechcenom pohlavnom styku, po zlyhaní inej antikoncepcie, alebo po nechránenom styku. Ak sa užije včas a v správnej dávke, je riziko neželaného otehotnenia nízke. Všeobecne sa udáva úspešnosť na 74 percent.

Bez hormónov to nejde

Tabletka po obsahuje veľmi silnú dávku hormónov a pôsobí podľa toho, v ktorej časti cyklu ju žena užije. Spomaľuje pohyb zrelého vajíčka, oplodnenému vajíčku zabraňuje sa uchytiť a pomáha vytvárať v maternici prostredie nevhodné pre graviditu. O jej použití by sa žena mala poradiť s lekárom.

Nepríjemnosti?
To, čo ženu čaká v nasledujúcich hodinách po užití tohto lieku nie je vôbec príjemné. Mnoho žien zvracia a pociťuje silné bolesti žalúdka, hlavy alebo prsníkov. Tabletka po zároveň môže rozhádzať menštruačný cyklus, a to aj na dlhšiu dobu. Rozhodne sa neodporúča užívať ju často alebo pravidelne – podľa vyjadrení gynekológov maximálne dvakrát do roka! Pôvodne nevznikla ako bežná antikoncepčná metóda, a nemala by tak byť ani vnímaná. Mnohí lekári váhajú s jej predpisom a nemožno ju považovať za pravú formu antikoncepcie, aj keď v určitých situáciách je pre ženu jediným východiskom. Odporcovia tejto metódy ochrany pri jej zavedení prorokovali, že sa ženy budú stavať k antikoncepcii omnoho nezodpovednejšie, keď majú takéto zadné vrátka, štatistiky ale ich predpovede nepotvrdili. „Musela som po tejto tabletke siahnuť dvakrát. Boli sme na chate, čosi sa vypilo a nakoniec som v dobrej nálade skončila s jedným dobrým kamarátom v posteli. Žiadny sex som neplánovala, a tak sme nemali žiadnu ochranu so sebou. Vyriešila som to nakoniec tabletkou po,“ priznáva dvadsaťsedemročná Jana. „Asi o rok som musela siahnuť po tejto tabletke znova, bohužiaľ mi veľmi rozhádzala môj inak presný cyklus. Odvtedy s ním mám stále problémy.“
 
Otázok, no nie vždy sa dočkáme odpovede. Každý z nás sa raz zvedavo opýtal mamy či otca, odkiaľ prišiel na tento svet. S odstupom času však vieme, aké bolo pre nich ťažké opísať to bez červenania a mumlania. Človek je tvor zvedavý. V detstve má plno banálnych otázok, na ktoré existuj  e32. No ako dospieva, badá zmeny na svojomZ    4  ZÁVER t

Pohlavný život alebo sexualita je súčasťou celého nášho života. Sexualita, sprevádzajúca lásku, sa v našej kultúre kladie na popredné miesto. Bez nej by život na Zemi dokonca vôbec nebol. Keďže ide o niečo také dôležité, je samozrejmé, že to zaujíma aj nás.

Písať túto prácu bolo veľmi zaujímavé, vzrušujúce, ale ťažké a zodpovedné. Pre nás, ako ženy, budúce matky je vedomosť v oblasti pohlavnej sústavy, pohlavného života a sexuality potrebná. Pri písaní práce sme pracovali s kvalitnou literatúrou, ktorá Vám, dúfame, rozšíri obzory či už v tej, alebo onej oblasti. Uvedomte si, že pohlavný život neprináša len slasti a radosti. Ruka v ruke s ním prichádza i zodpovednosť, ktorej nerešpektovanie prináša utrpenie a bolesť.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.016