Najbežnejšími formami hepatitídy sú zápalová (toxická)
hepatitída alebo virálna hepatitída
Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene, ktoré
najčastejšie spôsobujú vírusy hepatitídy A, B, C ale aj D, E, G a ďalšie vírusy (cytomegolvírus, herpetické vírusy, vírus mumpsu
a iné). Ochorenie je nákazlivé. Vírusy sú biologicky i morfologicky odlišné. Ich spoločnou vlastnosťou je, že ich jediným hostiteľom v
prírode je človek.
Vírusy prenikajú do organizmu rôznymi cestami. Zásadne vedú k degenerácii až nekróze hepatocytov (pečeňových buniek), pečeňovému zlyhaniu a následne k smrti. Nákaza spôsobená vírusmi hepatitídy sa môže prejaviť klinickými príznakmi rôznej intenzity. Môže prebiehať aj asymptomaticky, keď nakazený nemá žiadne subjektívne ťažkosti, nákaza sa dokáže len krvným a histologickým vyšetrením alebo inaparentne.
Zápalové ochorenie pečene môžu spôsobiť aj iné škodlivé faktory
– nadmerná konzumácia alkoholu, lieky, toxíny, autoimunitné ochorenie alebo metabolické poruchy.
Hepatitída
je nákazlivá a jej vírusy sa môžu šíriť kontaminovaným (znečisteným) jedlom alebo vodou a inými telesnými tekutinami.
Inkubačná
perióda virálnej hepatitídy závisí od toho, ktorý vírus spôsobil ochorenie. Je to bežne od 2 týždňov do 5 mesiacov.
Je vážne infekčné ochorenie pečene spôsobené vírusom hepatitídy typu B (HBV).Vírus sa prenáša infikovanou krvou a telesnými tekutinami nakazeného človeka (vrátane spermií, vaginálneho sekrétu a slín). Na prenos nákazy stačí mikroskopicky malé množstvo krvi (0,00004 ml), vírus môže byť infekčný aj v niekoľko týždňov zaschnutej krvi.
Prenos ochorenia z matky na plod sa môže uskutočniť aj v priebehu gravidity a počas pôrodu. Najčastejšie sa prenáša prostredníctvom nechráneného pohlavného styku. Na hepatitídu typu B umierajú ročne na svete asi 2 milióny ľudí, Svetová zdravotnícka organizácia eviduje okolo 400 miliónov chronických nosičov vírusu.
Vírus hepatitídy typu C (HCV) môže spôsobiť chronickú infekciu pečene a po dlhšom čase cirhózu, rakovinu a zlyhanie pečene. Veľká časť infikovaných na začiatku ochorenia nemá nijaké príznaky alebo len všeobecné ťažkosti ako únava či žalúdočná nevoľnosť. Proti žltačke typu C v súčasnosti (na rozdiel od typu A a B) nejestvuje očkovanie. Prevencia spočíva v zamedzení kontaktu s krvou iných ľudí a praktizovaní bezpečného sexu. V súčasnosti však jestvuje aj účinná liečba ochorenia, ktorá je schopná vírus zničiť.
Vyšetriť by sa mali dať ľudia, ktorí dostali krvnú transfúziu, alebo im transplantovali nejaký orgán pred rokom 1992, ľudia, ktorí užívali drogy, pacienti liečení umelou obličkou, osoby, ktoré si nechali urobiť tetovanie či piercing v nehygienických podmienkach a podobne. Na celom svete trpia „céčkovou“ žltačkou asi 3 percentá populácie. Dobrá správa je, že na žltačku typu C jestvuje účinná protivírusová liečba. Je schopná vírus úplne odstrániťz organizmu a pacienta tak vyliečiť. Dá sa povedať, že dnes už dokážeme z tohto ochorenia vyliečiť 60-80% pacientov.