Med – elixír zdravia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 834 slov
Počet zobrazení: 4 498
Tlačení: 352
Uložení: 383
Med – elixír zdravia
 
Úvod
 
Motto:
„...Nijaké včely = nijaké opelenie, nijaké rastliny, nijaké zvieratá, nijakí ľudia...“  Albert Einstein
 
Zamýšľali ste sa už nad tým, ktorý domáci, či skôr domestikovaný živočích je najužitočnejší? Väčšinou vám zrejme myšlienky lietali okolo tých, ktoré nám dávajú mlieko. Rovnako užitočné ako kravy či kozy a ovce sú však aj včely a med, ktorý od nich získavame. Poznáme ho určite všetci. Mamka alebo babka nám ho dávajú do čaju, keď nás bolí hrdlo. Natierame si ho na chlebík s maslom, keď dostaneme chuť na sladké raňajky. V chladnom zimnom počasí je zase často používaný ako balzam na vysušené a popraskané pery. Všetci tiež vieme, že táto vzácna prírodná maškrta sa do našich domácností dostáva práve vďaka usilovnej práci včiel.

Aj naši predkovia sa posilňovali medovinou a využívali med ako domácu medicínu... Takisto už vtedy vedeli, že med má pozitívne účinky na zažívací trakt človeka. Okrem toho je oveľa zdravší – ako cukor – a jeho využitie je naozaj široké. Preto sme si ako tému našej práce vybrali med. Predovšetkým chceme bližšie priblížiť našim rovesníkom, žijúcim vo svete plnom syntetických prípravkov tento zdravý prírodný produkt a jeho účinky na ľudský organizmus.

3 Teoretické východiská
3.1  História
Americkí paleobiológovia prišli k záveru, že približne pred 75 miliónmi rokov, v najmladšom druhohornom období, sa pôvodne jediný kontinent Pangea ustálil na tvaroch dnešných kontinentov. Svet sa postupne stával takým, akým je dnes. Objavili sa kvitnúce rastliny a s nimi aj včely. Dejiny využívania produktov včiel človekom sú podstatne kratšie.

Najstaršie nálezy dokazujúce, že med tvoril súčasť potravy človeka siahajú do histórie vzdialenej viac než 10 000 rokov. Práve také staré sú nástenné maľby v španielskej Aranskej jaskyni s výjavmi primitívneho medobrania.  Dnes už vieme s určitosťou, že včela patrila naozaj k prvým hospodársky využívaný zvieratám. Takmer všetky oblasti sveta poznamenané aktivitou človeka ponúkajú dôkazy o znalosti medu a cielenom chove včiel. Britskí vedci objavili pri skúmaní chrámu v obci Chatal Hujuk v južnej Anatólii nástenný obraz znázorňujúci včely a včelie plásty vytvorený v 7. tisícročí p. n .l. Z neho usudzujú, že tamojší obyvatelia poznali obyvatelia skôr ako starí Číňania či Egypťania. Najstarší písomný dôkaz o využívaní medu v Číne pochádza z 5. tisícročia p. n. l. Med je súčasťou liečivého nápoja.

Egypťania žijúci na Dolnom Níle sa včelárstvom zaoberali od 4. tisícročia p. n. l. Z rovnakého obdobia sú písomné záznamy nájdené v Mezopotámii (dnešnom Iraku). Gréci a Rimania prevzali včelárenie od Egypťanov. V gréckych písomných pamiatkach sa zachovala aj zmienka o včelárení našich predkov. Pochádza z roku 448. Hovorí o príprave sladkej kaše z prosa a medovine. Podrobnejšie opisy úspešného včelárenia na území Slovenska pochádzajú z obdobia Veľkomoravskej ríše. Z nich sa dozvedáme, že včelárenie bolo významným aj výnosným odvetvím poľnohospodárstva. Dôležitú pozíciu si uchovalo počas stredoveku i novoveku, až do objavu repného cukru, v opeľovanej činnosti je nenahraditeľné dodnes.
 
3.2  Tvorba
Med je nasýtený roztok cukrov, ktorú včely pripravujú z nektáru kvetov alebo medovice. Nektár je sladká šťava vylučovaná nektáriami rastlín ako produkt fotosyntézy. Medovica je sladká šťava vylučovaná ako nevyužitý produkt metabolizmu niektorých zástupcov vošiek, červcov a mér živiacich sa šťavami z rastlinných pletív. Sladinu (nektár alebo medovicu) nasáva včela pohybmi hltanových svalov cez cuciak a pažerák do medového váčku, ktorý ma kapacitu až 55 mg sladiny. Po návrate odovzdáva lietavka obsah medového váčku vnútroúľovým robotniciam, ktoré ho ďalej spracúvajú a uskladnia, a vylieta opäť na zber. Prinesená kvapka sladiny je zaradená do kolobehu potravy celého včelstva, je niekoľkokrát prehltnutá a znovu odovzdaná ďalším včelám. Prebiehajú pritom fyzikálne zmeny (odparenie vody z pôvodných 30 až 95% v sladine pod 20% vo vyzretom mede), ako i zmeny biochemické (pridávanie výlučkov hltanových žliaz, ktorých enzýmy štiepia zložitejšie cukry na jednoduché, glukózu a fruktózu). Zahustenou sladinou robotnice plnia bunky plástov až po okraj a po odparení dostatočného množstva vody vyzretý med viečkujú tenkými voskovými viečkami. Med je vyzretý, ak je aspoň horná tretina medového plástu zaviečkovaná a pri trhnutí z neho nefŕka nespracovaná sladina.
 
3.3   Med z chemického hľadiska
Takmer 90% objemu medu tvoria cukry a voda. Ostatných 10% je pestrou paletou najrôznejších organických zlúčením a mikroelementov. Nektár obsahuje väčšinou základné cukry. Hroznový cukor glukóza 30-35 %, ovocný cukor fruktóza 35-45 %, ďalej obsahuje podľa pôvodu zdroja určité percento sacharózy až do 12 % v mede agátovom, čistcovom a medovicovom. Ďalej býva zvlášť v medoch medovicových prítomný trojcukor melecytóza, ďalej dextríny zvlášť v medovicovom mede až 12 %. Vysoký obsah dextrínov v mede nie je na závadu, naopak spomaľuje kryštalizáciu medu a tým zostáva med dlho tekutý. Med kryštalizuje rýchlejšie, ak sa v ňom množstvo glukózy približuje množstvu fruktózy. V jasných nektárových medoch je podstatne viac fruktózy než glukózy, a preto tieto medy ostávajú tekuté. Med teda obsahuje jednoduché cukry, ktoré prechádzajú bez akejkoľvek premeny do tenkého čreva na povrch sliznice a tu sú odvádzané do krvných vlásočníc a do srdca. Preto sa med hodí na rýchle posilnenie ťažko pracujúceho človeka, športovca, turistu. Nektár rastlín obsahuje množstvo mikroelementov, vitamínov, minerálov, ovocných a rastlinných kyselín – citrónovú, šťaveľovú, jablčnú, vínnu, peľové zrná, aminokyseliny a aromatické látky – živice a éterické oleje. Med obsahuje tiež všetky životne dôležité vitamíny skupiny B – tiamín, riboflavín, pyridoxín, kyselinu listovú, vitamín A, C, D, K, PP i ďalšie. Široko zastúpené sú aj minerálne látky – vápnik, sodík, draslík, železo, meď, fosfor, zinok..., hoci len v množstve od 0,1% do 0,8% vo forme zlúčenín.

3.4 Med z fyzikálneho hľadiska
Farba, vôňa a chuť sú tri hlavné faktory, ktoré prvé vnímame pri kontakte s medom.
Farbu i chuť medu ovplyvňujú najmä znáškové rastliny a zdroje medovice. Niektoré rastliny poskytujú nektár čistý ako voda, iné žltkastý, ďalšie zelenkavý, červený, hnedý. Zrením medu v úli sa farba stane sýtejšou. Do medu sa dostanú aj látky, ktoré prirodzene sfarbujú do hneda staršie včelie plásty. Zafarbenie medu podľa pôvodu:
 
Jasnožlté – repka, agát, pagaštan
Zlatožlté až tmavožlté – podbeľ, púpava, ovocné stromy, slnečnice
Zelenožlté – lipa
Žltohnedé – lúčne kvety, javor
 
Medovicové medy:
Dub – zelenohnedé
Jedľa – tmavozelené
Smrek a smrekovcové – červenohnedé až hnedé
 
Viskozita – určuje ju vzájomný pomer cukrov, vody a jeho teplota. Medy s vyšším podielom dextrózy (medovicové) sú hustejšie ako medy zložené len z jednoduchých cukrov. Rovnako platí, že chladnejšie medy sú lenivejšie než medy s vyššou teplotou.
 
Vôňa – ovplyvňuje ju vyše 120 rôznych látok, zmesí alkoholov, esterov mastných kyselín, aldehydov, živíc. Do medu sa dostávajú z nektárov rastlín a dávajú mu charakteristickú druhovú vôňu – agát, lipa, lucerna, mäta... Zlou manipuláciou s medom, napr. skladovaním medu v širokých nádobách, či jeho prehriatím, možno charakteristickú vôňu celkom stratiť (lebo tieto látky sú chemicky nestále – prchavé).
pH – kvetový med – od 3,5 – 4,5
-  medovicový – od 4 - 5,5
 
3.5 Kryštalizácia
Kryštalizácia - scukornatenie včelieho medu je jeho charakteristická prirodzená vlastnosť. Všetky medy kryštalizujú, niektoré začnú kryštalizovať už po pár dňoch, iným to trvá mesiace. Kryštalizácia je ovplyvnená hlavne zložením medu. Rýchlosť kryštalizácie spočíva na pomere glukózy a fruktózy. Čím viac glukózy, tým rýchlejšie med skryštalizuje (tmavšie medy, najmä medvedicové). Naopak čím väčší pomer fruktózy tým je kryštalizácia pomalšia, prípadne nekryštalizuje med vôbec, čiže zostávajú tekuté ( jasné nektárové medy, agátový med). Kryštalizácia nie je na závadu, je jedným z dôkazov pravosti a neporušenosti medu, nie je menej hodnotný v porovnaní s tekutým medom. Med možno jednoducho roztopiť vo vodnom kúpeli. Treba však mať na pamäti, že teplota nemá presiahnuť cca 40-45 C. Pri vyšších teplotách by mohlo dôjsť k poškodeniu niektorých prospešných enzýmov. V poslednom období sa pri spracovaní medu používajú technológie, ktorými sa na začiatku jeho tuhnutia rozbíjajú kryštály a med si zachováva pastovú konzistenciu (pastovanie medu).
 
3.6 Med a zdravie
3.6.1  Výskyt v potrave
Slovenská a česká kuchyňa využíva vo svojich národných receptoch med dosť málo. Prednosť má priama konzumácia medu v podobe nátierky na maslový chlieb, vianočku a iné sladké pečivo, príp. použitie medu ako vhodnejšieho sladidla, náhrady za rafinovaný repný cukor, v čaji, bielej káve, miešanom ovocnom nápoji. Proti tomu nemožno nič namietať, je to najvhodnejšia a najcitlivejšia forma z hľadiska uchovania maxima cenných látok obsiahnutých v mede.

Staré mamy používali med na prípravu rôznych kašovitých jedál. Sladili ním kašu z pohánky, kukuričnej i obilnej krupice, ovsených vločiek, ryže, jačmenných krúpov. Med a lyžičku masla pridával až tesne pred servírovaním jedla, keď teplota kaše ochladla približne na teplotu ľudského tela. Len tak si med zachoval vysokú nutričnú hodnotu. Med ako surovinu obsahujú aj niektoré staré recepty na prípravu mäsa. Pečené kura, kačka, hus, morka či zajac dostanú nádhernú zlatistú farbu, keď ich povrch niekoľko minút pred dopečením potriete pomádou pripravenou zo zmesi medu a bieleho vína alebo vody.

Tajomstvom preslávených kuchárok a cukrárok je dodnes pridávanie medu do strúhaných jabĺk v tradičnej domácej štrúdli, do maku v makovom závine, vianočných opekancov, makových šúľancov a ovocných guľkách. Veľmi chutnými zákuskami sú medové rezy s čokoládovou polevou i torta pripravená z plátov medového cesta. Deti majú rady aj známu jarmočnú pochúťku turecký med. Niet vari gazdinky, ktorá by obišla Veľkú noc a Vianoce bez tradičných medovníkov. Medom sa zjemňujú aj rôzne domáce likéry a punče. Kto má záujem o širšie využitie medu pri príprave jedál, môže siahnuť po receptoch gréckej, židovskej či arabskej kuchyne. 

Med môžete denne používať ako sladidlo, čím viac sa budete vyhýbať klasickému bielemu cukru, tým lepšie pre váš organizmus. Lyžica medu poslúži ako rýchly zdroj okamžitej energie, ráno vám dodá silu, večer pomôže prekonať únavu, ale napriek tomu navodí dobrý spánok. Lekármi odporúčaná denná dávka je 20-30 g, liečebná dávka je až 100g denne. Avšak pozor, nerozpúšťajte med v príliš horúcom čaji alebo mlieku. Ak sa zahreje na teplotu vyššiu ako 40 stupňov Celzia, stratí mnoho zo svojich liečivých síl. Zlikviduje sa nielen príjemná medová aróma, ale aj celý rad zdravotne veľmi cenných termolabilných látok. Pri prekročení tejto teplotnej hranice sa odparujú silice i éterické oleje, ničí sa vitamín C, enzýmy, inhibíny s bakteriostatickými a baktericídnymi účinkami, hormóny(acetylcholín). Prehriaty med nápoj už len osladí.

3.6.2  Med a diéta
Našej generácii dietológovia najviac vyčítajú enormnú spotrebu cukrov. Sú krajiny, v ktorých sa boj s obezitou obyvateľstva stal národným programom s oficiálnou podporou vlád – USA, Veľká Británia, Škandinávia... Podiel na tomto stave majú aj nie celkom korektné praktiky odborníkov. Prílišné zdôrazňovanie makrobiotiky, konzumácie cereálnych potravín, ovocia a zeleniny, čistým prírodných produktov v potrave moderného človeka, tu a tam zastrie fakt o skutočnej energetickej hodnote potravín.
  Med je čistý prírodný produkt, elixír zdravia, ale s redukčnou diétou, s odtučňovacími procesmi v tele, sa nemajú radi. Sacharidy tvoria pohotovostnú energetickú zásobu organizmu. Cirkulujúc v krvnom riečišti sú kedykoľvek naporúdzi pracujúcim svalovým i nervovým bunkám. Pokiaľ je príjem a výdaj energie v tele človeka v rovnováhe, nedej sa nič dramatické. Až prebytky cukrov a tukov sa ukladajú do zásobných tkanív a vytvárajú nepekné pneumatiky a tukové vankúše. Tuková bunka je len akýmsi skladišťom energie, možno ju kedykoľvek nadobudnúť, ale našťastie aj odstrániť. Vedecké výskumy potvrdili, že nie všetky cukry prijímané v potrave sa do krvného obehu dostávajú rovnako. Jednoduché cukry(glukóza) prejde do krvi okamžite po konzumácii. Zvýšená hladina glukózy v krvi iniciuje činnosť pankreasu a ten vylúči veľké množstvo inzulínu. Hladina cukru v krvi sa prudko zníži, čo sa následne prejaví veľmi intenzívnym pocitom hladu.

V redukčnej diéte je med s vysokým podielom glukózy a fruktózy na vrchole rebríčka zakázaných potravín. Podľa rýchlosti vstrebávania organizmom udávanej tzv. glykemickým číslom mu patrí hodnota 90 zo 100, vyššiu hodnotu má len čistá glukóza. Práve pre túto vlastnosť patrí medu zase čestné miesto medzi zložkami výkrmovej diéty.

Med s vyšším podielom fruktózy sa v organizme prejavuje inak. A ani v procesoch redukcie telesnej hmotnosti nemusí primerané množstvo agátového medu úplne tabu. Pri normálnych stavoch organizmu a konzumovaných objemoch má med v potrave človeka svoje miesto. Je menej kalorický ako repný cukor. V 100g medu je 288 kcal, kým v repnom cukre 394kcal. 

Med obsahuje dôležitý tráviaci enzým – diastázu – podporuje štiepenie škrobov, preto je veľmi vhodný pri nedostatočnosti funkcie pankreasu, pri poruchách trávenia, nadúvaní a brušných kŕčoch. Dextríny zasa stimulujú regeneráciu výstielkových buniek žalúdočnej steny a čriev. Preto je med významnou súčasťou diéty pri vredových ochoreniach žalúdka a rekonvalescencii po operácii žalúdka. Vysoký podiel jednoduchých cukrov v mede nestimuluje enzymatickú činnosť pankreasu tak ako škroby a zložené cukry, tlmí tvorbu žalúdočnej kyseliny, a vytvára priaznivejšie prostredie pre liečbu.
 
3.6.3  Apiterapia
Je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá využitím včelích produktov v lekárskej praxi. Zjednodušene možno povedať: liečba včelími produktmi. Apiterapia sa zaoberá priaznivým využitím medu, peľu, propolisu a materskej kašičky pri liečení celého spektra rôznych ochorení človeka. Populárna je najmä v krajinách východnej Európy – priekopníkmi sú rumunskí lekári. Sú aj terapeuti, ktorí liečivú silu včelích produktov nekriticky preceňujú a veci samotnej viac škodia ako prospievajú, napr. názor na podávanie medu dojčatám, diabetikom. Najnovšie výskumy využitia včelích produktov sa orientujú na také závažné ochorenia, akými sú rakovina hrubého čreva (vodou rozpustné látky obsiahnuté v propolise a ich vplyv na rast makrofágov), teda skleróza multiplex(vplyvy včelieho jedu na rozpad a obnovu nervových vlákien), detská mozgová obrna (včelí jed a zlepšenie motorických schopností pacienta). Napriek faktu, že presvedčivé dôkazy o výsledkoch liečby mnohých ochorení človeka medom a inými včelími produktmi chýbajú, apiterapia má miesto aj v modernej medicíne a iste sa v budúcnosti dočkáme ďalších prekvapivých výsledkov stále pokračujúcich výskumov. 

3.6.4  Med ako liek
Zvonka aj znútra
V ľudovom liečiteľstve sa medom potierali ľahšie poranenia a popáleniny, ktoré sa vďaka nemu hojili bez väčších jaziev a bez zápalov. Ešte v prvej svetovej vojne sa antiseptické účinky medu hojne využívali. Neskôr túto metódu zatienilo množstvo farmaceutických prostriedkov, minimálne v domácich podmienkach sa k nej však môžeme kedykoľvek vrátiť. Med pôsobí antibakteriálne nielen pri vonkajšej aplikácii, napríklad na rany, ale aj keď ho konzumujeme. Viaceré výskumy vzoriek z mnohých kútov sveta potvrdili, že najvýraznejšiu antimikrobiálnu aktivitu má med z ihličnatých lesov horských oblastí strednej Európy, čo je istotne veľmi potešiteľné. Med zamedzuje rast a rozmnožovanie širokého spektra mikroorganizmov, niektoré baktérie dokáže zneškodniť v priebehu niekoľkých hodín až dní. V mnohých prípadoch má medová terapia lepšie výsledky než klasické liečivá, napríklad pri hnačkách, salmonelóze alebo pri liečbe pásového oparu.

Čo je pre dojčatá v potrave mlieko, to je pre starého človeka v potrave med. Prináša vylepšenie črevnej pasáže, pôsobí ukľudňujúcim účinkom a predchádza zhoršeniu artériosklerózy. Viac pre staršie osoby urobíme, ak im donesieme fľašu dobrého medu, ako veľkú bonboniéru. Ak sa dodáva med organizmu v nadbytku, ukladá sa ako glykogén a vylepšuje činnosť svalov a podporuje činnosť pečene. Ak dodávame v nadbytku rafinovaný cukor, ukladá sa v organizme ako cholesterol a tým zhoršuje artériosklerózu. Med obsahuje PP faktor, látku, ktorá rozširuje cievy a zosilňuje prívod živín a kyslíka do tkaniva. Antisklerotický účinok medu nám môže vysvetliť, že včelári, ktorí skutočne med a včelie produkty konzumovali, dožívali sa vysokého veku pri celkovej telesnej a psychickej sviežosti. Pečeň je totiž veľkým laboratóriom organizmu, kde sa krv zbavuje jedovatých splodín trávenia, preto potrebuje byť zdravá, aby celý organizmus bol zdravý.

Príjemná sladká terapia pomáha aj pri liečbe anémií(poruchy krvotvorby) a aj pri stavoch malátnosti, zníženej výkonnosti, zaostávania detí v raste a celkovej bledosti. Med obsahuje niektoré chemické prvky – vápnik, železo, horčík, bez ktorých by v ľudskom tele proces látkovej výmeny neprebiehal. Pravidelnou konzumáciou lyžice medu dodáme telu väčšinu minerálov v primeranom rozsahu. Pri tvorbe krvi majú dôležitú úlohu železo a meď... Železo sa zúčastňuje na tvorbe červených krviniek, hemoglobínu, ovplyvňuje oxidačné procesy v celom organizme. Dospelý muž potrebuje denne asi 8 mg železa, žena až 18 mg a dieťa v prepočte 0,5 – 0,6 mg/kg hmotnosti. Prednosť má tmavý medovicový med. V porovnaní s kvetovým obsahuje až 4-krát viac železa a dvojnásobok medi, celkom 25 – 32 mg/100g medu. Med vplýva na prekrvenie koronárnych tepien, zlepšuje pulz – upravuje srdcovú arytmiu, povzbudzuje krvný obeh.

Med a cukrovka? Záleží na stupni ochorenia, či môžeme med pri cukrovke užívať. Zásadne pri ťažšom stupni je med i iné cukry zakázaný. Pri ľahších formách, kde vystačíme s diétou alebo i malými dávkami antidiabetík, môžeme med užívať. Je však potrebné o toto váhové množstvo brať menej uhľohydrátov a užívať med, ktorý má vysoké percento ovocného cukru, med agátový alebo z ovocných stromov. Je totiž dokázané, že po ovocnom cukre strácajú diabetici menej cukru ako po cukre hroznovom. Z toho vyplýva, že fruktóza a laktóza, cukor ovocný a cukor mliečny, majú nepochybne v tele iné poslanie ako glukóza a že sú v tele lepšie zužitkované.

Využívanie medu pri liečbe akútnych zápalových ochorení dýchacích orgánov patrí k najznámejším praktikám apiterapie. Medom sladené čaje z bazy čiernej, lipového kvetu... – sú prostriedkom, ktorý zaručene zlepšuje stav organizmu pri nepríjemných teplotách sprevádzajúcich vírusové ochorenia – zmierňujú telesnú teplotu, uvoľňujú hlien a uľahčujú dýchanie. Pri dráždivom kašli sa odporúča podať med v odvare so slizovými drogami. Med podporuje pohyb riasiniek sliznice dýchacích ciest, čaje z prvosienky jarnej, podbeľa, pľúcnika... tlmí dráždivý reflex. Kašeľ je mäkší, znesiteľnejší. Vysiľujúci silný kašeľ býva neraz spojený s nechutenstvom. Lyžička medu v čaji je práve vtedy vhodným zdrojom chýbajúcej energie. Pri chorobách z prechladnutia je vždy dôležitý pokoj na lôžku a vysoký denný príjem tekutín. Ľudové liečiteľstvo odporúča konzumáciu medu pred spánkom najmä v kombinácii s čajmi so sedatívnymi účinkami, napr. valeriánou lekárskou, ale aj samotný med rozpustený v čaji alebo vlažnom mlieku. Jednoduché, čisté a rýchlo vstrebateľné cukry obsiahnuté v mede zlepšujú výživu nervových buniek a tlmi ich dráždivosť. Pozitívne sa prejavujú aj účinky minerálov – K, Na, Mg, P, ktoré zabezpečujú prenos nervových vzruchov a zaručia pokojný spánok.  

3.6.5  Negatívne účinky
Med nie je vždy zdravý. Pretože je zbieraný z kvetov vo voľnej prírode, sú prípady, kedy môže byť toxický. Rododendron (alpská ruža) a azalka majú nektár, ktorý je jedovatý pre ľudí, ale včelám je neškodný. Tvar kvetu azalky však nedovoľuje prístup včelám k nektáru. Počas doby, v ktorej azalky kvitnú, sú obvykle prístupné pre včely aj iné kvety. Preto naozaj jedovatý med je nazbieraný zriedka. Napriek tomu med, kukuričný sirup a iné sladidlá tvoria potencionálne a akútne riziko pre dojčatá. Neškodné dospelým pre zrelú osobnú kyslosť žalúdka, botulínové výtrusy sú často prítomné v prostredí a patria k niekoľkým baktériám, ktoré v mede prežijú. Pretože žalúdočné šťavy dojčaťa nie sú dostatočne kyslé, konzumácia medu je ideálny spôsob pre botulínové výtrusy ako začať rásť a produkovať dostatočné množstvo botulotoxínov  na vyvolanie botulizmu u dojčaťa. Deťom do 1 – 1,5 roka sa podávanie medu neodporúča. Nepatrný zlomok tvoria ľudia s alergiou na včelí med. Prejavuje sa napr. pálením záhy, bolesťami hlavy, brucha. Spravidla ide o potravinovú neznášanlivosť, niekedy len dočasnú. Ovplyvňujú ju aj faktory ako stres, hormonálne výkyvy, aktuálna kondícia organizmu.
 
 
3.7 Využitie v kozmetickom priemysle
Skvelé vlastnosti medu využíva čoraz častejšie nielen farmaceutický, ale aj kozmetický priemysel. Pomôcť svojmu zdraviu a kráse medom však možno aj doma v kuchyni a kúpeľni.

Fľašu s medom nájdeme v každej domácnosti. Skúste sa však spolu s nami tentoraz na med pozrieť nielen ako na dobré sladidlo do čaju a súčasť sladkých pochúťok, ale aj ako na prostriedok, ktorý vám pomôže držať sa v zime vo forme, čo sa týka zdravia aj krásy. Med je známy zvláčňujúci a hydratačnými účinkami, čo ocení najmä suchým vzduchom vo vykúrených miestnostiach a mrazom namáhaná a vysušovaná pokožka. Okrem toho med pleť krásne osviežuje, upokojuje podráždenia, tonizuje a vyživuje. Pravý včelí med obsahuje monosacharidy, hroznový cukor – glukózu a ovocný cukor – fruktózu, v rôznom množstve a pomere, podľa miesta, odkiaľ med pochádza. Je taktiež bohatý na bielkoviny, minerálne látky, vitamíny, enzýmy a ďalšie látky, ktoré podporujú výživu pokožky.

Domáca výroba kozmetiky má u nás dávnu tradíciu. Hoci ju vytláčajú priemyselne vyrábané prípravky z času na čas zažíva renesanciu. Fytokozmetika – tak ju odborne nazývame – má však svoje klady i zápory. Vlastnoručne zhotovené prípravky sú zaručene čerstvé, bez chemických látok, ale časovo náročné na prípravu... a veľmi ťažko skladovateľné bez rizika znečistenia, kontaminácie.

Využívanie medu v kozmetike siaha až do starého Egypta. Pleťové masky a vlasové zábaly už vtedy skrášľovali dcéry boha slnka a rovnakú funkciu majú aj dnes. Med má veľmi vhodnú konzistenciu, je vláčny, ľahko sa rozotiera, ale pritom nesteká. Voda v ňom obsiahnutá hydratuje povrchové bunky kože, vitamíny, minerály a enzýmy prenikajú aj do hlbších vrstiev pokožky, vyživujú ich, koža nadobúda hebký vzhľad a mladícku elasticitu. Veľmi módne sú aj medové masáže, príp. celého tela.

4 Vlastná práca
Vo vlastnej práci sme sa rozhodli venovať otázkam, ktoré nás osobne zaujali. Keďže väčšina tejto problematiky nie je často prejednávaná , veríme, že vám svojou prácou sprostredkujeme tieto pozoruhodnosti, a že vás zaujmú rovnako, ako zaujali nás.
 
Aký med je lepší - kvetový alebo medovicový ?
Závisí to od vnímania konzumenta... Sú ľudia ktorí vyhľadávajú kvetový med, iní ho odmietajú, pretože za pravý lesný med považujú len medovicový, Kvetové medy sú svetlejšie a aromatickejšie. Sú bohatšie na peľové zrná rastlín, majú povzbudzujúce účinky na organizmus, a pre túto vlastnosť sa využívajú v ľudovom liečiteľstve. Medovicové medy sú viskóznejšie, menej aromatické, s vyšším obsahom minerálov a stopových prvkov. Typickou vlastnosťou medovicových medov je ich pomalá kryštalizácia a tvorba jemnejších kryštálov(je menej hustý a manipulácia s medom je jednoduchšia). Spôsobuje to vysoký podiel dextrínov. V praxi sa často stretneme s miešanými medmi. Ak konzumáciou medu sledujeme konkrétny cieľ, napr. podporu liečby, potom je dobré poznať rozdiely medzi kvetovým a medovicovím medom a vybrať si ten vhodnejší.
 
Môže med pomôcť pri svalových kŕčoch?
Môže. Za príčinu poruchy prenosu vzruchov v nervových bunkách a vláknach je označovaný celkový nedostatok horčíka – magnézia v organizme. Pri súčasnej konzumácii potravy s obsahom vápnika a horčíka, chemicky aktívnejší vápnik vytláča z buniek horčík, čo sa môže prejaviť výskytom svalových kŕčov v končatinách. Odporúčanie: striedajte jedlá s vysokým obsahom Ca a Mg, napr. jedno konzumujte ráno, druhé večer alebo s odstupom aspoň niekoľkých hodín, príp. doplniť magnézium lyžičkou medu rozpustenej vo vlažnom nápoji.
 
Je pravdou, že med pomáha zlepšiť mentálny švih človeka?
Pohotová odozva nervovej sústavy na prichádzajúce podnety – mentálny švih, závisí do značnej miery od výživy nervových buniek, od prísunu látok, ktoré spôsobujú rýchly prenos signálu medzi jednotlivými neurónmi. Za hlavného zodpovedného pri prenose vzruchov je acetylcholín, ktorý ovplyvňuje aj krátkodobú pamäť, schopnosť plne sa koncentrovať, bdelosť, jasnosť mysle a stabilitu nálad človeka, ovplyvňuje aj činnosť srdca. Niektoré medy obsahujú acetylcholín priamo, v iných je zastúpený cholín, z ktorého si ľudský organizmus acetylcholín vytvára. Z pohľadu správnej funkcie nervov je dôležitý aj prísun Mg a vitamínov skupiny B.
 
Naozaj funguje med a medovina ako afrodiziakum?
Je všeobecne známe, že med je zdrojom svalovej i nervovej energie. Už v minulosti  ľudia dávnej Mezopotámie, Indie, Egypťania, Gréci, Rimania... konzumovali med, pretože verili jeho účinkom na sexuálny apetít mužov i žien. Potvrdilo sa, že fruktóza obsiahnutá v mede má vplyv na energetický metabolizmus spermií (jej vyšší výskyt v krvi posilňuje plodnosť muža). Iný zdroj zase uvádza, že med v potrave žien zvyšuje aciditu ich vnútorného prostredia, čo sa tiež prejavuje vhodnejšími podmienkami pre životnosť spermií a zvýšením šancí na úspešné spojenie mužským a ženských pohlavných buniek.
 
Pomáha med aj pri nadmernom požití alkoholu?
125 g medu pomôže rýchlo vytriezvieť. Fruktóza, ktorú obsahuje pomáha spaľovať alkohol.
 
Dá sa pravidelnou konzumáciou medu vyliečiť senná nádcha, príp. iná alergia na peľové zrná tráv a kvetov?  Med je veľmi cenným doplnkom racionálnej výživy, ale nie všemocným. Aj v prípade liečby alergií nie je jeho účinok jednoznačne preukázaný a opačné tvrdenie je skôr reklamným trikom predajcov medu ako skutočnosťou. Príčinou peľovej alergie (senná nádcha, astma) sú v prevažnej väčšine pele z vetrom opelivých rastlín (anemofilné) – tráv a stromov, ktoré včely nenavštevujú, pričom peľové stopy v mede sú z rastlín opeľovaných hmyzom (entomofilné). Navyše použitie peľu tráviacim traktom prakticky úplne obchádza oblasť spúšťania alergie na peľ, ktorou je sliznica dýchacích ciest.
 
5 Záver
Cieľom našej práce bolo poukázať na úžasnú silu medu, na jeho nielen liečivé účinky, ale aj využitie v kozmetike a samozrejme aj v kuchyni. Veríme, že informácie, ktoré sme vám tu dnes prezentovali padnú na úrodnú pôdu a aj vy oceníte jeho blahodarný vplyv na ľudský organizmus. Budeme radi, ak vás presvedčíme, že sladký zlatistý elixír z včelieho úľa je síce cenný produkt, ale nie natoľko vzácny, aby sa na vašom stole objavil len raz v roku – na vianočnom stole. Prišli by ste totiž o veľa. V závere vám prikladáme zopár nápadov, ako si spestriť touto sladkou dobrotou múčniky a taktiež pár typov na výrobu vlastných kozmetických prípravkov, ktoré zaručene prospejú vašej pokožke.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.019 s.
Zavrieť reklamu