Krv a jeho choroby

Krv a jeho choroby
 
KRVNÉ CHOROBY
Choroby krvi majú svoje typické príznaky, ktoré vyplývajú zo špecific­kej skladby a funkcie krvného systému. Krvný systém zahrnuje nielen krv, ktorú tvoria krvné elementy (čer­vené a biele krvinky, krvné doštičky) a plazma, ale aj krvotvorné orgány, kam patrí kostná dreň, miazgové uz­liny, slezina a tzv. mononukleofago-cytový systém, zložený z charakteris­tických buniek roztrúsených v najroz­manitejších orgánoch tela. Krv a kr­votvorné orgány tvoria jeden neod-deliteľnýfunkčnýcelok, a preto každá krvná choroba sa dotýka oboch sú­časne, hoci raz je výraznejšia odchýl­ka v zložení či funkcii krvi, inokedy je v popredí zasa zmena v niektorom z krvotvorných orgánov.
Z funkčného hľadiska krvný sys­tém úzko súvisí so všetkými orgánmi tela. Nadväzuje na krvný obeh, slúži dýchaniu, výžive, látkovej premene, doprave informačných látok, očisťo-vacej činnosti obličiek, obrane proti nákazám, udržiavaniu stálosti vnú­torného prostredia a spolu s nervo­vým systémom uskutočňuje dôležitú vzájomnú súvislosť medzi jednotli­vými zložkami celého organizmu. Z týchto mnohotvárnych a všestran­ných funkcií krvi jasne vyplýva, že krvné choroby zapríčinia zme­ny, ktoré nepriaznivo postihu­jú celý organizmus, každý orgán alebo tkanivo. Preto mávajú obvykle aj pestrý klinický obraz.

Poruchy v zložení alebo vo funkcii krvi nie vždy spôsobujú ochorenie krvného systému. Často to býva len príznak iného základného ochorenia, napríklad pri infekčných chorobách, krvácaní, zhubných nádoroch, oblič­kových chorobách, nedostatočnej výžive, chorobách tráviacich ústro­jov, pečene, pri otravách a pod. (Tie­to krvné zmeny nezaraďujeme do state o hematológii, pretože ich opi­suje príslušná kapitola v súvislosti s danými chorobnými celkami. Na­priek tomu ich nemožno obísť s ohľa­dom na príčiny niektorých krvných chorôb, ktoré vytvárajú rovnaký obraz chorobných príznakov.) Na vzniku krvných chorôb sa zú­častňuje viac činiteľov, pričom v po­predí stoja nepriaznivé vplyvy pro­stredia, nesprávna výživa, ionizujúce žiarenie, chemické látky, nadmerné užívanie niektorých liečiv, bakteriál­ne jedovaté látky, vrodené odchýlky krvného systému atď. Väčšine škodli­vo pôsobiacich faktorov sa dá úspeš­ne čeliť rozumnou osobnou životo­správou i úpravou pracovného pro­stredia.
Krvné choroby predstavujú aj sociálnozdravotný problém, pretože niektoré z nich (najmä málokrvnosť) postihujú 2-15% obyvateľstva. Aj bielokrvnosť (leukémia) je na stálom vzostupe a pribúda v rovnakej miere ako rakovina pľúc, pričom sa v nie­ktorých prípadoch pozoruje súvzťažnosť medzi jej vznikom a vzrastajú­cim vplyvom civilizačných faktorov (chemizácia, karcinogény, lieky, ioni­začné žiarenie a pod.).

V rokoch po druhej svetovej vojne sa pri riešení krvných chorôb zazna­menal prudký rozmach diagnostic­kých aj liečebných postupov. Napriek tomu zostáva ešte nemálo nezodpo­vedaných otázok, napríklad prob­lém náhrady krvi. Hoci dnes po­známe niekoľko náhrad schopných zachovať niektorú z početných funk­cií krvi, doteraz sa nepodarilo získať nijaký biologický alebo umelý prípra­vok, ktorý by vedel nahradiť plno­hodnotne prirodzenú krv. Pri transfú­zii a niektorých iných formách liečby krvných chorôb možno použiť výluč­ne ľudskú krv, ktorá sa dá získať iba darovaním od druhého človeka. Všeobecné darcovstvo krvi dáva kaž­dému nášmu občanovi vhodné mož­nosti, aby preukázal úsilie prispieť k zdraviu svojich spoluobčanov a možno aj sebe samému.
 
MÁLOKRVNOSŤ (ANÉMIA)
Málokrvnosť je chorobný stav, pri ktorom poklesne objem krvného far­biva (hemoglobínu) a červených krvi­niek (erytrocytov) pod normálne hodnoty. Vzniká porušením rov­nováhy medzi tvorbou červe­ných krviniek a ich zánikom. Buď ide o normálnu krvotvorbu, ale zvýšený úbytok erytrocytov, alebo sú straty červených krviniek normálne, no ich tvorba sa narušila. Podľa toho možno všetky druhy málokrvnosti zatriediť do dvoch veľkých skupín: v prvej sú príčinou zvýšené straty červených krviniek, v druhej poruchy ich tvorby. Neraz je málokrvnosť vý­sledkom kombinácie oboch možnos­tí. Za normálny počet červených krvi­niek sa u mužov pokladá 4,5—5,5 milióna v 1 mikrolitri (i,l), u žien 4—5 miliónov v mikrolitri. Za normálnych okol­ností je u mužov v 100 ml krvi 15—17 gramov krvného farbiva, u žien len 14-16g.
Málokrvnosť zo zvýšených strát červených krviniek vzniká ako násle­dok krvácania alebo nadmerného rozpadu erytrocytov.
 
MÁLOKRVNOSŤ Z KRVÁCANIA (POSTHEMORAGICKÁ ANÉMIA)
Krvácanie môže vzniknúť náhle a prudko, napríklad po úraze, pri operácii, prasknutím chorej cievy, zo žalúdkového alebo dvanástnikového vredu, pri rakovine, tuberkulóze pľúc, mimomaternicovej tehotnosti a ďalších chorobných stavoch, alebo sa rozvíja postupne, takže straty červe­ných krviniek sú malé, ale trvajú dlhšie. Pri strate veľkého množstva krvi zlyháva krvný obeh, čo vyvoláva šok z krvácania, a ten je ešte nebezpeč­nejší ako málokrvnosť. Zdravý človek môže stratiť až polovičku svojej krvi, a ešte nemusí zomrieť, ak je poruke včasný a primeraný lekársky zásah. Čím rýchlejšie sa krvácanie zastaví, tým lepšie pre postihnutého. Pri zvládnutí stavu sa postupuje podľa zásad liečby šoku z krvácania. Opakované alebo trvalé malé krvá­canie znáša organizmus pomerne dobre. Málokrvnosť sa vyvíja postup­ne, pretože kostná dreň svojou zvý­šenou činnosťou môže dlhší čas na­hrádzať drobnú stratu. Prejaví sa až vtedy, keď sa krvotvorný systém vy­čerpá a strata krviniek prevýši ich tvorbu. Častým zdrojom mierneho, ale dlhotrvajúceho krvácania sú cho­roby tráviacich ústrojov, ako vredová choroba žalúdka a dvanástnika, ná­dory žalúdka, čreva alebo konečníka, katar hrubého čreva, črevné parazity a zlatá žila. Močom sa krváca pri močových kamienkoch alebo ná­doroch močových ciest. Najčastejšie sú však krvné straty u žien pri pre­dĺženej alebo silnej menštruácii. Stratu krvi zapríčiňujú aj choroby s poruchou krvnej zrážavosti.

V popredí chorobného obrazu mô­žu byť príznaky základného ochore­nia. Lenže práve postupujúca málo­krvnosť môže upozorniť na malé kr­vácanie a vlastnú príčinu choroby. Krvácanie väčšinou zistí už sám cho­rý podľa krvavého zafarbenia stolice, moču, vykašlaného obsahu. Ženy si akiste povšimnú zvýšené krvácanie pri menštruácii. Niekedy sa krvné straty odhalia až chemickým rozbo­rom moču, stolice alebo iného telo­vého výlučku. Chorí sa sťažujú na slabosť, rýchlu únavu, ospalosť, zní­ženú schopnosť koncentrácie a dýchavicu po námahe. Koža, očné spojovky a sliznica ústnej dutiny blednú. Mnohí ľudia sú bledí, no zato ešte nemusia byť málokrvní. Ak ich pery, spojovky a sliznica ústnej dutiny zo­stávajú normálne červené a subjek­tívne sa cítia dobre, bledosť ich kože vyplýva skôr z charakteru konštitúcie alebo z nervovo-cievnych zmien. Po­dozrenie z málokrvnosti definitívne môže potvrdiť až krvné vyšetrenie. Liečba málokrvnosti z krvácania sa zameriava na ochorenie, ktoré krvácanie spôsobilo. Hlavným cie­ľom je odstrániť zdroj krvácania. Ná­hrada úbytku červených krviniek sa podporí stravou bohatou na bielkovi­ny a podávaním železa, ktoré sa stráca spolu s krvinkami.
 
ZO ZVÝŠENÉHO ROZPADU ČERVENÝCH KRVINIEK (HEMOLYTICKÁ ANÉMIA)
 
Hemolytické anémie vznikajú ako následok predčasného hro­madného rozpadu (hemolýzy) červených krviniek. Za normál­nych okolností krvinka žije 120 dní. Keď ostarne, rozpadne sa a odstránia ju pohlcujúce mononukleofagocytové bunky (najmä v slezine). Niektoré nepriaznivé vplyvy však urýchľujú rozpad červených krviniek. Pri hro­madnom rozpade erytrocytov sa uvoľní množstvo krvného farbiva (hemoglobínu), čo pečeň už nestačí spracovať a odviesť do žlče ako žlčo­vé farbivo (bilirubín). Ten sa hromadí v krvi a vyvoláva žltačku osobitného hemolytického typu. Kostná dreň zvýši svoju činnosť a dlho nahrádza zvýšený rozpad erytrocytov. Chorý už môže byť žltý, ale ešte nemusí byť málokrvný. Anémia sa prejaví až vte­dy, keď sa kostná dreň vyčerpá a ne­stačí kryť úbytok červených krviniek spôsobený zvýšeným rozpadom.
Príčiny krvnej hemolýzy sú rozmanité. Môže ísť o vrodené ocho­renie, pri ktorom sa vytvárajú chybné červené krvinky nenormálneho tva­ru, so zníženou odolnosťou a kratšou životnosťou. Je to zriedkavé dedičné ochorenie, ktoré sa prejaví už v det­stve alebo v mladosti. Podstatne čas­tejšie sú iné druhy hemolytickej málokrvnosti, získané počas života. Sem patrí málokrvnosť po hemolytických jedoch, ktoré vznikajú v organizme, najmä ako produkt baktérií, alebo sa do tela dostanú v podobe chemic­kých látok, niektorých liečiv, po poští-paní hadom, pavúkmi a hmyzom, ako rastlinné jedy (najmä z muchot­rávky) a niektoré otravné látky (olo­vo). Málokrvnosť hemolytického ty­pu môže vzniknúť aj pôsobením telo­vých protilátok voči vlastným krvin­kám, ktoré sa potom rozpadávajú. Príčina tejto poruchy obrannej reak­cie organizmu nie je dostatočne zná­ma. Existuje veľa hemolytických sta­vov, ktoré vznikajú len ako druhotný prejav pri inom základnom ochorení. V týchto prípadoch nie sú poruchy také výrazné a obvykle zanikajú v cel­kovom obraze choroby, ktorá ich vyvolala. Pri vrodenej forme hemoly­tickej málokrvnosti sa od chorého dozvedáme, že už od detstva býval bledý a slabý. Občas vzniká žltačka s horúčkou, ktorá sa niekedy spočiatku omylom pokladá za infekčnú žltač­ku. Podobné ochorenie má zvyčajne aj niektorý iný člen rodiny. V popredí chorobného obrazu stoja málokrvnosť, žltačka a zväčšenie sleziny. Chorý pociťuje slabosť, zvýšenú úna­vu, menšiu pracovnú schopnosť a tlak pod ľavým rebrovým oblúkom zo zväčšenej sleziny. Občas sa nepre­javia nijaké ťažkosti a takíto ľudia bývajú viac žltí ako chorí. Po infek­ciách, telesnej námahe, rozrušení alebo pôsobením chladu môže vznik­núť tzv. hemolytická kríza, ktorá sa prejaví triaškou, zvýšenou teplo­tou, bolesťami v oblasti sleziny, sla­bosťou a žltačkou, teda žltým sfarbe­ním kože a očných bielok (sklér). S výnimkou krízy žltačka býva len ľahká; pokožka má pri nej slamovú farbu. Presná diagnóza sa stanoví krvnými a biochemickými skúškami. Na určenie času prežívania červe­ných krviniek sa dnes používajú eryt­rocyty chorého označené rádioaktív­nym chrómom.

Pri vrodenej forme hemolytickej málokrvnosti chirurgické odstrá­nenie sleziny ako hlavného pohlcovača červených krviniek vedie k podstatnému zlepšeniu. V iných prípadoch sa postupuje individuálne podľa príčiny, ktorá vyvolala rozpad krviniek a ktorú treba podľa možnosti odstrániť. Pri väčšom stupni málo­krvnosti sa používa krvný prevod. Druhá skupina málokrvnosti zahŕ­ňa stavy, ktoré vznikajú z poruchy krvotvorby. Zníženú krvotvorbu zapríčiňuje buď nedostatok krvotvorných látok, predovšetkým železa a vi­tamínu B12, alebo útlm tvorby červe­ných krviniek v kostnej dreni.

MÁLOKRVNOSŤ Z NEDOSTATKU ŽELEZA (SIDEROPENICKÁ ANÉMIA)
Železo je nevyhnutnou zložkou krv­ného farbiva, ktoré sa vytvára spolu s červenými krvinkami v kostnej dre­ni a predstavuje najdôležitejšieho prostredníka na prenos krvného kys­líka. Časť železa organizmus získava z opotrebovaných a rozpadnutých erytrocytov a časť z potravy. Pred­pokladom normálneho zúžitkovania železa v organizme je jeho dostatoč­ný prívod v potrave, dobré vstreba­nie v tráviacich ústrojoch, normálna doprava do kostnej drene, neporuše­né vbudovanie do krvného farbiva v červenej krvinke a úmernosť jeho strát. Porucha na hociktorom stupni metabolizmu železa zapríčiňuje ne­dostatočnú tvorbu hemoglobínu a druhotne i nedostatok červených krviniek. Erytrocyty sú malé, nerov­nako veľké a bledé, pretože obsah hemoglobínu poklesol.

Málokrvnosť z nedostatku železa vyvolávajú najčastejšie nadmerné straty železa pri zdĺhavých kr­vácaniach (málokrvnosť z krváca­nia) a jeho nedostatočné vstre­banie v tenkom čreve pri choro­bách tráviacich ústrojov. Nedosta­točný prísun železa potravou ako základná príčina málokrvnosti v na­šich krajinách prichádza do úvahy veľmi zriedka (len u malých, umelo živených detí). Zriedkavá je aj ne­schopnosť kostnej drene zužitkovať železo.

Choroba prichádza pomaly. Preja­ví sa slabosťou, únavou, spavosťou, bolesťami hlavy, búchaním srdca a dýchavicou pri námahe. Časté sú tráviace ťažkosti, najmä nechuť do jedenia, pocit plnosti po jedení, nie­kedy dávenie, zápcha alebo hnačky. Koža je bledá, vlasy sú suché a nieke­dy lámavé, nechty krehké, deformo­vané. Bledé sú aj očné spojovky a sliznica ústnej dutiny, jazyk je čer­vený a hladký, pery pukajú v ústnych kútikoch. Občas vidno aj poruchy prehĺtania. Pri laboratórnom vyšetre­ní sa okrem zníženého počtu červe­ných krviniek a hemoglobínu zistí aj znížená hladina krvného železa.
Málokrvnosť z nedostatku železa, ktorá vzniká skoro výlučne u dievčat v čase puberty, vyznačuje sa poru­chami menštruácie a zelenkastým odtieňom bledosti, pre ktorý dostala pomenovanie chloróza (grécke chlóros znamená zelený). V posled­nom čase je veľmi zriedkavá, čo pravdepodobne vyplýva zo zlepšenia celkových životných pomerov.

Chorým sa odporúča strava s do­statkom bielkovín a železa, teda mä­so, vajíčka, zelenina, ovocie a vnútor­nosti, najmä pečeň a obličky. Vý­borným liekom je železo, ktoré sa podáva vo forme tabliet a pri poruche vstrebávania injekčné. Prie­beh liečenej choroby býva dobrý, hoci zdĺhavý. Nezriedka sa železo musí užívať cez celý život.
 
MÁLOKRVNOSŤ Z NEDOSTATKU VITAMÍNU B12 (ZHUBNÁ MÁLOKRVNOSŤ, PERNICIÓZNA ANÉMIA)
Vitamín B12 potrebujú pri svojom zrode všetky bunky v organizme, najmä však červené krvinky. Jeho nedostatok spôsobuje poruchu v zrení krviniek, ktorá sa prejavuje zníže­ním tvorby erytrocytov. Krvné farbi­vo pritom vzniká normálne, preto sa sýtosť červených krviniek nezmenší, ale skôr zvýši. Tvar krviniek sa mení a ich životnosť sa skracuje. Táto choroba kedysi viedla k záni­ku postihnutého pacienta, a preto dostala názov zhubná málokrvnosť. Vlastnou príčinou choroby je nedostatok tzv. vnútorného faktora v sliznici žalúdka, ktorý umožňuje vstrebávanie vitamínu B12 (vonkajší faktor) z potravy do orga­nizmu. Vyskytuje sa u starších osôb, zväčša nad 45 rokov, a možno pri nej pozorovať dedičnú náklonnosť.

Chorobný obraz málokrvnosti sa vyvíja pomaly a choroba sa dlhší čas pomerne dobre znáša. Chorý príde k lekárovi neraz až s krajne nízkym počtom červených krviniek. Ochore­nie sa prejavuje slabosťou, únavou, dýchavicou pri námahe a búchaním srdca. Jazyk je vyhladený a lesklý — akoby nalakovaný. Skoro pravidel­ne sa pridružuje pálenie jazyka, ne­chuť do jedenia a sklon k hnačkám. Bledá koža má žltý nádych od farieb z rozpadnutých krviniek. Pri dlhšie trvajúcej chorobe sa prejavujú aj nervové poruchy. Okrem bežných krvných vyšetrení sa diagnóza potvr­dzuje predovšetkým rozborom kost­nej drene získanej nabodnutím (punkciou) alebo pomocou vitamínu B12 označeného rádioaktívnym ko­baltom.

Do roku 1922 liečba zhubnej má­lokrvnosti nebola známa, takže cho­roba za pomerne krátky čas ukončila život chorého. Potom sa s úspechom podávala teľacia pečeň, ktorú chorí museli jesť surovú. Tento nechutný, hoci účinný spôsob liečby nahradilo injekčné použitie vitamínu B12, ktorý bol objavený roku 1948 a stal sa základom liečby kedysi obávanej choroby.

MÁLOKRVNOSŤ Z ÚTLMU KRVOTVORBY (APLASTICKÁ ANÉMIA)
O útlme krvotvorby sa hovorí vte­dy, keď organizmus má k dispozícii všetky stavebné látky (bielkoviny, že­lezo, vitamín B12, kyselinu listovú), a predsa sa tvorba krviniek v kostnej dreni zníži. Niekedy sa útlm týka len červených krviniek, inokedy to môže postihnúť aj biele krvinky a krvné doštičky.
V niektorých prípadoch zostáva príčina útlmu krvotvorby neznáma a predpokladá sa vrodená menejcen­nosť kostnej drene. Častým prame­ňom útlmu bývajú známe toxické látky, najmä chemické, ďalej niektoré lieky, ako aj rozličné nepriaznivé činitele, ktoré vystupujú do popredia pri infekčných chorobách, zhubných nádoroch, obličkovej nedostatoč­nosti, po väčšom ionizujúcom žiarení a pod. Pod ich vplyvom sa utlmí činnosť kostnej drene, ktorá potom produkuje málo krviniek a postupne sa vyprázdňuje. Nedostatok krviniek vyvolá slabosť, únavu, nechuť do jedenia a ostatné všeobecné prízna­ky málokrvnosti. Ak sa súčasne utlmí aj tvorba bielych krviniek a krvných doštičiek, vznikajú ťažké stavy s ho­rúčkami a krvácavosťou. Liečba sa zameriava na odstráne­nie škodliviny, ktorá chorobu spôso­bila. V naliehavých prípadoch sa podáva transfúzia krvi. Niekedy sa dosiahne zlepšenie po hormonálnej liečbe glukokortikoidmi alebo po vy­bratí sleziny, keď vo zvýšenej miere odbúrava červené krvinky.

KRVNATOSŤ (POLYGLOBÚLIA)
Polyglobúlia znamená zvýšenie počtu červených krviniek nad normálne hodnoty. Je teda opa­kom málokrvnosti. Krvnatosť býva častejšie len sprie­vodným znakom inej choroby, pre­dovšetkým takej, pri ktorej tkanivá trpia nedostatkom kyslíka, napríklad pri srdcových chorobách, ochore­niach pľúc, rozličných otravách, pri pobyte vo vysokých nadmorských polohách a pod. Zvýšený počet krvi­niek tu účinkuje ako kompenzačný jav, ktorý má nahradiť vyšší prísun kyslíka k bunkám. Pri tejto forme polyglobúlie sú zmnožené len červe­né krvinky, kým biele krvinky a krvné doštičky sú v normálnom počte. Prí­činu zvýšeného počtu červených kr­viniek v týchto prípadoch poznáme, a tak hovoríme o sekundárnej, druhotnej polyglobúlii. Charak­teristickým príznakom polyglobúlie je červenofialové sfarbenie kože, hlavne na tvári a končatinách. Aj spojovky a sliznice sú prekrvené. Počet krviniek stúpa nad 5,5 milióna v \i\. Po odstránení základnej príčiny choroby sa počet červených krviniek normalizuje.

Okrem viacerých foriem druhotnej krvnatosti poznáme aj primárnu polyglobúliu, ktorá je chorobou sama osebe (polycythaemia rubra vera). Nie je to časté ochorenie a po­stihuje viac mužov ako ženy, najmä vo veku nad 35 rokov. Choroba sa začína pomaly a nená­padne. Najprv sa prejavia bolesti hlavy, postupne závraty, hučanie v ušiach a únava. Občasná bolesť pod  ľavým rebrovým oblúkom má príčinu v zväčšenej slezine. Okrem nej chorý pociťuje tráviace ťažkosti a bolesti v kostiach. Koža má typické modročervené sfarbenie a sliznice sú prekrvené. V neskoršom štádiu cho­roby môže sa začať krvácanie z nosa alebo do telových orgánov. Okrem erytrocytov sa zmnožia aj biele krvin­ky a krvné doštičky (trombocyty), ktoré pri zvýšenej hustote krvi a spo­malenom krvnom prúde napomáha­jú vznik trombózy.

Choroba má zdĺhavý priebeh a sprevádza ju nemálo komplikácií, ktoré znepríjemňujú a ohrozujú život chorých. Pri liečbe sa však dožívajú aj vysokého veku. Liečba primárnej polyglobúlie je kombinovaná: púšťanie žilou, apliká­cia rádioaktívneho fosforu, prípadne aj liekmi tlmiacimi krvotvorbu (cytostatiká, antimalariká).
 
ÚTLM BIELYCH KRVINIEK (AGRANULOCYTÓZA)
Biele krvinky (leukocyty) ani svo­jou štruktúrou, ani funkčne nie sú úplne rovnaké; hoci všetky slúžia obrane organizmu proti škodlivinám. Skupina granulocytov, nazývaných podľa toho, že ich plazma obsahuje zrnká (granuly), je najpočetnejšia a najdôležitejšia, pretože tvorí hlavný obranný systém proti mikróbom. Bez nich by organizmus nemal základnú obranu proti infekcii a nebol by schopný života. Agranulocytóza znamená cho­robu, ktorej podstatou je zníženie počtu, ba až vymiznutie granulocy­tov z periférnej krvi, pričom sa obvyk­le zníži aj celkový počet bielych krvi­niek (ich normálne hodnoty sa pohy­bujú okolo4—lOtisícv^il krvi). Vzniká ako následok útlmu tvorby bielych krviniek v kostnej dreni, najčastejšie pod vplyvom jedov, liekov, infekcií alebo ionizujúceho žiarenia. Naj­viac agranulocytóz vzniká po liekoch. Niektoré z nich totiž pôso­bia osobitne škodlivo na kostnú dreň, medzi nimi aj tie, ktoré utišujú bolesť (analgetika) alebo účinkujú proti in­fekciám (sulfónamidy, antibiotiká). Nadmerné a nekontrolované užívanie liekov tohto druhu môže ohroziť život. Mnohí ľudia však hazardujú s vlastným zdravím, ked zbytočne užívajú množstvá lie­kov. Hlavné nebezpečenstvo agranulocytózy spočíva v podlomení obra­ny organizmu proti infekciám.

Priebeh ochorenia môže byť prud­ký (akútny), s vysokou horúčkou, triaškou a celkovým obrazom „otra­vy krvi" (sepsy). Na koži a slizniciach, hlavne v ústnej dutine, vznikajú vre­dy so sklonom k rozpadu. Z úst sa šíri sladkastý zápach. Vredy v tráviacich ústrojoch vyvolávajú bolesti, dáve­nie a hnačky. Aj napriek liečbe býva predpoveď dosť nepriaznivá. Zdĺhavá (chronická) forma je čas­tejšia a má charakter vredových zmien ako pri prudkej agranulocytóze, lenže s pomalým priebehom. Ty­pické sú najmä opakované prudké vzplanutia a zvýšený sklon k infekč­ným chorobám. Aj nepatrná infekcia môže ohroziť život chorého.

Po zavedení antibiotík a hormónov zo skupiny glukokortikoidovdo lieč­by agranulocytózy počet smrteľných prípadov významne klesol a prognó­za je dnes vo väčšine prípadov dobrá. Pri ťažkých stavoch sa dáva transfú­zia čerstvej krvi alebo koncentrátov bielych krviniek. Transplantácia kost­nej drene je zatiaľ v štádiu klinického výskumu. Základom liečby aj naďalej zostáva včasné odstránenie škodlivi­ny, ktorá chorobu vyvolala. Pri po­dávaní liekov, ktoré by mohli utlmiť tvorbu krviniek v kostnej dreni, odpo­rúča sa častejšia kontrola počtu bie­lych krviniek, aby sa v prípade blížia­ceho sa nebezpečenstva liečivo včas vynechalo. Takýto liek potom chorý už nesmie užívať cez celý život. V ži­votospráve postihnutých je mimo­riadne dôležitá osobná hygiena, aby sa zbytočne neposkytla šanca infekč­ným chorobám. Odporúča sa dobrá výživa s dostatočným množstvom bielkovín a vitamínov na zvýšenie celkovej odolnosti organizmu proti nákazám.

BIELOKRVNOSŤ (LEUKÉMIA)
Zvýšený počet bielych krviniek v obiehajúcej krvi čiže leukocytóza, ktorá vzniká ako následok obrany organizmu proti nákaze, je len pre­chodným javom a upravuje sa po ústupe základnej choroby. Zmnože­nie leukocytov, ktoré je následkom nádorového bujnenia bielej krvnej zložky, predstavuje samostatné ochorenie, známe pod názvom leu­kémia alebo leukóza.
Leukémia je zhubné ochore­nie krvotvorných ústrojov. V kostnej dreni, miazgových uzli­nách, ale aj v slezine, pečeni a iných orgánoch sa v chorobne zvýšenom rozsahu tvoria biele krvinky a potom sa vyplavujú do obiehajúcej krvi. Väčšinou ide o mladé a nedozreté krvinky, ktoré nie sú ešte schopné vykonávať svoju ochrannú funkciu. Tak vzniká paradoxná situácia, že organizmus je zaplavený leukocytmi (50—500 tisíc namiesto normálneho počtu 4—8 tisíc v \i\), a napriek tomu sa neubráni nákazám. Našťastie ne­jde o časté ochorenie, aj keď sa v posledných rokoch vyskytuje stále častejšie. Nevynecháva ani jednu ve­kovú skupinu a postihuje rovnako mužov i ženy.
Príčina leukémie je neznáma. Pri­púšťa sa vrodená náklonnosť, pátra sa aj po vírusovom pôvode, chemiká­liách a iných karcinogénoch (látkach, ktoré vyvolávajú rakovinu). Ukázalo sa, že pracovníci s ionizujúcim žiare­ním (rôntgenológovia, rádiológovia, zamestnanci atómových elektrární) mávajú leukémiu častejšie ako ostat­ní ľudia. Na leukémiu môžu ochorieť aj deti tých matiek, ktoré počas tehot­nosti pričasto róntgenovali, najmä v oblasti brucha a panvy. Zvýšený výskyt tohto ochorenia sa pozoroval v Hirošime a Nagasaki medzi osoba­mi, ktoré prežili výbuch atómovej bomby. Nádorové bujnenie bielych krvi­niek v kostnej dreni utláča tkanivo, v ktorom sa tvoria červené krvinky a krvné doštičky, čo potom vyvoláva málokrvnosť a krvácavosť.

Leukémia sa člení na viac druhov. Najčastejšie sa vyskytuje myeloická forma, ktorá vzniká nádorovým buj­nením leukocytov vytváraných v kostnej dreni, a lymfatická leuké­mia, pri ktorej bujnejú prevažne biele krvinky vznikajúce v lymfatických uzlinách (lymfocyty). Každá z nich môže byť akútna (prudká) alebo chro­nická (zdĺhavá). Akútna myeloická leukémia sa začína náhle a pod obrazom ťažkej choroby. Prejaví sa slabosťou, úna­vou, chudnutím a čoskoro sa vyvinie ťažký infekčný stav s vysokou horúč­kou a odumieraním (nekrózou) sliz­níc, ktoré sa dostávajú do styku s in­fekciou, najmä v ústnej dutine. Bú­chanie srdca, dýchavica a nápadná bledosť kože sú prejavmi postupujú­cej málokrvnosti. Chorobný stav do­kresľujú drobné i väčšie krvácania takmer vo všetkých orgánoch. Cho­roba nezadržateľne postupuje a cho­rý sa dožíva nanajvýš niekoľko týždňov.

Akútna lymfatická leukémia je veľmi zriedkavá a má podobný priebeh ako prudká myeloická forma, len v krvnom obraze prevládajú mla­dé, nenormálne lymfocyty, ktoré po­chádzajú prevažne z lymfatických uzlín. Chronická myeloická leuké­mia sa začína postupne necharakteristickými príznakmi, ako telesnou slabosťou, únavou, mierne zvýšený mi teplotami. Neraz sa zistí náhodne, pri vyšetrení krvného obrazu. Neskôr má chorý pocit tlaku pod ľavým rebrovým oblúkom zo zväčšenej sle­ziny, ktorá sa pri tomto ochorení môže zväčšiť natoľko, že vyplní skoro celú brušnú dutinu. Súčasne sa pre­javia najrozličnejšie tráviace ťažkosti a bolesti v kostiach. Krvácavosť môže byť aj prvým príznakom a obvykle sa prejaví na koži alebo po vytiahnutí zuba, keď rana neprestáva krvácať. Z času na čas teplota vystúpi na 38-39 °C. Choroba zvyčajne prebie­ha vo fázach, keď sa striedajú obdo­bia pocitu zdravia s výrazným zhor­šením. Postupne bývajú intervaly zlepšenia stále kratšie, až nakoniec krvácanie, infekcia alebo zlyhanie srdca ukončí život chorého v priebe­hu niekoľkých rokov.

Chronická lymfatická leuké­mia je typická tým, že pri nej bujnie lymfatické tkanivo v celom organiz­me. Preto medzi prvé príznaky choro­by patria zväčšené miazgové uzliny. Niekedy sa nemusia prejaviť ani úvodné príznaky (slabosť, únava, po­kles telesnej hmotnosti, nechuť do jedenia) a chorý príde k lekárovi s tým, že na sebe zistil „hrčky", ktoré v skutočnosti predstavujú zdurené lymfatické uzliny. Príznaky tejto for­my bielokrvnosti sú v podstate po­dobné ako pri chronickej myeloickej leukémii. Vyskytuje sa prevažne me­dzi staršími ľuďmi, častejšie u mu­žov. Zo všetkých druhov leukémií má najpriaznivejšiu prognózu. Chorí pre­žívajú niekedy aj vyše 15 rokov.

Liečba leukémií je pestrá, ale, žiaľ, stále nie dostatočná. Používa sa chemoterapia látkami tlmiacimi ná­dorové bujnenie, liečba žiarením i podporná liečba transfúziami a anti­biotikami. Transplantácia kostnej drene je zatiaľ v štádiu klinického výskumu a vo vhodných prípadoch je možná na špecializovaných praco­viskách. Úsilie lekárov, finančné ná­klady spoločnosti a obetavosť vý­skumných pracovníkov sa dnes upie­rajú na to, aby sa čo najskôr našiel účinný spôsob zvládnutia nielen leu­kémií, ale zhubných nádorov vôbec, ktoré spolu so srdcovými chorobami predstavujú najväčšie ohrozenie života.

KRVÁCAVÉ STAVY (HEMORAGICKÉ DIATÉZY)
Krvácavý stav (hemoragická diatéza) znamená osobitnú náchyl­nosť na mnohonásobné krvá­canie pod kožu, do slizníc, do kĺbov a rozličných orgánov. Vzniká poru­chou zrážania krvi alebo pri poruše­nej stavbe a chorobnej funkcii ciev­nej steny. Môže byť prejavom vážne­ho ochorenia, a preto mu právom patrí zvýšená pozornosť tak zo strany chorého, ako aj ošetrujúceho lekára.
Zrážanie krvi je pre človeka životne dôležité, pretože bez neho by sa každé poranenie skončilo vykrvácaním. Porušenie celistvosti cievy sa stáva podnetom na spustenie zložité­ho mechanizmu krvného zrážania, ktorého konečným výsledkom je krvná zrazenina (koagulum), upchá­vajúca otvor poranenej cievy, čím sa krvácanie zastaví. Napriek tejto zrážavej schopnosti musí krv v cievach zostať v tekutom stave, inak by ne­mohla obiehať a plniť svoje základné funkcie. Aby sa krv nezrážala už vnút­ri neporušených ciev, organizmus má v pohotovosti opačne pôsobiaci protizrážavý systém, ktorý je za nor­málnych okolností v rovnováhe so zrážavosťou. Prevaha protizrážavých činiteľov spôsobí krvácavosť. V ko­nečnom dôsledku teda krvácavý stav môže vzniknúť z troch príčin: z poru­chy zrážania krvi, z nadbytku protizrá­žavých látok alebo pri poruchách cievnej steny, ktoré sa prejavujú zvý­šenou priepustnosťou či lámavosťou ciev. Zrážanie krvi i protizrážavý sys­tém predstavujú veľmi komplikova­ný a v detailoch ešte málo známy proces, na ktorom sa zúčastňuje celá séria činiteľov. Absencia alebo poru­cha hociktorého z nich zapríčiní krvá­cavosť. Mechanizmus zrážania krvi ovplyvňujú najmä krvné doštičky a protrombín vznikajúci v pečeni za účasti vitamínu K. Pri nedostatku vitamínu C a P sa zvyšuje priepust­nosť ciev a vzniká hemoragická diatéza aj vtedy, keď krvná zrážavosť je celkom normálna. Chorobnú prie­pustnosť alebo lámavosť ciev spôso­bujú aj chemické látky, lieky, toxíny, najmä pri infekčných chorobách, alergény a i.

Krvácavosť sa oveľa častejšie pre­javuje len druhotne ako príznak iného ochorenia, najmä pečene, obli­čiek, ciev, reumatických, infekčných a alergických chorôb, pod vplyvom toxínov, liečiv a pod. Osud týchto krvácavých stavov závisí od priebehu základného ochorenia. Krvácavé sta­vy ako samostatné ochorenia sa vy­skytujú pomerne zriedka, buď ako vrodené, alebo ako získané choroby. Chorý dlho nemusí o svojej chorobe vôbec vedieť a len náhodné porane­nie alebo vytiahnutie zuba odhalí nadmerné krvácanie. Inokedy príde k lekárovi po samovoľných krvných výronoch bez zjavného úrazu pre opakované krvácanie z nosa, ďasien, slizníc, do kože a pod. Krvácavý stav často pretrváva cez celý život, preto takto chorí ľudia by mali vykonávať len také zamestnanie, kde je možnosť úrazu minimálna.

TROMBOCYTOPENICKÁ PURPURA (WERLHOFOVA CHOROBA)
Krvácavý stav pri tejto chorobe vzniká zo zníženého množstva krvných doštičiek (trombocytov). Príčiny poklesu trombocytov sú do­siaľ málo známe. Asi 90 % postihnu­tých osôb (prevažne žien) má menej ako 25 rokov. Prudká forma sa náhle prejaví teplotou a výsevom bodkovitých kožných krvácaní, ktoré miesta­mi splývajú do drobných škvŕn. Sú­časne vzniká krvácanie zo slizníc, najmä z ďasien, nosa, pri močení a pod. U žien sa vyskytuje aj zvýšené krvácanie pri menštruácii. Málokrvnosť sa prejaví len pri väčšej krvnej strate. Hlavným laboratórnym nále­zom je znížený počet trombocytov. Prudká forma tohto ochorenia často prechádza do zdĺhavej, chronickej, ktorá však nezriedka vzniká aj samo­statne. Chronická forma prebieha vlnovito, pričom obdobia krvácavosti sa striedajú s obdobím pokoja. Pred­poveď choroby je s výnimkou ojedi­nelých prípadov dobrá. O liečeb­nom postupe rozhodne odborný lekár. Užívajú sa glukokortikoidy, v naliehavých prípadoch sa nedá zaobísť bez krvných prevodov (trans­fúzií) a pri zdĺhavých formách sa veľmi dobré výsledky dosiahnu po odstránení sleziny.
 
KRVNÉ SKUPINY A TRANSFÚZIA KRVI
V červených krvinkách sa nachá­dza niekoľko antigénov, ktoré sú schopné vyvolať tvorbu protilátok v krvi iného človeka. Tieto krvinkové antigény sa rozdeľujú na tri hlavné skupiny (sústavy): ABO, Rh a MN. Ich rozlíšenie je veľmi dôležité pri trans­fúziách krvi.

SÚSTAVA ABO
Antigény prítomné v ľudských čer­vených krvinkách sa nazývajú aglutinogény, lebo protilátky vytvorené proti nim (aglutiníny) zhlukujú čiže aglutinujú erytrocyty. V rámci sústa­vy ABO sú dva aglutinogény - A a B. Podľa toho, či erytrocyty nejakého človeka obsahujú jeden alebo druhý, oba súčasne alebo ani jeden, rozde­ľuje sa krv ľudí na štyri krvné skupiny sústavy — na krvnú skupinu A, B, AB a 0. Zvláštnosťou tohto systému je, že v plazme sa nachádzajú už hotové protilátky proti takému aglutinogénu, ktorý sa nenachádza v krvinkách. Tak človek s krvnou skupinou A má v plazme aglutinín anti-B, pôsobiaci proti aglutinogénu B. Človek s krv­nou skupinou B má v plazme agluti­nín anti-A (proti aglutinogénu A). Ľudia s krvnou skupinou AB nemajú v plazme ani jeden z oboch aglutinínov, zatiaľ čo plazma krvnej skupiny 0 má obe protilátky — anti-A i anti-B.

Krvné skupiny sústavy ABO majú veľký význam pri náhrade stratenej krvi krvou darovanou iným člove­kom. Ak darca a príjemca krvi nepat­ria k tej istej skupine, stretnú sa aglutinogény prijímaných alebo da­rovaných krviniek s protilátkami dru­hej plazmy. To má za následok zhlukovanie červených krviniek v príjem-covom tele. Zhluky krviniek upcháva­jú cievy a zabraňujú pohybu krvi, čo zapríčiňuje smrť.

Určovanie krvných skupín ABO je dnes jednoduché. Používajú sa na to dve základné séra — sérum krvnej skupiny A (s aglutinínom anti-B) a sérum krvnej skupiny B (s agluti­nínom anti-A). Kvapka vyšetrovanej krvi sa zmieša s kvapkou jedného séra, ďalšia s kvapkou druhého séra. Ak sa erytrocyty nezhlukli ani v jednej kvapke vyšetrovanej krvi, ide o skupi­nu 0; ak sa zhlukli v oboch kvapkách, ide o krvnú skupinu AB. Ak sa krv zráža so sérom obsahujúcim agluti­nín anti-A, ide o krvnú skupinu A; ak sa zráža po pridaní séra s aglutiní­nom anti-B, ide o skupinu B. Objav krvných skupín znamenal veľký pokrok v lekárstve. Rozhodujú­cou mierou sa oň zaslúžil český lekár profesor psychiatrie dr. Jan Janský. V ČSSR má najviac ľudí krvnú skupi­nu A (43 %). Do krvnej skupiny Opatrí 38 %, do skupiny B 13 % a do skupi­ny AB asi 5 % občanov.
 
SÚSTAVA Rh
Delenie ľudí v rámci sústavy Rh je jednoduché: ak ich erytrocyty obsa­hujú antigén Rh, sú Rh pozitívni (Rh + ), ak nie, sú Rh negatívni (Rh-). K Rh negatívnym jedincom patrí asi 15% nášho obyvateľstva. Kedže krv Rh negatívneho jedinca nemá tento antigén, nemôže vyvolať tvorbu pro­tilátok v krvi Rh pozitívnych ľudí. Krv Rh pozitívnych ľudí však ich tvorbu vyvolá z Rh negatívnych jedincov.

Osobitným prípadom je Rh nega­tívna gravidná žena s Rh pozitívnym plodom. Rh antigén plodu sa dostáva v istom množstve do krvi matky a podnieti v nej tvorbu protilátok. Tie sa spätne dostávajú do krvi plodu a začnú zhlukovať a rozpúšťať jeho erytrocyty. To môže plod usmrtiť ešte pred narodením. Prvé dieťa ne­býva veľmi ohrozené, ale druhé a ďalšie bez zložitých lekárskych pro-tiopatrení hynú ešte v matkinom tele.
 
SÚSTAVA MN
V rámci tejto sústavy sú známe dva antigény v krvinkách - M a N. Podľa toho, či krvinky obsahujú jeden, dru­hý alebo oba súčasne, rozlišujú sa tri skupiny — M, N a MN. Tieto antigény vyvolávajú tvorbu protilátok v krvi príjemcu po transfúzii. Praktický vý­znam majú skupiny sústavy MN pri určovaní rodičovstva (pri strate detí vo vojnách, pri náhodnej zámene detí v pôrodniciach a pod.).

TRANSFÚZIA KRVI
Transfúzia krvi je dôležitým liečeb­ným prostriedkom v novodobom le­kárstve. Na rozdiel od minulosti je takmer celkom bezpečná. Používa sa najmä pri stratách krvi po úrazoch, pri dlhotrvajúcich operáciách a pod. Prvým a základným predpokladom úspešnej transfúzie je určenie krvných skupín príjemcu i darcu. Aby sa spoľahlivo vylúčila neznášanli­vosť darcovej krvi, robí sa pred trans­fúziou krížová skúška.

Darovať vlastnú krv na záchranu iného, väčšinou neznámeho človeka je vysoko mravný a humánny skutok. Neprináša nijaké zdravotné riziko, lebo odber vykonávajú špeciálne školení transfúzni lekári po dôkladnej lekárskej prehliadke.

Virošpongia
V budúcnosti potrvá vírusová infekcia len niekoľko hodín
Americkí vedci z marylandskej univerzity vyvinuli špongiu, ktorá dokáže vyfiltrovať vírusy. Vzácnu tekutinu čistí na podobnom princípe ako hemodialýza a dala by sa použiť nielen na boj s infekciami, ale aj pri výrobe očkovacích látok či liekov na cukrovku.

Čistič krvi: Vírošpongia je založená na princípe takzvaného molekulárneho imprintingu. Táto technológia umožňuje urobiť odtlačok v presnom tvare molekuly do určitej substancie, v tomto prípade do hydrogélu. Ide o materiál, ktorý má v suchom prostredí konzistenciu prášku a v mokrom vyzerá ako želatína. Na jeho stenách sa preto pri filtrovaní v predtlačenej priehlbine hravo zachytí nežiaduci pôvodca ochorenia. ,,Vlastne sa ocitne v pasci, ´´ približuje vedúci výskumníkov Peter Kofinas. Jeho tím ako prvý na svete využil molekulárny imprinting na lapanie vírusov a zároveň preveril, že na tento účel sa dá využiť finančne nenáročný hydrogél. „Táto nová technológia by sa dala integrovať do nemocníc a medicínskych centier za minimálne náklady,” tvrdí Kofinas. Podľa neho by malo byť relatívne ľahké nastaviť už existujúce prístroje na hemodialýzu tak, aby zahŕňali aj technológiu vírusovej špongie. Ako by teda zariadenia malo fungovať? „ Odstraňovač vŕusov by sa používal rovnakým spôsobom ako umelá oblička,” pokračuje Kofinas. „Keby ste dostali vírusovú infekciu, jednoducho by ste zašli do nemocnice a dali by si v nej vyčistiť krv. O niekoľko hodín by ste odišli úplne zdravý.“ Marylandská skupina účinnosť techniky overila pri rastlinných vírusoch, ale aj na nebezpečnom ľudskom parvovíruse B19, ktorý je pôvodcom  tzv. „piatej choroby“ zväčša u detí od štyroch do štrnástich rokov. Niekedy sa zvykne prejaviť motýľovitovým výsevom na tvári, šíri sa na trup a končatiny. Ak ho však dostane gravidná žena, následky pre plod môžu byť veľmi vážne až smrteľné. Na ochorenie nie sú zatiaľ lieky ani účinná očkovacia látka. Lapač vírusov by tak pre postihnuté osoby predstavoval unikátne riešenie.
 
Univerzálny filter: Do hydrogélu sa dá vytvarovať forma akéhokoľvek mikroorganizmu, Aj chrípky. Proti tomuto ochoreniu síce existuje očkovanie, no jeho zloženie sa každý rok mení na vzhľadom na vysokú schopnosť mutácie pôvodcu. Úspech pritom nie je zaručený, do ampulky s dostanú najpravdepodobnejšie kmene vírusu na konkrétnu sezónu. „Hydrogél by sa dal využiť ako univerzálny filter na všetky chrípkové druhy. Náš tím v súčasnosti pracuje na víruse vtáčej chrípky H5N1,“ tvrdí profesor Kofinas. Komu sa však predstava filtrovania krvi zdá príliš komplikovaná, poteší sa určite správe, že bioinžinieri sa snažia aplikovať technológiu do lieku či výživového doplnku. Tabletka obsahujúca hydrogél by mala pomôcť predovšetkým ľudom trpiacim na cukrovku druhého typu. Látka by pôsobila v tenkom čreve a vychytávala glukózu ešte pred vstrebaním do krvného obehu. Z objavu by mali profitovať aj farmaceutické spoločnosti, ktoré využívajú vírusy na vývoj vakcín. Hydrogél by sa dal použiť na ich vyňatie z hotového lieku, čo by výrobcom ušetrilo množstvo času i peňazí. Materiál môže nájsť uplatnenie aj ako filter v plynových maskách, ktoré by slúžili predovšetkým ako ochrana proti biologickým zbraniam. Peter Kofinas si je vedomý veľkosti svojho objavu a medzičasom si ho už stihol dať patentovať. V súčasnosti spolupracuje s vedcami z Národného zdravotníckeho inštitútu na spôsobe, ako vyčistiť krv od ľudských vírusov. Týmto systémom by sa dala zaručiť dokonca aj vyššia bezpečnosť pri krvnej transfúzii. Z krvi darcu by sa dali lacno a spoľahlivo odstrániť nebezpečné vírusy, ako trebárs rôzne druhy hepatitíd či HIV.