Ľudské srdce

Ľudské srdce
 
ÚVOD
Mnoho ľudí si pod slovom srdce predstavuje srdce ako symbol lásky alebo symbol príjemných citov. Hovoríme o tzv. srdci na pravom mieste, aj keď srdce máme uložené  na ľavej strane. Je to paradox.. No tu sa hovorí o pravom mieste ako o naozajstnom, a nie o polohe srdca. Srdce je životne dôležitý orgán, možno preto je charakterizovane ako nenahraditeľné. Teda symbolizuje náš život naše city. Preto sa zamyslime ako sa o srdce v dnešnej dobe staráme. A preto by sme mali o našom najdôležitejšom orgáne vedieť čo najviac. Kvôli tomuto som si túto tému zvolila, avšak nielen kvôli tomu. V budúcnosti by som sa chcela venovať problematike srdca a jeho transplantácie. Táto práca je obsahovo zameraná na základné informácie o ľudskom srdci. Mojou snahou je vysvetliť základne pojmy a zistiť aké zdravé, či už nezdravé srdcia  majú mladí ľudia - adolescenti. Zameriavala  som na  tep mojich respondentov. Urobila som jeden experiment, ktorý sa používa aj pri testovaní kozmonautov. Všetky moje zistenia sú uvedené v kapitol : projekt výskumu.
 
1. ĽUDSKÉ SRDCE – charakteristika
Ľudské srdce ( lat. Cor ) je dutý svalový nepárový orgán, ktorý je tvorený priečne pruhovanou svalovinou, ktorá je ale neovládateľná vôľou, nazývanou srdcová svalovina ( myokard ). Hlavnou úlohou srdca je pumpovanie ( cirkulovanie ) krvi cez kardiovaskulárny systém ( obehovú sústavu ) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám). Pri kontrakciách sa hrot srdca dvíha a naráža na stenu hrudníka, preto údery srdcového hrotu možno hmatať pomocou priloženia dlane na hrudník v oblasti jeho uloženia ( tzv. srdcová krajina ). Tieto svalové kontrakcie sa inak nazývajú údery srdca. Srdce priemere prepumpuje okolo 5 litrov krvi za minútu, pričom sa stiahne približne 72 - krát. Vzhľadom na  to, že  človek má približne 4 - 6 litrov krvi, tak srdce za minútu prepumpuje približne všetku našu krv. Srdce vypudí jedným sťahom v pokoji asi 60 – 80 mililitrov krvi. Vďaka srdcu a jeho večnému pumpovaniu vháňa krv s kyslíkom cez kardiovaskulárny systém do všetkých buniek v našom tele.

Stenu srdca tvoria 3 vrstvy:
1.  Endokard – tenká blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových buniek, ktoré vytvárajú  subendotelové väzivo. Endokard vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne.
2.  Myokard –  srdcový sval, tvorený priečne pruhovaným svalstvom ( tzv. srdcová svalovina ).
3.  Epikard - lesklá blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu ( osrdcovníka ). Je tvorený z  mezotelu, z submezotelového riedkeho väziva.

Srdce je uložené v osrdcovníku ( perikarde ), blanitom vaku. Medzi perikardom a epikardom sa nachádza malé množstvo tekutiny. Ľudské srdce má kónický alebo pyramídový tvar. Srdce je približne veľké ako naša päsť. Jeho hmotnosť je priemerne u žien 250 gramov a u mužov 300 gramov. Dĺžka srdca je priemerne 12 - 14 centimetrov ( od  bázy po hrot ).

Srdce je :
•  12,5 cm dlhé
- 7,5 cm široké
- 6 cm vysoké

Základne vlastnosti srdca :

1.  dráždivosť
2.  zmrštivosť 
3.  automatická a rytmická činnosť
4.  vodivosť
5.  neunaviteľnosť

Srdce, pri činnosti  strieda kontrakciu ( systolu ) a relaxáciu ( diastolu ) a pauzu v nepravidelnom rytme.

2. ULOŽENIE SRDCA
Srdce je uložené v dutine hrudníka -  na bránici ( lat. diaphragma ), za hrudnou kosťou ( lat. sternum ) a opreté o pľúca ( lat. pulmones ) , ktorý sa nazýva medzipľúcie ( lat. mediastinum ). V dôsledku toho sú ľavé pľúca zmenšené. Obaľuje ho osrdcovník ( perikard ), ktorý je tvorený tenkou dvojitou blanou. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny ( liquor pericardii ), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi. Horná časť srdca , uložená dozadu doprava  od stredovej  roviny, má štvorhranný tvar a volá sa báza ( základňa ). Dolná časť, uložená doľava a dopredu  od strednej roviny, ma končistý tvar a nazýva sa hrot. Z toho vyplýva, že os srdca ide dole, doľava, dopredu.

Srdce sa nachádza od parasternálnej čiary vpravo a  po medioklavikulárnu čiaru vľavo. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej časti od strednej čiary a 1/3 v pravej časti hrudníka. Na hrudnú stenu sa srdce premieta v oblasti, ktorú môžeme ohraničiť štyrmi bodmi :
1.  v druhom medzirebrí vľavo asi 2 cm od mostíka ( sternum )
2.  v piatom medzirebrí vľavo, v tzv. medioklavikulárnej čiare ( prechádza zvislo stredom kľúčnej kosti )
3.  v piatom medzirebrí v sternálnej čiare
4.  v druhom medzirebrí vpravo asi 1 cm od okraja mostíka ( sternum )
 
3. ANATÓMIA ĽUDKÉHO SRDCA
Ľudské srdce ( srdce cicavca ) je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne odlišné časti.
 
3.1. Srdcové dutiny
Srdce má štyri dutiny. Pomocou predsieňovej a komorovej priehradky sa srdce delí na pravé a ľavé. Každé obsahuje predsieň ( lat. atrium ) a komoru (lat. ventriculus ).
 
3.1.1.  Pravá predsieň ( lat. atrium dextrum )
Pravá predsieň je tenkostenná dutina srdca, dostavajúca odkysličenú krv z celého tela prostredníctvom dolnej a hornej dutej žily a koronárneho sínusu.
 
3.1.2.  Pravá komora ( lat. ventriculus dexter )
Pravá komora  je hrubostenná dutina srdca, čerpajúca odkysličenú krv zo srdca do pľúc.
 
3.1.3.  Ľavá predsieň ( lat. atrium sinistrum )
Ľavá predsieň je tenkostenná dutina srdca, dutina srdca, ktorá dostáva okysličenú krv prostredníctvom štyroch pľúcnych žíl z pľúc.
 
3.1.4.  Ľavá komora ( lat. ventriculus sinister )
Ľavá komora je hrubostenná dutina srdca a zároveň  je najmohutnejšou dutinou srdca, pretože vytláča okysličenú krv do celého tela. Jej správna činnosť zabezpečuje dostatočné prúdenie krvi vo veľkom obehu. Práve funkcia ľavej komory sa považuje za jeden z hlavných parametrov hodnotenia funkčnosti celého srdca. Organizovaná kontrakcia ľavej komory je nevyhnutná na vyvrhnutie optimálneho objemu krvi.
 
3.2. Srdcové priehradky
Ľavá a pravá strana srdca ( tzv. ľavé a pravé srdce ) sú oddelené srdcovými priehradkami. A to :
•  Predsieňová priehradka (lat. septum interatriale)
•  Komorová priehradka (lat. septum interventriclare)
3.3. Srdcové chlopne
V srdci sú štyri chlopne, avšak dve sú cípovité a dve semilunárne.
 
3.3.1.  Cípovité chlopne
Cípovité chlopne  sa nachádzajú medzi komorou a príslušnou predsieňou. Tieto chlopne umožňujú krvi prúdiť len jedným smerom a to z predsiene do komory, fungujú ako  jednosmerné ventily. V srdci mame dve cípovité chlopne  - trojcípa chlopňa a dvojcípa chlopňa. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Aby sa chlopne po uzavretí nevytlačili do predsiení ( smerom hore ), sú upevnené pomocou bradavkových svalov, ktoré ich ťahajú smerom do komory ( dolu ). Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Bradavkové svaly ( lat. musculi papilares ) neotvárajú ani nezatvárajú chlopne, iba udržiavajú cípy chlopní v správnej polohe, keď sú uzavreté.
 
3.3.1.1. Dvojcípa chlopňa ( lat. valvula bicuspidalis )
Dvojcípa chlopňa sa nachádza medzi ľavou predsieňou  a ľavou komorou.
Inak nazýva aj mitrálna chlopňa  ( lat. valvula mitralis )
 
3.3.1.2. Trojcípa chlopňa ( lat. valvula tricuspidalis )
Trojcípa chlopňa sa nachádza medzi pravou predsienou a pravou komorou.
Inak nazývaná aj trikuspidálna  chlopňa.
 
3.3.2.  Polmesiačikovité chlopne ( lat. semilunárne )
Polmesiačikovité chlopne sa nachádzajú medzi komorami a cievami. V srdci sú dve – aortálna a pľúcnicová chlopňa.
 
3.3.2.1. Aortálna chlopňa (lat. valvula aortalis)
Aortálna chlopňa sa nachádza medzi ľavou komorou a aortou.
 
3.3.2.2. Pľúcnicová chlopňa ( lat. valva pulmonalis )
Pľúcnicová chlopňa sa nachádza medzi pravou komorou a pľúcnou ( pulmonálnou )  tepnou. Inak sa nazýva aj pulmonálna chlopňa.
 
3.4. Vencovité ( koronárne ) tepny
Srdce potrebuje pre trvalú činnosť  stály prijem kyslíka a živín, preto  ma srdce svoj vlastný krvný obeh, ktorý je  zabezpečený pomocou vencovitých tepien ( lat. arteriae coronariae ). Odvádzanie  splodín metabolizmu zabezpečujú srdcové cievy . Vencovité tepny vystupujú z tzv. oblúka aorty a vytvárajú sieť vlásočníc, ktoré pretkávajú srdcový sval ( myokard ). Odkysličená krv sa potom vracia pomocou srdcový žíl ( lat. venae cordis ), ktoré ústia do koronárneho splavu ( lat. sinus coronarius ). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.

Vencovitá tepna sa môže aj upchať pri artérioskleróze ( zhrubnutie cievy pri krvnej zrazenine ), uzavrie sa koronárna tepna a tým vzniká infarkt myokardu. Preruší sa srdcová činnosť v danej časti, lebo nie je zásobované kyslíkom a živinami, následné tkanivo odumiera. Od rozsahu a polohy zrazeniny, od stavu organizmu  ale aj od veku pacienta závisí prežitie. Miesto sa neskôr hojí jazvou.
 
3.5. Srdcový skelet
Srdcový skelet je väzivová kostra, ktorá tvorí oporu srdca. Tvoria ho pevné kolagénové a elastické väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu predsiení a komôr. Srdcový skelet vytvára väzivové prstence okolo chlopní. Srdcový skelet u človeka tvoria: 
•  Väzivové prstence okolo chlopní : prstenec okolo trikuspidálnej chlopne ( lat. anulus fibrosus dexter ), prstenec okolo mitrálnej chlopne ( lat. anulus fibrosus sinister ), prstenec okolo aortálnej chlopne ( lat. anulus aorticus ), prstenec okolo pulmonálnej chlopne ( lat. anulus trunci pulmonalis ),
•  kónusová šľacha ( lat. tendo infundibuli ) ­—» spája prstence aortálnej pulmonálnej chlopne
•  trigonum fibrosum sinistrum ( priestor vyplnený väzivom, medzi mitrálnou a  aortálnou chlopňou )
•  trigonum fibrosum dextrum sa nachádza medzi aortálnou, trikuspidálnou, mitrálnou chlopňou obsahuje zhrubnutý väzivový prúžok, ktorý sa nazýva Todarova šľacha.
•  väzivová časť komorovej priehradky (pars membranacea septi interventricularis)

4. SRDCOVÝ CYKLUS
Činnosť srdca je automatická a rytmická , pretože nepretržite funguje. Končí trvalou zástavou  - smrťou.
Srdcový cyklus  sa určuje od konca jednej systoly do konca nasledujúcej systoly.

- Elektrický cyklus – depolarizácia / repolarizácia
- Mechanický cyklus – kontrakcia = systola / relaxácia = diastola myokardu
 
Fázy srdcového cyklu:
- Diastola predsiení  —–» predsiene sa plnia krvou z pľúcnych žíl a  dutých žíl.
- Systoly predsiení —–» krv je vyvrhnutá cez trojcípu a mitrálnu chlopňu —–» plnenie komôr.
- Systola komôr —–» vypudenie krvi cez pľúcnu a aortálnu chlopňu do veľkých tepien.
- Diastola komôr —–» komory ochabujú  a pľúcna a aortálna chlopňa sa zatvárajú.

Cyklus sa znovu opakuje.
Cyklus a frekvencia srdca : ak FS = 72/min – 1 cyklus trvá 0.83s
Dĺžka systoly/diastoly:
FS – 65/min -» S – 0,3s D – 0,6s = 1:2
FS – 200/min -» S – 0,16s D – 0,14s = 1:1
Trvanie systoly je stabilnejšie.
Tachykardia je sprevádzaná hlavne skracovaním diastoly – ak viac ako 180/min – nedostatočné plnenie komôr = kritická FS (pre dospelých)
 
5. KRVNÝ OBEH
Krvný obeh predstavuje sústavu ciev, ktoré zabezpečujú cirkuláciu krvi. Poznáme dva krvné obehy a to : veľký krvný obeh a malý krvný obeh.
 
5.1.  Malý krvný obeh
Inak nazývaný aj pľúcny krvný obeh. Odvádza odkysličenú krv do pľúc, kde sa krv okysličuje. Začína v pravej komore odkiaľ sa pri systole vypudí do pravej a do ľavej pľúcnej tepny . Pľúcna tepna sa vetví na vlásočnice omotávajúce pľúcne mechúriky, do ktorých sa uvoľní oxid uhličitý a z nich sa do krvi vo vlásočniciach dostane kyslík.  Cez pľúcnicové tepny ide do pľúc, kde sa krv okysličí. Krv sa z pľúc vráti do ľavej komory cez 4 vetvy pľúcnych žíl. Medzi pravou komorou a pľúcnou ( pulmonálnou )  tepnou sa nachádza pľúcnicová chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do pravej komory.
 
5.2.  Veľký krvný obeh
Inak nazývaný aj telový  krvný obeh. Rozvádza okysličenú krv do celého tela a privádza odkysličenú krv z tela späť do srdca.  Začína v ľavej komore odkiaľ sa okysličená krv pri systole vypudí aortou ( lat. aorta ) do celého tela.  Medzi ľavou komorou a aortou sa nachádza aortálna chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do ľavej komory. Aorta sa stáča naľavo dozadu  do tzv. oblúka aorty ( lat. arcus aortae ) z ktorého vystupuje ramenno-hlavová tepna ale aj vencovité tepny. Ramenno-hlavová tepna sa ďalej delí na pravú spoločnú krčnicu a na pravú podkľúčnu tepnu. Krčnica  sa ďalej delí na ľavú a pravú krčnicu a odvádza krv do hlavy. Podkľúčna tepna sa delí na pravú a ľavú podkľúčnu tepnu a zásobujú krvou horné končatiny. Potom  aorta zostupuje vedľa chrbtice. Ďalej sa mení na hrudníkovú aortu , z ktorej vychádzajú tepny, ktoré privádzajú okysličenú krv  k hrudníkovým orgánom ako napríklad -  pažerák a  osrdcovník. Ďalej pokračuje na brušnú aortu  z ktorej vystupujú tepny, ktoré zásobujú orgány v brušnej dutine ako napríklad : pečeň, žalúdok tenké a hrubé črevo. Potom sa rozdeľuje ( lek. Bifurkácia ) na dve bedrové tepny ( lat. arteriae illiacae ), ktoré privádzajú okysličenú krv do malej panvy. Na ne nadväzujú stehnové tepny, ktoré rozvádzajú krv v dolných končatinách.

Cez vlásočnice, tenké priesvitne cievy, krv prechádza z tepien do žíl. Vlásočnice tvoria medzi nimi prechod. Ich stena je tvorená len jednou vrstvou výstelkových buniek, priepustná pre vodu plyny a niektoré latky v plazme.
Odkysličená krv sa vracia do srdca pomocou žilok k žilám. Odkysličená krv z hlavy a z horných končatín sa vracia do hornej dutej žily, pomocou podkľúčnych žíl a hrdlovej žily. Odkysličená krv sa z tela vracia do dolnej dutej žily. A to pomocou predných píšťalových žíl, zákolenných žíl, stehnových žíl, veľkých skrytých žíl, spoločnej bedrovej žily, pečeňovej žily, vrátnice, kráľovskej žily.
 
6. VODIVÝ ( prevodový ) SYSTÉM SRDCA
Srdce sa pravidelne zmršťuje ( systola ) a ochabuje ( diastola ), vďaka čomu prečerpáva krv. Na to potrebuje elektrinu ako čerpadlo ale srdce si ju samo vyrába. Preto má srdce zvláštne bunky – kardiomyocyty, ktoré vytvárajú vodivé tkanivo. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne nervovému tkanivu. Tieto bunky majú  schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov pomocou svojho metabolizmu a tým spôsobujú kontrakciu. Tieto bunky vytvárajú prevodový systém srdca.

Prevodový systém srdca začína na začiatku  steny pravej predsiene sínusovým uzlom. Tento sínusový uzol vytvára elektrické vzruchy, ktoré sa šíria viacerými dráhami do ľavej predsiene a k predsieňovo-komorovému ( atrioventrikulárnemu ) uzlu. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovo – komorovému ( Atrioventrikulárny, AV ) uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami a umožňuje prenos vzruchu z predsiení na komory. Je to jediné miesto, kde sa spája svalovina predsiení a komôr. Z neho vychádza  Hissov mostík ( predsieňovo - komorový zväzok ), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Pomocou týchto ramienok sa šíria vzruchy do pravej a ľavej komory. Zároveň oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken. Purkyněho vlákna sú koncové vetvičky prevodového systému.

Za normálnych okolností vzniká vzruch ( akčný potenciál ) v srdci v sínusovom uzle. Odtiaľ sa šíri tzv. miestnymi prúdmi, interatriálnym zväzkom ( do ľavej predsiene ) a troma internodálnymi zväzkami ( k AV uzlu ). V AV uzle dochádza k spomaleniu šírenia akčného potenciálu. Je to preto, aby sa stihli komory naplniť krvou z predsiení. V komorách sa šíri akčný potenciál Hissovým zväzkom a nakoniec sieťou Purkyňových ( subendokardiálnych ) vláken.
Prevodný systém srdca však nepracuje úplne „nezávisle“ od celého organizmu. Prispôsobovanie činnosti srdca potrebám organizmu zabezpečuje autonómny nervový systém ( sympatikus a parasympatikus ). Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca, parasympatikus pôsobí opačne. Srdce je  vlastne inervovane tymito vegetatívnymi nervami.

Ak prevodový systém srdca funguje nesprávne, môže nastat kratka, trvalá  zástava srdca alebo takto vznikajú poruchy srdcového rytmu – dysrytmie. Tieto poruchy môžu byt zapríčinené poruchy tvorby vzruchu a to že vzruch sa netvorí v sínusovom uzle alebo sa netvorí vôbec. Ale pri poruchy vedenia vzruchu a to preto lebo vzruch sa prenáša inak ako normálnymi dráhami. Alebo porucha sa kombinuje a postihuje aj tvorbu ale aj prenos vzruchu.
Na odstránenie týchto porúch sa používa kardiostimulátor. Kardiostimulátor je elektronické zariadenie, ktoré sa slúži na úpravu činnosti srdca pomocou elektrických impulzov. Upevňuje sa na telo, pomocou katódy sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu. Inteligentné kardiostimulátory sa aktivujú len vtedy, keď sínusový uzol prestane fungovať, a vypnú sa automaticky, keď zasa "naskočí".
 
7. MINUTOVÝ SRDCOVÝ OBJEM
Minútový srdcový objem je množstvo krvi, ktoré srdce vytlačí do ciev  za jednu minútu. Srdce priemerného dospelého človeka v pokoji prečerpá za minútu približne 5  litrov krvi. Srdcová frekvencia ( tep ) je približne 72 tepov za minútu a systolický objem je  približne 70 mililitrov krvi.  Systolický objem je objem krvi vyvrhnutý počas jednej systoly. Potom priemerný minútový srdcový objem je 5040 mililitrov.
MV = SV x FS = 70 ml x 72 = 5040 ml/min
Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť až na 30 – 40 litrov krvi za minútu ( napr. pri behaní alebo pri cvičení ). Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením objemu krvi prečerpávaného jednou systolou.
Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr. po požití potravy, v teple a iné.
Faktory ovplyvňujúce MV :

- Vek – CI v 10. roku – 4l/min/m2

  80. roku – 2l/min/m2
- Cvičenie – MV až 30-35 l/min až 7x
- Emočné vplyvy – excitácia asi 2x
- Metabolizmus – MV proporcionálny M (horúčka, hypertreóza..)
- Gravidita - +40 - +80%
- Ortostáza – MV klesá asi o 20%

Srdcová frekvencie sa  môže meniť od  60 a 180 úderov za minútu.  Tepový objem sa môže meniť od 70 do 120 mililitrov.
Minútový srdcový objem sa vypočíta ako súčin počtu tepov srdca a systolického objemu.

8. KRVNÝ TLAK
Krvný tlak je hydrostatický tlak, vyvíjaný krvou na steny ciev. Tento tlak spôsobuje pružné napätie stien ciev, pretože nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite z tepien do žíl a preto pružné steny veľkých tepien sa napnú. Bez tlaku by krv nemohla v tele obiehať. Krvný tlak zabezpečuje to, že sa krv dostane do všetkých buniek nášho tela. Najvyšší tlak je v aorte a veľkých tepnách. Krvný tlak sa však meria v ramennej tepne a meriame ho pomocou tlakomera alebo tonometra. Štandardné hodnoty krvného tlaku u zdravého dospelého človeka v pokoji sú 100 - 120 mm Hg ( 14 -16 kPa ) počas kontrakcie (systoly) komôr a vypudení krvi do artérií – nazývaný aj systolický krvný tlak alebo „horný“  a 60 - 80 mm Hg ( 8 – 11 kPa ) počas uvoľnenia (diastoly) komôr, teda plnenia komôr, nazývaný aj diastolicky krvný tlak alebo „dolný“. Za optimálny tlak sa považuje 120/80 mm Hg.

Tlak krvi sa moze meniť vzhľadom na zmenu podmienok alebo organizmu. Napríklad: telesná práca, vek, zmena polohy tela, spánok, pohlavie, zmena počasia, stres a iné faktory. Muži majú vyšší krvný tlak ako ženy.
Nízky krvný tlak alebo hypotónia. Hypotónia nastáva vtedy, keď systolický tlak je menší než 100 mm Hg.

Vysoký krvný tlak alebo hypertenzia nastáva vtedy, ak krvný tlak dosahuje 140/90 mm Hg a viac. Tento krvný tlak sa vyskytuje najmä u starších ľudí pretože, v starobe sa zmenšuje pružnosť tepien, zvyšuje sa odpor a preto sa zvyšuje aj tlak.

9. TEP
Tep  ( pulz )  je kmit, ktorý vzniká pri každej systole , kde sa pri vypudený krvi rozšíri začiatok aorty. Tento kmit pokračuje ďalej je to tzv. tepová vlna, ktorá prechádza po stene aorty a šíri sa ďalej. Tep môžme hmatať na niektorých povrchových tepnách. Väčšinou sa hmatá na vretennej tepne na zápästí alebo na ľavej krčnici. Ak je  zdravý človek v pokoji tak jeho pulz je  okolo 72 tepov za minútu. Pri telesnej práci, v teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje. Ak je frekvencia nižšia ako 60/min hovoríme o bradykardii. Naopak, zrýchlená činnosť srdca pri frekvencii nad 100/min sa označuje ako tachykardia. Pre záťaž nie sú definované tzv. normálne hodnoty tepu.
 
10.  NIEKTORÉ CHOROBY SRDCA
 
Srdcové choroby môžu byť:
- Vrodené  - vznikajú v období tehotenstva pôsobením rôznych faktorov no najčastejšie je to  pôsobením toxických látok alebo infekčných ochorení. Časté sú defekty komorových a predsieňových  priehradiek ( nie je oddelená odkysličená a okysličená.
- Získané – vznikajú vplyvom komplikácii pri infekčných ochoreniach. Zápalové zmeny postihujú najmä svalstvo a obaly srdca.
 
10.1.  Infarkt myokardu - Srdcový infarkt
Infarkt myokardu je odumretie časti srdcovej svaloviny na základe zníženia alebo zastavenia krvného  zásobenia v koronárnom riečisku.
Infarkt myokardu nastáva vtedy keď sú splnené aspoň 2 podmienky:

- Dlhšie stenokardie
- Zmeny EKG
- Laboratórne znaky - zvýšený počet leukocytov, zvýšená aktivita niektorých enzýmov (CK, troponín, myoglobín, AST, LDH), zvýšená hladina glukózy, bielych krviniek, zvýšená sedimentácia červených krviniek.

Príznaky:
•  veľmi silná bolesť za hrudnou kosťou, ktorá trvá dlhšie ako 20 minút
•  bolesť môže vychádzať aj zo žalúdka spojená s tráviacimi ťažkosťami a vracaním
•  pocit strachu zo smrti
•  bolesť môže byť lokalizovaná aj medzi lopatkami alebo môže vyžarovať do ľavej (ale aj pravej) hornej končatiny

Príčiny vzniku:
- vysoký krvný tlak, obezita, trombóza, ateroskleróza, cukrovka, zvýšený psychický stres, znížená fyzická aktivita, nesprávne stravovacie návyky, zvýšená koncentrácia cholesterolu a iných tukov v krvi, fajčenie

Liečba: Urgentný prevoz do nemocnice.
 
10.2.   Angina pectoris
Angina pectoris je formou ischemickej choroby srdca pri ktorej pacient pociťuje bolesť na hrudníku Charakterizuje ju súbor príznakov spôsobených prechodným nedokrvením srdcového svalu. Rozlišujeme stabilnú a nestabilnú.
Príznaky:
•  záchvatovité bolesti na hrudníku
•  bolesti majú zvieravý alebo pálivý charakter
•  bolesť môže trvať niekoľko minút až hodín
•  bolesť je lokalizovaná za hrudnou kosťou, môže vyžarovať (do horných končatín, chrbta, sánky a aj brucha)
•  pri nestabilnej forme trvá bolesť dlhšie, býva častejšie a je prudšia ako pri stabilnej forme
Príčiny vzniku:
•  zníženie krvného prietoku cievami srdca ( koronárne cievy ) na základe zúženia cievy
Faktory zvyšujúce riziko vzniku:
•  vysoký krvný tlak, obezita, trombóza, ateroskleróza, cukrovka, zvýšený psychický stres, znížená fyzická aktivita, nesprávne stravovacie návyky, zvýšená koncentrácia cholesterolu a iných tukov v krvi, fajčenie. Tie isté pri infarkte myokardu.
Diagnostika:
•  typický priebeh ťažkosť - bolesť na hrudníku pri fyzickej námahe a ich ústup po jej ukončení
•  EKG, záťažové EKG
•  koronarografické vyšetrenie
Liečba:
Počas akútneho záchvatu treba v prvom rade odstrániť (alebo zmierniť) bolesť. Liekom voľby je nitroglycerín, ktorý sa podáva pod jazyk.
 
10.3.  Defekt komorového septa
Srdce má dve komory - ľavú a pravú. Komory sú oddelené prepážkou - septom. Ochorenie je zapríčinené defektom na septe.
 
Symptómy:
•  Ak je otvor malý, pacient nemusí mať žiadne príznaky alebo sa príznaky vyvinú až v dospelosti.
•  Ak je defekt veľký, môže viesť až k zlyhaniu srdca, spôsobuje nízku saturáciu krvi kyslíkom, cyanózu a zvýšený tlak v pľúcach, dýchavicu, edémy nôh, poruchu funkcie pečene, únavu a slabosť.
•  Pri vyšetrení môže byť počuteľný na srdci šelest alebo môžu objaviť príznaky zlyhania srdca.
Príčiny:
•  Vrodený defekt septa medzi pravou a ľavou komorou.
•  Zriedka to môže spôsobiť infekčná choroba srdca alebo poškodenie srdca (napr. infarkt)
Diagnostika:
•  Elektrokardiogram (EKG) môže ukázať dilatáciu srdca (komory).
•  RTG môže ukázať rozšírené srdce a symptómy zlyhania srdca.
•  Echokardiogram ( ultrazvuk srdca) je presný test na zistenie srdcového zlyhania.
•  Katetrizácia srdca
•  Doppler - prietok krvi srdcom.
 Liečba:
•  Operačná
•  Ak je defekt veľký a nelieči sa, môže viesť k zlyhaniu srdca.
•  V prvých rokoch života je možný spontánny uzáver
•  Ak sa defekt neuzavrie pred dovŕšením 12. roku života, uzatvára sa operačne.
•  V niektorých prípadoch je možná operácia bez otvorenia hrudníka

10.4.  Flutter predsiení
Ide o poruchu srdcového rytmu. Predsiene srdca sa kontrahujú vysokou frekvenciou 250-350/min. Na komory sa prevedie zvyčajne len každá druhá alebo každá tretia alebo štvrtá kontrakcia predsiení. Pri prevode 1:1 ide o život ohrozujúcu rýchlu odpoveď komôr.
 
Príznaky:
•  Zvýšená srdcová frekvencia.
•  Búšenie srdca.
•  Bolesti na hrudníku.
•  Bolesti hlavy.
•  Závraty
•  Bezvedomie
Príčiny vzniku:
•  Poškodenie prevodového systému srdca
•  Reumatická horúčka
•  Vrodené ochorenia srdca.
•  Ischemická choroba srdca
•  Defekt predsieňového septa.
Diagnostika:
· EKG – chýbanie vĺn P – namiesto nich pílovité vlny F.
· RTG hrudníka, ECHO – odhalí príčiny vzniku flutteru predsiení.
Liečba:
· Akútny (náhle vzniknutý) flutter predsiení – elektrická kardioverzia – synchronizovaný výboj, ktorým zvrátime rytmus srdca späť na sínusový.
· Antiarytmiká
 
11.  UMELÉ SRDCE
Umelé srdce je  bionická pumpa, ktorá  je implantovaný do tela. Tento prístroj nahradzuje funkciu biologického srdca. Je napojená na obehovú sústavu. Na rozdiel od krvnej pumpy, ktorá je mimo ľudského tela a zastupuje funkciu srdca aj pľúc. Používa sa pri čakaní na transplantáciu. Medzi prvé umelé srdcia patril Jarvik 7. Srdce Jarvik 7 vyžadovalo niekoľko drôtov, ktoré trčali z pacienta a boli pripojené k veľkej externej jednotke. Vyústenie drôtov viedlo k niekoľkým infekciám u prvého pacienta. V súčasnosti sa používa novší Jarvik 2000, čo je srdcová pumpa, ktorá podporuje činnosť len jednej srdcovej komory. . Rýchlosť pumpovania sa dá nastaviť manuálne, takže istá telesná námaha nie je rizikom. Aj keď ide o trvalý implantát, napájanie je vyriešené zvonku. Človeku teda do tela vedú drôty, musí stále pri sebe nosiť opasok s batériami a každých osem hodín ich vymieňať.

Ďalej sa používa aj VAD ( angl. ventricular assist devices ), ktorý sa používa pre trvalú alebo dočasnú cirkuláciu krvi. Pri použití VAD sa ľudské srdce neodstraňuje a má možnosť sa uzdraviť prirodzeným spôsobom. Pumpa VAD moze nahradiť :
•  pravú komoru ( RVAD )
•  ľavú komoru ( LVAD )
•  obe komory ( BIVAD )

VAD  sa preto moze skladať z jednej alebo dvoch mikropúmp a jednej riadiacej jednotky.

Ďalšia z možnosti je pristroj AbioCor, ktorý dokáže pracovať nezávisle na okolí, iba s dobíjaním batérií. AbioCor striedavo bude posielať krv do pľúc a potom do tela, namiesto do oboch naraz, ako to robí normálne srdce. Avšak  dokáže prečerpať viac než 10 litrov za minútu. Toto srdce je poskladane z platu a titanu a prepája tieto štyri miesta:  pravú predsieň, pľúcnu tepnu, aortu a  ľavú predsieň. AbioCor váži okolo jedného kilogramu. Cena AbioCor sa odhaduje na 160 tisíc dolárov. A pacient získa ďalších päť rokov života.
Streamliner je určený k dlhodobej a stálej liečbe pre pacientov trpiacich posledným štádiom srdcového zlyhania. Prístroj by bol uložený v brušnej dutine a pripojení ku skutočnému srdcu pomocou dvojice trubičiek alebo „cannulae“. Návrh budúceho Streamlineru zamýšľa odstrániť veľa problémov, ktoré súvisia s únavou a trombózou a mal by viesť k väčšej spoľahlivosti a menším komplikáciám. Implantovaný s pumpou a vnútorným kontrolným obvodom a baterkou. Mimo tela, by pacient nosil externú baterku a operátor, ktorý by bol spojený s implantátom sústavou obvodov cez odev.

ZÁVER
Táto práca bola zameraná na objasnenie pojmov o ľudskom srdci. Nie len vy, ale aj ja som sa z nej veľa naučila. Pretože som sa zamrela len na jeden orgán - a to srdce, ktoré som rozobrala do podrobností. Najviac ma ale zaujal výsledok môjho výskumu, pôvodne som si myslela že adolescenti budú mať lepšie výsledky. Najviac ma sklamali výsledky ženského pohlavia, ktoré boli horšie. Síce rozdiely boli malé ale predsa niektoré ženy mali oproti niektorým mužom dosť výrazne horšie výsledky. V tomto výskume sa mi potvrdili  obe moje hypotézy, avšak výsledky boli horšie ako som predpokladala.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/7198-ludske-srdce/