Ľudské srdce
Ľudské srdce
ÚVOD
Mnoho ľudí si pod slovom srdce predstavuje srdce ako symbol
lásky alebo symbol príjemných citov. Hovoríme o tzv. srdci na pravom mieste, aj keď srdce máme uložené na ľavej strane. Je to paradox.. No
tu sa hovorí o pravom mieste ako o naozajstnom, a nie o polohe srdca. Srdce je životne dôležitý orgán, možno preto je charakterizovane ako
nenahraditeľné. Teda symbolizuje náš život naše city. Preto sa zamyslime ako sa o srdce v dnešnej dobe staráme. A preto by sme mali
o našom najdôležitejšom orgáne vedieť čo najviac. Kvôli tomuto som si túto tému zvolila, avšak nielen kvôli tomu. V budúcnosti by som
sa chcela venovať problematike srdca a jeho transplantácie. Táto práca je obsahovo zameraná na základné informácie o ľudskom srdci. Mojou
snahou je vysvetliť základne pojmy a zistiť aké zdravé, či už nezdravé srdcia majú mladí ľudia - adolescenti. Zameriavala som na tep
mojich respondentov. Urobila som jeden experiment, ktorý sa používa aj pri testovaní kozmonautov. Všetky moje zistenia sú uvedené v kapitol :
projekt výskumu.
1. ĽUDSKÉ SRDCE – charakteristika
Ľudské srdce ( lat. Cor ) je
dutý svalový nepárový orgán, ktorý je tvorený priečne pruhovanou svalovinou, ktorá je ale neovládateľná vôľou, nazývanou srdcová
svalovina ( myokard ). Hlavnou úlohou srdca je pumpovanie ( cirkulovanie ) krvi cez kardiovaskulárny systém ( obehovú sústavu ) vďaka rytmickým
sťahom (kontrakciám). Pri kontrakciách sa hrot srdca dvíha a naráža na stenu hrudníka, preto údery srdcového hrotu možno hmatať pomocou
priloženia dlane na hrudník v oblasti jeho uloženia ( tzv. srdcová krajina ). Tieto svalové kontrakcie sa inak nazývajú údery srdca. Srdce
priemere prepumpuje okolo 5 litrov krvi za minútu, pričom sa stiahne približne 72 - krát. Vzhľadom na to, že človek má približne 4 - 6
litrov krvi, tak srdce za minútu prepumpuje približne všetku našu krv. Srdce vypudí jedným sťahom v pokoji asi 60 – 80 mililitrov krvi.
Vďaka srdcu a jeho večnému pumpovaniu vháňa krv s kyslíkom cez kardiovaskulárny systém do všetkých buniek v našom tele.
Stenu srdca tvoria 3 vrstvy:
1. Endokard – tenká blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových
buniek, ktoré vytvárajú subendotelové väzivo. Endokard vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne.
2. Myokard
– srdcový sval, tvorený priečne pruhovaným svalstvom ( tzv. srdcová svalovina ).
3. Epikard - lesklá
blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu ( osrdcovníka ). Je tvorený z mezotelu, z submezotelového
riedkeho väziva.
Srdce je uložené v osrdcovníku ( perikarde ), blanitom vaku. Medzi perikardom a epikardom sa nachádza malé
množstvo tekutiny. Ľudské srdce má kónický alebo pyramídový tvar. Srdce je približne veľké ako naša päsť. Jeho hmotnosť je priemerne
u žien 250 gramov a u mužov 300 gramov. Dĺžka srdca je priemerne 12 - 14 centimetrov ( od bázy po hrot ).
Srdce je :
• 12,5 cm dlhé
- 7,5 cm široké
- 6 cm vysoké
Základne vlastnosti srdca :
1.
dráždivosť
2. zmrštivosť
3. automatická a rytmická činnosť
4. vodivosť
5. neunaviteľnosť
Srdce, pri činnosti strieda kontrakciu ( systolu ) a relaxáciu ( diastolu ) a pauzu v nepravidelnom rytme.
2. ULOŽENIE SRDCA
Srdce je uložené v dutine hrudníka - na bránici ( lat. diaphragma ), za
hrudnou kosťou ( lat. sternum ) a opreté o pľúca ( lat. pulmones ) , ktorý sa nazýva medzipľúcie ( lat.
mediastinum ). V dôsledku toho sú ľavé pľúca zmenšené. Obaľuje ho osrdcovník ( perikard ), ktorý je tvorený tenkou dvojitou
blanou. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny ( liquor pericardii ), ktorá chráni
srdce pred trením a nárazmi. Horná časť srdca , uložená dozadu doprava od stredovej roviny, má štvorhranný tvar a volá sa báza (
základňa ). Dolná časť, uložená doľava a dopredu od strednej roviny, ma končistý tvar a nazýva sa hrot. Z toho vyplýva, že os srdca
ide dole, doľava, dopredu.
Srdce sa nachádza od parasternálnej čiary vpravo a po medioklavikulárnu čiaru vľavo. Približne 2/3
srdca sú uložené v ľavej časti od strednej čiary a 1/3 v pravej časti hrudníka. Na hrudnú stenu sa srdce premieta v oblasti, ktorú môžeme
ohraničiť štyrmi bodmi :
1. v druhom medzirebrí vľavo asi 2 cm od mostíka ( sternum )
2. v piatom medzirebrí vľavo, v tzv.
medioklavikulárnej čiare ( prechádza zvislo stredom kľúčnej kosti )
3. v piatom medzirebrí v sternálnej čiare
4. v druhom
medzirebrí vpravo asi 1 cm od okraja mostíka ( sternum )
3. ANATÓMIA ĽUDKÉHO
SRDCA
Ľudské srdce ( srdce cicavca ) je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne
odlišné časti.
3.1. Srdcové dutiny
Srdce má štyri dutiny. Pomocou predsieňovej
a komorovej priehradky sa srdce delí na pravé a ľavé. Každé obsahuje predsieň ( lat. atrium ) a komoru (lat. ventriculus
).
3.1.1. Pravá predsieň ( lat. atrium dextrum )
Pravá predsieň je
tenkostenná dutina srdca, dostavajúca odkysličenú krv z celého tela prostredníctvom dolnej a hornej dutej žily a koronárneho sínusu.
3.1.2. Pravá komora ( lat. ventriculus dexter )
Pravá komora je
hrubostenná dutina srdca, čerpajúca odkysličenú krv zo srdca do pľúc.
3.1.3. Ľavá predsieň
( lat. atrium sinistrum )
Ľavá predsieň je tenkostenná dutina srdca, dutina srdca, ktorá dostáva okysličenú krv
prostredníctvom štyroch pľúcnych žíl z pľúc.
3.1.4. Ľavá komora ( lat. ventriculus
sinister )
Ľavá komora je hrubostenná dutina srdca a zároveň je najmohutnejšou dutinou srdca, pretože vytláča okysličenú krv
do celého tela. Jej správna činnosť zabezpečuje dostatočné prúdenie krvi vo veľkom obehu. Práve funkcia ľavej komory sa považuje za jeden
z hlavných parametrov hodnotenia funkčnosti celého srdca. Organizovaná kontrakcia ľavej komory je nevyhnutná na vyvrhnutie optimálneho objemu
krvi.
3.2. Srdcové priehradky
Ľavá a pravá strana srdca ( tzv. ľavé a pravé srdce ) sú
oddelené srdcovými priehradkami. A to :
• Predsieňová priehradka (lat. septum interatriale)
•
Komorová priehradka (lat. septum interventriclare)
3.3. Srdcové chlopne
V srdci sú štyri chlopne, avšak dve sú cípovité a dve semilunárne.
3.3.1. Cípovité
chlopne
Cípovité chlopne sa nachádzajú medzi komorou a príslušnou predsieňou. Tieto chlopne umožňujú krvi prúdiť len
jedným smerom a to z predsiene do komory, fungujú ako jednosmerné ventily. V srdci mame dve cípovité chlopne - trojcípa chlopňa
a dvojcípa chlopňa. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím
sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne
tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Aby sa chlopne po uzavretí nevytlačili do predsiení ( smerom hore ), sú upevnené pomocou
bradavkových svalov, ktoré ich ťahajú smerom do komory ( dolu ). Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v
predsieňach a komorách. Bradavkové svaly ( lat. musculi papilares ) neotvárajú ani nezatvárajú chlopne, iba udržiavajú cípy
chlopní v správnej polohe, keď sú uzavreté.
3.3.1.1. Dvojcípa chlopňa ( lat. valvula
bicuspidalis )
Dvojcípa chlopňa sa nachádza medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou.
Inak nazýva aj mitrálna chlopňa (
lat. valvula mitralis )
3.3.1.2. Trojcípa chlopňa ( lat. valvula tricuspidalis
)
Trojcípa chlopňa sa nachádza medzi pravou predsienou a pravou komorou.
Inak nazývaná aj trikuspidálna chlopňa.
3.3.2. Polmesiačikovité chlopne ( lat. semilunárne )
Polmesiačikovité chlopne sa nachádzajú medzi komorami a cievami. V srdci sú dve – aortálna a pľúcnicová chlopňa.
3.3.2.1. Aortálna chlopňa (lat. valvula aortalis)
Aortálna chlopňa sa nachádza medzi ľavou
komorou a aortou.
3.3.2.2. Pľúcnicová chlopňa ( lat. valva pulmonalis )
Pľúcnicová chlopňa sa nachádza medzi pravou komorou a pľúcnou ( pulmonálnou ) tepnou. Inak sa nazýva aj pulmonálna chlopňa.
3.4. Vencovité ( koronárne ) tepny
Srdce potrebuje pre trvalú činnosť stály prijem kyslíka
a živín, preto ma srdce svoj vlastný krvný obeh, ktorý je zabezpečený pomocou vencovitých tepien ( lat. arteriae coronariae ).
Odvádzanie splodín metabolizmu zabezpečujú srdcové cievy . Vencovité tepny vystupujú z tzv. oblúka aorty a vytvárajú sieť
vlásočníc, ktoré pretkávajú srdcový sval ( myokard ). Odkysličená krv sa potom vracia pomocou srdcový žíl ( lat. venae cordis ),
ktoré ústia do koronárneho splavu ( lat. sinus coronarius ). Koronárny splav je žila, ktorá ústi do pravej predsiene.
Vencovitá tepna sa môže aj upchať pri artérioskleróze ( zhrubnutie cievy pri krvnej zrazenine ), uzavrie sa koronárna tepna a tým vzniká
infarkt myokardu. Preruší sa srdcová činnosť v danej časti, lebo nie je zásobované kyslíkom a živinami, následné tkanivo odumiera. Od
rozsahu a polohy zrazeniny, od stavu organizmu ale aj od veku pacienta závisí prežitie. Miesto sa neskôr hojí jazvou.
3.5. Srdcový skelet
Srdcový skelet je väzivová kostra, ktorá tvorí oporu srdca. Tvoria ho pevné
kolagénové a elastické väzivo, ktoré oddeľuje svalovinu predsiení a komôr. Srdcový skelet vytvára väzivové prstence okolo chlopní.
Srdcový skelet u človeka tvoria:
• Väzivové prstence okolo chlopní : prstenec okolo trikuspidálnej chlopne ( lat. anulus
fibrosus dexter ), prstenec okolo mitrálnej chlopne ( lat. anulus fibrosus sinister ), prstenec okolo aortálnej chlopne ( lat.
anulus aorticus ), prstenec okolo pulmonálnej chlopne ( lat. anulus trunci pulmonalis ),
• kónusová šľacha ( lat.
tendo infundibuli ) —» spája prstence aortálnej pulmonálnej chlopne
• trigonum fibrosum sinistrum ( priestor vyplnený
väzivom, medzi mitrálnou a aortálnou chlopňou )
• trigonum fibrosum dextrum sa nachádza medzi aortálnou, trikuspidálnou, mitrálnou
chlopňou obsahuje zhrubnutý väzivový prúžok, ktorý sa nazýva Todarova šľacha.
• väzivová časť komorovej priehradky (pars
membranacea septi interventricularis)
4. SRDCOVÝ CYKLUS
Činnosť srdca je automatická
a rytmická , pretože nepretržite funguje. Končí trvalou zástavou - smrťou.
Srdcový cyklus sa určuje od konca jednej systoly do
konca nasledujúcej systoly.
- Elektrický cyklus – depolarizácia / repolarizácia
- Mechanický cyklus –
kontrakcia = systola / relaxácia = diastola myokardu
Fázy srdcového cyklu:
- Diastola predsiení
—–» predsiene sa plnia krvou z pľúcnych žíl a dutých žíl.
- Systoly predsiení —–» krv je vyvrhnutá cez
trojcípu a mitrálnu chlopňu —–» plnenie komôr.
- Systola komôr —–» vypudenie krvi cez pľúcnu a aortálnu
chlopňu do veľkých tepien.
- Diastola komôr —–» komory ochabujú a pľúcna a aortálna chlopňa sa zatvárajú.
Cyklus sa znovu opakuje.
Cyklus a frekvencia srdca : ak FS = 72/min – 1 cyklus trvá 0.83s
Dĺžka systoly/diastoly:
FS – 65/min -» S – 0,3s D – 0,6s = 1:2
FS – 200/min -» S – 0,16s D – 0,14s = 1:1
Trvanie systoly je stabilnejšie.
Tachykardia je sprevádzaná hlavne skracovaním diastoly – ak viac ako 180/min – nedostatočné plnenie komôr = kritická FS (pre dospelých)
5. KRVNÝ OBEH
Krvný obeh predstavuje sústavu ciev, ktoré zabezpečujú cirkuláciu krvi.
Poznáme dva krvné obehy a to : veľký krvný obeh a malý krvný obeh.
5.1. Malý
krvný obeh
Inak nazývaný aj pľúcny krvný obeh. Odvádza odkysličenú krv do pľúc, kde sa krv okysličuje. Začína v pravej
komore odkiaľ sa pri systole vypudí do pravej a do ľavej pľúcnej tepny . Pľúcna tepna sa vetví na vlásočnice omotávajúce pľúcne
mechúriky, do ktorých sa uvoľní oxid uhličitý a z nich sa do krvi vo vlásočniciach dostane kyslík. Cez pľúcnicové tepny ide do pľúc,
kde sa krv okysličí. Krv sa z pľúc vráti do ľavej komory cez 4 vetvy pľúcnych žíl. Medzi pravou komorou a pľúcnou ( pulmonálnou )
tepnou sa nachádza pľúcnicová chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do pravej komory.
5.2.
Veľký krvný obeh
Inak nazývaný aj telový krvný obeh. Rozvádza okysličenú krv do celého tela
a privádza odkysličenú krv z tela späť do srdca. Začína v ľavej komore odkiaľ sa okysličená krv pri systole vypudí aortou ( lat.
aorta ) do celého tela. Medzi ľavou komorou a aortou sa nachádza aortálna chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému prúdeniu krvi do
ľavej komory. Aorta sa stáča naľavo dozadu do tzv. oblúka aorty ( lat. arcus aortae ) z ktorého vystupuje ramenno-hlavová tepna ale
aj vencovité tepny. Ramenno-hlavová tepna sa ďalej delí na pravú spoločnú krčnicu a na pravú podkľúčnu tepnu. Krčnica sa ďalej delí
na ľavú a pravú krčnicu a odvádza krv do hlavy. Podkľúčna tepna sa delí na pravú a ľavú podkľúčnu tepnu a zásobujú krvou horné
končatiny. Potom aorta zostupuje vedľa chrbtice. Ďalej sa mení na hrudníkovú aortu , z ktorej vychádzajú tepny, ktoré privádzajú
okysličenú krv k hrudníkovým orgánom ako napríklad - pažerák a osrdcovník. Ďalej pokračuje na brušnú aortu z ktorej vystupujú
tepny, ktoré zásobujú orgány v brušnej dutine ako napríklad : pečeň, žalúdok tenké a hrubé črevo. Potom sa rozdeľuje ( lek.
Bifurkácia ) na dve bedrové tepny ( lat. arteriae illiacae ), ktoré privádzajú okysličenú krv do malej panvy. Na ne nadväzujú
stehnové tepny, ktoré rozvádzajú krv v dolných končatinách.
Cez vlásočnice, tenké priesvitne cievy, krv prechádza z tepien do
žíl. Vlásočnice tvoria medzi nimi prechod. Ich stena je tvorená len jednou vrstvou výstelkových buniek, priepustná pre vodu plyny a niektoré
latky v plazme.
Odkysličená krv sa vracia do srdca pomocou žilok k žilám. Odkysličená krv z hlavy a z horných končatín sa vracia
do hornej dutej žily, pomocou podkľúčnych žíl a hrdlovej žily. Odkysličená krv sa z tela vracia do dolnej dutej žily. A to pomocou
predných píšťalových žíl, zákolenných žíl, stehnových žíl, veľkých skrytých žíl, spoločnej bedrovej žily, pečeňovej žily,
vrátnice, kráľovskej žily.
6. VODIVÝ ( prevodový ) SYSTÉM SRDCA
Srdce sa pravidelne
zmršťuje ( systola ) a ochabuje ( diastola ), vďaka čomu prečerpáva krv. Na to potrebuje elektrinu ako čerpadlo ale srdce si ju samo vyrába.
Preto má srdce zvláštne bunky – kardiomyocyty, ktoré vytvárajú vodivé tkanivo. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu a funkčne
nervovému tkanivu. Tieto bunky majú schopnosť vyvolávať tvorbu elektrických vzruchov pomocou svojho metabolizmu a tým spôsobujú
kontrakciu. Tieto bunky vytvárajú prevodový systém srdca.
Prevodový systém srdca začína na začiatku steny pravej predsiene
sínusovým uzlom. Tento sínusový uzol vytvára elektrické vzruchy, ktoré sa šíria viacerými dráhami do ľavej predsiene a k
predsieňovo-komorovému ( atrioventrikulárnemu ) uzlu. Odtiaľ prechádza svalovinu predsiene k predsieňovo – komorovému (
Atrioventrikulárny, AV ) uzlu, ktorý leží v prepážke medzi predsieňami a umožňuje prenos vzruchu z predsiení na
komory. Je to jediné miesto, kde sa spája svalovina predsiení a komôr. Z neho vychádza Hissov mostík ( predsieňovo - komorový
zväzok ), ktorý sa v medzikomorovej priehradke delí na pravé a ľavé ramienko. Pomocou týchto ramienok sa šíria vzruchy do pravej
a ľavej komory. Zároveň oba ramienka smerujú k hrotu srdca a rozvetvujú sa do siete Purkyněho vláken.
Purkyněho vlákna sú koncové vetvičky prevodového systému.
Za normálnych okolností vzniká vzruch ( akčný
potenciál ) v srdci v sínusovom uzle. Odtiaľ sa šíri tzv. miestnymi prúdmi, interatriálnym zväzkom ( do ľavej predsiene ) a troma
internodálnymi zväzkami ( k AV uzlu ). V AV uzle dochádza k spomaleniu šírenia akčného potenciálu. Je to preto, aby sa stihli komory naplniť
krvou z predsiení. V komorách sa šíri akčný potenciál Hissovým zväzkom a nakoniec sieťou Purkyňových ( subendokardiálnych ) vláken.
Prevodný systém srdca však nepracuje úplne „nezávisle“ od celého organizmu. Prispôsobovanie činnosti srdca potrebám organizmu
zabezpečuje autonómny nervový systém ( sympatikus a parasympatikus ). Sympatikus zvyšuje výkonnosť srdca,
parasympatikus pôsobí opačne. Srdce je vlastne inervovane tymito vegetatívnymi nervami.
Ak prevodový systém srdca
funguje nesprávne, môže nastat kratka, trvalá zástava srdca alebo takto vznikajú poruchy srdcového rytmu – dysrytmie. Tieto poruchy môžu
byt zapríčinené poruchy tvorby vzruchu a to že vzruch sa netvorí v sínusovom uzle alebo sa netvorí vôbec. Ale pri poruchy vedenia vzruchu a
to preto lebo vzruch sa prenáša inak ako normálnymi dráhami. Alebo porucha sa kombinuje a postihuje aj tvorbu ale aj prenos vzruchu.
Na
odstránenie týchto porúch sa používa kardiostimulátor. Kardiostimulátor je elektronické zariadenie, ktoré sa slúži na úpravu činnosti
srdca pomocou elektrických impulzov. Upevňuje sa na telo, pomocou katódy sa pripevní na srdce k sínusovému uzlu. Funguje tak, že v prípade
krátkodobého "výpadku" sínusového uzla, vyšle elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu. Inteligentné
kardiostimulátory sa aktivujú len vtedy, keď sínusový uzol prestane fungovať, a vypnú sa automaticky, keď zasa "naskočí".
7. MINUTOVÝ SRDCOVÝ OBJEM
Minútový srdcový objem je množstvo krvi,
ktoré srdce vytlačí do ciev za jednu minútu. Srdce priemerného dospelého človeka v pokoji prečerpá za minútu približne 5 litrov krvi.
Srdcová frekvencia ( tep ) je približne 72 tepov za minútu a systolický objem je približne 70 mililitrov krvi. Systolický objem je
objem krvi vyvrhnutý počas jednej systoly. Potom priemerný minútový srdcový objem je 5040 mililitrov.
MV = SV x
FS = 70 ml x 72 = 5040 ml/min
Toto množstvo krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť až na 30 – 40 litrov krvi za minútu
( napr. pri behaní alebo pri cvičení ). Zvýšenie môže nastať jednak zrýchlením srdcovej činnosti, jednak zosilnením sťahov a zvýšením
objemu krvi prečerpávaného jednou systolou.
Minútový objem sa o niečo zvyšuje aj napr. po požití potravy, v teple a iné.
Faktory
ovplyvňujúce MV :
- Vek – CI v 10. roku – 4l/min/m2
80. roku – 2l/min/m2
- Cvičenie – MV až
30-35 l/min až 7x
- Emočné vplyvy – excitácia asi 2x
- Metabolizmus – MV proporcionálny M (horúčka,
hypertreóza..)
- Gravidita - +40 - +80%
- Ortostáza – MV klesá asi o 20%
Srdcová frekvencie sa môže meniť
od 60 a 180 úderov za minútu. Tepový objem sa môže meniť od 70 do 120 mililitrov.
Minútový srdcový objem sa vypočíta ako súčin
počtu tepov srdca a systolického objemu.
8. KRVNÝ TLAK
Krvný tlak je hydrostatický tlak,
vyvíjaný krvou na steny ciev. Tento tlak spôsobuje pružné napätie stien ciev, pretože nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite z
tepien do žíl a preto pružné steny veľkých tepien sa napnú. Bez tlaku by krv nemohla v tele obiehať. Krvný tlak zabezpečuje to, že sa krv
dostane do všetkých buniek nášho tela. Najvyšší tlak je v aorte a veľkých tepnách. Krvný tlak sa však meria v ramennej tepne a meriame
ho pomocou tlakomera alebo tonometra. Štandardné hodnoty krvného tlaku u zdravého dospelého človeka v pokoji sú 100 - 120 mm Hg ( 14 -16 kPa )
počas kontrakcie (systoly) komôr a vypudení krvi do artérií – nazývaný aj systolický krvný tlak alebo „horný“ a 60 - 80 mm Hg ( 8
– 11 kPa ) počas uvoľnenia (diastoly) komôr, teda plnenia komôr, nazývaný aj diastolicky krvný tlak alebo „dolný“. Za optimálny tlak sa
považuje 120/80 mm Hg.
Tlak krvi sa moze meniť vzhľadom na zmenu podmienok alebo organizmu. Napríklad: telesná práca, vek, zmena
polohy tela, spánok, pohlavie, zmena počasia, stres a iné faktory. Muži majú vyšší krvný tlak ako ženy.
Nízky krvný tlak alebo
hypotónia. Hypotónia nastáva vtedy, keď systolický tlak je menší než 100 mm Hg.
Vysoký krvný tlak alebo hypertenzia nastáva
vtedy, ak krvný tlak dosahuje 140/90 mm Hg a viac. Tento krvný tlak sa vyskytuje najmä u starších ľudí pretože, v starobe sa zmenšuje
pružnosť tepien, zvyšuje sa odpor a preto sa zvyšuje aj tlak.
9. TEP
Tep ( pulz ) je
kmit, ktorý vzniká pri každej systole , kde sa pri vypudený krvi rozšíri začiatok aorty. Tento kmit pokračuje ďalej je to tzv. tepová vlna,
ktorá prechádza po stene aorty a šíri sa ďalej. Tep môžme hmatať na niektorých povrchových tepnách. Väčšinou sa hmatá na vretennej
tepne na zápästí alebo na ľavej krčnici. Ak je zdravý človek v pokoji tak jeho pulz je okolo 72 tepov za minútu. Pri telesnej práci, v
teple, pri horúčke, pri rozčúlení sa činnosť srdca, a teda aj tep zrýchľuje. Ak je frekvencia nižšia ako 60/min hovoríme o bradykardii.
Naopak, zrýchlená činnosť srdca pri frekvencii nad 100/min sa označuje ako tachykardia. Pre záťaž nie sú definované tzv. normálne hodnoty
tepu.
10. NIEKTORÉ CHOROBY SRDCA
Srdcové choroby môžu byť:
- Vrodené - vznikajú v období tehotenstva pôsobením rôznych faktorov no najčastejšie je to pôsobením toxických látok
alebo infekčných ochorení. Časté sú defekty komorových a predsieňových priehradiek ( nie je oddelená odkysličená
a okysličená.
- Získané – vznikajú vplyvom komplikácii pri infekčných ochoreniach. Zápalové zmeny postihujú najmä
svalstvo a obaly srdca.
10.1. Infarkt myokardu - Srdcový
infarkt
Infarkt myokardu je odumretie časti srdcovej svaloviny na základe zníženia alebo zastavenia krvného zásobenia
v koronárnom riečisku.
Infarkt myokardu nastáva vtedy keď sú splnené aspoň 2 podmienky:
- Dlhšie stenokardie
- Zmeny EKG
- Laboratórne znaky - zvýšený počet leukocytov, zvýšená aktivita niektorých enzýmov (CK, troponín, myoglobín,
AST, LDH), zvýšená hladina glukózy, bielych krviniek, zvýšená sedimentácia červených krviniek.
Príznaky:
• veľmi silná bolesť za hrudnou kosťou, ktorá trvá dlhšie ako 20 minút
• bolesť môže
vychádzať aj zo žalúdka spojená s tráviacimi ťažkosťami a vracaním
• pocit strachu zo smrti
• bolesť môže byť
lokalizovaná aj medzi lopatkami alebo môže vyžarovať do ľavej (ale aj pravej) hornej končatiny
Príčiny
vzniku:
- vysoký krvný tlak, obezita, trombóza, ateroskleróza, cukrovka, zvýšený psychický stres, znížená fyzická
aktivita, nesprávne stravovacie návyky, zvýšená koncentrácia cholesterolu a iných tukov v krvi, fajčenie
Liečba:
Urgentný prevoz do nemocnice.
10.2. Angina pectoris
Angina pectoris je formou ischemickej
choroby srdca pri ktorej pacient pociťuje bolesť na hrudníku Charakterizuje ju súbor príznakov spôsobených prechodným nedokrvením srdcového
svalu. Rozlišujeme stabilnú a nestabilnú.
Príznaky:
• záchvatovité bolesti na hrudníku
• bolesti majú
zvieravý alebo pálivý charakter
• bolesť môže trvať niekoľko minút až hodín
• bolesť je lokalizovaná za hrudnou
kosťou, môže vyžarovať (do horných končatín, chrbta, sánky a aj brucha)
• pri nestabilnej forme trvá bolesť dlhšie, býva
častejšie a je prudšia ako pri stabilnej forme
Príčiny vzniku:
• zníženie krvného prietoku cievami srdca ( koronárne cievy )
na základe zúženia cievy
Faktory zvyšujúce riziko vzniku:
• vysoký krvný tlak, obezita, trombóza, ateroskleróza, cukrovka,
zvýšený psychický stres, znížená fyzická aktivita, nesprávne stravovacie návyky, zvýšená koncentrácia cholesterolu a iných tukov
v krvi, fajčenie. Tie isté pri infarkte myokardu.
Diagnostika:
• typický priebeh ťažkosť - bolesť na hrudníku pri fyzickej
námahe a ich ústup po jej ukončení
• EKG, záťažové EKG
• koronarografické vyšetrenie
Liečba:
Počas
akútneho záchvatu treba v prvom rade odstrániť (alebo zmierniť) bolesť. Liekom voľby je nitroglycerín, ktorý sa podáva pod jazyk.
10.3. Defekt komorového septa
Srdce má dve komory - ľavú a pravú. Komory sú
oddelené prepážkou - septom. Ochorenie je zapríčinené defektom na septe.
Symptómy:
• Ak je otvor malý, pacient
nemusí mať žiadne príznaky alebo sa príznaky vyvinú až v dospelosti.
• Ak je defekt veľký, môže viesť až k zlyhaniu srdca,
spôsobuje nízku saturáciu krvi kyslíkom, cyanózu a zvýšený tlak v pľúcach, dýchavicu, edémy nôh, poruchu funkcie pečene, únavu a
slabosť.
• Pri vyšetrení môže byť počuteľný na srdci šelest alebo môžu objaviť príznaky zlyhania srdca.
Príčiny:
• Vrodený defekt septa medzi pravou a ľavou komorou.
• Zriedka to môže spôsobiť infekčná choroba srdca alebo poškodenie
srdca (napr. infarkt)
Diagnostika:
• Elektrokardiogram (EKG) môže ukázať dilatáciu srdca (komory).
• RTG môže
ukázať rozšírené srdce a symptómy zlyhania srdca.
• Echokardiogram ( ultrazvuk srdca) je presný test na zistenie srdcového zlyhania.
• Katetrizácia srdca
• Doppler - prietok krvi srdcom.
Liečba:
• Operačná
• Ak je defekt
veľký a nelieči sa, môže viesť k zlyhaniu srdca.
• V prvých rokoch života je možný spontánny uzáver
• Ak sa defekt
neuzavrie pred dovŕšením 12. roku života, uzatvára sa operačne.
• V niektorých prípadoch je možná operácia bez otvorenia
hrudníka
10.4. Flutter predsiení
Ide o poruchu srdcového rytmu. Predsiene srdca sa
kontrahujú vysokou frekvenciou 250-350/min. Na komory sa prevedie zvyčajne len každá druhá alebo každá tretia alebo štvrtá kontrakcia
predsiení. Pri prevode 1:1 ide o život ohrozujúcu rýchlu odpoveď komôr.
Príznaky:
• Zvýšená srdcová frekvencia.
• Búšenie srdca.
• Bolesti na hrudníku.
• Bolesti hlavy.
• Závraty
• Bezvedomie
Príčiny vzniku:
• Poškodenie prevodového systému srdca
• Reumatická horúčka
• Vrodené ochorenia srdca.
• Ischemická choroba srdca
• Defekt predsieňového septa.
Diagnostika:
· EKG – chýbanie vĺn P – namiesto nich
pílovité vlny F.
· RTG hrudníka, ECHO – odhalí príčiny vzniku flutteru predsiení.
Liečba:
· Akútny (náhle
vzniknutý) flutter predsiení – elektrická kardioverzia – synchronizovaný výboj, ktorým zvrátime rytmus srdca späť na sínusový.
· Antiarytmiká
11. UMELÉ SRDCE
Umelé srdce je bionická pumpa, ktorá
je implantovaný do tela. Tento prístroj nahradzuje funkciu biologického srdca. Je napojená na obehovú sústavu. Na rozdiel od krvnej pumpy,
ktorá je mimo ľudského tela a zastupuje funkciu srdca aj pľúc. Používa sa pri čakaní na transplantáciu. Medzi prvé umelé srdcia patril
Jarvik 7. Srdce Jarvik 7 vyžadovalo niekoľko drôtov, ktoré trčali z pacienta a boli pripojené k veľkej externej jednotke. Vyústenie
drôtov viedlo k niekoľkým infekciám u prvého pacienta. V súčasnosti sa používa novší Jarvik 2000, čo je srdcová pumpa, ktorá
podporuje činnosť len jednej srdcovej komory. . Rýchlosť pumpovania sa dá nastaviť manuálne, takže istá telesná námaha nie je rizikom. Aj
keď ide o trvalý implantát, napájanie je vyriešené zvonku. Človeku teda do tela vedú drôty, musí stále pri sebe nosiť opasok s batériami
a každých osem hodín ich vymieňať.
Ďalej sa používa aj VAD ( angl. ventricular assist devices ), ktorý sa používa pre
trvalú alebo dočasnú cirkuláciu krvi. Pri použití VAD sa ľudské srdce neodstraňuje a má možnosť sa uzdraviť prirodzeným spôsobom. Pumpa
VAD moze nahradiť :
• pravú komoru ( RVAD )
• ľavú komoru ( LVAD )
• obe komory ( BIVAD )
VAD sa preto
moze skladať z jednej alebo dvoch mikropúmp a jednej riadiacej jednotky.
Ďalšia z možnosti je pristroj AbioCor, ktorý dokáže
pracovať nezávisle na okolí, iba s dobíjaním batérií. AbioCor striedavo bude posielať krv do pľúc a potom do tela, namiesto do oboch naraz,
ako to robí normálne srdce. Avšak dokáže prečerpať viac než 10 litrov za minútu. Toto srdce je poskladane z platu a titanu a prepája
tieto štyri miesta: pravú predsieň, pľúcnu tepnu, aortu a ľavú predsieň. AbioCor váži okolo jedného kilogramu. Cena AbioCor sa odhaduje
na 160 tisíc dolárov. A pacient získa ďalších päť rokov života.
Streamliner je určený k dlhodobej a stálej liečbe pre pacientov
trpiacich posledným štádiom srdcového zlyhania. Prístroj by bol uložený v brušnej dutine a pripojení ku skutočnému srdcu pomocou dvojice
trubičiek alebo „cannulae“. Návrh budúceho Streamlineru zamýšľa odstrániť veľa problémov, ktoré súvisia s únavou a trombózou a mal
by viesť k väčšej spoľahlivosti a menším komplikáciám. Implantovaný s pumpou a vnútorným kontrolným obvodom a baterkou. Mimo tela, by
pacient nosil externú baterku a operátor, ktorý by bol spojený s implantátom sústavou obvodov cez odev.
ZÁVER
Táto práca bola zameraná na objasnenie pojmov o ľudskom srdci. Nie len vy, ale aj ja som sa z nej veľa naučila. Pretože som sa zamrela len
na jeden orgán - a to srdce, ktoré som rozobrala do podrobností. Najviac ma ale zaujal výsledok môjho výskumu, pôvodne som si myslela že
adolescenti budú mať lepšie výsledky. Najviac ma sklamali výsledky ženského pohlavia, ktoré boli horšie. Síce rozdiely boli malé ale predsa
niektoré ženy mali oproti niektorým mužom dosť výrazne horšie výsledky. V tomto výskume sa mi potvrdili obe moje hypotézy, avšak
výsledky boli horšie ako som predpokladala.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta