Inteligencia zvierat

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 07.12.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 293 slov
Počet zobrazení: 2 961
Tlačení: 361
Uložení: 392

Inteligencia zvierat  

0 Úvod

Tému inteligencia zvierat sme si vybrali, pretože zvierat je na Zemi mnohonásobne viac ako ľudí, žijú tu omnoho dlhšie ako my a aj tak ich považujeme za hlúpe. Lenže to čo my považujeme za dôkazy našej inteligencie zvládajú aj zvieratá. Dokážu si budovať príbytky, používať nástroje a vzájomne sa dorozumievať. Keď párkrát spadnú pochopia aj zákon gravitácie. Zvieratá sa dokážu učiť tak ako my, s jediným rozdielom, že sami od seba sa učia len to čo potrebujú. Nikto ich nenúti sedieť v škole a počúvať o veciach ktoré nikdy nevyužijú. Cieľom tejto práce je pomocou príkladov  informovať o schopnosti zvierat učiť sa a o spôsobe akým sa učia.

1 Metodika práce

Najprv sme si pozreli sériu seriálov Inteligencia zvierat aby sme pochopili základy problému. Potom sme zbierali informácie z kníh a internetu.

2 Vrodený spúšťací mechanizmus (VSM)

Spúšťací mechanizmus (SM) reakcií  u zvierat sa vždy vzťahuje na špecifický podnet. Spája v sebe dve nasledujúce funkcie: 1) poznanie podnetu, ktorý môže spustiť určitý typ správania; 2) na rozpoznaný podnet nadväzuje určité správanie (motorická koordinácia). Ak je spustené správanie vrodené, t.j. priebeh funkcií nie je naučený a súčasne je vrodená aj znalosť spúšťacieho podnetu, t.j. reakcia prebieha bez predchádzajúcej skúsenosti s podnetom, môžeme hovoriť o vrodenom spúšťacom mechanizme.

2.1 Reflex

Najjednoduchší typ VSM je reflex. Reflexy delíme na dva typy, podľa spôsobu reakcie:

1) reakcie, pri ktorých organizmus prostredníctvom reflexu uniká vyvolávaciemu podnetu – takže dochádza len ku krátkotrvajúcim reakciám. Typickým príkladom sú uľakové a útekové reakcie na bolestivé podnety (napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu). Tento typ reflexu sa vyskytuje u všetkých druhov zvierat;

2) reakcie, pri ktorých sa organizmus nevzďaľuje ani neuteká od spúšťacieho podnetu, takže môže dochádzať k dlhotrvajúcim reakciám. Príkladom pre takýto reflex je úchopový reflex opičích mláďat, ako to vyžaduje jeho funkcia (pridŕžanie sa matkinho kožuchu). Je prakticky nevyčerpateľnou tonickou reakciou, ktorej spúšťací podnet je dotyk dlane (hlavne s kožušinou). Ďalším príkladom na nižšej úrovni organizácie je článkonožec artemia salina: má tú vlastnosť, že vždy pri plávaní otáča spodnú stranu tela v smere najväčšieho svetla. Podľa svetla mení aj svoju polohu a pláva bruchom ku strane, smerom dole, alebo bruchom dole.

Charakteristické pre reflexy (pri vymedzení aké tu používame) je teda to, že 1. priebeh reakcie a ani znalosť spúšťacieho podnetu nemusia byť naučené a 2. že reakčná pohotovosť zostáva dlhšiu dobu relatívne konštantná, vyvolateľnosť je teda do značnej miery podmienená situačne i opakovanými predchádzajúcimi reakciami sa neznižuje.

2.2 Kľúčový podnet

Pod kľúčovým podnetom chápeme každý podnet, ktorý je príznačný pre biologicky relevantnú situáciu prostredia a organizmus naň reaguje zmysluplným správaním plniacim funkciu zachovania rodu, pričom nejde o naučenú reakciu. Kľúčové podnety sa od podnetov, ktoré spúšťajú reflexy odlišujú relatívne vyšším stupňom komplexnosti, prechody sú však plynulé. Na ilustráciu niektoré príklady.

Samčeky amerického cvrčka stromového používajú v závislosti od druhu rôzne druhy cvrlikania, ktorým lákajú samičku (WALKER, 1957). Tieto spevy s funkciou vábenia sa odlišujú vo frekvencii a líšia sa tiež usporiadaním jednotlivých zvukov do skupín. Ak rôznym druhom samičiek amerického cvrčka stromového prehrávame samčí spev v amplióne vrodené odpovede zistíme len u samičiek rovnakého druhu. Pretože však hmyz vo všeobecnosti nie je schopný udržiava konštantnú teplotu tela, frekvencia cvrlikania klesá s teplotou. Ak má samička rovnako nízku teplotu ako samček rovnakého druhu, potom odpovedá na samčí spev napriek spomaleniu cvrlikania. Ak však obaja majú rozdielne teploty, potom samičky nereagujú na samčekov svojho druhu, ale uprednostňujú samčekov cudzieho druhu, ktorí cvrlikajú práve tou frekvenciou, ako by cvrlikali vlastní samčekovia, keby mali tú istú teplotu ako samičky. V tomto prípade ide teda o vysoko špecifický VSM u samičiek, ktorý značne zužuje variačnú šírku kľúčového podnetu, totiž samčieho cvrlikania.

Takto špecifické sú mnohé VSM a vo všeobecnosti reaguji len na málo znakov objektu. Dobrým príkladom tu môže by opatrovateľská reakcia moriek voči čerstvo vyliahnutýn kuriatkam (SCHLEIDT et al., 1960). Morky totiž poznajú svoje kuriatka vrodeným mechanizmom len pomocou ich hlasových prejavov. Keď je morka hluchá a nepočuje pípaní kuriatok, útočí na ne ako na nepriateľa a uďobe ich k smrti. Ak sa však počujúcej morke ukáže vypchatý tchor alebo kuna v ktorých sú schované amplióny vysielajúce pípanie kuriatok potom sa táto pokúša dostať ich do hniezda, schováva ich pod sebou presne tak, ako by to robila so svojimi mlád'atami. Príčina tohoto správania nie je v tom, že by morka vizuálne nerozoznala kunu od kuriatka, jej zrak je dokonca vysoko vyvinutý a umožňuje jej napr. rozoznať na oblohe siluetu dravého vtáka od vodného vtáka. Príčina je skôr v tom že VSM sa vždy vzťahuje len na malý kúsok objektu, na znak, ktorý subjekt môže vnímať. Tento výsek označujeme ako kľúčov podnet. Rozdiel medzi kľúčovým podnetom a naučeným podnetom je v tom, že pri naučenom podnete je pozorovaný veľký počet znakov objektu, zatiaľ čo pri kľúčovom podnete je izolovaných niekoľko málo znakov, ktoré sú reprezentatívne pre celý objekt. K „naučeným" podnetom patria znaky, ktoré - bez predchádzajúcej špecifickej skúsenosti indivídua nevyvolali žiadnu odpoveď v správaní.

Pri VSM ide teda o rozdielne hodnotenie znakov, ktoré sú pre objekt potenciálne vnímateľné. S podobným fenoménom sa Stretávame ešte v dvoch oblastiach postihovania okolia: 1. pri :tvorbe „vnemových tvarov" (Wahrnehmungsgestalt). Každá nová trieda javov je totiž indivíduom videná najprv veľmi nediferencovane. Jednotlivé javy sú poznané na niekoľkých málo znakoch, ktoré sú spoločné všetkým; podobnosti prevyšujú nad rozdielmi.

Pôvodne nerozlišované jednotlivé javy sú diferencované až pri väčšej skúsenosti a dochádza tvoreniu komplexných tvarov (Gestalt). Aj pre generalizáciu, t.j. klasifikáciu rôznych kombinácií znakov podľa znakov spoločných, platí, že pre charakterizovanie väčšieho počtu javov je zvolený len jeden alebo niekoľko málo znakov. Keď teda pri porovnaní naučeného podnetu s kľúčovým podnetom bol naučený podnet označený ako bohatý na znaky, tak je treba dodať, že to platí len za predpokladu, že naučený podnet: 1. je na základe skúseností s podobnými podnetmi vnímaný indivíduom ako relatívne komplexný tvar a 2. nie je použitý naučený klasifikačný znak.

3 Vrodené základy učenia

Pod učením všeobecne rozumieme, že znaky, ktoré nemajú charakter kľúčových podnetov, teda v terminológii teórie učenia tzv. "neutrálne podnety", získajú význam procesom učenia a až potom dokážu spustiť reakciu, prípadne môžu reakciu pozmeniť. (Habituáciu v úzkom zmysle, t.j. reverzibilné, pomerne krátkodobé zníženie reakčnej pohotovosti po časovo zahustenom aplikovaní podnetu, k vlastnému učeniu nezaraďujeme. Ale prechody medzi oboma sú plynulé.) Učenie predstavuje z hľadiska subjektu rozšírenie prostredia, zdá sa byť preto oprávnené posudzovať úroveň organizácie organiz­mov podľa ich schopnosti učiť sa. Schopnosť učiť je v priamom vzťahu s postavením živočícha vo fylogenetickej hierarchii.

3.1 Skúsenosťou doplnené VSM (S-VSM) a získaný, naučený spúšťací mechanizmus (NSM)

Fylogenetický i ontogeneticky sa každé naučené správanie vyvíja na základe vrodených spúšťacích mechanizmov. Na dvoch príkladoch ukážeme, akým spôsobom sa naučené znaky zaraďujú do výbavy predom vytvorených vrodených spúšťacích mechanizmov. Čajky strieborné vrodene kŕmia svoje mláďatá. Pretože prvé dni po vyliahnutí rodičia ešte nie sú schopní ich individuálne rozlišovať, kŕmia aj cudzie mláďatá, ktoré sa k nim priblížia a dožadujú sa nakŕmenia. Až okolo 5. dňa od vyliahnutia poznajú rodičia svoje mláďatá individuálne a cudzie mláďatá zaháňajú (TINBERGEN, 1963). Čajky strieborné majú teda VSM pre kŕmenie vlastných mláďat. (Keby tento VSM bol zameraný na všetky mláďatá a nielen vlastné, rodičia by potom nezaháňali cudzie mláďatá.) Pretože kľúčový podnet, ktorý funguje vrodene (kľúčový podnet - mláďa žobrajúce potravu), nie je dosť špecifický a neumožňuje poznať vlastné mláďatá, do vrodeného spúšťacieho mechanizmu rodič učením zakomponuje znaky vlastného mláďaťa. Tento VSM je teda vrodene už tak konštituovaný, že „predvída" zakomponovanie skúsenosti.

Druhý príklad má ozrejmiť druhú možnosť doučenia nových znakov na podklade VSM: žaby (Erdkrote) reagujú na pohybujúce sa múčne červy vrodenými reakciami lovenia. Samotný pach múčnych červov nevedie u žiab, ktoré ešte nežrali múčne červy, k žiadnej reakcii. Naproti tomu žaby, ktoré ochutnali múčne červy ako potravu, sa už len pri samotnom ich pachu dostanú do takej pohotovosti k žraniu, že reakciu lovenia spustia i objekty, ktoré inak vyvolávajú útek (napr. ľudská ruka), len keď páchnu po múčnych červoch (EWERT, 1965).

V prvom prípade (kŕmenie mláďat) naučený podnet vrodenú reakciu v zmysle väčšej selektivity, čiže k zúženiu spúšťacích situácií. V druhom prípade naproti tomu dochádza k rozšíreniu, event. prenosu vrodenej reakcie na nové podnetové situácie, ktoré s pôvodnou spúšťacou situáciou spoločný len naučený podnet. Teda zatiaľ čo v prvom prípade: naučený podnet samotný (individuálna fyziognómia) nespúšťa reakciu, ale vedie len k určitej diferenciácii relatívne nešpecifického kľúčového podnetu (je jeho tak povediac „subpodnet"), v druhom prípade má naučený podnet značnú autonómiu, ktorá ho robí nezávislým od pôvodnej kľúčovej situácie: v druhom prípade hovoríme o získanom, či naučenom spúšťacom mechanizme (NSM) a v prvom prípade o VSM, ktorý je doplnený skúsenosťou (S-VSM). Formy učenia, ktoré sú v terminológii teórie učenia označované ako „podmienený reflex" a „inštrumentálne učenie" sa oboje vyskytujú ako NSM aj ako S-VSM. Principiálne možno všetky procesy učenia zaradiť k týmto dvom formám (teda k NSM alebo S-VSM).

Podľa etologického konceptu každé správanie sa skladá z vrodenej koordinácie a komponentu taxie (pohyb, reakcia organizmu). Pretože prvý faktor nemožno učením zmeniť, môže sa doučenie novým znakom v motorickej oblasti prejaviť len v rámci komponentu taxie. Je to pochopiteľné, ak pozorujeme funkciu určitého komponentu taxie: komponenty taxie totiž slúžia orientácii, nasmerovaniu vrodenej koordinácie na spúšťací či usmerňujúci podnet. Z toho vyplýva, že každá zmena spúšťacej situácie nutne musí viesť k zmene komponentu taxie, teda toho pohybového komponentu správania, ktorý je zameraný na podnet. Každé učenie však predstavuje zmenu spúšťacej podnetovej situácie - pretože priebeh reakcie sa orientuje na znaky, ktoré boli predtým nepovšimnuté. Z toho vyplýva: či je komponent taxie určitej reakcie vrodený alebo naučený, to závisí od podnetu, ku ktorému sa dotyčný komponent taxie vzťahuje, alebo inými slovami: naučeným novým podnetom v senzorickej oblasti zodpovedajú naučené nové komponenty taxie v motorickej oblasti.

VSM môžu byť veľmi rôzne „otvorené" možnosti naučiť sa nové znaky či komponenty taxie (hovoríme tu tiež o vrodených dispozíciách k učeniu). Ilustrujú to 3 príklady: ak porovnáme kikiríkame kohúta, ktorý bol vychovaný v úplnej akustickej izolácii, s kikiríkaním kohúta, ktorý rástol v normálnych podmienkach, tak nezistíme žiadny rozdiel (SCHJELDERUP- EBBE, 1923). Tento VSM nie je modifikovateľný skúsenosťou. Ak však porovnáme revírny spev pinky (Buchfinke) vychovanej v izolácii so spevom pinky, ktorá vyrástla v spoločnosti svojich dospelých druhov, zistíme zreteľné rozdiely: spev pinky teda zmenila skúsenosť. Ak izolovanej pinke počas vývoja spevu prehrávame z magnetofónu spevy rôznych druhov a medzi nimi aj vlastného druhu, tak si vták prisvojí len spev vlastného druhu a spevy cudzích druhov nie. Ak sú prehrávané len cudzie spevy, zistíme síce čiastočné prevzatie vlastností spevov, toto sa však pohybuje v tak úzkych hraniciach, že základný charakter spevu pinky zostáva zachovaný (THORPE, 1961). I keď teda pinky nemajú vrodenú schopnosť samé vyvinúť plný druhový spev, majú predsa len preň zreteľnú preferenciu pri učení, ktorá zabraňuje naučeniu sa ľubovoľných znakov VSM.

Tretí príklad doplní ilustráciu rôzneho stupňa determinovanosti vrodenej dispozície k učeniu: papagáj dokáže  napodobniť akúkoľvek artikuláciu bez špecifickej preferencie učenia. Vrodená koordinácia sa tu však uplatňuje vo forme vrodenej schopnosti k tvorbe veľmi rozdielnych zvukov.

Naučené sa vyznačuje tým, že viac či menej rýchlo je opäť zabudnuté. Výnimkou sú tu fenomény tzv. ražby, vpečatenia: (vtisnutia, Prägung, imprinting). Pod vpečatením rozumieme taký druh S-VSM (skúsenosťou doplnený VSM) ktorý nemá žiadnu alebo nanajvýš extrémne pomalú extinkciu a pri ktorom naučený podnet viac či menej úplne blokuje doučenie sa ďalších spúšťacích podnetov do príslušného VSM posledné však neznamená, že by naučený podnet už nemohol byť neskôr ďalej diferencovaný. Nové subpodnety môžu reakciu robiť ešte selektívnejšou. Ražba sa v zásade deje len v určitom ohraničenom úseku života. Táto perióda je u rôznych VSM rôzna. Obdobie, v ktorom sa podnet môže vpečatiť, nazývame senzitívnou periódou. Začiatok senzitívnej periódy je nezávislý na tom, či reakcia, ktorá sa má vpečatiť, je už vyzretá a či ju teda už možno spustiť alebo nie. Z toho vyplýva že znak sa môže stať vpečaťujúcim podnetom skôr než prvý raz spustí príslušnú reakciu.

Vlastnosti ražby sa najzreteľnejšie ukážu pri tzv. abnormných vpečateniach. K abnormným vpečateniam dochádza, keď počas senzitívnej periódy chýba adekvátny podnet pre reakciu, ktorá sa má vpečatiť a táto sa fixuje na náhradný objekt. Značná ireverzibilita vpečatenia pri tom bráni zrušeniu väzby na inadekvátny podnet. Klasickým príkladom pre to je reakcia nasledovania u vodných vtákov. Napr. mláďatá šedej husi, ktoré sú od vyliahnutia opatrované človekom a ktoré v prvých hodinách života nevidia žiadne dospelé husi, nasledujú potom len človeka a nie svoju matku hus (LORENZ, 1935).

Vpečaťujúci podnet (človek) teda bráni dodatočnému naučeniu sa „konkurujúcim" podnetom, v našom prípade vpečateniu skutočných rodičov. Nebráni však naučeniu sa individuálnym znakom dotyčného človeka, takže húsatá zakrátko nenasledujú všetkých ľudí, ale len tohto určitého. Všeobecne platí, že vpečatenie sa podarí o to lepšie, teda je tým ireverzibilnejšie, čím presnejšie zodpovedá vpečaťujúci podnet prirodzenému kľúčovému podnetu, ktorý sa má vpečaťiť, napr.: úplné vpečatenie človeka sa u húsat dosiahne len vtedy, keď človek okrem iného napodobňuje husie volanie.

Popri abnormnom vpečatení je ďalším aberantným variantom „premeškané vpečatenie". K premeškanému vpeča­teniu dochádza vtedy, keď počas senzitívnej periódy sa organizmu nenaskytne žiadny vhodný podnet na vpečatenie. Tak napr. samčekovia pinky (Zebrafinke), ktorí boli v senzitív­nej fáze pre sexuálne vpečatenie držané v totálnej izolácii, dvoria potom ako dospelí od čmeliaka, ktorý letí okolo klietky, až po vtáky veľkosti holuba.

I keď neskôr žijú roky so svojimi druhmi, ich dvorenie a párenie sa už nedá obmedziť na samičky svojho druhu (IMMELMANN, 1971). Ešte ťažšie sú dôsledky premeškaného sexuálneho vpečatenia u opíc Macacus rhesus. Stačí tu 6 mesiacov izolácie a zvieratá už celý život nie sú schopné páriť sa, táto porucha sa nedá už napraviť ani tým, že sa zvieratám dá príležitosť sledovať párenie iných, a ani život s normálnymi partnermi nevedie k náprave (HARLOW a HARLOW, 1962).

4 Záver

Podľa toho čo sme si preštudovali a vypočuli, tak asi ťažko môžeme povedať, že zvieratá sa riadia iba svojimi pudmi a neoplývajú žiadnou múdrosťou. Dokázali prežiť aj vďaka tomu, že ich prostredie prinútilo učiť sa reagovať na rôzne podnety, čo ich zaraďuje medzi rozumné živočíchy. Síce neoplývajú takou inteligenciou ako ľudia, ale je otázne či je to pre nich nevýhoda.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#vpečatenie #inteligencia #inteligencia zvierat #inteligencia teorie #fylogenetická podobnosť vtákov a plazov #zvierata #Morka


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu