Choroby srdca a ich prevencia

Choroby srdca a ich prevencia
 
ÚVOD
„Každé tri minúty zomrie človek na AIM (akútny infarkt myokardu ).“
 
Možno si poviete, veď čo, ľudia zomierajú a aj vždy budú. Keď sa vás to netýka, nezaujímate sa o to. Ten človek, ktorý zomrel každé tri minúty, predsa nie je vaším otcom, starkým, ujom, bratom, kamarátom. Možno vašim nie, ale každý človek má niekoho, komu bude chýbať, kto bude za ním plakať a vravieť, prečo musel odísť práve on? My ľudia sme takí, kým sa nás nejaká vec osobne netýka, sme nevšímaví. Ideme po chodníku a keď prejde popri nás húkajúca sanitka, nerobí to s nami nič, ale keby sme vedeli, že v tej sanitke je niekto z našich blízkych, mali by sme príšerný strach a dali by sme všetko za to, aby prišla v čas do nemocnice. Preto sa chcem mojej práci venovať problému tohto storočia a ochoreniam, ktoré nám berú starkých, otcov, ujov. Sú to kardiovaskulárne, srdcovo-cievne, choroby srdca, je jedno ako ich nazvete, pretože tým sa nič nezmení, ostanú rovnako zákerné, závažné a doslova „srdce-drásajúce“. Nemali by sme pred tým zatvárať oči, pretože doba je čoraz rýchlejšia a ľudia čoraz pohodlnejší. Ochorenia, ktoré idú s dobou a právom sa nazývajú civilizačné choroby. No na rozdiel od iných ochorení, pred týmito sa dá niečo robiť a možno to vyznie bláznivo, no jediné čo môžeme robiť, je zdravo žiť. Vzdať sa cigariet, alkoholu, lepšie a zdravšie sa stravovať, znížiť každodenný stres. Pre väčšinu ľudí je to neuveriteľne ťažké. Srdcovo-cievne choroby patria medzi najvážnejšie zdravotnícke, spoločenské a ekonomické problémy vyspelých krajín súčasného sveta.¹  To je fakt, ktorý väčšina ľudí pozná. No prečo je to tak? V čom to spočíva? Práve preto sa chcem pozrieť hlbšie na tento problém. Nájsť príčiny, prečo sa to všetko deje a kvôli čomu strácame našich blízkych.
 
1. Všeobecné poznatky o srdcových ochoreniach  
1.1. Hlavné ochorenia srdca a ciev 
Medzi hlavné ochorenia, ktoré môžu postihnúť obehovú sústavu, zaraďujeme:
· Akútnu, čiže náhlu stratu krvného objemu, ktorá vedie k zrúteniu cirkulácie a poruche funkcie hlavných orgánov ľudského tela.
· Infekciu srdca alebo jeho obalu (perikardu, osrdcovníka), a tiež ciev, ktoré sa môžu následne infikovať.
· Vzostup krvného tlaku v dôsledku nadmerného zadržiavania tekutín v organizme (väčšinou z neznámeho dôvodu, tzv. esenciálna hypertenzia) alebo pri obličkových ochoreniach následkom porušeného vylučovania tekutín.
· Degeneratívne ochorenia ciev spôsobené chronickými ochoreniami (hypertenzia – vysoký tlak krvi, vysoká hladina cholesterolu, diabetes mellitus –  cukrovka), vedúce v konečnom dôsledku k nedokrveniu životne dôležitých orgánov.
· Vakovité rozšírenie tepien podmienené defektmi v ich stene. Odborne sa nazývajú aneuryzmy a hlavným rizikom je ich prasknutie.
· Narušenie normálneho prúdenia krvi spazmami (kŕčovité stiahnutie) tepien alebo zaklinenou krvnou zrazeninou (trombus) v priesvite ciev.
· Srdcová nedostatočnosť ako druhotný dôsledok infarktov myokardu (myokard = srdcový sval) alebo nekontrolovanej hypertenzie, ktoré vyúsťujú do narušenia funkcie tohto životne dôležitého orgánu.
· Poškodenie funkcie chlopní oddeľujúcich jednotlivé dutiny srdca.
· Poruchy elektrického vedenia srdca narušujúce normálny rytmus jeho sťahov.
· Ochorenia žilového (venózneho) systému, ktoré sťažujú návrat krvi do srdca a vedú k hromadeniu tekutín v častiach tela srdcu najvzdialenejších v dôsledku pôsobenia zemskej gravitácie, t. j. v dolných končatinách.

1.2. Hlavné diagnostické metódy
· Meranie krvného tlaku: bežne prostredníctvom ortuťových kalibrovaných tlakomerov, ktoré sú považované za najpresnejšie pri určovaní tak systolického (tlak v cieve počas systoly, systola = fáza činnosti srdca, sťah srdcovej komory, počas neho dochádza k nárazovému vypudeniu krvi do systémového obehu, na tepnách je toto vypudenie hmatateľné vo forme pulzu) ako aj diastolického tlaku (tlak v cieve počas diastoly, komora je ochabnutá, krv do nej priteká z predsiení a nedochádza k vypudzovaniu krvi do systémového obehu). Existuje možnosť 24-hodinového monitorovania tlaku krvi.
· Analýza krvných buniek a určitých parametrov súvisiacich s činnosťou srdcovo-cievneho systému vrátane takzvaných rizikových faktorov (napr. cholesterol, tuky v krvi).
· EKG (elektrokardiogram): záznam elektrickej aktivity srdca schopný odhaliť poruchy rytmu alebo chyby vo vedení vzruchov, ktoré sú rozhodujúce pre striedanie zmršťovania a ochabovania srdcového svalu.

· Záťažové testy (takzvaná ergometria, na stacionárnom bicykli alebo na bežiacom páse): počas záťaže sa zhotovuje záznam EKG a vyhodnocuje v spojitosti s pacientovými ťažkosťami v zmysle bolestí na hrudníku.
· Echokardiografia: ultrazvukové vyšetrenie štruktúry a funkcie jednotlivých dutín srdca, umožňuje posúdiť prietoky a funkčnosť chlopňového aparátu.
· Moderné zobrazovacie metódy ako CT (počítačová tomografia) alebo magnetická rezonancia.
· Katetrizácia srdca: vsunutie katétra („hadičky”) cez stehnovú žilu až do dutín srdca. Následné podanie kontrastnej látky umožňuje pod kontrolou röntgenového prístroja zobraziť prúdenie krvi v koronárnych cievach (vencovité tepny, cievy vyživujúce samotné srdce).

1.3. . Rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení
Medzi najdôležitejšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení patria:
- dedičnosť
- vek ( najväčší počet srdcových ochorení postihuje osoby medzi 50. až 70. rokom
- diabetes
- vysoký krvný tlak
- fajčenie
- vysoká hladina cholesterolu
- stres
-  nadmerné pitie alkoholu
- obezita
- nedostatok fyzického pohybu
- bakteriálne infekcie

Fajčenie cigariet
· Stimuluje srdce, aby rýchlejšie bilo a zužuje cievy. Srdce preto ťažšie prečerpáva krv.
· Znižuje zásoby kyslíka pre srdce a ostatné tkanivá.
· Podporuje tvorbu krvných zrazenín (trombov) v cievach.
· Zapríčiňuje zrýchlenie a nepravidelnú činnosť srdca - poruchy srdcového rytmu (srdcové arytmie).
· Môže zapríčiniť zmenu hladiny tukov (lipidov) v krvi, čo môže viesť ku kôrnateniu ciev.

Zvýšená hladina cholesterolu v krvi
Potraviny, ktoré obsahujú veľa cholesterolu (živočíšne tuky), môžu zvýšiť v tele človeka hladinu cholesterolu. Pri správnej výžive však treba brať ohľad aj na vrodenú dispozíciu pre zvýšenú hladinu cholesterolu. Hoci telo určité množstvo cholesterolu a iných lipidov potrebuje, ich nadbytok zapríčiňuje vážne problémy - tieto tuky sa môžu usadzovať v stenách tepien. Štatistiky svedčia o tom, že vysoká hladina cholesterolu v krvi patrí k hlavným príčinám aterosklerózy. Čím vyššia je hladina cholesterolu v krvi, o to pravdepodobnejšie je, že sa vyvinie ochorenie srdca a ciev.
Nadváha
Nadváha znamená pre srdce prácu navyše. Aj v pokoji musí srdce u ľudí s nadváhou pracovať viac, lebo ich organizmus potrebuje na zabezpečenie tej istej činnosti viac kyslíka ako u ľudí bez nadváhy.
Štatistiky dokazujú :
· Výskyt srdcových záchvatov je u osôb s nadváhou častejší ako u ľudí s primeranou váhou.
· Riziko závažných ochorení srdca - aj s prípadnou následnou smrťou - sa zvyšuje so stúpajúcou nadváhou.
· Pacienti s nadváhou majú častejšie vysoký krvný tlak a zvýšenú hladinu tukov krvi, čo tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb.

2. Poruchy srdcového rytmu (arytmie, dysrytmie)
2.1. Čo je arytmia?
Za arytmiu považujeme akýkoľvek typ srdcového rytmu, ktorý nezodpovedá vyššie uvedeným charakteristikám rytmu vznikajúceho v SA uzle. Arytmia neznamená bezpodmienečne nepravidelnosť, keďže existujú aj arytmie s pravidelnou akciou srdca, ale znamená, že reťaz vzniku a šírenia elektrického vzruchu je nejakým spôsobom narušená. 
Arytmia nemusí byť vždy synonymom ochorenia; existujú niektoré typy arytmií, ktoré môžu prebiehať pre nimi „postihnutého” jedinca nepozorovane a bez toho, aby mali naňho nepriaznivé účinky. No treba povedať, že vo väčšine prípadov arytmie so sebou nesú negatívne následky dvojakého druhu:
· Narušenie srdcového zmršťovania, a s tým súvisiaca porucha prúdenia krvi v cievach celého organizmu. Tento stav nastane, ak srdcové dutiny nie sú správne elektricky stimulované.
· Náhla smrť pri neschopnosti elektrického vzruchu vyvolať sťah srdcovej svaloviny.

2.2. Príčiny vzniku
Poruchy rytmu majú rozličnú príčinu. Ako funkčné sa označujú arytmie, pri ktorých sa nedokáže organický pôvod. Vyskytujú sa u ľudí s labilnou (vratkou, nestálou) vegetatívnou nervovou sústavou, ale aj u osôb celkom zdravých, napr. po vypití väčšieho množstva čiernej kávy, po prefajčení a pod. Väčšina arytmíí má však organickú príčinu. Najčastejšie sú to rôzne ochorenia srdca. Dysrytmie niekedy vznikajú aj pre mimosrdcové príčiny. Býva to pri veľkých stratách krvi, poruchách vnútorného prostredia, zvýšenej funkcii štítnej žľazy a predávkovaní digitálisovými prípravkami.
 
2.3. Najvýznamnejšie arytmie
Komorová tachykardia
Pri komorovej tachykardii (KT) nevysiela elektrické impulzy iba SA( sinoatriálny uzol) uzol, ale vychádzajú aj z jednej alebo obidvoch srdcových komôr. Srdce pracuje rýchle a neefektívne a pumpuje do tela menej krvi a kyslíka.
Pokiaľ tento rýchly srdcový rytmus pretrváva, človek pociťuje rýchly pulz (ktorý sa ťažšie nahmatá), vynechávanie pulzu a závraty. Nakoniec môže upadnúť do bezvedomia. Normálny srdcový rytmus možno obnoviť liekmi alebo elektrickým výbojom z defibrilátora. Výboj zastaví abnormálne signály a umožní, aby SA uzol obnovil normálny rytmus srdca.
V niektorých prípadoch môže KT prejsť na komorovú fibriláciu. (príloha č.1)
Komorová fibrilácia
Pri komorovej fibrilácii (KF) elektrické impulzy vychádzajú z niekoľkých miest v srdcových komorách, sú veľmi rýchle a nepravidelné. Srdcový sval sa prakticky nesťahuje a cirkulácia krvi stojí. Pacient veľmi rýchlo upadá do bezvedomia.
Normálny srdcový rytmus je možné obnoviť elektrickým výbojom z defibrilátora. Ak nie je možné aplikovať elektrický výboj, je pre záchranu života nevyhnutné okamžite začať masáž srdca a pokúsiť sa ukončiť fibriláciu komôr úderom päsťou na hrudník.
Pokiaľ príhoda KT alebo KF pokračuje bez lekárskeho ošetrenia, nemôže srdce privádzať dostatok okysličenej krvi do mozgových a telových tkanív. Bez kyslíka nie je možná práca telových a mozgových buniek, čo môže viesť k smrti. (príloha č. 4)
[Komorová  fibrilácia je najčastejšou príčinou
náhlej kardiálnej smrti.]
Bradykardia
Bradykardia je stav, keď je rytmus srdca príliš pomalý. Jednou z príčin tohto stavu je nesprávna funkcia SA uzla; inou príčinou môže byť tzv. predsieňovo-komorová blokáda, kedy sa vzruch neprenáša z predsiene na komoru, resp. sa prenáša pomalšie. Signály prirodzeného stimulátora srdca (SA uzla) môžu byť omeškané alebo nemusia prejsť na komory. Dutiny srdca sa počas bradykardie nesťahujú dostatočne často a nie sú schopné dodať potrebný objem krvi do tela.
K základným príznakom bradykardie patria únava a časté mdloby. Úplná predsieňovo-komorová blokáda môže viesť k zastaveniu srdca a v dôsledku nedokrvenia mozgu k odpadnutiu a náhlej smrti. Diagnostickým nástrojom na určenie bradykardie je 12-zvodové EKG, prípadne 24 hodinové ambulantné monitorovanie EKG (Holter).
Predsieňová fibrilácia
Pri predsieňovej fibrilácii (FP) nevysiela elektrické impulzy iba SA uzol, ale vychádzajú aj z rôznych miest jednej alebo obidvoch predsiení srdca. Tie následne mihajú veľmi rýchle (až 300-600 za minútu) a sťahy sú neefektívne, čo vedie k stagnácii krvi v predsieňach a aj k zníženému napĺňaniu srdcových komôr. Väčšinou FP priamo neohrozuje život, ale môže rozlične ovplyvniť zdravie pacienta:

- srdce vymrští do tela znížené množstvo krvi (a teda aj kyslíka a živín)
- únava
- potenie sa
- bolesť alebo tlak v hrudi
- dýchavica
- pocity búšenia
- nepravidelný rytmus srdca (keďže na komory sa nepravidelne prevedie časť impulzov z predsiení)
- zvýšené riziko tromboembolických komplikácií - v dôsledku stagnácie krvi v predsieňach môže vzniknúť trombus (krvná zrazenina); kúsky z neho sa krvnou cestou môžu dostať do mozgu (embolizácia) a spôsobiť mozgovú porážku (až 30% mozgových porážok je v dôsledku FP)
- riziko, že sa rýchla frekvencia predsiení bude nadmerne cez AV uzol prenášať na komory, čo vyvolá rýchlu frekvenciu komôr
- následné riziko odpadnutia (v dôsledku veľmi rýchlej frekvencie komôr)

Čím dlhšie fibrilácia predsiení pretrváva, tým ťažšie sa dosiahne obnovenie normálneho sínusového rytmu a tým ťažšie sa predíde opätovným výskytom FP. (príloha č.3)

2.4. Diagnostika a liečba arytmií
Diagnostika
Základnou diagnostickou metódou pri poruchách svalového rytmu je fyzikálne a elektrokardiografické vyšetrenie. Elektrokardiograficky možno arytmiu nielen potvrdiť, ale aj určiť jej typ. To je dôležité pre výber správneho liečebného postupu.
 
Liečba arytmií
 
Pri liečbe arytmií sa využívajú nasledujúce postupy:
· Farmakologická liečba: použitie takzvaných antiarytmík, t. j. liekov slúžiacich na potlačenie arytmie. V závislosti od mechanizmu pôsobenia sa rozdeľujú do niekoľkých skupín, ale všetky majú za cieľ zablokovať vyvolávajúci mechanizmus arytmie. Výber konkrétneho prípravku závisí od typu arytmie a daného pacienta.
· Kardiostimulátory: sú to prístroje schopné vytvárať pravidelné elektrické impulzy želanej frekvencie. Môžu byť dočasné alebo trvalé. Najčastejším dôvodom ich využitia sú závažné atrioventrikulárne blokády, arytmie, ktoré často spôsobujú synkopy alebo tachyarytmie neodpovedajúce na farmakologickú liečbu.
· Kardioverzia: spočíva v aplikácii krátkeho elektrického impulzu (menšej intenzity ako pri defibrilácii) prostredníctvom elektród priložených na hrudník. Tento impulz preruší momentálnu elektrickú aktivitu srdca a umožní „naštartovanie” sínusového rytmu. Používa sa pri závažných tachyarytmiách s rýchlou odpoveďou komôr, potenciálne ohrozujúcich pacienta na živote. Výkon sa uskutočňuje po príprave pacienta v krátkodobej celkovej narkóze.
· Defibrilátor: je akumulátor uvoľňujúci elektrickú energiu vo forme impulzov, ktoré sa prenášajú na srdce cez elektródy priložené na hrudník. Jedna sa prikladá nad oblasť srdcového hrotu, druhá pod pravú kľúčnu kosť. Pri komorovej fibrilácii sa aplikujú impulzy v rozsahu 200 až 360 Joulov a je to jediná metóda, ktorá dokáže pri tejto arytmii odvrátiť smrť.
 
3. Ischemická choroba srdca
3.1. Definícia a charakteristika
Ischemická choroba srdca (ICHS) je ochorenie spôsobené nedostatočným prívodom kyslíka do srdcového svalu so zreteľom ne jeho potrebu, čím vzniká ischémia myokardu. Jej príčinou je vždy ochorenie (najčastejšie ateroskleróza) vencovitých tepien. Vencovité tepny ta neprivádzajú do srdcového svalu potrebné množstvo krvi. ICHS je veľmi časté ochorenie a postihuje čoraz mladšie vekové skupiny. U mužov sa vyskytuje asi 5-krát častejšie ako u žien. Má rôzne klinické formy.
 
3.2. Príčiny vzniku
Príčinou ICHS je zúženie vencovitých tepien spôsobené takmer vždy aterosklerózou. Za funkčne významné sa pokladá zúženie lúmenu o viac ako 50%. Nedostatočné prekrvenie srdcového svalu (ischémia) zapríčiní nedostatočný prívod kyslíka do myokardu, čím vzniká hypoxia. Niekedy môže nastať úplný uzáver vencovitej tepny alebo jej vetvy. V takých prípadoch sa tepna zvyčajne uzavrie trombom, ktorý nasadá na aterosklerotický plát. Určitú etiopatogenetickú úlohu môžu mať aj spazmy koronárnych tepien. Metabolizmus srdcového svalu je závislý výhradne od dostatočného prívodu kyslíka (je výlučne aeróbny). Pri ischémii srdcového svalu sa menia jeho elektrické vlastnosti. Prejavuje sa to charakteristickými zmenami na elertokardiograme, podľa ktorých možno ischémiu myokardu rozpoznať. Ďalším významným prejavom hypoxie je elektrická nestálosť srdcového svalu a porucha prevodového systému srdca. Preto sa pri ICHS veľmi často vyskytujú poruchy srdcového rytmu. Pri ischémii je porušená aj mechanická funkcia srdca- znižuje sa výkonnosť srdca ako „pumpy“.
 
3.3. Formy ischemickej choroby srdca
3.3.1. Nestabilná angina pectoris
Pre túto formu ICHS sa používajú rôzne synonymá. Slovo angina je odvodené z latinského názvu angere - zvierať a dobre vystihuje jeden z hlavných znakov ochorenia – zvieravú bolesť na hrudníku. Termín pectoris v názve choroby je 2. pád od pectus – hrudník. Niekedy sa stretnete s názvami preinfarktová angina alebo pokojová angina. Nestabilná angina pectoris sa vyznačuje stenokardickou bolesťou, ktorá sa často opakuje. Niekedy pripomína infarkt vystupňovaním, predĺžením, zvýšením intenzity bolesti a zhoršenou odpoveďou na nitráty. Môže byť bez odozvy, ale v niektorých prípadoch sa mení EKG-obraz v súvislosti s bolesťou, ale zmeny na EKG do 24 hodín miznú. Veľa pacientov si pamätá pocit bolesti na hrudníku (zatiaľ však nevedeli, že ide o anginu), ktorá sa objavila niekoľko dní pred srdcovou príhodou. Objavila sa v pokoji, trvala 5 až 10 minút a skončila sama od seba. Bolesť počas srdcovej príhody sa lokalizovala v tom istom mieste, bola silnejšia a neprestala až do prijatia na koronárnu intenzívnu jednotku.  
 
3.3.2. Akútny infarkt myokardu
Infarkt myokardu je vážne ochorenie spôsobené ischemickou maláciou až nekrózou určitej časti srdcového svalu. Základom patologickoanatomických zmien je zvyčajne ateroskleróza koronárnych tepien a uzáver niektorej vetvy koronárnej tepny trombom. Charakteristická je náhla prudká bolesť zvieravého a pálivého charakteru na hrudníku. Vystreľuje do ľavej hornej končatiny, pravej hornej končatiny, krku, chrbta. Trvá hodiny až dni, nereaguje na nitroglycerín, prípadne len nepatrne. Je spojená s úzkosťou a často so strachom zo smrti. Chorý je spotený, bledý. Niekedy sa vyskytuje dýchavica, nevoľnosť a vracanie. Pulz je zrýchlený, časté sú poruchy rytmu.
Najdôležitejšou diagnostickou metódou je EKG. Podľa zmien na EKG a podľa ich vývoja možno určiť lokalizáciu infarktu, jeho rozsah a prognózu. Podľa EKG možno rozpoznať aj rôzne poruchy rytmu, ktoré infarkt často sprevádzajú.
Liečebné opatrenia treba uskutočňovať okamžite po začatí ťažkostí, teda ešte pre prijatím do nemocnice. Pacient vyžaduje prísny pokoj v ľahu alebo v sede. Treba sa usilovať o psychické upokojenie i pomocou psychofarmák. Veľmi dôležité je tíšenie bolesti. V nemocnici sa pacient umiestňuje na jednotku intenzívnej starostlivosti alebo na špecializovanú koronárnu jednotku. Tu sa nepretržite a intenzívne sleduje, lieči a ošetruje. Liečba akútneho infarktu spočíva predovšetkým v zvládnutí komplikácií, najmä porúch rytmu a srdcovej nedostatočnosti, v priaznivom ovplyvnení veľkosti infarktového ložiska.
Po 1-2 dňoch na koronárnej jednotke a po priebehu bez komplikácii, pacient môže za 10 – 14 dní odísť do domáceho liečenia. Vždy zostáva najdôležitejšia primárna a sekundárna prevencia:
- Obmedziť spotrebu alkoholu na maximum jeden pohár (pohárik) alkoholu denne
- Prestať fajčiť
- Obmedziť pitie čiernej kávy (odvodňuje)
- Dostatok pohybu (chôdza, beh)
- Vyhýbanie sa stresom
- Redukcia hmotnosti
- Dostatok tekutín (2,0 – 2,5 litra denne) najmä v horúcich dňoch
- Ľahká strava najmä v lete (s obmedzením živočíšnych tukov)
- Dostatok vitamínov najmä v ovocí a zelenine
- Antioxidancia (Vitamín A, C, E a selén, Koenzým Q-10 a pod.)  
- Pravidelné preventívne vyšetrenia (lipidové spektrum, TK, EKG a pod.)
- Dostatok odpočinku a spánku (dovolenka aspoň 3 týždne)
- Liečba rizikových faktorov (vysoký tlak, cukrovka, vysoký cholesterol)  

Najmä u mužov vo veku nad 40 rokov a s prítomnosťou rizikových faktorov je potrebné myslieť na srdcový infarkt pri náhlom zhoršení zdravotného stav s prítomnosťou tlakovej alebo žeravej bolesti v hrudníku, v oblasti žalúdka, chrbta, čeľuste, ramena alebo ruky. Celková slabosť, bledosť, zvracanie a závraty môžu byť ďalšími príznakmi. Rýchla lekárska pomoc je potrebná najmä vtedy, ak bežné liečebne prostriedky neodstránia ťažkosti (napríklad žalúdočné), alebo ak nie je dôvod (vyvolávajúca príčina) na tráviace problémy (jedlo), bolesti v chrbtici, v ramene, v krku alebo vyžarujúce do ruky (záťaž, prechladnutie).  (príloha č.2)

3.3.3. Náhla smrť
Náhla smrť znamená úmrtie bez predchádzajúcich príznakov, prípadne do jednej hodiny od okamžiku, keď sa zjavili prvé symptómy. Asi v 70% prípadov je spôsobená ICHS. Preto sa náhla smrť zaraďuje medzi akútne formy ICHS: Najčastejším mechanizmom náhlej smrti je fibrilácia komôr, menej často zastavenie srdca (asystólia).

3.3.4. Stabilná angina pectoris
Angina pectoris sa prejavuje stenokardiami. Stenokardia je náhle vzniknutá bolesť na prsiach, ktorá má typický charakter, lokalizáciu i trvanie. Je spôsobená nedostatočným prívodom krvi do myokardu. Vyvoláva ju spravidla fyzická námaha, psychické zaťaženie alebo zmena počasia. Bolesť trvá krátko (niekoľko minút) a priaznivo reaguje na prerušenie námahy či odstránenie iných vyvolávajúcich faktorov a na podanie nitroglycerínu. Tým sa líši od stenokardickej bolesti pri akútnom infarkte myokardu.

Najúčinnejšie lieky pri angina pectoris sú nitrity a nitráty. Priaznivo ovplyvňujú perfúziu krvi vencovitými tepnami. Najznámejší je nitroglycerín. Musí sa podávať vo forme sublingválnych tabliet, dermálneho alebo orálneho spreja. Obchádza sa tak pečeň, kde sa nitroglycerín chemicky mení a stráca účinnosť. Podaný nitroglycerín účinkuje rýchlo, prakticky okamžite, takže preruší záchvat angíny. Chorých treba poučiť, aby si tabletu nechali rozpustiť v ústach a po ústupe bolesti zvyšok vypľuli, aby sa nebáli použiť liek aj opakovane, keď sa zjaví anginózna bolesť, a aby balenie staršie ako jeden rok vymenili za nové, lebo nitroglycerín z tabliet sublimuje. Nitroglycerín by mal myť vždy pri sebe každý chorý s ICHS, i keď nemá časté anginózne ťažkosti.
 
3.4. Prevencia
Mnohými štúdiami bolo zistené, že ICHS vzniká predovšetkým pri výskyte tzv. rizikových faktorov. Prítomnosť týchto faktorov znamená, že pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia je oveľa väčšia. Hlavné rizikové faktory sú:
-  hyperlipoproteinémia
-  cukrovka a poruchy metabolizmu cukrov
-  stres, najmä psychosociálny
-  fajčenie
-  vysoký krvný tlak
-  obezita
-  telesná nečinnosť
-  genetické faktory
Prevencia ICHS znamená odstránenie alebo potlačenie rizikových faktorov!
 
4. Zlyhanie srdca (srdcová nedostatočnosť)
  4.1. Definícia a charakteristika
Srdcové zlyhanie (kardiálna insuficiencia) je stav, keď srdce nie je schopné udržať krvný obeh v rozsahu, ktorý vyhovuje potrebám organizmu. Prvotná príčina srdcového zlyhania je vždy v samom srdci, v nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu. Ak vznikne kardiálna insuficiencia náhle, hovorí sa o akútnej srdcovej nedostatočnosti, ak sa zlyhanie srdca rozvíja pozvoľna a porucha trvá dlho, ide o chronickú srdcovú nedostatočnosť.
  4.2. Príčiny vzniku
Najčastejšími príčinami srdcového zlyhania sú.
1. poškodenie srdcového svalu (ICHS, zápaly)
2. nadmerné zaťaženie srdca, ak musí prekonávať pri vypudzovaní krvi zvýšený odpor
( vysoký krvný tlak, stenóza chlopní), alebo zvýšený objem krvi
3. poruchy srdcového rytmu
  4.3. Zlyhanie ľavého srdca (ľavej srdcovej komory)
Zlyhanie ľavého srdca je charakterizované preplnením pľúc krvou – stázou krvi v pľúcach. Prejavuje sa predovšetkým dýchavicou. Typická je záchvatovitá nočná dýchavica čiže asthma cardiale. Najťažšou formou zlyhania ľavého srdca je opuch (edém) pľúc. Je to vystupňovaný stav dýchavice spôsobený zaplnením pľúcnych mechúrikov tekutinou, ktorá tam prestúpila pri vysokom tlaku v pľúcnych kapilárach. Dýchavicu sprevádza vykašlávanie speneného, niekedy ružovo sfarbeného spúta. Pacient je cyanoticky, studeno spotený, v tvári býva úzkosť. Na pľúcach je záplava vlhkých chrapotov, niekedy počuteľných na diaľku. Opuch pľúc ohrozuje život chorého.
  4.4. Zlyhanie pravého srdca ( pravej srdcovej komory)
Zlyhanie pravého srdca vzniká pri chorobách, ktoré postihujú svalovinu pravej komory, najmä však pri pľúcnych ochoreniach a zvýšenom tlaku krvi v pľúcnici. Hlavné príznaky slabosti pravej srdcovej komory sú stáza krvi v periférnom žilovom systéme a vznik opuchov. Vyskytuje sa aj cyanóza. pri stáze krvi sú postihnuté aj niektoré orgány. Najtypickejšie je zväčšenie pečene, môže byť prítomná tekutina aj v telových dutinách (hrudníkovej, brušnej). Najvyšším stupňom pravostranného zlyhania je presiaknutie- anasarka, opuch dolných končatín, brušnej a hrudníkovej steny a prítomnosť tekutiny v telových dutinách.

5. Poruchy krvného tlaku
5.1. Vysoký krvný tlak (hypertenzia)
5.1.1. Definícia a charakteristika primárnej hypertenzie
Hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením. Znamená chronické zvýšenie tlaku krvi (TK). Ide o veľmi časté ochorenie vyznačujúce sa zvýšením krvného tlaku dosiaľ neznámej etiológie. Má rozličné vývojové štádiá a vážne následky, predovšetkým postihnutie niektorých orgánov (srdca, mozgu, obličiek).

5.1.2. Príčiny vzniku
Príčina esenciálnej hypertenzie nie je zatiaľ známa. Na vzniku choroby sa však pravdepodobne zúčastňuje viac činiteľov súčasne. Vznik primárnej hypertenzie uľahčujú dedičné faktory, vysoký prívod soli potravou, obezita, psychosociálne stresové faktory. Dôležitým patogenetickým mechanizmom vzniku hypertenzie je zvýšená reaktivita ciev na niektoré  podnety. Najprv sa krvný tlak zvýši len prechodne, neskôr trvale. V začiatočných štádiách nie sú na obehových ústrojoch ani na iných orgánoch nijaké zmeny. To svedčí o tom, že hypertenzná choroba je skutočne primárnym ochorením. Pri ďalšom trvaní hypertenzie je zaťažený predovšetkým krvný obeh. Na cievach sa postupne rozvíjajú zmeny, ktoré možno všeobecne charakterizovať ako aterosklerotické.
 
5.1.3  Desatoro pacienta s hypertenziou
1.  Zmeniť spôsob života, zostaviť si svoj vlastný rebríček hodnôt, v ktorom bude samozrejme na prvom mieste zdravie.
2.  Znížiť psychický stres - redukovať priveľký počet aktivít, vyhýbať sa časovej tiesni resp. vždy mať časovú rezervu pri dodržiavaní i banálnych termínov (odchod autobusu MHD), nevykonávať viac aktivít naraz resp. najprv dokončiť jednu a potom začať ďalšiu. Zvýšiť podporu okolia - cítiť podporu najbližšieho okolia v rodine, od priateľov, kolegov.
3.  Zvýšiť relaxačné aktivity - zaradiť pravidelné prechádzky, pasívny odpočinok a dostatok spánku, teplé a perličkové kúpele, autorelaxačné a jogínske techniky, nesúťažný šport, nestresujúce hobby.
4.  Zaradiť do týždňového programu minimálne 3x 40 minút vytrvalostného cvičenia (rýchla chôdza, jogging, plávanie, cyklistika, beh na lyžiach) pri pulzovej frekvencii 50-70% maxima resp. pri súčasnom výskyte chorôb srdca alebo iných chorôb podľa odporúčania odborného lekára.
5.  Nefajčiť.
6.  Znižovať postupne obsah soli v potrave a nahrádzať ich podľa potreby prírodnými rastlinnými koreninami, vyhýbať sa jedlám a nápojom s vysokým obsahom soli (údeniny, konzervované a instantné jedlá, niektoré minerálne vody).
7.  V potrave uprednostniť jedlá s vysokým obsahom vlákniny a vitamínov (5 kúskov ovocia alebo 500 g denne, surovú a sparenú zeleninu, celozrnné výrobky), plnotučné mliečne výrobky nahradiť nízkotučnými (syry s obsahom tuku v sušine menej ako 30%), znížiť príjem živočíšnych tukov (maslo, žĺtka, červené mäso a výrobky z neho), zvýšiť príjem rýb a rybacích výrobkov, nevysmážať, nefritovať, variť v pare. Pri nadváhe zároveň redukovať kalorický príjem a zvýšiť energetický výdaj.
8.  Pri vysokom príjme alkoholu znížiť jeho konzumáciu na maximálne denne 2-3 dl vína alebo 0,3 - 0,5 l piva alebo 0,04 dl destilátu.
9.  Tieto zmeny je potrebné zavádzať postupne, nie naraz všetky. Kľúčom k úspechu je sústrediť sa na 1 alebo 2 zmeny a až po ich dosiahnutí a fixovaní sa zamerať na ďalšie.
10.  Pravidelne si doma merať krvný tlak v rovnaký čas ráno a večer, z nameraných hodnôt vypočítať priemerné hodnoty. Cieľom je dosiahnutie priemerných hodnôt nižších alebo rovných 135/85 mmHg. Používať kalibrované tlakomery, ktorých presnosť bola overená porovnaním so štandardným ortuťovým tlakomerom (pri elektronických tlakomeroch uprednostniť tlakomery, ktorých presnosť bola overená podľa protokolu BHS alebo AAMI). (príloha č.8,9)

5.2. Nízky krvný tlak (hypotenzia, hypotónia)
Dlhotrvajúci nízky krvný tlak sa vyskytuje u mnohých ľudí, pričom nemusí spôsobovať nijaké ťažkosti.
Žiadny ani len približne presný údaj o častosti hypotónie nie je možný, lebo nízke hodnoty krvného tlaku sa často zistia len náhodou pri meraní krvného tlaku a len málo ľudí vykazuje ťažkosti. Na druhej strane je väčšina ťažkostí u ľudí s nízkym krvným tlakom tak nešpecifická, že spojitosť sa nie vždy dá dokázať.
Nízke hodnoty krvného tlaku sa však v určitých skupinách osôb vyskytujú obzvlášť často:
· mladí ľudia, najmä dievčatá, v puberte
· mladé, štíhle ženy
· ženy s poruchami prijímania potravy, ako napr. pri anorexii alebo bulímii
· počas tehotenstva
· chudí starší ľudia
 
Ťažkosti pri hypotónii väčšinou súvisia s nedokrvenosťou mozgu v dôsledku nízkych hodnôt krvného tlaku. Existuje nepomer medzi množstvom krvi nahromadenej v dolnej polovici tela o objeme až 600 ml a reflexnou protireguláciou zabezpečovanou cievnou sústavou. Zvýšený účinok tu napr. majú kŕčové žily alebo nedostatočná funkcia svalstva nôh, ktoré ako „svalová pumpa“ podporujú spätný transport krvi z nôh k srdcu. V popredí stoja poruchy videnia („tma pred očami“), pulzujúce bolesti hlavy, závrat a poruchy vedomia až bezvedomie. V dôsledku tejto nedokrvenosti sa aktivuje sympatická nervová sústava, časť vegetatívnej nervovej sústavy. To zas vedie k tachykardii, čiže k zrýchleniu frekvencie srdca, ale aj k zimomriavkam a návalu potu. Ľudia s hypotóniou sa okrem toho často sťažujú na únavu, nechuť do aktivity, šum v ušiach, studené ruky a chodidlá ako i na nespavosť. Zvláštnou formou hypotónie je syndróm ortostázy. Náhlou zmenou polohy tela, napr. ak človek leží, a potom rýchlo vstane, klesá krv do nôh a nie je v tomto momente k dispozícii na prekrvenie mozgu.

6. Choroby ciev
6.1. Ateroskleróza (kôrnatenie tepien)
6.1.1. Definícia a charakteristika
Ateroskleróza je dlhodobý chorobný proces, postihujúci stenu tepien. Vedie k postupnému zužovaniu priesvitu tepny, ktorá sa môže tiež úplne uzatvoriť. To potom vedie k poruchám tkanív a orgánov, ktoré tepna vyživuje. Ak dôjde k úplnému uzáveru tepny, a tým i k úplnému prerušeniu prístupu živín, predovšetkým kyslíka, postihnuté tkanivá väčšinou odumierajú.  

6.1.2. Príčiny vzniku:
-   zvýšený príjem cholesterolu
-   vysoký krvný tlak
-   nedostatok fyzickej aktivity
-   obezita
-   stres
-   fajčenie
-   cukrovka

6.1.3. Prevencia ( boj proti rizikovým faktorom aterosklerózy)
Ako obmedziť výskyt rizikových faktorov?
1. Pridať si do stravy vhodné potraviny
· ryby (pre obsah omega-3 mastných kyselín s priaznivými účinkami na srdce, tlak, zrážanie krvi a metabolizmus tukov),
· ovocie a zeleninu (pre obsah antioxidantov a vlákniny),
·  obilniny (jačmenné klíčky, ovsené vločky pre vysoký obsah rozpustnej vlákniny, ktorá znižuje cholesterol),
· nízkokalorické nealkoholické nápoje, čaj, minerálky.
 2. Vylúčiť zo stravy nevhodné potraviny
- bravčová masť, tučné mäso, plnotučné mliečne výrobky, nadmerné množstvo solí...
 3. Jedlo správne pripravovať
- uprednostňovať grilovanie, varenie, vyhýbať sa vyprážaným jedlám
4. Pestovať pravidelne svoj obľúbený šport
- začať postupne (NIE NARAZ) z prechádzkami, zrýchľovať chôdzou a neskôr podľa možnosti (u mladších osôb) pridať mierny beh,
- najdôležitejšia je PRAVIDELNOSŤ vo vykonávaní pohybu – aspoň 2 – 3 krát týždenne, vyhnúť sa treba nárazovému zaťažovaniu organizmu.
5. Úplne prestať fajčiť
- v prípade ťažkostí s odvykaním a prítomnosti abstinenčných príznakov (úzkosť, nepokoj, neschopnosť koncentrácie) konzultovať lekárnikom možnosť užívania nikotínových žuvačiek alebo náplastí. ( prílohy č.5, 7)

7. Choroby žíl
7.1. Kŕčové žily (varixy)
Varixy sú vakovito rozšírené a vinuté povrchové žily na dolných končatinách. Má ich každý šiesty dospelý človek, oveľa častejšie ženy. Príčinou vzniku sú predovšetkým genetické vplyvy, vznik podporujú aj mechanické vplyvy ( dlhé státie, nadmerná hmotnosť, časté gravidity(. Významnú úlohu pri mechanizme vzniku varixov má insuficiencia žilových chlopní.  (príloha č. 6,10)

Najčastejšie príčiny vzniku kŕčových žíl:
- genetická predispozícia
- tehotenstvo
- obezita
- hormonálna antikoncepcia
- zápcha
- dlhé státie / sedavé zamestnanie
- poranenie
- hlboká žilná trombóza
- vysoký krvný tlak
- nedostatok vlákniny, vitamínu C a bioflavonoidov (rutín, citrín) v strave

Prevencia zahrňuje aplikovanie správnych návykov:
- životospráva (tekutiny, vláknina, postupná redukcia nadváhy, nefajčenie)
- obmedzovanie dlhodobého státia, sedenia s nohou cez nohu
- používanie správnej obuvi (podpätok, klenba), pozor na sťahujúce ponožky
- zváženie rizika hormonálnej antikoncepcie
- športové aktivity – preferencia vytrvalostnej záťaže (bez poskokov), sauna je kontraindikovaná, prínosom sú cviky cievnej rytmiky (stoj na špičky apod.)

Dôsledky a komplikácie kŕčových žíl:
- nepekný vzhľad končatín
- chronická žilová nedostatočnosť
- trombóza postihnutej žily
- zápal žily a jej okolia – flebitída
- ťažký ekzém
- ruptúra kŕčovej žily
- vredy predkolenia
 
8. Náhla cievna mozgová príhoda
8.1. Definícia a charakteristika
Náhle mozgové cievne príhody sú častým ochorením. Parí k nim upchatie mozgovej tepny trombom alebo embolom, prasknutie mozgovej tepny a výron krvi do mozgu, spazmus mozgovej tepny a ruptúra aneuryzmy s výronom krvi do subarachnoidálneho priestoru.
8.2. Mozgové krvácanie (hemorágia)
Mozgové krvácanie je menej častá náhla mozgová príhoda, pri ktorej nastáva výron krvi z prasknutej tepny do mozgového tkaniva. Vznik ochorenia môže byť náhly, alebo sa ohlasuje návalmi krvi do hlavy, bolesťami hlavy, slabosťou jednej polovice tela, niekedy poruchami reči. Provokujúcim momentom je náhle zvýšenie krvného tlaku pri zakašlaní, tlaku na stolici, rozčúlení, fyzickej námahe. Vzniká náhle bezvedomie („blesková mŕtvica“).
Hoci uvádzame krvácanie do mozgu ako jeden celok, môžeme rozlišovať rôzne typy krvácania:
· Krvácanie do mozgového parenchýmu.
· Subarachnoidálne krvácanie, čiže krvácanie medzi pavúčnicu (jedna z mozgových blán) a mozgové tkanivo.
· Krvácanie do mozgových komôr, pri ktorom dochádza k hromadeniu krvi v dutinách mozgu.
· Subdurálne krvácanie, čiže krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu.
  Príčiny CMP?
Okrem tzv. neovplyvniteľných rizikových faktorov (genetika, vysoký vek, pohlavie), niektorých hematologických ochorení a porúch rytmu, najväčšími rizikovými faktormi CMP sú zúženia mozgových ciev na podklade aterosklerózy (všeobecné rizikové faktory aterosklerózy sú cukrovka, vysoký tlak, fajčenie a zvýšený cholesterol ).

Varovné príznaky
- pocit slabosti či necitlivosti tváre, ramien a nôh, najčastejšie len na jednej strane tela,
- sťažené rozprávanie či porozumenie hovorovej reči,
- ťažkosti s videním na jedno alebo obe oči,
- strata rovnováhy, ťažkosti pri chôdzi, závraty,
- prudké bolesti hlavy bez zjavnej príčiny.

Prevencia
- stanovte si pravidelný denný režim, po práci treba oddychovať,
- zdravo sa stravujte,
- dbajte na optimálnu hmotnosť,
- dôležitý je pravidelný spánok,
– psychická pohoda v práci aj v súkromí.

Čo treba vedieť?
- Poznať a kontrolovať svoj krvný tlak. Čím vyšší tlak, tým väčšie riziko. Ak je váš tlak vyšší ako 140/90, je potrebná konzultácia s lekárom.
– Dať sa vyšetriť, či netrpíte fibriláciou srdcových predsiení, pre ktorú sa časť krvi neprečerpá, ale ostáva v niektorej časti srdca a môže vytvoriť drobné zrazeniny. Tie môžu časom upchať drobné mozgové cievy.

Pozor!
Hrozbu mŕtvice môžete znížiť aj tým, že prestanete fajčiť. Fajčenie je totiž významným rizikovým faktorom mozgovej mŕtvice. Tiež cukrovka, poruchy srdcového rytmu, nadváha  a najmä krvný tlak: čím je vyšší, tým ste ohrozenejší.

9. Diskusia
Pripadám si ako vo sne, nechápem čo všetko sa deje v mojom tele. Všetko funguje tak úžasne a dokonale. Nemôžme to ovplyvniť, ani nášmu telu pomôcť. No naozaj nie? Ale srdcu sa nedá pomôcť ako mamine s nákupom. Ono to zvláda samo, bez pomoci, môžme mu len skrášliť jeho prácu. Namiesto vyprážanému rezňu si dáme čerstvý šalát s celozrnným chlebíkom. Namiesto utekania na autobus, spomalíme a vychutnáme si svieži vzduch. Nášmu telu sa dá pomôcť, len niekedy nevieme ako. Zahasíme cigaretu, pri jednom poháriku alkoholu aj skončíme a skúsime pravidelne cvičiť. Jednoducho sa to povie, spravíme niečo pre naše zdravie. Nenechávajme to na potom, pretože to potom už nemusí prísť. Nevravím ale, aby sme žili tak ako keby to bolo naposledy. Poďme žiť, tak aby sme nemali dôvod urobiť niečo posledný krát. Snažme sa o to, aby každý deň bol naplnený radosťou, láskou a keď k tomu čo len trochu pridáme zdravie, bude to úžasné. Pretože práve vtedy budú pre nás choroby tabu a dokonalý systém v nás bude ešte dokonalejší.
 
10. Záver
Štatistiky ukazujú...,  až 30% úmrtí spôsobujú..., okolo 56% mužov... 
Všetko sú to fakty, štúdie, štatistiky. Čísla, percentá, nad ktorými sa chvíľu zamyslíme, no v konečnom dôsledku nám nič nehovoria. Počuli ste, že sused od vedľa už prekonal 2 mozgové príhody, alebo že tá milá teta z obchodu má problémy s tlakom. Áno, príde vám to také prirodzené. Nad ochoreniami sa nezamýšľame. Používame na ne dokonca názov civilizačné choroby, no aj tak nám to nič nehovorí. Sme ľudia, chorí, zdraví, šťastní, smutní. Aj ochorenia sú vážne, menej vážne, smrteľné. Choroby ako infarkt, mozgová porážka, angina pectoris či kŕčové žily, sú nám známe a dokonca ich sem-tam použijeme aj vo svojej slovnej zásobe. Napr. čítame článok, ako zabrániť infarktu alebo čo pomáha pri kŕčových žilách. V novinách, televízii, rádiu počúvame aké lieky sú na čo dobré. Lenže liekmi sa choroby už liečia, ale čo spraviť aby nám choroba nebola dôvernou známou? Všetci to opakujú, to slovo, s ktorým sa stretneme hádam denne - PREVENCIA. Skúsme to, zamyslime sa a vyberme si buď dôvernú známu chorobu alebo vernú priateľku prevenciu. Myslím, že to nie je ťažké, lebo jeden verný priateľ je omnoho viac ako milión známych.

11. Slovník použitých výrazov alebo reč lekárov
Myokard – svalová stena srdca, sťahuje sa, aby vypudila krv, uvoľňuje sa, aby prijala pritekajúcu krv
Trombus – krvná zrazenina, ktorá sa utvorí vo vnútri cievy alebo v srdcovej dutine
Nekróza – smrť buniek nasledujúca po dlhodobej ischémii, vzniká aj počas srdcovej príhody
Betablokátory – lieky, ktoré redukujú kontrakcie myokardu a znižujú frekvenciu srdca.
Embolus- krvná zrazenina vytvorená v kardiovaskulárnom systéme a potom prenesená krvným riečiskom do vzdialenej cievy, tu sa môže zakliniť a spôsobiť tak upchatie cievy
Lipidy – tukové častice nerozpustné v krvi
Lumen – priestor ohraničený vnútornou stenou cievy
Perfúzia myokardu – prietok krvi srdcovým svalom
Profylaxia – preventívna liečba
Hyperlipoproteinémia - zvýšená hladina tukov v krvi, či už cholesterolu (hypercholesterolémia) alebo TAG (hypertriglyceridémia) alebo oboch (kombinovaná hyperlipoproteinémia)
Digitalis – liek, ktorý zosilňuje srdcové kontrakcie, znižuje frekvenciu srdca a pomáha odstrániť nadbytočné tekutiny pri srdcovom zlyhaní, používa sa tiež na liečbu fibrilácie predsiení 
Aneuryzma – vyklenutie vonkajšej steny artérie, žily alebo srdca, ak je stena oslabená v dôsledku ochorenia, poškodenia pri poranení alebo následkom vrodenej úchylky