Civilizačne ochorenia

Civilizačne choroby

Úvod:
V dnešnej uponáhľanej dobe je mnoho rôznych chorôb, ktoré na človeka číhajú. Oproti minulosti existuje nespočetne veľa ochorení rôzneho druhu. Kým v minulosti umierali ľudia na chrípku či osýpky dnes sú to oveľa zákernejšie choroby, sú to civilizačne choroby, ktoré kráčajú ruka v ruke s pokrokom.
 
 Príčiny civilizačných. chorôb
· degradované životné prostredie
· nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva  (nesprávna štruktúra potravín, fajčenie, vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim a iné)
· nízka zdravotná uvedomelosť obyvateľstva (uplatňovanie zásad správnej
  životosprávy v bežnom živote, slabý osobný záujem každého občana na
  ochrane svojho zdravia, ale i na ochrane svojho životného prostredia)
· špecificky sa odráža vplyv životného prostredia a sociálnej sféry na
  zdravotnom stave detí (vysoká kolektivizácia života detí, jasle, MŠ,
  družiny a pod.)
 · vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v
   pracovnom riziku
 
Najčastejšie zákerné choroby dnešného sveta:
-  choroby srdca a cievnej sústavy
-  nádorové ochorenia – rakovina
-  cukrovka
-  tučnota (obezita)
-  choroby dýchacích ciest
-  nervové a psychické ochorenia
-  alergie
-  AIDS
 
Spomedzi všetkých civilizačných „zákerákov“ dnešného sveta, sme sa rozhodli vám priblížiť choroby srdca, chorobu vyplývajúcu zo zlej životosprávy, chorobu, ktorá hýbe Afrikou a cukrovku.
 
 
1. AIDS
AIDS je skratka pre Acquired Immuno Deficiency Syndrome (syndróm získanej imunodeficiencie), HIV pre Human Immunodeficiency Virus . Pôvodca ochorenia je jednopovrazcovitý RNA vírus, ktorý nesie názov Humano Immuno Deficiency Virus (HIV) a patrí ku skupine retrovírusov. Retrovírusy sú zase „členmi“ rodu lentevírusov. Pre tieto vírusy je charakteristické, že sa ich po následnej infekcii doposiaľ ešte nikdy nepodarilo úplne z tela eliminovať. Časový úsek medzi nakazením a prepuknutím choroby (obdobie latencie) je relatívne dlhý. Existujú hlavne dva druhy vírusov HIV: HIV-1 vyskytujúci sa na celom svete, HIV-2 vyskytujúci sa naproti tomu najmä v západnej Afrike.

Štatistika:
Na začiatku 80-tych rokov došlo v Kalifornii a New Yorku najprv prevažne u homosexuálnych mužov k výskytu dosiaľ neznámeho ochorenia. 1984 bol ako spúšťač choroby identifikovaný vírus HIV a AIDS bol definovaný ako syndróm rôznych ochorení rovnakej príčiny. Od prepuknutia pandémie sa až doteraz vírusom HIV celosvetovo nakazilo viac než 60 miliónov ľudí. V súčasnosti žije asi 42 miliónov ľudí s vírusom HIV (stav: december 2002). V minulom roku sa na celom svete vírusom HIV nakazilo asi 5 miliónov ľudí. Okolo 3,1 milióna ľudí zomrelo v roku 2002 na následky infekcie vírusom HIV, z toho len 2,3 milióna v Afrike (Obr.č.1) . Tak sa AIDS stal príčinou úmrtí číslo 1 už aj v afrických štátoch ležiacich južne od Sahary.

AIDS je medzičasom na celom svete štvrtou najčastejšou príčinou smrti. V Nemecku sa od začiatku šírenia vírusu HIV infikovalo asi 60 000 ľudí, z toho 20 000 ľudí zomrelo. Teraz žije v Nemecku s infekciou HIV necelých 40 000 ľudí, z toho necelých 30 000 mužov a dobrých 8 000 žien. Zaujímavé je, že tento počet každým rokom stúpne o približne 2000, lebo vďaka lepším liečebným možnostiam zomiera na AIDS stále menej ľudí.

Príznaky:
HIV je vírus nedostatku ľudskej imunity (Obr.č.2) . Tento vírus napadá imunitný systém človeka a tak znižuje jeho obranyschopnosť voči ochoreniam. Tým, že je imunitný systém slabší, človek ľahšie podľahne iným ochoreniam, baktériám a vírusom. Prvé príznaky HIV infekcie sú ľahko zameniteľné s chrípkovým ochorením a objavujú sa 2−3 týždne od infikovania. Celková únava, pocit napínania na zvracanie, bolesť kĺbov a svalov, zvýšená teplota až horúčka, vyrážky, bolesť hrdla, hnačka, zväčšenie lymfatických uzlín, malátnosť. Tieto príznaky sa však po niekoľkých týždňoch stratia. Okrem toho, u veľa ľudí, ktorí sú infikovaní vírusom HIV, sa tieto príznaky neobjavujú. Medzi infikovaním vírusom HIV a vypuknutím choroby AIDS môže uplynúť niekoľko rokov − 6 až 10. AIDS je syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. Je to posledné štádium HIV infekcie. Znamená to, že človeku úplne zlyhá imunitný systém a telo už nie je schopné brániť sa žiadnemu ochoreniu. Pre človeka chorého na AIDS môže byť aj bežné ochorenie, ako napríklad chrípka, smrteľné!

Prenos:
HIV sa môže preniesť pri každom druhu pohlavného styku, ktorý nie je chránený prezervatívom, alebo inou bariérovou ochranou. To znamená pri bežnom styku do pošvy, pri análnom sexe alebo pri dráždení pohlavných orgánov ústami. Krvnou cestou, napríklad spoločným používaním ihiel a injekčných striekačiek (piercing, tetovanie a iné). Z infikovanej matky na
dieťa počas tehotenstva, pôrodu alebo materským mliekom.
 
Diagnostika a liečba:
Diagnostika HIV/AIDS sa opiera predovšetkým o špecifickú mikrobiologickou diagnostiku. Liečba, ktorou by bolo možné zvrátiť, či zastaviť ochorenie, doteraz neexistuje. Najznámejšími liekmi, ktoré sa používajú sú azidothymidin – AZT; zidovudin, dideoxyinozin (didanozín), dideoxycytidín (zalcitabin) a iné. Význam má aj transfúzia lymfocytov alebo transplantácia kostnej drene.

HIV a AIDS na Slovensku:
V Slovenskej republike sa eviduje trvalý nárast prípadov nákazy HIV. K 31.12.1993 bolo na základe sérologickej diagnózy na území SR evidovaných celkove 27 prípadov infekcie spôsobenej vírusom HIV 1 (25 mužov a 2 ženy). Celkove sa k 31. decembru 1993 v SR evidovalo 42 prípadov infekcie vírusom HIV, z ktorých sa u 6 vyvinul AIDS. K 31.5.1994 sa v SR evidovalo 48 prípadov infekcie HIV, z toho 7 prípadov AIDS. V roku 1996 bolo známych 66 prípadov infekcie, ku koncu druhej polovice roku 1998 sa tento počet zvýšil na 100.
 
Prevencia:
Chránený sex, vzájomná sexuálna vernosť partnerov a používanie sterilnej ihly medzi narkomanmi a pri tetovaní.

2. Choroby srdca
Každý tretí dospelý Slovák má nejakú formu kardiovaskulárneho ochorenia buď srdcového svalu, alebo obehového systému. Hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení je ischemická choroba srdca.
 
Srdečný infarkt
Čo sa deje pri infarkte?
Pri infarkte sa množstvo krvi vtekajúcej do srdcového svalu výrazne obmedzí alebo dokonca až zastaví (obr.č.4). To sa stane, keď sa jedna alebo viac hlavných prívodných tepien srdca, tzv. vencových alebo koronárnych tepien, upchá krvnou zrazeninou, alebo keď sa kŕčovito stiahne (tzv. spazmus) a následne sa zúži. Ak sa prívod krvi a kyslíka preruší na dlhšie ako na pár minút, bunky srdcového svalu sa trvalo poškodia a začnú odumierať. Preto je rýchla reakcia na varovné príznaky mimoriadne dôležitá.

Varovné signály sú spôsob, ktorým vám vaše telo oznamuje, že niečo nie je v poriadku - prietok krvi, ktorá zásobuje vaše srdce, sa prerušil a vy potrebujete veľmi rýchlo pomoc. Ak príde včas, môžu vám pomôcť účinné lieky, ktoré pri včasnom podaní môžu poškodenie srdca významne minimalizovať. Zvýšia vaše šance na rýchle uzdravenie a dokonca Vám môžu zachrániť život. Ale čas je limitujúci, pretože s liečbou treba začať do niekoľkých hodín od chvíle, čo sa objavia príznaky. Rýchla lekárska pomoc môže ochrániť váš srdcový sval pred väčším poškodením - ba možno dokonca zachrániť vám život!

Príznaky infarktu:
Dochádza k silným a dlhotrvajúcim bolestiam v ľavej časti hrudníka, ktoré môžu vystreľovať až do paže, pocit zvierania pľúc, smrteľný strach a silné vzrušenie; dostavuje sa pocit nevoľnosti, potenie, dráždenie na vracanie, symptómy, ktoré vyplývajú z poruchy regulácie krvného obehu.(Obr.č.3)
Tieto príznaky sa vyskytujú pri infarkte veľmi často, avšak neexistuje jeden absolútne presný, ktorý by sa pri infarkte vždy objavoval. Dokonca aj ťažké srdečné infarkty môžu prebiehať bez bolesti (tzv. nemé infarkty), alebo majú príznaky apendiktídy alebo črevnej koliky. Najnovšie výskumy poukázali na fakt, že u žien sú symptómy infarktu odlišné. Po prvé, prejavujú sa pomalšie. Taktiež je u žien zriedkavejšia náhla a silná bolesť v oblasti hrudníka. Miesto vystreľovania do paže, bolesť sa šíri do oblastí podbruška alebo do chrbta. Ženy trpia skôr na problémy s dýchaním než na zovretie v hrudníku. Tieto symptómy sú zameniteľné s ochorením žalúdka alebo chrbtice. Aj preto na choroby srdca zomrie v súčasnosti viac žien ako na rakovinu, úrazy a cukrovku dovedna. Presná diagnóza infarktu sa dá zistiť pomocou EKG alebo laboratórnym vyšetrením (menšie množstvo enzýmov- ich nález nasvedčuje odumretiu určitých častí svalstva).
 
Prvá pomoc pri infarkte:
- ponechať postihnutého v absolútnom kľude (každá telesná záťaž znamená
  ďalšiu námahu pre srdce)
- zaistiť polohu tela v horizontálnej polohe (pre uľahčenie krvného obehu)-
  zvýšená poloha nôh uľahčuje dýchanie
- zachovanie vnútorného pokoja
- nepodávať tekutiny (krvný obeh sa naplnením žalúdka zaťažuje, taktiež
  kvôli nebezpečenstvu pridusenia)
- okamžite privolať záchranku, nepokúšať sa o samoliečbu
- pri zástave srdca začať s srdečnou masážou
- uvoľniť voľné kusy odevu
 
Liečba:
Nevyhnutná je hospitalizácia na koronárnej jednotke. Liečba spočíva v medikamentóznom ovplyvnení faktorov ohrozujúcich život chorého -snaha znížiť rozsah poškodenia srdca obnovením prekrvenia, zmiernenie bolesti, ovplyvnenie srdcového rytmu a zvládnutie srdcovej dekompenzácie. Po zvládnutí akútneho stavu sa kladie dôraz na rehabilitáciu a odstránenie subjektívnych ťažkostí pacienta.
 
Srdcový šelest:
Sú to atypické a nepravidelné šelesty počas jednej srdcovej akcie. Rozoznať ich a zaradiť však vyžaduje istú skúsenosť, lebo nie vždy sú jasne počuteľné a ich pôvod môže byť rôzny. Základnou príčinou je zmena normálneho prúdu krvi. Niekedy chlopne stuhnú nadmernou tvorbou väziva alebo tvorbou kalciových usadenín a nemôžu sa úplne otvoriť. Pretekajúcej krvi sa tak dostane do cesty prekážka, môže prechádzať len úzkym kanálom a preto tvorí víry. Práve zvuk, ktorý pri tomto prúdení vzniká, je počuteľný, a to medzi prvou a druhou srdečnou ozvou.Kalcifikovaná chlopňa má aj iné dôsledky okrem stenózy (krv neprúdi von zo srdca), a to insuficienciu (nedostatočnosť), ktorá je dôsledkom zlého tesnenia chlopne. Tak vznikajú ďalšie šelesty, ktoré spôsobuje krv prúdiaca v tepne opačným smerom.
 
Angina pectoris :
Tieto srdečné záchvaty pripomínajú infarkt - majú však kratšie trvanie, nenastáva pri nich pocit strachu a prebiehajú bez postihnutia krvného obehu. Bolesť je lokalizovaná v oblasti za hrudnou kosťou. Vyvoláva ju prechodný nedostatok kyslíka, zúženie vencovitých tepien v dôsledku aterosklerózy alebo kŕč vencovitých tepien. Krvné zásobovanie svalu je dostačujúce pre jeho metabolizmus v pokojnom stave, ale pri telesnej námahe alebo duševnom vzrušení sa začnú prejavovať bolesti. Keďže pri angine pectoris nedochádza k poškodeniu srdcového svalu, je táto choroba ťažko diagnostikovateľná. Bolesť sa dá odstrániť liekmi, ktoré rozširujú koroárne tepny. Ich pôsobením sa zaisťuje opätovné zásobovanie srdca okysličenou krvou. To odlišuje anginu pectoris od infarktu, pretože pri infarkte sa bolesť nedá utíšiť liekmi. Taktiež, kým infarkte je pohyb prísne zakázaný, pri angine pectoris sú ľahké formy cvičenia skôr podporované.

Prevencia srdcových ochorení:
Predchádzať týmto ochoreniam je jednoduché: zdravý životný štýl. Čo doň patrí? Predovšetkým zdravá strava a veľa pohybu. Lekári doporučujú nízkotučné potraviny a posilňovanie srdca cvičením, minimálne 30 minút chôdze denne na čerstvom vzduchu. Zredukovanie nadváhy je taktiež potrebné, čím viac kilogramov, tým je srdce namáhanejšie. Pri vysokom krvnom tlaku sa odporúča obmedzenie solenia a hlavne relax a odbúravanie stresu. Rizikovým faktorom je tiež fajčenie, siahajú po ňom najmä stresovaný jedinci, čím sa násobí šanca srdečného ochorenia.

Cukrovka
Všetky tkanivá a orgány ľudského tela sú tvorené bunkami. Na to aby mohli plniť svoju funkciu ( tvoriť bielkoviny, hormóny, sprostredkovať ner. vzruch....) potrebujú nejaké „palivo“. Bunky ako zdroj energie využívajú prednostne glukózu, ktorá sa dostáva do krvi zo zjedenej potravy. Glukózu bunky spaľujú za prítomnosti kyslíka čim získavajú potrebnú energiu. Aby mohla byť využitá bunkami, musí do nich z krvi vstúpiť a to je možné vďaka hormónu inzulínu ( bielkovinová látka tvorená bunkami pankreasu ).
 
Čo to je cukrovka ?
Chronické ochorenie  vznikajúce následkom úplného alebo čiastočného nedostatku inzulínu (Obr.č.5) v krvi, či už v dôsledku jeho nedostatočnej tvorby alebo z dôvodu poruchy jeho využitia na úrovni cieľových orgánov.
 
Štatistika:
Cukrovka predstavuje narastajúci problém vo vyspelých krajinách. Postihuje zhruba 5 % obyvateľstva  pričom u ľudí starších ako 65 rokov je to 16 %. No skutočný predpoklad zodpovedá dvojnásobku uvedených čísiel. Polovica diabetikov je nediagnostikovaných a nelieči sa.

Príčiny vzniku:
Narušenie tvorby inzulínu pankreasom. Sám organizmus si prostredníctvom imunitného systému vyvára protilátky proti beta-bunkám pankreasu tvoriacim inzulín a ničí ich. Rezistencia na pôsobenie inzulínu: hoci množstvo vytvoreného inzulínu je dostatočne. Bunky nie sú schopné rozpoznať ho ale naň slabo reagujú, a glukóza nemôže vstúpiť do ich vnútra. V oboch prípadoch dochádza k hromadeniu glukózy v krvi, lebo nemôže vstupovať do buniek a tým pádom byť využitá ako zdroj energie. Zvýšená hladina cukru v krvi – hyperglykémia.
 
Typy cukrovky :
 
DIABETES MELLITUS 1. TYPU Forma cukrovky, ktorá vzniká následkom úplnej nedostatočnej tvorby inzulínu z vyššie uvedenej príčiny. Prejaví sa pred tridsiatym rokom života, môže sa aj vo vyššom veku. Najčastejšie sa diagnostikuje v skupine 10-14-ročných, častejšie u chlapcov. Samozrejme existuje aj dedičná náchylnosť.
Príznaky:
- časté močenie
- extrémny hlad a smäd
- úbytok hmotnosti
- svrbenie kože
- slabosť a únava
 
DIABETES MELLITUS 2. TYPU  Forma cukrovky, ktorá vzniká následkom relatívneho nedostatku v tvorbe inzulínu ako aj rezistenciou buniek na jeho pôsobenie. Diagnostikuje sa vo vyšších vekových skupinách, po 40. roku života alebo môže byť dedičná.
Príznaky:
- pocit únavy
- ospalosť
- zahmlené videnie
- suchá svrbiaca koža
- väčší pocit hladu a smädu
- časté močenie
- strata citlivosti v končatinách
- kožné infekcie
 
TEHOTENSKÁ CUKROVKA   Porucha regulácie hladiny cukru v krvi objavujúca sa počas tehotenstva u ženy, ktorá predtým nemala diagnostikovanú cukrovku. Hoci po tehotenstve sa hladina cukru väčšinou opäť upraví, až polovica žien sa v neskoršom veku stane diabetičkami. Hlavným následkom je zvýšený rast plodu, čim je ťažšie tehotenstvo aj pôrod. Plod je ohrozený vnútromaternicovým odumretím aj vznikom vývojových porúch.
 
Diagnostika:
Včasná diagnóza je pre diabetika nesmierne cenná, lebo umožní predísť akútnym, potenciálne smrteľným komplikáciám a odďaľuje vznik chronických komplikácií ( postihnutie ciev, oči, obličiek, nervového systému, diabetická noha ) . Lekára by sme mali častejšie navštíviť po 45. roku, aby sme zistili hladinu cukru v krvi. Prvá forma cukrovky sa diagnostikuje na základe príznakov a rozboru krvi a moču čo len potvrdí diagnózu. V prípade druhého typy cukrovky sa ochorenie odhalí pri rutinnom  vyšetrení, pretože ešte neubehlo dosť času na vznik chronických komplikácii, pacient nepociťuje zvýšenú hladinu cukru. Ak však hladina cukru nalačno je vyššia ako 7 mmol/l alebo kedykoľvek v priebehu dňa a sú prítomné príznaky ochorenia, môžeme stanoviť diagnózu cukrovky.
 
Liečba:
Cieľom je dosiahnuť vyrovnané hladiny cukru v krvi, čím sa znižuje výskyt akútnych komplikácií, odďaľuje sa vznik chronických komplikácií, udržuje sa stabilná telesná hmotnosť a pacient môže žiť kvalitný život, pracovne, spoločensky sa uplatniť.
Liečba postavená na 3. základoch:  Strava ma byť pestrá a odporúča sa dodržiavať pravidelnosť v jednotlivých jedlách počas dňa. Vhodná je konzumácia cukrov s pomalším vstrebávaním (ryža, zemiaky, cestoviny, chlieb). Treba sa vyhýbať mastným jedlám. Odporúča sa aj konzumácia olivového oleja, nízkotučných mliečnych produktov, ryby, strukoviny, zelenina, ovocie... Konzumácia silných alkoholických nápojov je škodlivá, lebo vyvoláva prudké poklesy cukru v krvi a môže dôjsť k hypoglykémii.

Telesné cvičenie v mnohých aspektoch pomáha ku kontrole ochorenia. Znižuje hladinu glukózy, lebo svaly „spaľujú“ s cieľom získať energiu. Fyzická námaha zároveň prispieva k udržiavaniu ideálnej telesnej hmotnosti.  Pacient má mať vždy pri sebe nejaký zdroj glukózy ( cukor, cukríky..) v prípade ak by došlo k prudkému poklesu glukózy v krvi. Poučenie pacienta je základom liečby, keďže diabetik musí mať poznatky o svojej chorobe a zároveň sa naučiť niektoré praktické zručnosti, ako je pichanie inzulínu alebo narábanie s glukomerom ( pomocou malej kvapky krvi z bruška prsta na ruke stanovuje hladinu cukru v krvi ). Špeciálnu pozornosť treba venovať hygiene kože.
 
Ak stravovanie, telesné cvičenie nevedie k úprave hladiny cukru v krvi, treba pristúpiť k farmakologickej liečbe:  - inzulín (Obr.č.6): syntetizuje sa umelo a je porovnateľný s inzulínom tvoreným bunkami pankreasu. V rýchlosti nástupu účinku a doby pôsobenia existuje inzulín rýchly. Stredne dlho pôsobiaci, pomalý a veľmi pomalý. Predstavuje jedinú liečbu pri cukrovke 1. typu. Pri 2. type sa naň pristupuje až po zlyhaní liekov. – perorálne antidiabetiká: lieky vo forme tabliet, znižujú hladinu glukózy rôznymi cestami- stimuláciou vylučovanie inzulínu z pankreasu, znížením vstrebávanie cukru z čreva alebo ovplyvnením inzulínovej rezistencie na úrovni cieľových orgánov. Predstavujú liečbu 2. typu. Oba spôsoby liečby majú nežiaduce účinky, spoločným je hypoglykémia ( znamená pokles hladiny cukru pod 3,5 mmol/l, môže dôjsť aj ku kóme ak sa včas nezakročí ).
 
Prognóza:
Napriek pokrokom v prevencii a liečbe tohto ochorenia je dĺžka života kratšia v priemere o 30 rokov u diabetikov 1. typu a o 20. rokov u diabetikov 2. typu. Zvýšená úmrtnosť súvisí najmä s obličkovými komplikáciami. Pacienti, ktorí dodržiavajú liečbu, chodia na kontroly k lekárovi, nemajú rizikové faktory sa môžu dožiť takmer rovnakého veku ako zvyšok obyvateľstva.

Obezita
Tuky sú jednou z troch základných zložiek ľudskej potravy. Sú to zlúčeniny tvorené kyselinami s dlhých reťazcov (mastnými kyselinami) a alkoholom (glycerolom). Podľa svojej chemickej štruktúry sa označujú aj ako triglyceridy alebo triacyglyceroly (TAG),nazývané aj jednoduché tuky. TAG sú základom mnohých procesov látkovej premeny v organizme, a to ako stavebné kamene na tvorbu komplexnejších zlúčenín, ako súčasť bunkových membrán a ich nahromadenie vo forme  zásob má aj tepelnoizolačnú funkciu.
Základnou funkciu tukov je hromadenie energie. Tuky z potravy sú v tráviacom trakte štiepané pomocou enzýmov a žlče na menšie zložky, ktoré sú následne vstrebávané a slúžia ako  zdroj energie. Časť, ktorá sa nevyužije na krytie energetických potrieb organizmu sa opäť premieňa na TAG a ukladá sa na určitých miestach organizmu vo vnútri tukových buniek. 
Tuk uložený v tukovom tkanive je výnimočný systém energetickej zásoby, ktorý môže byť použitý na látkovú premenu, ak si to bude vyžadovať momentálna situácia. Za normálnych podmienkach existuje rovnováha medzi tukovými zásobami a energetickými požiadavkami organizmu.
 
Rozlišujeme dva typy  tukov:
 
1.  Biely tuk: je bohatý na TAG, uložený v podkoží a okolo orgánov ľudského tela. Má ochrannú funkciu a slúži ako zásobáreň energie.
2.  Hnedý tuk: je chudobný ma TAG. Je uložený na určitých miestach organizmu ako šija, pazuchy, lopatky a rebrá. Jeho cieľom je udržiavať telesnú teplotu v normálnom rozmedzí. 
 
Čo je to obezita?
Obezita znamená nadbytok tukového tkaniva (bieleho tuku) v organizme. Navonok sa prejavuje nárastom telesnej hmotnosti nad normu stanovenú podľa pohlavia, veku a výšky. V súčasnosti predstavuje najčastejšiu poruchu látkovej premeny u človeka. Nárast telesnej hmotnosti nezodpovedá automaticky obezite, lebo hmotnostný prírastok môže byť výsledkom zhromaždenia kostnej a svalovej hmoty a nie nahromadenie tuku.
V USA postihuje obezita 25% obyvateľstva, kým v niektorých západoeurópskych krajinách to nie je ani 5%.
Na posúdenie telesnej hmotnosti jedinca sa zaviedol index telesnej hmotnosti BMI. Vypočíta sa ako podiel hmotnosti v kilogramoch vydelené výškou v metroch umocnené na druhú.
 
Referenčné hodnoty BMI by potom boli:
·  Ideálna hmotnosť: BMI 22,6 u mužov a BMI 21,1 u žien
·  Horná hranica pre normálnu telesnú hmotnosť BMI menej ako 27 u mužov a menej ako 25 u žien
·  Nadváha. BMI 27-30 u mužov a 25-30 u žien
 
 
Rozdelenie obezity:
 
Podľa pôvodu :
Primárna obezita: ide o izolovanú formu obezity, ktorá vzniká následkom rizikových faktorov alebo z neznámej príčiny. Je to najčastejšia forma.
Sekundárna obezita: vzniká dôsledkom rôznych ochorení, ako sú hypotyreóza, niektoré mozgové nádory, ako aj používanie niektorých liekov zo skupiny antidepresív, antihistaminík, kortikoidov.

Podľa veku začatia:
Dlhodobá obezita: zjavuje sa v detstve alebo dospievaní, má silný dedičný podklad a vykazuje tendenciu pretrvávať po celý život
Obezita dospelosti: začína sa približne v 30.roku. Súvisí so znížením telesnej aktivity a sedavým zamestnaním.

Podľa rozloženia tuku v organizme
Androidná obezita: nahromadenie tuku sa vyskytuje v oblasti tváre, krku, na trupe a typicky okolo pupka na bruchu. Tento druh obezity je častý pre mužov.
Gynoidná obezita: tuk ma tendenciu hromadiť sa na bokoch, zadku, stehnách, s nad lonovou kosťou. Je častejšia u žien.
 
Príčiny obezity:
Faktory, ktoré podmieňujú vznik obezity sú početné a zahŕňajú nielen biologické aspekty, ale aj psychologickú a spoločenskú sféru. K príčinným faktorom patria:
·  Dedičné faktory: genetický pôvod obezity je jasne dokázaný skutočnosťou, že obézni rodičia majú 75% šancu mať obézne deti
·  Stravovanie: nadmerný príjem potravy nepochybne podporuje vznik obezity, pričom nadmerným príjmom sa rozumie také množstvo kalórií, ktoré organizmus nedokáže spáliť pri každodennej činnosti.
·  Psychické faktory: niektorí jedinci v určitých situáciách reagujú zvýšeným príjmom potravy. Ide o situácie spojené s úzkosťou, depresiu alebo banálnou nudou.
·  Kultúrne a ekonomické faktory: výskyt obezity prevažuje medzi skupinami obyvateľstva s nižším vzdelaním. Niečo podobné môžeme pozorovať v súvislosti s ekonomickou úrovňou: kým ženy z vyšších spoločenských vrstiev sú štíhle, u mužov je to presne naopak a nadváha u tejto skupiny súvisí so sedavým zamestnaním

Následky obezity:
Obezita je rizikovým faktorom vzniku mnohých porúch na úrovni metabolických procesov a fungovania jednotlivých orgánov (Obr.č.8) . K hlavným nežiaducim účinkom obezity patria:
 
·  Srdcovo-cievne postihnutie: obezita je úzko spätá s ďalšími kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi, ako sú hypertenzia, zvýšená hladina cholesterolu, zvyšuje prácu srdca, ktoré musí vynaložiť väčšiu námahu pri zmršťovaní
·  Kostné a kĺbové postihnutie: nárast telesnej hmotnosti vedie k zvýšenému opotrebovaniu kĺbov a v dospelosti vedie k chronickej bolesti
·  Cukrovka: obezita je hlavnou príčinou vzniku cukrovky 2.typu, ktorá sa prejavuje následkom rezistencie orgánov na pôsobenie inzulínu.
·  Dýchacie postihnutie: obézni jedinci majú ťažkosti so správnou ventiláciou pľúc v dôsledku postihnutia bránice, ktorá je hlavným dýchacím svalom človeka
·  Ďalšie ochorenia: dna, žlčové koliky, vysoký cholesterol, trombóza
 
 
Ako sa lieči obezita?
Obezita je jedna z najťažšie liečiteľných ochorení. Zvládnutie ochorenia si vyžaduje vysoký stupeň spolupráce a disciplíny zo strany postihnutého jedinca, inak je neúspech zaručený. Každý jedinec, ktorý sa rozhodne bojovať s nadbytočnými kilogramami, by sa mal obrátiť na svojho lekára. Treba si dávať pozor na tzv. zázračné diéty, zvyčajne odporúčané niekým z kruhu známych, ktoré v mnohých prípadoch nielenže nie sú účinné, ale môžu ohroziť pacienta na zdraví.
 
Liečbu obezity delíme do 4 skupín
1.  Stravovanie: Logicky musí byť stravovanie nízkokalorické, ak chceme dosiahnuť odstránenie prebytočných kilogramov. To znamená že prívod kalórií musí byť nižší, ale v každom prípade je potrebné poskytnúť organizmu dostatok výživných látok. 55-60% kalórií by malo pochádzať z cukrov, 15% z bielkovín a tuky by mali zabezpečovať 30-35% celkových kalórií. Je nevyhnutné dohliadať na príjem vitamínov, vypiť 1,5 - 2 litre tekutín za deň a vyhýbať sa alkoholu. V priebehu dňa jesť  minimálne 5-krát a nevynechávať raňajky.
2.  Telesné cvičenie: Bez neho by jedinec so sedavým spôsobom života mohol ostať obéznym napriek dodržiavaniu diétneho stravovania. Cvičenie by malo byť prispôsobené schopnostiam každého jedinca. Odporúča sa plávanie, bicyklovanie a chôdza.
3.  Lieky: Farmakologická liečba by v nejakom prípade nemala nahradiť vyrovnanú nízkokalorickú diétu, ale mala by byť jej doplnkom.
·  Anorektiká: znižujú chuť do jedla simuláciou centrálneho nervového systému
·  Termogénne prípravky: majú schopnosť zvýšiť bazálny energetický výdaj organizmu a podporovať tak väčšiu spotrebu kalórií
·  Stimulátory pocitu hladu: vláknina alebo deriváty celulózy, ktoré naplnením žalúdka pôsobia na centrum sýtosti a skracujú tak čas príjmu potravy
4.  Chirurgia: Existujú rôzne chirurgické techniky, ktoré vedú k strate telesnej hmotnosti. Tento typ chirurgického výkonu sa môže aplikovať len za presne stanovených podmienok- pacient nesmie trpieť psychickým ochorením alebo chorobou tráviaceho traktu, vek nad 18 rokov, ...

Záver:
„Všetko najlepšie, veľa úspechov v zamestnaní, ale hlavne veľa zdravia!", „Veľa šťastia v novom roku a pevné zdravie!", „Veľa lásky a rovnako tak zdravia!" Pri takmer každej príležitosti, keď sa ľudia stretávajú, bavia sa a oslavujú, si medzi sebou prajú hlavne veľa zdravia. Všetci dobre vieme, prečo je zdravie taká vytúžená vec, ktorú si všetci prajeme. Keď človek nie je v dobrom zdravotnom stave alebo je chorý iný člen rodiny, chýba nám dobrá nálada. Už nie sme šťastní. Smrteľné chorého človeka peniaze nevyliečia. Na čo sú nám predchádzajúce úspechy? Snažíme sa iba povedať to, že ak nie je niekto zdravý, ťažko môže byť šťastný a plný elánu. Zdravie je spoločne s láskou ten najcennejší dar, ktorý človek má. Preto by sme sa s ním nemalí zahrávať' a zbytočne pokúšať osud. Náhoda nás často zavedie do situácií, z ktorých niet úniku. Až vtedy, keď je človek naozaj chorý, spozná, aké je šťastie byť zdravý. Rada do budúcna, častejšie návštevy lekára, správna životospráva a stravovanie „šité na mieru“,  dostatok telesného cvičenia. Vyvarovanie sa nechránenému pohlavnému styku. Žijeme v uponáhľanej dobe, ale každý jeden z nás by si mal nájsť čas pre seba.